T-752/19
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62019TN0752
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2020027SK.01005101.xml
27.1.2020
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 27/51
Žaloba podaná 5. novembra 2019 – Inchcape/Komisia
(Vec T-752/19)
(2020/C 27/54)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Inchcape plc (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: M. Anderson, solicitor)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1352 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti ( Ú. v. EÚ L 216, 2019, s. 1 ) v celom rozsahu, v akom sa týka žalobkyne,
—
subsidiárne rozhodol, že pri stanovení výšky pomoci, ktorá sa má vymáhať, sa má prihliadať na straty, úľavy alebo oslobodenia, ktoré žalobkyňa mohla uplatniť v čase podania žiadosti o oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností, alebo ktoré by žalobkyňa v tom čase mohla uplatniť, ak by nepožiadala o oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností, a to pre obidva prípady, hoci možnosť uplatniť tieto straty, úľavy alebo oslobodenia je už v súčasnosti podľa práva Spojeného kráľovstva premlčaná a bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú automatickú povahu,
—
v každom prípade uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza deväť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na tom, že žalovaná nepreukázala, že oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností predstavuje výhodu. Podľa žalobkyne žalovaná nepreukázala, že oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností predstavuje výhodu v každom prípade, v ktorom bolo o toto oslobodenie požiadané.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že nedošlo k žiadnemu štátnemu zásahu alebo zásahu financovanému zo štátnych prostriedkov. Komisia nepreukázala, že vznesenie nároku na oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností s istotou viedlo k zníženiu daňovej povinnosti právnických osôb v Spojenom kráľovstve.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na tom, že oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností nezvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru. Podľa žalobkyne sa žalovaná dopustila nesprávneho posúdenia, keď definovala referenčný systém príliš úzko ako pravidlá uvedené v časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o daniach z roku 2010 (medzinárodné a iné ustanovenia)] namiesto širšieho systému zdanenia právnických osôb v Spojenom kráľovstve, nepochopila, že kapitola 9 časti 9A uvedeného zákona nie je odchýlkou od kapitoly 5 tejto časti, a nerozoznala, že aj v prípade, že uvedená kapitola 9 je odchýlkou od tejto kapitoly 5, je to odôvodnené povahou alebo všeobecnou schémou uvedenej časti 9A tohto zákona.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na tom, že oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností neovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Podľa žalobkyne sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, keď usúdila, že oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností môže ovplyvniť rozhodovanie nadnárodných skupín, pokiaľ ide o umiestnenie ich funkcií financovania skupinových spoločností a ich ústredia v Únii.
5.
Piaty žalobný dôvod založený na tom, že oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností nenarúša hospodársku súťaž ani nehrozí narušením hospodárskej súťaže. Uvádza sa, že Komisia nepreukázala, že požiadanie o oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností s istotou viedlo k zníženiu daňovej povinnosti právnických osôb v Spojenom kráľovstve.
6.
Šiesty žalobný dôvod založený na tom, že vymáhanie údajnej pomoci by bolo v rozpore so všeobecnými zásadami práva Únie. Žalobkyňa tvrdí, že keďže kritériu významných personálnych funkcii podľa článku 371 EB kapitoly 5 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o daniach z roku 2010 (medzinárodné a iné ustanovenia)] chýba právna istota, Spojené kráľovstvo malo mieru uváženia na to, aby reagovalo na túto neistotu a že žalovaná porušila svoju povinnosť vykonať úplnú analýzu všetkých relevantných faktorov. Uložením povinnosti vymáhania pomoci Komisia konala v rozpore s článkom 16 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 ( 1 ) , ktorý zakazuje vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva Únie.
7.
Siedmy žalobný dôvod založený na tom, že selektívna výhoda by sa odstránila a žiadne vymáhanie by nebolo potrebné, keby Spojené kráľovstvo retroaktívne rozšírilo oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností na prípady poskytovania úverov materským spoločnostiam a tretím osobám. Podľa žalobkyne žalovaná nevzala do úvahy, že takýto úkon by odstránil akúkoľvek selektívnu výhodu (za predpokladu, že nejaká existuje) a v takom prípade by neexistovala žiadna neoprávnená štátna pomoc, ktorá by sa mala vymáhať podľa práva Únie.
8.
Ôsmy žalobný dôvod založený na tom, že pri stanovení výšky pomoci, ktorá sa má vymáhať, sa má prihliadať na straty, úľavy alebo oslobodenia, ktoré žalobkyňa mohla uplatniť (prostredníctvom vznesenia nároku, vykonaním voľby alebo automaticky) v čase podania žiadosti o oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností, alebo ktoré by v tom čase mohla uplatniť, ak by nepožiadala o oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností, hoci možnosť uplatniť tieto straty, úľavy alebo oslobodenia je už v súčasnosti podľa práva Spojeného kráľovstva premlčaná. Podľa žalobkyne uvedený výklad predstavuje správny výklad odôvodnenia 203 napadnutého rozhodnutia, ak to však neplatí, napadnuté rozhodnutie je nesprávne, pretože nezohľadnenie takýchto strát, úľav alebo oslobodení by spôsobovalo príliš vysoký výpočet výšky tejto pomoci, čo by viedlo k narušeniu vnútorného trhu.
9.
Deviaty žalobný dôvod založený na tom, že Komisia neuviedla odôvodnenie týkajúce sa oslobodenia na základe pravidla oprávnených zdrojov a oslobodenia podľa pravidla spárovaného úroku a nevykonala úplnú analýzu všetkých relevantných faktorov. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná nerozlišovala medzi tromi rôznymi oslobodeniami podľa kapitoly 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o daniach z roku 2010 (medzinárodné a iné ustanovenia)], ktoré sa uplatňujú oddelene, a nepochopila, že oslobodenia na základe pravidla oprávnených zdrojov a oslobodenia podľa pravidla spárovaného úroku nie sú náhradou kritéria významných personálnych funkcií a že existencia oslobodenia podľa pravidla spárovaného úroku v kapitole 9 preukazuje, že žalovaná vychádzala z nesprávneho posúdenia, keď príliš úzko definovala referenčný systém ako pravidlá uvedené v časti 9A namiesto širšieho systému zdanenia právnických osôb v Spojenom kráľovstve.
( 1 ) Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9 ).