T-362/19
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62019TN0362
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2019305SK.01005501.xml
9.9.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 305/55
Žaloba podaná 15. júna 2019 — UI/Komisia
(Vec T-362/19)
(2019/C 305/66)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobca: UI (v zastúpení: J. Diaz Cordova, lawyer)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Úradu Európskej komisie pre správu a úhradu individuálnych nárokov z 27. augusta 2018, ktorým nebol žalobcovi priznaný príspevok na expatriáciu,
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na bode 48 rozsudku zo 14. decembra 1995, Diamantaras/Komisia (T-72/94, EU:T:1995:212) a na bode 57 rozsudku z 9. marca 2010, Cvetanova/Komisia (F-33/09, EU:F:2010:18), vychádzajúci z toho, že žalobca za celé referenčné obdobie nemal hlavné povolanie ani obvyklý pobyt v Belgicku. Preto má nárok na plný príspevok na expatriáciu.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na uznesení z 26. septembra 2007, Rocío Salvador Roldán/Komisia (F-129/06, EU:F:2007:166), v rámci ktorého žalobca uvádza, že registrácia spoločnosti alebo kúpa nehnuteľnosti v určitej krajine je jasnou indíciou na preukázanie trvalých väzieb na túto krajinu (v danom prípade na Rumunsko). Vzhľadom na to, že presne to je aj prípad žalobcu, má teda žalobca nárok na plný príspevok na expatriáciu.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na vyššie citovanom rozsudku F-33/09, Cvetanova/Komisia, a vychádzajúci z toho, že informácia od belgickej obce, na ktorú vo svojej odpovedi poukázala žalovaná, je len formálnej povahy a nemôže byť použitá na preukázanie obvyklého pobytu určitej osoby. Žalobca má teda nárok na plný príspevok na expatriáciu.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na bodoch 32 a 33 rozsudku z 24. apríla 2001, Miranda/Komisia (T-37/99, EU:T:2001:122), na judikatúre Del Vaglio (judikatúra, ktorá vyústila v uznesenie z 12. októbra 2004, Del Vaglio/Komisia, C-352/03 P, EU:C:2004:613) a na rozsudku z 15. marca 2011, Gaëtan Barthélémy Maxence Mioni/Európska komisia (F-28/10, EU:F:2011:23), a vychádzajúci z toho, že žalobcov úmysel priznať centru jeho záujmov trvalý charakter, a to tak, že tam založí svoj obvyklý pobyt, nebol viazaný na Belgicko, pretože okrem iného počas svojho referenčného obdobia urobil vyhlásenie zvané „Limosa“. Má teda nárok na plný príspevok na expatriáciu. Žalobca upozorňuje na skutočnosť, že žalovaná sa vo svojej odpovedi nesprávne zameriava iba na jeho fyzickú prítomnosť v Belgicku.