C-674/20
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62020CA0674
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2022237SK.01001301.xml
20.6.2022
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 237/13
Rozsudok
Súdneho dvora (druhá komora) z 27. apríla 2022 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour constitutionnelle – Belgicko) – Airbnb Ireland UC/Région de Bruxelles-Capitale
(Vec C-674/20) ( 1 )
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Vnútorný trh - Článok 114 ods. 2 ZFEÚ - Vylúčenie daňových predpisov - Smernica 2000/31/ES - Služby informačnej spoločnosti - Elektronický obchod - Telematický sprostredkovateľský portál s nehnuteľnosťami - Článok 1 ods. 5 písm. a) - Vylúčenie daňovej oblasti - Definícia - Regionálna právna úprava týkajúca sa dane z turistických ubytovacích zariadení - Ustanovenie, ktoré ukladá sprostredkovateľom povinnosť oznámiť na písomnú žiadosť určité údaje týkajúce sa prevádzkovania týchto zariadení daňovému úradu s cieľom identifikácie osôb podliehajúcich tejto dani - Článok 56 ZFEÚ - Neexistencia diskriminácie - Neexistencia obmedzenia)
(2022/C 237/16)
Jazyk konania: francúzština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Cour constitutionnelle
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Airbnb Ireland UC
Žalovaný: Région de Bruxelles-Capitale
Výrok
rozsudku
1.
Ustanovenie daňovej právnej úpravy členského štátu, ktoré ukladá sprostredkovateľom povinnosť, pokiaľ ide o turistické ubytovacie zariadenia nachádzajúce sa v regióne tohto členského štátu, pre ktoré pôsobia ako sprostredkovatelia alebo vedú reklamnú politiku, oznámiť regionálnej daňovej správe na základe jej písomnej žiadosti údaje o prevádzkovateľovi a turistickom ubytovacom zariadení, ako aj počet prenocovaní a ubytovacích jednotiek využitých v priebehu predchádzajúceho roka, sa má považovať svojou povahou za neoddeliteľné od právnej úpravy, ktorej je súčasťou, a teda patrí do „daňovej oblasti“, ktorá je výslovne vylúčená z pôsobnosti smernice 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode („smernica o elektronickom obchode“).
2.
Právna úprava, ktorá ukladá poskytovateľom služieb sprostredkovania nehnuteľností, bez ohľadu na ich sídlo a spôsob sprostredkovania, pokiaľ ide o turistické ubytovacie zariadenia nachádzajúce sa v regióne dotknutého členského štátu, pre ktoré pôsobia ako sprostredkovatelia alebo vedú reklamnú politiku, oznámiť regionálnej daňovej správe na základe jej písomnej žiadosti údaje o prevádzkovateľovi a turistickom ubytovacom zariadení, ako aj počet prenocovaní a ubytovacích jednotiek využitých v priebehu predchádzajúceho roka, neodporuje zákazu stanovenému v článku 56 ZFEÚ.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 128, 12.4.2021 .