C-120/20
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62020CA0120
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021338SK.01000601.xml
23.8.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 338/6
Rozsudok
Súdneho dvora (piata komora) z 8. júla 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Najwyższy – Poľsko) – KM Sp. z o.o./Skarb Państwa – Minister Infrastruktury i Budownictwa obecnie Minister Infrastruktury i Prezes Urzędu Transportu Kolejowego, PKP Polskie Linie Kolejowe S.A.
(Vec C-120/20) ( 1 )
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Železničná doprava - Prideľovanie kapacity železničnej infraštruktúry a vyberanie poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry - Smernica 2001/14/ES - Článok 4 ods. 5 - Vyberanie poplatkov - Článok 30 - Vnútroštátny regulačný orgán, ktorý má zabezpečiť súlad poplatkov za infraštruktúru s touto smernicou - Zmluva o používaní infraštruktúry uzavretá medzi manažérom infraštruktúry a železničným podnikom - Nesprávne prebratie - Zodpovednosť štátu - Návrh na náhradu škody - Prechádzajúce predloženie veci vnútroštátnemu regulačnému orgánu)
(2021/C 338/07)
Jazyk konania: poľština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Sąd Najwyższy
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Koleje Mazowieckie – KM Sp. z o.o.
Žalovaná: Skarb Państwa – Minister Infrastruktury i Budownictwa obecnie Minister Infrastruktury i Prezes Urzędu Transportu Kolejowego, PKP Polskie Linie Kolejowe S.A.
za účasti: Rzecznik Praw Obywatelskich (RPO)
Výrok
rozsudku
1.
Ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES z 26. februára 2001 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry, zmenenej smernicou 2007/58/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2007, najmä jej článok 4 ods. 5, ako aj jej článok 30, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby všeobecný súd členského štátu rozhodol o žalobe o určenie zodpovednosti štátu podanej železničným podnikom z dôvodu nesprávneho prebratia tejto smernice, čo viedlo k údajnému neprimerane vysokému poplatku uhrádzanému manažérovi infraštruktúry, ak regulačný orgán a prípadne súd príslušný na rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam tohto orgánu ešte nerozhodli o zákonnosti tohto poplatku.
Článok 30 ods. 2, 5 a 6 smernice 2001/14, zmenenej smernicou 2007/58, sa má vykladať v tom zmysle, že stanovuje, že železničný podnik, ktorý má právo prístupu k železničnej infraštruktúre, je oprávnený sťažnosťou napadnúť výšku individuálnych poplatkov stanovených manažérom infraštruktúry na regulačnom orgáne, že tento orgán vydá rozhodnutie o takejto sťažnosti a že toto rozhodnutie môže byť preskúmané súdom, ktorý je na to príslušný.
2.
Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby vnútroštátne právo v oblasti občianskoprávnej zodpovednosti viazalo nárok jednotlivcov na náhradu škody spôsobenej z dôvodu porušenia práva Únie členským štátom na menej prísne podmienky, než sú podmienky stanovené právom Únie.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 209, 22.6.2020 .