C-665/20
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62020CA0665
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021278SK.01002401.xml
12.7.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 278/24
Rozsudok
Súdneho dvora (piata komora) z 29. apríla 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Amsterdam – Holandsko) – vykonanie európskeho zatykača vydanému proti X
(Vec C-665/20 PPU) ( 1 )
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Naliehavé prejudiciálne konanie - Justičná spolupráca v trestných veciach - Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV - Európsky zatykač - Dôvody pre nepovinné nevykonanie - Článok 4 bod 5 - Vyžiadaná osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za rovnaké činy v treťom štáte - Trest, ktorý už bol vykonaný alebo ho už nemožno vykonať podľa práva štátu, v ktorom bol vynesený odsudzujúci rozsudok - Vykonanie - Miera voľnej úvahy vykonávacieho súdneho orgánu - Pojem „rovnaké činy“ - Odpustenie trestu orgánom, ktorý nie je súdnym orgánom, v rámci všeobecnej milosti)
(2021/C 278/33)
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Rechtbank Amsterdam
Účastník konania pred vnútroštátnym súdom
X
Výrok
rozsudku
1.
Článok 4 bod 5 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak sa členský štát rozhodne prebrať toto ustanovenie do vnútroštátneho práva, musí mať vykonávajúci súdny orgán určitú mieru voľnej úvahy pri rozhodovaní o tom, či je alebo nie je potrebné odmietnuť výkon európskeho zatykača z dôvodu uvedeného v tomto ustanovení.
2.
Článok 3 bod 2 a článok 4 bod 5 rámcového rozhodnutia 2002/584, zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299, sa majú vykladať v tom zmysle, že pojem „rovnaké činy“ uvedený v týchto dvoch ustanoveniach sa má vykladať jednotne.
3.
Článok 4 bod 5 rámcového rozhodnutia 2002/584, zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299, ktorý podmieňuje uplatnenie dôvodu pre nepovinné nevykonanie stanoveného v tomto ustanovení tým, že v prípadoch, ak bol vynesený odsudzujúci rozsudok, trest bol vykonaný, je v súčasnosti vykonávaný alebo už nemôže byť vykonaný podľa práva štátu vynášajúceho odsudzujúci rozsudok, sa má vykladať v tom zmysle, že táto podmienka je splnená, pokiaľ bola vyžiadaná osoba odsúdená za rovnaké činy na trest odňatia slobody, ktorý čiastočne vykonala v treťom štáte, ktorý vyniesol odsudzujúci rozsudok, a ktorý jej bol vo zvyšku odpustený orgánom tohto štátu, ktorý nie je súdnym orgánom, v rámci všeobecnej milosti, ktorá sa uplatňuje aj na osoby odsúdené za závažné trestné činy, a ktorá nie je založená na objektívnych úvahách trestnoprávnej politiky. Vykonávaciemu súdnemu orgánu prislúcha, aby pri výkone svojej voľnej úvahy zabezpečil rovnováhu medzi zabránením beztrestnosti a bojom proti trestnej činnosti na jednej strane a zárukou právnej istoty dotknutej osoby na strane druhej.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 128, 12.4.2021 .