T-740/19
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62019TN0740
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2020027SK.01003801.xml
27.1.2020
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 27/38
Žaloba podaná 31. októbra 2019 – Laird/Komisia
(Vec T-740/19)
(2020/C 27/46)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Laird Ltd (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: C. Quigley, barrister, a D. Gillespie, solicitor)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Komisie C(2019) 2526 final z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896,
—
subsidiárne zrušil článok 2 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkalo žalobkyne,
—
subsidiárne v druhom rade zrušil článok 2 sporného rozhodnutia, pokiaľ ide o akúkoľvek pomoc poskytnutú v rámci oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností v období pred 24. novembrom 2017 v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,
—
uložil Komisii povinnosť zaplatiť trovy konania, ktoré vznikli žalobkyni.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na protiprávnosti článku 1 napadnutého rozhodnutia z nasledujúcich dôvodov, pokiaľ ide o označenie oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností za predstavujúce (hospodársku) výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá vyplýva najmä z:
i.
nezohľadnenia Komisie: historických súvislosti pri zavedení režimu ovládaných zahraničných spoločností do daňového systému Spojeného kráľovstva; obmedzenia stanovené v Spojenom kráľovstve na základe uplatnenia práva Únie, najmä slobody usadiť sa; teritorialitu a ďalšie politické dôvody pre štruktúru režimu ovládaných zahraničných spoločností zavedených do Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o daniach z roku 2010 (medzinárodné a iné ustanovenia)]; rozsah daňovej suverenity členských štátov vrátane Spojeného kráľovstva pri príprave režimu ovládaných zahraničných spoločností;
ii.
posúdenia Komisie, podľa ktorého fakultatívna povaha nároku podľa kapitoly 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o daniach z roku 2010 (medzinárodné a iné ustanovenia)] predstavuje priaznivejšie zaobchádzanie, na ktorého základe vzniká výhoda.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na protiprávnosti článku 1 napadnutého rozhodnutia z nasledujúcich dôvodov, pokiaľ ide o označenie financovania skupinových spoločností za predstavujúce (selektívnu) výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá vyplýva najmä z týchto skutočností:
i.
Pokiaľ ide o relevantný referenčný rámec:
a)
nesprávne určenie referenčného rámca Komisiou ako referenčného rámca zloženého výlučne z režimu ovládaných zahraničných spoločností a/alebo iba kapitoly 5 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o daniach z roku 2010 (medzinárodné a iné ustanovenia)];
b)
nesprávne vymedzenie cieľa referenčného systému Komisiou výlučne na zdanenie ziskov z činností a aktív v Spojenom kráľovstve, ktoré boli umelo odklonené zo Spojeného kráľovstva, bez zohľadnenia toho, či príslušné cielené transakcie skutočne vedú k riziku narušenia základu dane v Spojenom kráľovstve.
ii.
Pokiaľ ide o stanovenie odchýlky od referenčného rámca:
a)
Komisia nesprávne posúdila relevantnosť a význam kritéria významných personálnych funkcií;
b)
Komisia nesprávne posúdila porovnateľnosť oprávnených úverových vzťahov s úvermi poskytnutými jednak osobám rezidentom v Spojenom kráľovstve a jednak tretím osobám;
c)
Komisia sa protiprávne odvolávala sa na smernicu Rady (EÚ) 2016/1164 ( 1 ) ;
d)
skutočnosť, že posúdenie porovnateľných rizík pre porušenie slobody usadiť sa pre kategórie oslobodených a neoslobodených kategórií ovládaných zahraničných spoločností, zo strany Komisie bolo nesprávne.
iii.
Pokiaľ ide o odôvodnenie údajnej odchýlky,
a)
nesprávne rozhodnutie Komisie, podľa ktorého sa odôvodnenie týkajúce sa nevyhnutnosti, aby systém bol zvládnuteľný a bolo možné ho spravovať, nevzťahuje na kritérium významných personálnych funkcií;
b)
nesprávne rozhodnutie Komisie, že oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností nemožno odôvodniť odkazom na dodržiavanie slobody usadiť sa.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na protiprávnosti článku 2 sporného rozhodnutia z dôvodov založených na porušení legitímnej dôvery a zásad právnej istoty a proporcionality. Subsidiárne sa uvádza, že vymáhanie sa nemalo nariadiť s ohľadom na žiadnu pomoc poskytnutú prostredníctvom oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pred 24. novembrom 2017, teda v deň, keď Komisia uverejnila svoje rozhodnutie o začatí konania.
( 1 ) Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu ( Ú. v. EÚ L 193, 2016, s. 1 ).