C-116/20

proti

Agenžia de Plăži şi Intervenžie pentru Agricultură – Centrul judežean Dolj,

Agenžiade Plăži şi Intervenžie pentru Agricultură (APIA) – Aparat Central

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Timişoara (Odvolací súd Temešvár, Rumunsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Poľnohospodárstvo – Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) – Režimy priamej podpory – Spoločné pravidlá – Režim jednotnej platby na plochu – Nariadenie (ES) č. 73/2009 – Článok 2 písm. c) – Pojem ‚poľnohospodárska činnosť‘ – Článok 35 – Parcela, ktorú má poľnohospodár k dispozícii – Vnútroštátna právna úprava vyžadujúca predloženie právneho titulu na preukázanie užívacieho práva k tejto parcele – Právna sila rozhodnutej veci“

I. Úvod

Hoci Súdny dvor už mal viackrát príležitosť podať výklad nariadenia č. 73/2009, v prejednávanej veci sa vynárajú doteraz neriešené otázky výkladu právnej úpravy Únie týkajúcej sa opatrení priamej podpory v rámci SPP. Konkrétne v prejednávanej veci, ktorá je predmetom koordinovaného postupu s vecou C‑176/20 ( 4 ), sa od Súdneho dvora v podstate žiada, aby spresnil, do akej miery právo Európskej únie, a najmä nariadenia č. 73/2009 a 1122/2009, bráni vnútroštátnej právnej úprave prijatej v rámci režimu jednotnej platby na plochu, ( 5 ) ktorá ako podmienku oprávnenosti na platbu stanovuje povinnosť preukázať existenciu práva na užívanie alebo využívanie dotknutých plôch, pričom takéto právo sa v súvislosti so získaním koncesie na určité verejné pozemky priznáva výlučne vlastníkom alebo chovateľom zvierat. V tomto kontexte vnútroštátny súd tiež žiada o objasnenie pojmu „poľnohospodárska činnosť“ v zmysle článku 2 písm. c) nariadenia č. 73/2009, ako aj zásady právnej sily rozhodnutej veci.

II. Právny rámec

A.

Právo Únie

4.

Odôvodnenia 4, 7, 23 a 25 nariadenia č. 73/2009 uvádzali:

(23)

Zo skúseností s uplatňovaním režimu jednotnej platby vyplýva, že oddelená podpora príjmov sa v mnohých prípadoch poskytla príjemcom, ktorých poľnohospodárske činnosti predstavovali iba nepodstatnú časť ich celkovej hospodárskej činnosti alebo ktorých obchodný účel nebol zameraný alebo bol len okrajovo zameraný na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti. S cieľom zabrániť, aby sa poľnohospodárska podpora príjmov prideľovala takýmto príjemcom, a zabezpečiť, aby sa podpora Spoločenstva používala výhradne na zabezpečenie primeranej životnej úrovne poľnohospodárskej komunity, by členské štáty mali byť oprávnené, ak sa takéto prideľovanie realizuje, odmietnuť poskytnúť takýmto fyzickým a právnickým osobám priame platby podľa tohto nariadenia.

…

(25)

Režimy podpory, na ktoré sa vzťahuje SPP, poskytujú priamu podporu príjmov, najmä s cieľom zaistiť poľnohospodárskej komunite primeranú životnú úroveň. Tento cieľ je úzko spojený so zachovaním vidieckych oblastí. Aby sa zabránilo akémukoľvek nesprávnemu prideleniu finančných prostriedkov Spoločenstva, nemala by sa poskytnúť žiadna platba podpory poľnohospodárom, ktorí umelo vytvorili podmienky vyžadované na získanie takýchto platieb.“

5.

c)

‚poľnohospodárska činnosť‘ je produkcia, chov alebo pestovanie poľnohospodárskych produktov vrátane zberu, dojenia, plemenitby a chovu zvierat na poľnohospodárske účely alebo udržovanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave, ako sa ustanovuje v článku 6;

…

h)

‚poľnohospodárska plocha‘ je akákoľvek plocha, ktorú zaberá orná pôda, trvalé pasienky alebo trvalé plodiny.“

6.

a)

všetky poľnohospodárske pozemky podniku…;

b)

platobné nároky, ktoré nahlasuje na účely aktivácie,

c)

akékoľvek ďalšie informácie stanovené týmto nariadením alebo dotknutým členským štátom.“

ktorej hlavné podnikateľské alebo obchodné ciele neobsahujú výkon poľnohospodárskej činnosti.“

9.

Článok 34 nariadenia č. 73/2009, nazvaný „Aktivácia platobných nárokov na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“, uvádzal:

„1. Podpora v rámci režimu jednotnej platby sa poskytne poľnohospodárom na základe využitia platobného nároku na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu. Aktivované platobné nároky oprávňujú na vyplatenie súm, ktoré sú v nich stanovené.

2. Na účely tejto hlavy je ‚hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu‘:

a)

11.

Článok 124 uvedeného nariadenia, nazvaný „Plocha, na ktorú sa vzťahuje režim jednotnej platby na plochu“, stanovoval:

„1. …

Na účely tejto hlavy je ‚využívaná poľnohospodárska plocha‘ celková plocha, ktorú zaberajú orná pôda, trvalé trávnaté plochy, trvalé plodiny a záhradky, ako to stanovila Komisia na svoje štatistické účely.

Pre Bulharsk[ú republiku] a Rumunsko je poľnohospodárska plocha, na ktorú sa vzťahuje režim jednotnej platby na plochu, tá časť ich využívanej poľnohospodárskej plochy, ktorá sa udržuje v dobrom poľnohospodárskom stave, bez ohľadu na to, či sa využíva na produkciu alebo nie, prípadne upravená v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, ktoré stanoví Bulharsk[á republika] alebo Rumunsko po schválení Komisiou.

2. …

Rumunské právo

1. Zákon o chove zvierat č. 72/2002

12.

Článok 4 legea zootehniei nr 72/2002 (zákon o chove zvierat č. 72/2002) ( 7 ) zo 16. januára 2002 stanovuje:

„V zmysle tohto zákona sa za ‚chovateľov zvierat‘ považujú fyzické alebo právnické osoby, ktoré majú vo vlastníctve druhy zvierat uvedené v článku 2 a zapísané v poľnohospodárskom registri.“

13.

15.

Článok 7 ods. 1 OUG č. 125/2006 stanovuje:

„Na to, aby žiadateľ získal platbu v rámci režimu jednotnej platby na plochu, musí byť zapísaný do registra poľnohospodárov, ktorý vedie Agenția de Plăți și Intervenție pentru Agricultură [Poľnohospodárska platobná a intervenčná agentúra, Rumunsko], musí predložiť žiadosť o platbu v stanovenej lehote a spĺňať nasledujúce všeobecné podmienky:

a)

obhospodarovať poľnohospodársku pôdu s rozlohou aspoň jeden hektár, pričom poľnohospodárske parcely musia mať výmeru aspoň 0,3 hektára;

…

poskytnúť všetky informácie požadované zo strany [APIA] v stanovených lehotách,

…“

3. RMA č. 246/2008

16.

Článok 5 ods. 1 Ordinul ministrului agriculturii și dezvoltării rurale nr. 246/2008 privind stabilirea modului de implementare, a condițiilor specifice și a criteriilor de eligibilitate pentru aplicarea schemelor de plăți directe și plăți naționale directe complementare în sectorul vegetal, pentru acordarea sprijinului aferent măsurilor de agromediu și zone defavorizate (vyhláška ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka č. 246/2008 o stanovení vykonávacích pravidiel, osobitných podmienok a kritérií oprávnenosti, pokiaľ ide o uplatňovanie schém doplnkových vnútroštátnych priamych platieb v sektore rastlinnej výroby na účely poskytovania podpory pre agro‑environmentálne opatrenia a znevýhodnené oblasti) ( 9 ) z 23. apríla 2008 v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej uvádza:

„Dokladmi preukazujúcimi legálne užívanie obecných trvalých pasienkov v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. f) [OUG č. 125/2006], zmeneného a doplneného zákonom č. 139/2007 v znení neskorších predpisov, sú listiny osvedčujúce vlastnícke právo, koncesné alebo nájomné zmluvy uzavreté medzi obecnými zastupiteľstvami a chovateľmi zvierat s uvedením využívaných pozemkov a osvedčenie vydané obecným úradom podľa údajov uvedených v poľnohospodárskom registri. Všetky zmluvy uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, ktorých predmetom je využívanie obecných pasienkov, zostávajú v platnosti až do dátumu zániku nároku.“

–

založené združenia chovateľov zvierat, chovatelia zvierat (fyzické a právnické osoby) podávajú žiadosť na miestne zastupiteľstvo,…

b)

Užívatelia lúk, ktorí uzatvárajú koncesné zmluvy, spĺňajú minimálne tieto podmienky:

–

byť zapísaný v národnom registri podnikov,

18.

Článok 430 Codul de procedură civilă (Civilný sporový poriadok) prijatého zákonom č. 134/2010 ( 12 ) stanovuje:

„1. Rozsudok, ktorým bolo úplne alebo čiastočne rozhodnuté vo veci samej alebo o procesnej námietke či inej udalosti, má od svojho vyhlásenia právnu silu rozhodnutej veci vo vzťahu k vyriešenej otázke.

2. Právna sila rozhodnutej veci sa týka výroku a úvah, o ktoré sa výrok opiera, vrátane tých, ktoré boli základom pre vyriešenie spornej otázky.

3. Rozsudok, ktorým sú prijaté predbežné opatrenia, nemá právnu silu rozhodnutej veci.

4. Ak je rozsudok predmetom odvolania alebo iného opravného prostriedku, právna sila rozhodnutej veci je dočasná.

20.

Článok 2 Ordonanța de urgență nr. 34/2013privind organizarea, administrarea și exploatarea pajiștilor permanente și pentru modificarea și completarea Legii fondului funciar nr. 18/1991 (mimoriadne nariadenie vlády č. 34/2013 o organizácii, úprave a využívaní trvalých trávnych porastov a o zmene a doplnení zákona o pozemkovom fonde č. 18/1991) ( 13 ), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej uvádza:

„Na účely tohto mimoriadneho nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia:

…

b)

pasienky a kosné lúky – poľnohospodárska pôda zapísaná na listoch vlastníctva v tejto kategórii užívania určená na pestovanie kŕmnych plodín, tráv a iných bylinných rastlín pre zvieratá, zberaných kosením alebo využívaných na pastvu;

f)

držitelia lúk – nositelia vlastníckeho práva alebo iných vecných práv k lúkam alebo osoby, ktoré majú na základe občianskoprávnych predpisov postavenie vlastníkov alebo dočasných držiteľov lúk;

…“

III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

21.

Avio Lucos je spoločnosť založená podľa rumunského práva, ktorej hlavnou činnosťou sú „aktivity na podporu pestovania“.

25.

Po podaní tejto žiadosti o jednotnú platbu na plochu APIA Dolj prijala 23. októbra 2014 rozhodnutie o preddavku platby na základe režimov podpory na plochu na hospodársky rok 2014 v prospech spoločnosti Avio Lucos a 9. decembra 2014 rozhodnutie o priznaní takejto platby v celkovej výške 529340,24 rumunských lei (RON) (približne 108000 eur).

26.

Následne však APIA Dolj okrem iného konštatovala, že v čase uzavretia koncesnej zmluvy Avio Lucos nebola oprávnená získať koncesiu na pasienky z verejného alebo súkromného majetku obce, a to z dôvodu, že v rozpore s uplatniteľným vnútroštátnym právom nebola chovateľom ani vlastníkom zvierat.

27.

Vzhľadom na toto zistenie APIA Dolj po prvé prijala rozhodnutie, ktorým uložila spoločnosti Avio Lucos viacročné sankcie v celkovej výške 555729,59 RON (približne 113000 eur). Toto rozhodnutie bolo predmetom viacerých správnych a súdnych opravných prostriedkov zo strany spoločnosti Avio Lucos, ktoré boli všetky zamietnuté. ( 17 ) Na druhej strane APIA Dolj vystavila spoločnosti Avio Lucos pohľadávku štátu v celkovej výške 529340,24 RON (približne 108000 eur), ktorá zodpovedá sume, ktorá už bola tejto spoločnosti vyplatená.

31.

Vnútroštátny súd má pochybnosti o tom, či právo Únie bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely získania finančnej podpory v rámci režimu jednotnej platby na plochu na jednej strane stanovuje povinnosť preukázať existenciu práva na užívanie alebo využívanie poľnohospodárskej plochy alebo na druhej strane podmieňuje získanie koncesie na pasienky požiadavkou byť chovateľom alebo vlastníkom zvierat. Okrem toho podľa tohto súdu vzniká otázka, či sa na činnosť, ktorú konkrétne vykonáva Avio Lucos, vzťahuje článok 2 nariadenia č. 73/2009. Napokon tento súd v súvislosti s existenciou dvoch konečných súdnych rozhodnutí, ktorými sa určilo, že žiadosti o platbu v rámci režimu jednotnej platby na plochu na rok 2014 sú neoprávnené vzhľadom na nedodržanie vnútroštátneho práva, pokiaľ ide o požiadavku týkajúcu sa zákonnosti právneho titulu využívania alebo užívania pozemku, predkladá otázku, či právo Únie bráni uplatneniu zásady právnej sily rozhodnutej veci, ktorá znemožňuje preskúmať zlučiteľnosť tejto vnútroštátnej požiadavky s právom Únie uplatniteľným v roku 2004 v rámci nového sporu týkajúceho sa zákonnosti aktu o vymáhaní súm neoprávnene vyplatených žiadateľovi.

32.

Za týchto podmienok Curtea de Apel Timişoara (Odvolací súd Temešvár) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Bráni právo [Únie] uplatniteľné na finančnú podporu za poľnohospodársky rok 2014 – najmä nariadenie č. 73/2009 a nariadenie č. 1122/2009 – tomu, aby na účely získania finančnej podpory v súvislosti s režimom platby na plochu zaviedlo vnútroštátne právo povinnosť preukázať užívacie právo k tejto poľnohospodárskej ploche?

Bráni právo [Únie] takému výkladu vnútroštátnej právnej úpravy, ako je článok 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku – týkajúci sa právnej sily rozhodnutej veci právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorým sa konštatuje, že žiadosť o platbu je neprípustná, pretože nie je v súlade s vnútroštátnym právom v súvislosti s požiadavkou týkajúcou sa zákonnosti povolenia na využívanie/užívanie pôdy, v súvislosti s ktorou sa žiadalo o finančnú podporu na rok 2014 na základe režimu jednotnej platby na plochu (v spore, ktorého predmetom bol návrh na zrušenie rozhodnutia o uložení viacročných sankcií), ktorý bráni preskúmaniu súladu tejto vnútroštátnej požiadavky s právom [Únie] uplatniteľným na tento rok 2014 v rámci nového sporu, v ktorom sa skúma zákonnosť rozhodnutia o vymáhaní platieb neoprávnene vyplatených žiadateľovi na ten istý poľnohospodársky rok 2014, pričom uvedené rozhodnutie sa zakladá na tom istom skutkovom stave a tej istej právnej úprave, ktoré boli preskúmané v skoršom právoplatnom súdnom rozhodnutí?“

33.

Písomné pripomienky predložili Avio Lucos, APIA, rumunská vláda, nemecká a francúzska vláda (obmedzené na prvú otázku), talianska vláda (len k prvým dvom otázkam), talianska vláda (len k prvým dvom otázkam), ako aj Európska komisia.

34.

Súdny dvor v súlade s článkom 76 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku rozhodol, že o veci rozhodne bez nariadenia pojednávania. Opatrením na zabezpečenie priebehu konania z 24. februára 2021 Súdny dvor položil spoločnosti Avio Lucos a APIA otázky, na ktoré mali odpovedať písomne. Písomné pripomienky k otázkam, ktoré sú predmetom uvedených opatrení na zabezpečenie priebehu konania, boli predložené tými istými účastníkmi konania v stanovenej lehote.

Domnievam sa, že tieto tvrdenia treba zamietnuť. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že prináleží iba vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva spor a ktorý nesie zodpovednosť za následné súdne rozhodnutie, aby so zreteľom na osobitosti veci posúdil tak potrebu rozhodnutia v prejudiciálnom konaní na vydanie svojho rozsudku, ako aj relevantnosť otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Z toho vyplýva, že na otázky položené vnútroštátnymi súdmi sa vzťahuje domnienka relevantnosti a Súdny dvor môže odmietnuť odpovedať na tieto otázky, len ak sa ukáže, že požadovaný výklad nemá nijakú súvislosti s realitou alebo s predmetom sporu vo veci samej, ak má problém hypotetickú povahu alebo ak Súdny dvor nepozná skutkové a právne okolnosti potrebné na to, aby na otázky poskytol užitočnú odpoveď. ( 18 )

37.

To však zjavne nie je prípad prejednávanej veci, keďže výklad právnych predpisov Únie, a najmä nariadenia č. 73/2009, požadovaný vnútroštátnym súdom priamo súvisí s predmetom sporu vo veci samej, problém vyplývajúci z tohto sporu nie je hypotetický, ale skutočný, a Súdny dvor disponuje skutkovými a právnymi informáciami potrebnými na to, aby poskytol užitočnú odpoveď na položené otázky.

38.

Za týchto podmienok sa domnievam, že položené prejudiciálne otázky sú prípustné.

B.

V tejto súvislosti treba najskôr poznamenať, že nariadenie č. 73/2009 neodkazuje na pojem „užívacie právo“, ako je stanovený v rumunskom práve. ( 21 ) Podľa článku 34 ods. 1 tohto nariadenia sa totiž podpora v rámci režimu jednotnej platby poskytuje poľnohospodárom po aktivácii platobného nároku ( 22 ) na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu, v členskom štáte, v ktorom bol platobný nárok priznaný, prostredníctvom ročného nahlásenia. Aby mohol poľnohospodár využiť túto podporu, musí podľa článku 35 ods. 1 uvedeného nariadenia nahlásiť v súvislosti s každým platobným nárokom pozemky zodpovedajúce hektárom, na ktoré možno poskytnúť podporu. Okrem prípadu vyššej moci alebo mimoriadnych okolností musia byť tieto pozemky „poľnohospodárovi k dispozícii ku dňu stanovenému členským štátom“ ( 23 ).

42.

Ďalej článok 124 nariadenia č. 73/2009, ktorý sa nachádza v hlave V týkajúcej sa „realizácie priamych platieb v nových členských štátoch“, v odseku 2 prvom pododseku stanovuje, že „platby v rámci režimu jednotnej platby na plochu možno poskytovať na všetky poľnohospodárske pozemky, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v odseku 1“, konkrétne v prípade Rumunska na tú „časť… využívanej poľnohospodárskej plochy, ktorá sa udržuje v dobrom poľnohospodárskom stave, bez ohľadu na to, či sa využíva na produkciu alebo nie, prípadne upraven[ej] v súlade s objektívnymi a nediskriminačnými kritériami, ktoré stanoví… Rumunsko po schválení Komisiou“.

43.

Napokon v súlade s článkom 19 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 73/2009 musí poľnohospodár disponovať dokumentmi, ktoré členský štát považuje za potrebné na odôvodnenie žiadosti o platbu.

47.

Samotné tieto pojmy sú pritom uvedeným nariadením vymedzené. Článok 2 písm. b), c) a h) toho istého nariadenia tak vymedzuje pojem „podnik“ ako „všetky výrobné jednotky spravované poľnohospodárom, ktoré sa nachádzajú na území toho istého členského štátu“ ( 25 ), pojem „poľnohospodárska činnosť“ ako „produkci[u], chov alebo pestovanie poľnohospodárskych produktov… alebo udržovanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave…“ a pojem „poľnohospodárska plocha“ ako „ak[ú]koľvek ploch[u], ktorú zaberá orná pôda, trvalé pasienky alebo trvalé plodiny“ ( 26 ).

48.

V tejto súvislosti z požiadavky uvedenej v článku 2 písm. b) nariadenia č. 73/2009 týkajúcom sa pojmu „podnik“, aby výrobnú jednotku „spravoval“ poľnohospodár, nevyplýva, že takýto poľnohospodár musí mať neobmedzené právo nakladať s dotknutou plochou. Ako už mal Súdny dvor príležitosť spresniť, pojem „správa“ neznamená existenciu neobmedzeného práva poľnohospodára nakladať s dotknutou plochou v rámci jej využívania na poľnohospodárske účely. Naproti tomu poľnohospodár musí mať vo vzťahu k tejto ploche dostatočnú nezávislosť na účely výkonu svojej poľnohospodárskej činnosti, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu so zreteľom na všetky okolnosti prejednávanej veci. Poľnohospodár by teda mal mať možnosť vykonávať istú rozhodovaciu právomoc v rámci využívania dotknutej plochy. ( 27 )

49.

Po tretie, pokiaľ ide o ciele predmetnej právnej úpravy, článok 39 ZFEÚ v odseku 1 písm. b) stanovuje, že cieľom SPP je zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov, najmä zvýšením individuálnych príjmov jednotlivcov pracujúcich v poľnohospodárstve. V tomto kontexte je podľa odôvodnení 23 a 25 nariadenia č. 73/2009 cieľom tohto nariadenia zabrániť poskytovaniu podpory príjemcom, ktorí umelo vytvorili podmienky vyžadované na získanie takýchto platieb a ktorých poľnohospodárske činnosti predstavovali iba nepodstatnú časť ich celkovej hospodárskej činnosti alebo ktorých obchodný účel nebol zameraný alebo bol len okrajovo zameraný na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti. Vzhľadom na tieto ciele je teda cieľom podpory v rámci režimu jednotnej platby stanoveného v uvedenom nariadení zabezpečiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárom, ktorí skutočne vykonávajú poľnohospodársku činnosť, čo znamená, že skutočne disponujú poľnohospodárskou plochou.

51.

Preto na účely určenia, či určitá poľnohospodárska plocha je, alebo nie je „k dispozícii“ poľnohospodárovi v zmysle článku 35 ods. 1 nariadenia č. 73/2009, zo znenia, kontextu a cieľov tohto nariadenia vyplýva, že práve skutočná a konkrétna povaha využívania poľnohospodárskej plochy a možnosť výkonu určitej rozhodovacej právomoci v rámci jej využívania určuje oprávnenosť na poskytnutie podpory v rámci jednotnej platby na plochu. ( 33 ) Právne predpisy Únie však výslovne nepodmieňujú oprávnenosť žiadosti o takúto podporu povinnosťou preukázať alebo zdokumentovať využívanie poľnohospodárskej plochy, na ktorú sa žiadosť vzťahuje, ani nešpecifikujú spôsob, akým môžu členské štáty overiť, že poľnohospodár má v držbe poľnohospodárske plochy nahlásené ako súčasť jeho podniku.

55.

