T-715/19
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62019TN0715
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2020054SK.01005101.xml
17.2.2020
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 54/51
Žaloba podaná 21. októbra 2019 – Wagenknecht/Európska rada
(Vec T-715/19)
(2020/C 54/57)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobca: Lukáš Wagenknecht (Pardubice, Česká republika) (v zastúpení: A. Dolejská, advokát)
Žalovaná: Európska rada
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
vyhlásil, že Európska rada neoprávnene nekonala v súvislosti s konfliktom záujmov Andreja Babiša, predsedu vlády Českej republiky, pokiaľ ide o rozpočet EÚ.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby, žalobca uvádza šesť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na skutočnosti, že žalobca listom z 5. júna 2019 vyzval Európsku radu, aby konala a 10. júna 2019 doručil Európskej rade výzvu, aby konala na základe článku 265 ZFEÚ, pričom ju požiadal, aby nepozvala Andreja Babiša z dôvodu údajného konfliktu záujmov na zasadnutie Európskej rady z 20. júna 2019, počas ktorého sa rokovalo o rozpočte EÚ podľa bodu 4 zápisnice.
—
Žalobca uvádza, že 20. júna 2019 sa predseda vlády Českej republiky, pán Babiš, napriek údajnému konfliktu záujmov zúčastnil zasadnutia Európskej rady, počas ktorého sa rokovalo o rozpočte Európskej únie podľa bodu 4 zápisnice.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na skutočnosti, že odpoveď Európskej rady na výzvu žalobcu, aby konala, nebola presvedčivá, bola kontradiktórna a nevymedzila jej postoj.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na skutočnosti, že žalobca bol priamo dotknutý skutočnosťou, že Európska rada nevylúčila pána Babiša z rokovaní o budúcom rozpočte EÚ na zasadnutiach Európskej rady, keďže:
i.
žiadny ďalší sprostredkujúci akt nie je potrebný na vylúčenie osôb s konfliktom záujmov z Európskej rady; a
ii.
právna situácia žalobcu je dotknutá skutočnosťou, že: a) je zvoleným zástupcom českého senátu, bol poverený skúmaním údajného konfliktu záujmov ako člen osobitného výboru senátu zriadeného na tento účel a b) je budúcim oponentom kandidátov politickej strany ANO 2011 vedenej predsedom vlády Českej republiky.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na skutočnosti, že osobná dotknutosť žalobcu v súvislosti s údajným nekonaním Európskej rady, pokiaľ ide o údajný konflikt záujmov predsedu vlády Českej republiky, pánom Babišom, vyplýva z:
i.
ústavnej povinnosti dozerať na riadne prijatie právnych aktov Únie, vrátane rozpočtu Únie (viacročný finančný rámec 2021-2027);
ii.
ústavnej povinnosti zahŕňajúcej právo kontrolovať predsedu vlády Českej republiky, ak koná v Európskej rade, vrátane povinnosti vykonávať zodpovedným spôsobom funkciu člena osobitného výboru senátu povereného skúmaním údajného konfliktu záujmov predsedu vlády českej republiky, pána Babiša; a
iii.
voľby žalobcu do českého senátu v roku 2018 proti kandidátom strany ANO 2011 vedenej predsedom vlády Českej republiky.
Žalobca tvrdí, že odmietnutie Všeobecného súdu pripustiť túto vec by predstavovalo odopretie spravodlivosti, ktoré by viedlo k tomu, že poslanci národných parlamentov by skutočne nemohli kontrolovať členov svojej vlády v spojitosti s konaním Európskej rady a Rady.
5.
Piaty žalobný dôvod je založený na povinnosti Európskej rady konať, pokiaľ ide o konflikt záujmov podľa článku 325 ods. 1 ZFEÚ a článku 61 ods. 1 finančného nariadenia ( 1 ) .
—
Žalobca tvrdí, že všetky podmienky, z ktorých vyplýva povinnosť pre Európsku radu, aby konala, konkrétne predchádzať údajnému konfliktu záujmov predsedu vlády Českej republiky, pána Babiša, a neutralizovať ho, boli splnené.
6.
Šiesty žalobný dôvod je založený na povinnosti Európskej rady konať podľa článku 325 ods. 1 ZFEÚ a uvedeného článku 61 ods. 1 finančného nariadenia.
( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 ( Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1 ).