← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·10.3.2022

C-498/20

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62020CA0498

C_2022171SK.01001102.xml

25.4.2022

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 171/11

Rozsudok

Súdneho dvora (ôsma komora) z 10. marca 2022 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Midden-Nederland – Holandsko) – ZK ako nástupca JM, správca konkurznej podstaty spoločnosti BMA Nederland BV/BMA Braunschweigische Maschinenbauanstalt AG

(Vec C-498/20) ( 1 )

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Justičná spolupráca v občianskych veciach - Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 - Článok 7 bod 2 - Právomoc súdov vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti - Žaloba podaná správcom konkurznej podstaty proti tretej osobe v záujme veriteľov - Miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody - Článok 8 bod 2 - Návrh ochrancu kolektívnych záujmov v rámci konania súvisiaceho s treťou osobou - Nariadenie (ES) č. 864/2007 - Pôsobnosť - Všeobecné pravidlo)

(2022/C 171/14)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank Midden-Nederland

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: ZK ako nástupca JM, správca konkurznej podstaty spoločnosti BMA Nederland BV

Žalovaná: BMA Braunschweigische Maschinenbauanstalt AG

za účasti: Stichting Belangbehartiging Crediteuren BMA Nederland

Výrok

rozsudku

1.

Článok 7 bod 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že súd podľa miesta sídla spoločnosti, ktorej pohľadávky sa stali nevymožiteľnými, pretože „zastrešujúca materská spoločnosť“ tejto spoločnosti porušila svoju povinnosť starostlivosti voči jej veriteľom, má právomoc rozhodovať o kolektívnej žalobe o náhradu škody vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti, ktorú správca konkurznej podstaty tejto spoločnosti podal v rámci plnenia svojej zákonnej úlohy speňažiť konkurznú podstatu v prospech, avšak nie v mene všetkých veriteľov.

2.

Odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku nie je odlišná, ak sa zohľadní skutočnosť, že vo veci samej nadácia koná s cieľom chrániť kolektívne záujmy veriteľov a že žaloba podaná na tento účel nezohľadňuje individuálne okolnosti veriteľov.

3.

Článok 8 bod 2 nariadenia č. 1215/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že ak súd, na ktorom sa vedie hlavné konanie, zruší svoje rozhodnutie, ktorým založil svoju právomoc v tomto konaní, stráca zo zákona aj svoju právomoc na prejednanie žalôb podaných treťou osobou.

4.

Článok 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) sa má vykladať v tom zmysle, že rozhodným právom pre povinnosť nahradiť škodu z dôvodu porušenia povinnosti starostlivosti „zastrešujúcej materskej spoločnosti“ spoločnosti, na ktorú bol vyhlásený konkurz, je v zásade právo krajiny, v ktorej má táto spoločnosť sídlo, hoci už existujúca dohoda o financovaní medzi týmito dvoma spoločnosťami, obsahujúca doložku o voľbe súdu, predstavuje okolnosť, ktorá môže odôvodňovať zjavne užšiu väzbu s inou krajinou v zmysle odseku 3 uvedeného článku.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 443, 21.12.2020 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-498/20 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik