← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·8.11.2019

T-759/19

Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62019TN0759

C_2020027SK.01005901.xml

27.1.2020

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 27/59

Žaloba podaná 8. novembra 2019 – Yalwen/Komisia

(Vec T-759/19)

(2020/C 27/59)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Yalwen Ltd (Birmingham, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: M. Whitehouse a P. Halford, solicitors)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1352 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti ( Ú. v. EÚ L 216, 2019, s. 1 ),

subsidiárne zrušil článok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom porušuje slobodu usadiť sa žalobkyne vyplývajúcu z článku 49 ZFEÚ, a

v každom prípade uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza jedenásť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru, že schéma oslobodenia financovania skupinových spoločností (ďalej len „sporné opatrenie“) viedlo k vzniku hospodárskej výhody v zmysle a rozsahu článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikácii referenčného systému na účely preskúmania „selektivity“.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia tým, že nesprávne alebo nie celkom identifikovala relevantné ciele referenčného systému, ktorý si zvolila.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri identifikovaní sporného opatrenia ako obsahujúceho odchýlku z referenčného systému, ktorý si zvolila.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na nesprávnom právnom posúdení a/alebo zjavne nesprávnom posúdení Komisie, keď nesprávne kvalifikovala sporné opatrenie ako prima facie selektívne, pretože nesprávne rozhodla, že spôsobuje rozdielne zaobchádzanie s podnikmi nachádzajúcimi sa v právne a skutkovo porovnateľnej situácii.

6.

Šiesty žalobný dôvod založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, že zohľadnila smernicu Rady (EÚ) 2016/1164 ( 1 ) pri posúdení selektivity sporného opatrenia, hoci táto smernica nadobudla účinnosť až po skončení obdobia, ktoré Komisia považovala za obdobie, počas ktorého sporné opatrenie predstavovalo štátnu pomoc.

7.

Siedmy žalobný dôvod založený na tvrdení, že napadnuté rozhodnutie predstavuje zneužitie právomoci Komisie v rozpore s daňovou suverenitou Spojeného kráľovstva.

8.

Ôsmy žalobný dôvod založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď rozhodla, že údajná odchýlka nie je odôvodnená s ohľadom na zdanenie neobchodných finančných ziskov, keď označila zmluvy o úvere ako spadajúce prima facie pod článok 371EB (ďalej len „činnosti v Spojenom kráľovstve“) Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon z roku 2010 o daniach (medzinárodné a iné ustanovenia)]. Rozhodnutie Komisie je tiež nedostatočne odôvodnené, či dokonca úplne neodôvodnené, pokiaľ ide o jej odôvodnenie „oprávnených zdrojov“ a „výnosov zo spárovaného úroku“.

9.

Deviaty žalobný dôvod založený na porušení Komisiou článku 108 ods. 2 ZFEÚ a článku 6 nariadenia (EÚ) č. 2015/1589 ( 2 ) a povinnosti riadnej správy vecí verejných vyplývajúcej z článku 41 Charty základných práv. Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania najmä neuviedla, že mala obavy, pokiaľ ide o odôvodnenie „oslobodenia 75 %“ v zmysle článku 371ID zákona z roku 2010 o daniach (medzinárodné a iné ustanovenia) s cieľom vyhnúť sa praktickým ťažkostiam pri uskutočňovaní analýzy dôležitých funkcií, pokiaľ ide o vnútroskupinové pôžičky, aby bola dotknutým osobám poskytnutá dostatočná možnosť vyjadriť sa v tejto súvislosti; počas svojho vyšetrovania nepožiadala dotknuté osoby o predloženie svojich vyjadrení; v napadnutom rozhodnutí rozhodla nezohľadniť takéto vyjadrenia, ktoré v tejto súvislosti poskytli dotknuté osoby. V dôsledku toho sa má napadnuté rozhodnutie vyhlásiť za neplatné.

10.

Desiaty žalobný dôvod založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že zdanenie príjmov spoločnosti v Spojenom kráľovstve na zisky zahraničných dcérskych spoločností „v miere, v akej ich možno prisúdiť domácim aktívam a činnostiam“, nepredstavuje obmedzenie slobody usadiť sa, a že sporné opatrenie nebolo nevyhnutné na zabezpečenie súladu so slobodami vyplývajúcimi zo Zmluvy.

Žalobkyňa na podporu svojej časti žaloby, predloženej subsidiárne, na zrušenie článku 2 napadnutého rozhodnutia uvádza tento žalobný dôvod:

11.

Jedenásty žalobný dôvod založený na tom, že aj keby sporné opatrenie obsahovalo schému štátnej pomoci, Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodla, že vymáhanie pomoci neporušuje základné zásady práva Únie, a nariadila vymáhanie nezávisle od otázky, či usadenie skupinových spoločností a ich poskytnutie úverov skupinovým spoločnostiam nerezidentom skutočne narúšalo výkon slobody usadiť sa. Konkrétne v prejednávanej veci by vymáhanie pomoci porušovalo slobodu usadiť sa žalobkyne vyplývajúcu z článku 49 ZFEÚ. Keďže došlo k takému porušeniu, vymáhanie, ktoré bolo nariadené v článku 2 napadnutého rozhodnutia, treba zrušiť.

( 1 ) Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu ( Ú. v. EÚ L 193, 2016, s. 1 ).

( 2 ) Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9 ).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-759/19 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik