C-18/20
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62020CA0018
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021462SK.01001401.xml
15.11.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 462/14
Rozsudok
Súdneho dvora (tretia komora) z 9. septembra 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof – Rakúsko) – XY
(Vec C-18/20) ( 1 )
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo - Azylová politika - Spoločné konania o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany - Smernica 2013/32/EÚ - Článok 40 - Následná žiadosť - Nové skutočnosti alebo zistenia - Pojem - Okolnosti, ktoré existovali už pred právoplatným ukončením konania, ktorého predmetom je predchádzajúca žiadosť o medzinárodnú ochranu - Zásada právnej sily rozhodnutej veci - Zavinenie žiadateľa)
(2021/C 462/12)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Verwaltungsgerichtshof
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: XY
Žalovaný: Bundesamt für Fremdenwesen und Asyl
Výrok
rozsudku
1.
Článok 40 ods. 2 a 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „nové skutočnosti alebo zistenia“, ktoré „sa objavili alebo boli žiadateľom predložené“, v zmysle tohto ustanovenia zahŕňa skutočnosti alebo zistenia, ktoré vyšli najavo po právoplatnom ukončení konania týkajúceho sa predchádzajúcej žiadosti o medzinárodnú ochranu, ako aj skutočnosti alebo zistenia, ktoré existovali už pred ukončením konania, ale žiadateľ ich neuviedol.
2.
Článok 40 ods. 3 smernice 2013/32 sa má vykladať v tom zmysle, že vecné preskúmanie následnej žiadosti o medzinárodnú ochranu možno uskutočniť v rámci opätovného začatia konania, ktorého predmetom bola prvá žiadosť, pokiaľ pravidlá uplatňujúce sa na toto opätovné začatie konania sú v súlade s kapitolou II smernice 2013/32 a podanie tejto žiadosti nepodlieha dodržaniu prekluzívnych lehôt.
3.
Článok 40 ods. 4 smernice 2013/32 sa má vykladať v tom zmysle, že neumožňuje členskému štátu, ktorý neprijal osobitné akty preberajúce toto ustanovenie, odmietnuť na základe všeobecných pravidiel vnútroštátneho správneho konania vecne preskúmať následnú žiadosť, pokiaľ nové skutočnosti alebo zistenia uvádzané na podporu tejto žiadosti existovali v konaní, ktorého predmetom bola predchádzajúca žiadosť, a neboli v rámci tohto konania predložené z dôvodu zavinenia pripísateľného žiadateľovi.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 161, 11.5.2020 .