← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·14.7.2022

C-500/20

Mení
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62020CA0500

C_2022340SK.01001101.xml

5.9.2022

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 340/11

Rozsudok

Súdneho dvora (piata komora) zo 14. júla 2022 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof – Rakúsko) – ÖBB-Infrastruktur Aktiengesellschaft/Lokomotion Gesellschaft für Schienentraktion mbH

(Vec C-500/20) ( 1 )

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Medzinárodné dohovory - Železničná doprava - Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) - Jednotné právne predpisy pre zmluvu o využívaní železničnej infraštruktúry v medzinárodnej železničnej preprave (CUI) - Článok 4 - Záväzné právo - Článok 8 - Zodpovednosť prevádzkovateľa - Článok 19 - Iné nároky - Právomoc Súdneho dvora - Nehody na lokomotívach dopravcu v dôsledku vykoľajenia - Prenájom náhradných lokomotív - Povinnosť prevádzkovateľa infraštruktúry nahradiť náklady na prenájom - Zmluva stanovujúca rozšírenie zodpovednosti zmluvných strán odkazom na vnútroštátne právne predpisy)

(2022/C 340/11)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberster Gerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: ÖBB-Infrastruktur Aktiengesellschaft

Žalovaná: Lokomotion Gesellschaft für Schienentraktion mbH

Výrok

rozsudku

1.

Súdny dvor Európskej únie, ktorý rozhoduje v súlade s ustanoveniami článku 267 ZFEÚ, má právomoc vykladať článok 4, článok 8 § 1 písm. b) a článok 19 § 1 dodatku E Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave z 9. mája 1980, zmeneného Vilniuským protokolom z 3. júna 1999, nazvaného „Jednotné právne predpisy pre zmluvu o využívaní železničnej infraštruktúry v medzinárodnej železničnej preprave (CUI)“.

2.

Článok 8 § 1 písm. b) dodatku E Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave z 9. mája 1980, zmeneného Vilniuským protokolom z 3. júna 1999, sa má vykladať v tom zmysle, že zodpovednosť prevádzkovateľa infraštruktúry za vecnú škodu nepokrýva náklady vynaložené železničným podnikom na prenájom náhradných lokomotív počas obdobia opravy poškodených lokomotív.

3.

Článok 4 a článok 19 § 1 dodatku E Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave z 9. mája 1980, zmeneného Vilniuským protokolom z 3. júna 1999, sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluvné strany môžu rozšíriť svoju zodpovednosť všeobecným odkazom na vnútroštátne právo, podľa ktorého je rozsah zodpovednosti prevádzkovateľa infraštruktúry širší a ktoré túto zodpovednosť podmieňuje existenciou zavinenia.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 19, 18.1.2021 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-500/20 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik