T-786/19

C_2020045SK.01007301.xml

10.2.2020

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 45/73

Žaloba podaná 13. novembra 2019 – Simfer Jersey/Komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/1352 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti, v rozsahu, v akom konštatuje, že údajné opatrenie pomoci predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a nariaďuje sa jej vymáhanie spolu s úrokmi, a to aj od žalobkyne,

—

subsidiárne zrušil články 2, 3 a 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom nariaďuje vymáhanie nezlučiteľnej pomoci spolu s úrokmi, a to aj od žalobkyne,

a)

pre spoločnosti, využívajúce 75 % oslobodenie od dane pre nízkorizikové oprávnené úverové vzťahy, tým, že Komisia:

—

nesprávne identifikovala ako referenčný systém britský režim kontrolovaných zahraničných spoločností a dopustila sa nesprávneho právneho posúdenia, keď dospela k záveru, že 75 % oslobodenie od dane predstavuje odchýlku od referenčného daňového systému z dôvodu, že:

i)

konštatovanie existencie odchýlky bolo chybne založené na legislatívnej technike,

b)

pre spoločnosti využívajúce oslobodenia od dane na základe spárovaného úroku a na základe oprávnených zdrojov tým, že:

—

nesprávne identifikovala ako referenčný systém britský režim kontrolovaných zahraničných spoločností a dopustila sa nesprávneho právneho posúdenia, keď dospela k záveru, že oslobodenia od dane na základe spárovaného úroku a na základe oprávnených zdrojov predstavujú odchýlku od referenčného daňového systému z dôvodu, že:

i)

konštatovanie existencie odchýlky je nesprávne založené na legislatívnej technike a kritérium významných personálnych funkcií nie je hlavným kritériom britského režimu kontrolovaných zahraničných spoločností,

3.

Tretí žalobný dôvod predložený subsidiárne založený na tom, že Komisia porušila článok 49 ZFEÚ tým, že kvalifikovala údajné opatrenie štátnej pomoci ako nezlučiteľnú štátnu pomoc, ktorá neporušuje slobodu usadiť sa zaručenú článkom 49 ZFEÚ.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tvrdení, že Komisia porušila základnú zásadu rovnosti zaobchádzania/zákazu diskriminácie tým, že zaobchádzala s neobchodnými finančnými ziskami z oprávnených úverových vzťahov rovnako ako s neobchodnými finančnými ziskami z neoprávnených úverových vzťahov a zaobchádzala s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností rozdielne podľa toho, či neobchodné finančné zisky spadali pod oddiel 371EB alebo oddiel 371EC Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon z roku 2010 o daniach (medzinárodné a iné ustanovenia)].

5.

Piaty žalobný dôvod predložený subsidiárne založený na tom, že aj keby údajné opatrenie pomoci patrilo do pôsobnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ, Komisia porušila článok 16 ods. 1 procesného nariadenia ( 2 ) tým, že nariadila vymáhanie údajne nezlučiteľnej pomoci od príjemcov údajného opatrenia pomoci, pretože toto vymáhanie porušuje všeobecné zásady práva Únie, konkrétne zásadu legitímnej dôvery a zásadu právnej istoty.