← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·8.11.2019

T-760/19

Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62019TN0760

C_2020036SK.01003401.xml

3.2.2020

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 36/34

Žaloba podaná 8. novembra 2019 – Imperial Brands a i./Komisia

(Vec T-760/19)

(2020/C 36/42)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Imperial Brands plc (Bristol, Spojené kráľovstvo), Imperial Tobacco Ltd (Bristol), Imperial Tobacco Overseas Holdings Ltd (Bristol), Imperial Tobacco Holdings Ltd (Bristol), Imperial Tobacco Overseas Holdings (2) Ltd (Bristol) (v zastúpení: D. Slater, advokát, E. Burrows, N. Gardner a S. Mardell, solicitors)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

zrušil napadnuté rozhodnutie C(2019) 25 26 final z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti,

v každom prípade uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania a výdavky žalobkýň v súvislosti s týmto konaním.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú desať žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia neposkytla dostatočné odôvodnenie, dopustila sa nesprávneho právneho posúdenia a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď konštatovala, že pravidlá týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností (CFC) Spojeného kráľovstva sú relevantným referenčným systémom. Komisia mala zaobchádzať s referenčným rámcom ako s režimom dane z príjmov právnických osôb Spojeného kráľovstva.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo zjavne nesprávneho posúdenia, keď prijala nesprávny prístup k analýze pravidiel CFC. Komisia nesprávne zaobchádzala s ustanoveniami kapitoly 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [daňový zákon (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010], ktorá obsahuje oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností, ako s formou odchýlky od všeobecného zdanenia stanoveného v kapitole 5 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [daňový zákon (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010].

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď konštatovala, že oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností je selektívne, keďže s podnikmi v porovnateľných skutkových a právnych situáciách sa zaobchádza rozdielne.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatovala, že oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností zakladá výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia neposkytla dostatočné odôvodnenie, keď konštatovala, že oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností je sčasti neodôvodnené, a teda porušila článok 296 ZFEÚ.

6.

Šiesty žalobný dôvod založený na tvrdení, že „úplné“ oslobodenie podľa oddielu 371IB Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [daňový zákon (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010] je odôvodnené na základe povahy a celkovej štruktúry daňového systému.

7.

Siedmy žalobný dôvod založený na tvrdení, že 75 % oslobodenie podľa oddielu 371ID Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [daňový zákon (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010] je odôvodnené na základe povahy a celkovej štruktúry daňového systému.

8.

Ôsmy žalobný dôvod založený na tvrdení, že uloženie daňového zaťaženia voči CFC, ktoré spĺňajú podmienky na oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností, by porušilo slobodu žalobkýň usadiť sa v rozpore s článkom 49 ZFEÚ.

9.

Deviaty žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď analogicky uplatnila ustanovenia smernice Rady (EÚ) 2016/1164 ( 1 ) , ktorá nebola uplatniteľná ratione temporis , alebo sa neprimerane opierala o jej ustanovenia.

10.

Desiaty žalobný dôvod založený na tvrdení, že prijatím napadnutého rozhodnutia Komisia neoprávnene zasiahla do výlučnej suverenity Spojeného kráľovstva v oblasti priameho zdaňovania, čím porušila články 4 a 5 ZEÚ a článok 114 ZFEÚ.

( 1 ) Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu ( Ú. v. EÚ L 193, 2016, s. 1 ).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-760/19 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik