← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·1.8.2022

C-273/20

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62020CA0273

C_2022408SK.01000301.xml

24.10.2022

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 408/3

Rozsudok

Súdneho dvora (tretia komora) z 1. augusta 2022 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht – Nemecko) – Bundesrepublik Deutschland/SW (C-273/20), BL, BC (C-355/20)

(Spojené veci C-273/20 a C-355/20) ( 1 )

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti - Prisťahovalecká politika - Právo na zlúčenie rodiny - Smernica 2003/86/ES - Článok 10 ods. 3 písm. a) - Článok 16 ods. 1 písm. b) - Pojem „maloleté dieťa“ - Pojem „skutočný rodinný vzťah“ - Dospelá osoba žiadajúca o zlúčenie s maloletým, ktorému bolo priznané postavenie utečenca - Rozhodný okamih pre posúdenie maloletosti)

(2022/C 408/03)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesverwaltungsgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Bundesrepublik Deutschland

Žalovaní: SW (C-273/20), BL, BC (C-355/20)

za účasti: Stadt Darmstadt (C-273/20), Stadt Chemnitz (C-355/20)

Výrok

rozsudku

1.

Článok 16 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade zlúčenia rodičov s maloletým utečencom bez sprievodu v zmysle článku 10 ods. 3 písm. a) tejto smernice v spojení s jej článkom 2 písm. f) pretrvávanie maloletosti v čase rozhodnutia o žiadosti rodičov garanta o vstup a pobyt na účely zlúčenia rodiny nepredstavuje „podmienku“ v zmysle tohto článku 16 ods. 1 písm. a), ktorej nesplnenie by umožňovalo členským štátom takúto žiadosť zamietnuť. Tieto ustanovenia vykladané vo svetle článku 13 ods. 2 uvedenej smernice sa navyše majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej v takom prípade zaniká právo dotknutých rodičov na pobyt hneď, ako dieťa dovŕši plnoletosť.

2.

Článok 16 ods. 1 písm. b) smernice 2003/86 sa má vykladať v tom zmysle, že na konštatovanie existencie skutočného rodinného vzťahu v zmysle tohto ustanovenia v prípade, keď ide o zlúčenie rodiča s maloletým dieťaťom, ktorému bolo priznané postavenie utečenca, nepostačuje samotný prvostupňový príbuzenský vzťah v priamej vzostupnej línii, pokiaľ toto dieťa dovŕšilo plnoletosť ešte pred prijatím rozhodnutia o žiadosti o vstup a pobyt na účely zlúčenia rodiny, podanej týmto rodičom. Na to, aby tento rodič spĺňal podmienky na zlúčenie rodiny však nie je potrebné, aby dieťa, ktoré je garantom, a dotknutý rodič žili v spoločnej domácnosti alebo pod jednou strechou. Príležitostné návštevy, pokiaľ sú možné, a pravidelné kontakty akejkoľvek povahy môžu postačovať na konštatovanie, že tieto osoby obnovujú osobné a citové väzby, ako aj na preukázanie existencie skutočného rodinného vzťahu. Okrem toho nemožno vyžadovať ani to, aby si dieťa, ktoré je garantom, a dotknutý rodič poskytovali vzájomnú finančnú podporu.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 378, 9.11.2020 .

Ú. v. EÚ C 348, 19.10.2020

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-273/20 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik