← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·9.9.2019

T-603/19

Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62019TN0603

C_2019383SK.01006401.xml

11.11.2019

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 383/64

Žaloba podaná 9. septembra 2019 – Helsingin Bussiliikenne/Komisia

(Vec T-603/19)

(2019/C 383/73)

Jazyk konania: fínčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Helsingin Bussiliikenne Oy (Helsinki, Fínsko) (v zastúpení: O. Hyvönen a N. Rosenlund, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

v celom rozsahu alebo čiastočne zrušil rozhodnutie Komisie z 28. júna 2019 týkajúce sa údajnej štátnej pomoci SA.33846 (2015/C) (ex 2011/CP),

uložil Komisii povinnosť nahradiť všetky trovy konania, ktoré vznikli žalobkyni, zvýšené o zákonné úroky.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza nasledujúcich päť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia porušila článok 108 ods. 2 ZFEÚ a článok 6 ods. 1 nariadenia 2015/1589, a že počas postupu preskúmania sa dopustila závažného procesného pochybenia a porušila práva žalobkyne.

Žalobkyni mala byť predtým, ako bolo prijaté napadnuté rozhodnutie, priznaná možnosť byť vypočutá a mala byť vyzvaná, aby počas formálneho zisťovania predložila svoje pripomienky, pretože napadnuté rozhodnutie ju označuje za príjemcu pomoci a priamo sa je týka.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení zo strany Komisie.

Komisia vec dostatočne neprešetrila a teda svoje rozhodnutie prijala na základe nedostatočných a chybných informácií.

Nesprávne posúdenie zo strany Komisie sa týka prinajmenšom toho, či prevod činnosti bol v súlade s podmienkami trhu, ako aj toho, aký bol jeho cieľ a hospodárska logika.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa požiadavky článku 296 ZFEÚ a súvisiacej judikatúry.

Táto výhrada sa týka najmä odôvodnenia týkajúceho sa otázky súladu ceny, za ktorú bola prevedená činnosť HelB, s trhovými podmienkami.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so všeobecnými zásadami práva Únie, najmä so zásadou legitímnej dôvery a zásadou proporcionality.

Žalobkyňa sa mohla legitímne domnievať, na jednej strane, že preskúmanie uskutočnené Komisiou sa bude týkať len opatrení a osôb uvedených v rozhodnutí o začatí formálneho preskúmania, a na druhej strane, že ak by sa preskúmanie rozšírilo na predaj činnosti alebo na ňu samu, Komisia by v dôsledku toho rozšírila rozhodnutie týkajúce sa formálneho preskúmania a vypočula ju.

Povinnosť vrátenia pomoci je, pokiaľ ide o pôvodného príjemcu, v každom prípade potrebné považovať za v rozpore so zásadou proporcionality vzhľadom na to, že prevyšuje cenu, ktorá bola skutočne zaplatená za nákup činnosti, a pokiaľ ide o žalobkyňu, prekračuje rozdiel medzi predajnou cenou, ktorá bola údajne podhodnotená, a trhovou hodnotou.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo zjavne nesprávneho uplatnenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

Opatrenia uvedené v rozhodnutí Komisie neobsahovali žiadnu zakázanú štátnu pomoc.

Žiadne z opatrení, ktoré Komisia označila za zakázanú štátnu pomoc, sa nevzťahovalo na žalobkyňu.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-603/19 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik