T-700/19
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62019TN0700
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2019406SK.01004101.xml
2.12.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 406/41
Žaloba podaná 11. októbra 2019 – Al-Gaoud/Rada
(Vec T-700/19)
(2019/C 406/51)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobca: Abdel Majid Al-Gaoud (Gíza, Egypt) (v zastúpení: S. Bafadhel, barrister)
Žalovaná: Rada Európskej únie
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/1299 z 31. júla 2019, ktorým sa vykonáva rozhodnutie (SZBP) 2015/1333 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi v rozsahu, v akom ponecháva meno žalobcu na zoznamoch v prílohách II a IV rozhodnutia Rady 2015/1333/SZBP z 31. júla 2015 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi,
—
zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/1292 z 31. júla 2019, ktorým sa vykonáva článok 21 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/44 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi v rozsahu, v akom ponecháva meno žalobcu na zozname v Prílohe III nariadenia Rady (EÚ) 2016/44 z 18. januára 2016 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi,
—
zaviazal žalovanú na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s konaním na Všeobecnom súde v súlade s rokovacím poriadkom Všeobecného súdu.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že vykonávacie rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/1299 z 31. júla 2019, ktorým sa vykonáva rozhodnutie (SZBP) 2015/1333 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2019/1292 z 31. júla 2019, ktorým sa vykonáva článok 21 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/44 neuvádzajú právny základ pre ponechanie žalobcu na zozname, a to bez ohľadu na podstatnú zmenu okolností v Líbyi. Rada údajne neposkytla individuálne, osobitné a konkrétne dôvody pre napadnuté opatrenia, ktoré nie sú dostatočne odôvodnené v žiadnych podporných materiáloch.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté opatrenia zasahujú do základných práv žalobcu vrátane práva na zdravie, práva na rodinu, práva vlastniť majetok a práva účinne sa brániť, ako ich chráni Charta základných práv Európskej Únie. Napadnuté opatrenia nie sú ani nevyhnutné, ani primerané pre žiadny oprávnený cieľ a zakladajú neurčitý a neprimeraný zásah do základných práv žalobcu.