← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·15.7.2019

T-508/19

Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62019TN0508

C_2019295SK.01008501.xml

2.9.2019

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 295/85

Žaloba podaná 15. júla 2019 — Mead Johnson Nutrition (Asia Pacific) a iní/Komisia

(Vec T-508/19)

(2019/C 295/111)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Mead Johnson Nutrition (Asia Pacific) Pte Ltd (Singapur, Singapur), MJN Global Holdings BV (Amsterdam, Holandsko), Mead Johnson BV (Nijmegen, Holandsko), Mead Johnson Nutrition Co. (Chicago, Illinois, Spojené štáty) (v zastúpení: C. Quigley, QC, M. Whitehouse a P. Halford, solicitors)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Komisie C(2018) 7848 alebo subsidiárne zrušil články 1, 2 a 5 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú žalobkýň,

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby o neplatnosť článku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, ako aj článku 5 ods. 1 a článku 5 ods. 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa uplatňujú na nariadenie vymáhania od žalobkýň, žalobkyne uvádzajú šesť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov z roku 2010 (ďalej len „ITA 2010“).

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď klasifikovala nezdanenie licenčných poplatkov z nepodnikateľskej činnosti podľa ITA 2010 ako „výnimku“, „oslobodenie“ alebo „implicitné oslobodenie“ od gibraltárskeho systému dane z príjmu právnických osôb, čo viedlo k vzniku režimu štátnej pomoci podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ, pričom nezdanenie licenčných poplatkov z nepodnikateľskej činnosti bolo platnou voľbou v rámci daňovej a hospodárskej zvrchovanosti Gibraltáru.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď neidentifikovala žiadne hospodárske zvýhodnenie v zmysle a v pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ vyplývajúce z nezdanenia licenčných poplatkov z nepodnikateľskej činnosti podľa ITA 2010.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď nesprávne kvalifikovala nezdanenie licenčných poplatkov z nepodnikateľskej činnosti podľa ITA 2010 ako selektívnu výhodu v zmysle a v pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia sa aj v prípade existencie takejto selektívnej výhody, čo žalobkyne popierajú, dopustila nesprávneho právneho posúdenia alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď určila, že takáto výhoda zahŕňa tiež nezdanenie licenčných poplatkov z nepodnikateľskej činnosti, ktoré (ako v prípade žalobkýň) v skutočnosti nevznikli alebo nemali pôvod na Gibraltári.

6.

Šiesty žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď kvalifikovala údajnú pomoc ako novú pomoc namiesto existujúcej pomoci.

Okrem toho na podporu svojej žaloby o neplatnosť článku 2 napadnutého rozhodnutia, ako aj článku 5 ods. 1 a článku 5 ods. 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa uplatňujú na nariadenie vymáhania od žalobkýň, žalobkyne uvádzajú štyri žalobné dôvody:

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 6 rokovacieho poriadku.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že rozhodnutie o dani vystavené žalobkyniam za rok 2012 bolo v súlade s ITA 2010 a nepredstavovalo individuálnu štátnu pomoc.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia v súvislosti s významom a účinkom rozhodnutia o dani z roku 2012.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na zneužití právomoci Komisiou.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-508/19 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik