T-722/19

(Vec T-722/19)

(2019/C 423/80)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Françoise Grossetete (Saint-Étienne, Francúzsko) (v zastúpení: A. Schmitt a A. Waisse, advokáti)

Žalovaný: Európsky parlament

v prípade potreby, ako opatrenie na zabezpečenie priebehu konania alebo ako opatrenie na vykonanie dokazovania v danom prípade sa ukladá Európskemu parlamentu, aby predložil stanoviská právnej služby Európskeho parlamentu, ktoré boli pravdepodobne vydané 16. júla 2018 a 3. decembra 2018, pretože nie sú známe presné dátumy, avšak v každom prípade to bolo pred prijatím rozhodnutia predsedníctva Parlamentu z 10. decembra 2018, ktorým sa menia vykonávacie pravidlá k štatútu poslancov Európskeho parlamentu ( Ú. v. EÚ C 466, 2018, s. 8 , ďalej len „vykonávacie pravidlá“),

—

napadnuté individuálne rozhodnutie doručené žalobkyni oddelením „Odmeny a práva poslancov v oblasti sociálneho zabezpečenia“ Generálneho riaditeľstva Európskeho parlamentu pre financie, týkajúce sa práv žalobkyne na jej doplnkový (dobrovoľný) dôchodok za mesiac september 2019, sa zrušuje na základe článku 263 ZFEÚ v rozsahu, v akom sa ním ukladá osobitný odvod vo výške 5 % nominálnej výšky doplnkového (dobrovoľného) dôchodku, na ktorý žalobkyni vznikol nárok, ako bol zavedený vyššie uvedeným rozhodnutím predsedníctva z 10. decembra 2018,

—

rozhodnutie prijaté predsedníctvom Európskeho parlamentu z 10. decembra 2018 uvedené vyššie sa vyhlasuje za neuplatniteľné na základe článku 277 ZFEÚ v rozsahu, v akom sa ním mení článok 76 vykonávacích opatrení štatútu poslancov Európskeho parlamentu a konkrétnejšie v rozsahu, v akom sa ním ukladá osobitný odvod vo výške 5 % nominálnej výšky doplnkového (dobrovoľného) dôchodku, na ktorý žalobkyni vznikol nárok od 1. januára 2019,

—

pri prijímaní rozhodnutia predsedníctva z 10. decembra 2018 (ďalej len „rozhodnutie predsedníctva“) bol porušený štatútu poslancov Európskeho parlamentu prijatý rozhodnutím Európskeho parlamentu 2005/684/ES, Euratom z 28. septembra 2005 ( Ú. v. EÚ L 262, 2005, s. 1 ) (ďalej len „štatút“). Napadnutý akt je okrem toho v rozpore s ustanoveniami článku 27 štatútu, ktorý ukladá povinnosť zachovávať „nadobudnuté práva“ a „budúce nároky“,

—

rozhodnutie predsedníctva ukladá novú daň zavedením osobitného odvodu vo výške 5 % z nominálnej sumy dôchodkov, hoci zavedenie dane nepatrí do právomoci predsedníctva podľa článku 223 ods. 1 písm. 2 ZFEÚ.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení podstatných náležitostí.

—

rozhodnutie predsedníctva porušuje nadobudnuté práva a budúce nároky vyplývajúce zo všeobecných právnych zásad a zo štatútu, ktorý výslovne stanovuje, že budú zachované v plnom rozsahu (článok 27),

—

rozhodnutie predsedníctva porušuje zásadu legitímnej dôvery.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality a zásad rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie.

—

rozhodnutie predsedníctva porušuje zásadu právnej istoty, pretože má nezákonné retroaktívne účinky,

—

rozhodnutie predsedníctva porušuje zásadu právnej istoty, pretože nestanovilo prechodné opatrenia.