T-513/19
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62019TN0513
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2019312SK.01004201.xml
16.9.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 312/42
Žaloba podaná 17. júla 2019 — Lux/Komisia
(Vec T-513/19)
(2019/C 312/34)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Catherine Lux (Štrasburg, Francúzsko) (v zastúpení: N. de Montigny, advokát)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie PMO.4 z 21. septembra 2018, v ktorom rozhodlo, že sa zmluva žalobkyne EFSA a AESA považuje za novú pracovnú zmluvu a že sa na ňu nevzťahujú prechodné opatrenia stanovené v článkoch 21 a 22 prílohy XIII služobného poriadku,
—
uložiť žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na porušení článkov 21 a 22 prílohy XIII Služobného poriadku úradníkov Európskej únie tým, že Komisia nesprávne vyložila pojem nástup do služobného pomeru.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na porušení článkov 10 a 12 všeobecných vykonávacích ustanovení z dôvodu, že tieto ustanovenia boli prijaté na účely zlepšenia mobility medzi agentúrami, čím sa potvrdzovala možnosť európskej kariéry v rámci zamestnania v agentúrach.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na porušení zásad právnej istoty a zákazu retroaktivity. Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že jej rozhodnutie pokračovať v zamestnaní v AESA v roku 2017 bolo založené na potvrdení oddelenia ľudských zdrojov AESA, že toto pokračovanie jej zabezpečí aj pokračovanie podmienok týkajúcich sa jej nároku na dôchodok, ktorý nadobudne zamestnaním v EFSA.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení zásady kariérnej kontinuity a zamestnávania dočasných zamestnancov. Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nemôže vylúčiť uplatnenie článkov 10 a 12 všeobecných vykonávacích ustanovení, keďže je to ona, kto zaviedol zásadu spoločnej a nepretržitej analýzy zamestnávania dočasného zamestnanca v rámci agentúr.
5.
Piaty žalobný dôvod založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania. Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že nie je dôvod na rozdielne zaobchádzanie medzi úradníkom a zamestnancom v oblasti nároku na dôchodok v rámci Únie.