T-762/19
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62019TN0762
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2020045SK.01003601.xml
10.2.2020
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 45/36
Žaloba podaná 8. novembra 2019 – Rio Tinto European Holdings a iní/Komisia
(Vec T-762/19)
(2020/C 45/36)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyne: Rio Tinto European Holdings (Londýn, Spojené kráľovstvo), Rio Tinto International Holdings Ltd (Londýn) a Rio Tinto Simfer UK Ltd (Londýn) (v zastúpení: N. Niejahr a B. Hoorelbeke, lawyers, A. Stratakis a P. O’Gara, solicitors)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1352 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti ( Ú. v. EÚ L 216, 2019, s. 1 ), v rozsahu, v akom konštatuje, že údajné opatrenie pomoci predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a nariaďuje sa jej vymáhanie spolu s úrokmi, a to aj od žalobkýň,
—
subsidiárne zrušil články 2, 3 a 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom nariaďuje vymáhanie nezlučiteľnej pomoci spolu s úrokmi, a to aj od žalobkýň,
—
rozhodol, že Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a uložil jej povinnosť nahradiť trovy konania žalobkýň vynaložené v rámci tohto konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú päť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia sa dopustila porušenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď rozhodla, že údajné opatrenie pomoci predstavuje selektívnu výhodu:
a)
pre spoločnosti, využívajúce 75 % oslobodenie od dane pre nízkorizikové oprávnené úverové vzťahy, tým, že Komisia:
—
nesprávne identifikovala ako referenčný systém britský režim kontrolovaných zahraničných spoločností,
—
dopustila sa nesprávneho právneho posúdenia, keď dospela k záveru, že 75 % oslobodenie od dane predstavuje odchýlku od referenčného daňového systému z dôvodu, že:
i)
konštatovanie existencie odchýlky bolo chybne založené na legislatívnej technike;
ii)
kritérium významných personálnych funkcií nie je hlavným kritériom britského režimu kontrolovaných zahraničných spoločností a
iii)
oprávnené a neoprávnené úverové vzťahy sa nenachádzajú v rovnakej právnej a skutkovej situácii a v každom prípade sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď obdobne použila ustanovenia smernice Rady (EÚ) 2016/1164 ( 1 ) , alebo z nich neprimerane vychádzala.
—
dopustila sa nesprávneho skutkového a právneho posúdenia, keď dospela k záveru, že 75 % oslobodenie od dane nie je odôvodnené povahou a celkovou štruktúrou daňového systému rovnako ako schéma oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností, ktorá sa uplatňuje na neobchodné finančné zisky, ktoré patria pod oddiel 371EC Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon z roku 2010 o daniach (medzinárodné a iné ustanovenia)].
b)
pre spoločnosti využívajúce oslobodenie od dane na základe spárovaného úroku tým, že:
—
nesprávne identifikovala ako referenčný systém britský režim kontrolovaných zahraničných spoločností,
—
dopustila sa nesprávneho právneho posúdenia, keď dospela k záveru, že oslobodenie od dane na základe spárovaného úroku predstavuje odchýlku od referenčného daňového systému z dôvodu, že:
i)
konštatovanie existencie odchýlky je nesprávne založené na legislatívnej technike a kritérium významných personálnych funkcií nie je hlavným kritériom britského režimu kontrolovaných zahraničných spoločností;
ii)
daňovníci, ktorí majú nárok na oslobodenie od dane na základe spárovaného úroku, sa nenachádzajú v rovnakej právnej a skutkovej situácii ako daňovníci, ktorí taký nárok nemajú.
—
dopustila sa nesprávneho skutkového a právneho posúdenia, keď dospela k záveru, že oslobodenie na základe spárovaného úroku nie je odôvodnené povahou a celkovou štruktúrou daňového systému.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia porušila článok 107 ods. 1 ZFEÚ tým, že nepreukázala, že údajné opatrenie pomoci mohlo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a hrozilo narušením hospodárskej súťaže.
3.
Tretí žalobný dôvod predložený subsidiárne založený na tom, že Komisia porušila článok 49 ZFEÚ tým, že kvalifikovala údajné opatrenie štátnej pomoci ako nezlučiteľnú štátnu pomoc, ktorá neporušuje slobodu usadiť sa zaručenú článkom 49 ZFEÚ.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia porušila základnú zásadu rovnosti zaobchádzania/zákazu diskriminácie tým, že:
—
zaobchádzala s neobchodnými finančnými ziskami z oprávnených úverových vzťahov rovnako ako s neobchodnými finančnými ziskami z neoprávnených úverových vzťahov a
—
zaobchádzala s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností rozdielne podľa toho, či neobchodné finančné zisky spadali pod oddiel 371EB alebo oddiel 371EC Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon z roku 2010 o daniach (medzinárodné a iné ustanovenia)].
5.
Piaty žalobný dôvod predložený subsidiárne založený na tom, že aj keby údajné opatrenie pomoci patrilo do pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ, Komisia porušila článok 16 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 ( 2 ) tým, že nariadila vymáhanie údajne nezlučiteľnej pomoci od príjemcov údajného opatrenia pomoci, pretože toto vymáhanie porušuje všeobecné zásady práva Únie, konkrétne zásadu legitímnej dôvery a zásadu právnej istoty.
( 1 ) Smernica Rady (EÚ) 2016/1164 z 12. júla 2016, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu ( Ú. v. EÚ L 193, 2016, s. 1 ).
( 2 ) Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9 ).