← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·20.12.2019

T-868/19

Zamieta
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62019TN0868

C_2020068SK.01004701.xml

2.3.2020

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 68/47

Žaloba podaná 20. decembra 2019 – Nouryon Industrial Chemicals a i./Komisia

(Vec T-868/19)

(2020/C 68/56)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Nouryon Industrial Chemicals BV (Amsterdam, Netherlands), Knoell NL BV (Maarssen, Holandsko), Grillo-Werke AG (Duisburg, Nemecko), PCC Trade & Services GmbH (Duisburg) (v zastúpení: R. Cana, G. David, advokáti, a Z. Romata, solicitor)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

vyhlásil žalobu za prípustnú a dôvodnú,

zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu,

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania a

prijal akékoľvek ďalšie opatrenia, ktoré požaduje za vhodné.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyne vo svojej žalobe navrhujú, aby Všeobecný súd zrušil vykonávacie rozhodnutie Komisie zo 16. októbra 2019 o kontrole súladu registrácie dimetyléteru, ktorú Európska chemická agentúra predložila Komisii podľa článku 51 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok ( 1 )

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú deväť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že žalovaná konala ultra vires a porušila článok 51 ods. 7 nariadenia REACH tým ( 2 ) , že prijala napadnuté rozhodnutie, ktoré sa týka aspektov, v súvislosti s ktorými výbor členských štátov Európskej chemickej agentúry (ďalej len „agentúra“) dosiahol jednomyseľnú dohodu, napriek tomu, že článok 51 ods. 7 nariadenia REACH umožňuje Komisii prijať rozhodnutie len vtedy, keď výbor agentúry „nedosiahne jednomyseľnú dohodu“.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porušila článok 13 ods. 3 nariadenia REACH, pretože testovanie dimetyléteru (ďalej len „látka“) v koncentráciách, ako sa podľa napadnutého rozhodnutia stanovuje, nie je technicky možné a je v rozpore s testovacími metódami stanovenými v opatreniach podľa článku 13 ods. 3 nariadenia REACH.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že žiadala o vykonanie testov, ktoré nepovedú k získaniu relevantných informácií.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tvrdení, že žalovaná sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, a porušila oddiel 8.7.3 stĺpec 2 prílohy X nariadenia REACH tým, že požiadala o doplnenie kohort č. 2A/2B na rozšírenú jednogeneračnú reprodukčnú štúdiu toxicity.

5.

Piaty žalobný dôvod sa zakladá na tom, že žalovaná konala ultra vires , porušila oddiel 8.7.3 stĺpca I prílohy X nariadenia REACH a článok 25 nariadenia REACH tým, že požiadala o štúdiu na zistenie rozsahu dávky.

6.

Šiesty žalobný dôvod sa zakladá na tom, že žalovaná konala ultra vires a porušila článok 41 nariadenia REACH a prílohu XI nariadenia REACH tým, že žalobkyniam neumožnila riešiť údajný nesúlad s požiadavkami nariadenia REACH tak, že namiesto skutočných testov, ako boli požadované, by predložila zmeny testovacích požiadaviek.

7.

Siedmy žalobný dôvod sa zakladá na tom, že žalovaná konala ultra vires a porušila článok 41 nariadenia REACH tým, že dospela k záveru o potenciálnej porovnávacej úprave prostredníctvom napadnutého rozhodnutia.

8.

Ôsmy žalobný dôvod založený na tom, že žalovaná sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, nezohľadnila relevantné informácie a porušila stĺpec 2 oddielu 8.7.2 prílohy IX nariadenia REACH tým, že požiadala o štúdiu prenatálnej vývojovej toxicity (PNDT, skúšobná metóda: EÚ B.31/OECD TG 414) na králikoch inhalačnou cestou.

9.

Deviaty žalobný dôvod založený na tom, že žalovaná porušila zásadu Únie, konkrétne zásadu proporcionality a článok 25 nariadenia REACH tým, že: po prvé žiadala o testy, ktoré nie sú potrebné a nie sú vhodné, pretože je ich technicky nemožné vykonať tak, ako to požaduje žalovaná, a teda, že keby boli vykonané, nepriniesli by žiadne relevantné informácie o látke, po druhé žiadala o nepotrebnú štúdiu na zistenie rozsahu dávok, a to aj vzhľadom na podstatné a veľkú stratu na životoch zvierat, čo je v rozpore s požiadavkami stanovenými v článku 25 nariadenia REACH, a po tretie zamietla možnosť, ktorá by nespôsobovala také veľké straty.

( 1 ) C(2019) 7336 final.

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES ( Ú. v. EÚ L 396, 2006, s. 1 ).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-868/19 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik