T-471/19
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62019TN0471
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2019312SK.01001601.xml
16.9.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 312/16
Žaloba podaná 4. júla 2019 — Eland Oil & Gas/Komisia
(Vec T-471/19)
(2019/C 312/16)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Eland Oil & Gas plc (Aberdeen, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: J. Lesar, solicitor, a K. Beal, QC)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Komisie C(2019) 2526 final z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti,
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza desať žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne uplatnila článok 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri výbere referenčného rámca pre hodnotenie daňového režimu. Komisia mala považovať za referenčný rámec britský režim dane z príjmov právnických osôb, a nielen iba režim kontrolovaných zahraničných spoločností (ďalej len „CFC“ — Controlled Foreign Company).
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď zvolila nesprávny prístup pri analýze režimu CFC. Komisia dospela v bodoch 124 až 126 napadnutého rozhodnutia k nesprávnemu záveru, že ustanovenia kapitoly 9 časti 9A britského Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o dani (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010] predstavujú odchýlku od všeobecného zdanenia podľa kapitoly 5 tohto zákona.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v bodoch 127 až 151 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že kritérium selektívnosti bolo naplnené tým, že došlo k rozdielnemu zaobchádzaniu s podnikmi v skutkovo a právne porovnateľnej situácii.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že „úplné“ oslobodenie od dane podľa oddielu 371IB Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o dani (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010] je odôvodnené povahou a celkovou štruktúrou daňového systému.
5.
Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že 75 % oslobodenie od dane podľa oddielu 371ID Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o dani (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010] je odôvodnené povahou a celkovou štruktúrou daňového systému.
6.
Šiesty žalobný dôvod založený na tom, že výnimka podľa tzv. „spárovaného úroku“ podľa oddielu 371IE Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o dani (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010] je odôvodnená povahou a celkovou štruktúrou daňového systému.
7.
Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že v súvislosti so 75 % oslobodením od dane a otázkou pevne stanoveného pomeru došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.
8.
Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie Komisie nie je v súlade so zásadami zákazu diskriminácie a rovnosti, ktoré sú všeobecnými zásadami práva EÚ.
9.
Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď obdobne použila ustanovenia smernice Rady (EÚ) 2016/1164 ( 1 ) , ktorá sa neuplatní ratione temporis , alebo z nich neprimerane vychádzala.
10.
Desiaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatňovaní článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v bode 176 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že existuje kategória príjemcov (zahŕňajúca aj žalobkyňu), pričom žalobkyňa získala podporu, ktorá má byť podľa článku 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia vrátená.
( 1 ) Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu ( Ú. v. EÚ L 193, 2016, s. 1 ).