T-761/19
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62019TN0761
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2020036SK.01003501.xml
3.2.2020
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 36/35
Žaloba podaná 8. novembra 2019 – Willis Europe/Komisia
(Vec T-761/19)
(2020/C 36/43)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Willis Europe BV (Amsterdam, Holandsko) (v zastúpení: N. Niejahr and B. Hoorelbeke, lawyers, a A. Stratakis a P. O’Gara, Solicitors)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1352 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti ( Ú. v. EÚ L 216, 2019, s. 1 ) v rozsahu, v akom sa ním konštatuje, že údajné opatrenie pomoci predstavuje pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a nariaďuje sa jej vrátenie s úrokmi, a to aj od žalobkyne;
—
subsidiárne zrušil články 2, 3 a 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ním nariaďuje vrátenie nezlučiteľnej pomoci s úrokmi, a to aj od žalobkyne,
—
uložil Komisii povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania žalobkyne v rámci tohto konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia porušila článok 107 ods. 1 ZFEÚ, keď rozhodla, že údajné opatrenie pomoci predstavuje selektívnu výhodu pre spoločnosti, ktoré využívajú oslobodenie vo výške 75 % pre kvalifikované úverové vzťahy s nízkym rizikom, pretože Komisia:
—
nesprávne identifikovala ako referenčný systém britský režim kontrolovaných zahraničných spoločností (CFC),
—
dopustila sa nesprávneho právneho posúdenia, keď dospela k záveru, že oslobodenie od dane vo výške 75 % predstavuje výnimku z referenčného daňového systému, a to z dôvodu, že:
i)
konštatovanie o výnimke sa nesprávne zakladá na regulačnej technike,
ii)
test významných personálnych funkcií nie je ústredným testom britského režimu CFC, a
iii)
kvalifikované a nekvalifikované úverové vzťahy nie sú v rovnakej právnej a faktickej situácii, pričom Komisia sa v každom prípade dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď neprimerane vychádzala z ustanovení smernice Rady (EÚ) 2016/1164 ( 1 ) alebo túto smernicu použila analogicky,
—
dopustila sa nesprávneho posúdenia a nesprávneho právneho posúdenia, keď dospela k záveru, že oslobodenie od dane vo výške 75 % nie je opodstatnené charakterom a celkovou štruktúrou daňového systému rovnakým spôsobom ako oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností, ktoré sa uplatňuje na neobchodný finančný zisk podľa oddielu 371EC Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o daniach z roku 2010 (medzinárodné a iné ustanovenia) (kapitálové investície zo Spojeného kráľovstva)].
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia porušila článok 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže nepreukázala, že údajné opatrenie pomoci môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a hrozí narušením hospodárskej súťaže.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na subsidiárnom tvrdení, že Komisia porušila článok 49 ZFEÚ kvalifikáciou údajného opatrenia pomoci ako nezlučiteľnej štátnej pomoci, ktorá neporušuje slobodu usadiť sa zaručenú článkom 49 ZFEÚ.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia porušila základnú zásadu rovnosti zaobchádzania/zákazu diskriminácie:
—
tým, že s neobchodným finančným ziskom z kvalifikovaných úverov zaobchádzala rovnakým spôsobom ako s neobchodným finančným ziskom z nekvalifikovaných úverov, a
—
tým, že zaobchádzala odlišne s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností v závislosti od toho, či neobchodný finančný zisk spadá pod oddiely 371EB alebo 371EC Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o daniach z roku 2010 (medzinárodné a iné ustanovenia)].
5.
Piaty žalobný dôvod je založený na subsidiárnom tvrdení, že hoci údajné opatrenie pomoci patrí do rozsahu pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ, Komisia porušila článok 16 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 ( 2 ) tým, že nariadila vymáhanie údajnej nezlučiteľnej pomoci od príjemcov údajného opatrenia pomoci, pretože toto vymáhanie je v rozpore so všeobecnými zásadami práva Únie, konkrétne so zásadou legitímnej dôvery a právnej istoty.
( 1 ) Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu ( Ú. v. EÚ L 193, 2016, s. 1 ).
( 2 ) Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9 ).