Súdny dvor však dodal, že uvedená miera voľnej úvahy podlieha určitým obmedzeniam. Konkrétne výkon miery voľnej úvahy členskými štátmi týkajúcej sa dôkazov, ktoré sa majú predložiť na podloženie žiadosti o podporu, najmä pokiaľ ide o možnosť požadovať od žiadateľa, aby predložil platný právny titul, ktorý ho oprávňuje využívať plochy tvoriace predmet jeho žiadosti, musí byť v súlade s cieľmi sledovanými dotknutými právnymi predpismi Únie a všeobecnými zásadami práva Únie, predovšetkým so zásadou proporcionality. ( 36 ) Uvedená zásada si vyžaduje, aby opatrenia zavedené určitým ustanovením boli vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa a aby nešli nad rámec toho, čo je potrebné na jeho dosiahnutie. ( 37 ) Súdny dvor napríklad stanovil, že členské štáty nemôžu vyžadovať veľmi podrobné dôkazy, ako je poľnohospodárska nájomná zmluva alebo iná zmluva o nájme, a že v súlade so zásadou zmluvnej slobody môžu dôkazy zahŕňať aj prenechanie parciel bez finančnej protihodnoty. ( 38 )

56.

V prejednávanej veci je preto potrebné overiť, či opatrenia zavedené rumunskými právnymi predpismi sú vhodné na dosiahnutie ktoréhokoľvek z cieľov sledovaných SPP a či uložená povinnosť neprekračuje rámec toho, čo je striktne nevyhnutné na jeho dosiahnutie.

57.

58.

V tomto zmysle sa domnievam, že povinnosť mať legitímny užívací titul je vhodným prostriedkom na dosiahnutie vyššie uvedených cieľov, pretože takáto povinnosť umožňuje spojiť predchádzanie podvodom a ochranu finančných záujmov vnútroštátnych správnych orgánov na jednej strane a ochranu legitímnej dôvery žiadateľov v súvislosti s ich prístupom k režimu podpory na druhej strane.

59.

Po druhé, pokiaľ ide o primeranosť rumunskej právnej úpravy, treba konštatovať, že povinnosť preukázať „užívacie právo“ k poľnohospodárskej ploche na účely priznania výhod režimu jednotnej platby na plochu nie je vždy v súlade s cieľmi SPP. Napríklad ak poľnohospodárske plochy využívajú poľnohospodári, ktorí na nich zbierajú úrodu, a v prípade ktorých teda môžu preukázať pravidelné a skutočné využívanie týchto plôch inými prostriedkami ako predložením takéhoto právneho titulu, dôkaz o tom, že plocha je „k dispozícii poľnohospodárovi“ v zmysle článku 35 ods. 1 nariadenia č. 73/2009, nemožno zakladať len na formalizovanom právnom titule spojenom s touto plochou. Takýto titul totiž nie je vždy spôsobilý poskytnúť dôkaz o tom, že sa táto poľnohospodárska plocha skutočne a efektívne využíva.

60.

Napríklad na jednej strane môže mať osoba vlastnícke právo k pozemku, pričom ho v skutočnosti nevyužíva na poľnohospodársku činnosť, a na druhej strane poľnohospodári môžu skutočne obhospodarovať parcely bez toho, aby na tento účel disponovali formalizovaným právnym titulom. V poslednom uvedenom prípade by striktná požiadavka disponovať právnym titulom viedla k vylúčeniu týchto poľnohospodárov z nároku na jednotnú platbu na plochu, čo by bolo v rozpore s cieľom predmetnej právnej úpravy. ( 40 ) Za týchto okolností sa mi požiadavka, aby všetci žiadatelia preukázali užívacie právo k poľnohospodárskej ploche, ktorú nahlásili s cieľom získať podporu, nezdá byť v súlade so zásadou proporcionality.

C.

O druhej prejudiciálnej otázke

64.

Svojou druhou otázkou položenou v prípade zápornej odpovede na prvú otázku sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či v prípade, ak je užívacie právo k poľnohospodárskej pôde preukázané predložením koncesnej zmluvy na pasienok, bráni právo Únie podmienke stanovenej vnútroštátnym právom, podľa ktorej na platné uzavretie takejto zmluvy musí byť budúci koncesionár výlučne chovateľom alebo vlastníkom zvierat.

65.

Treba konštatovať, že konkrétnym účinkom takejto podmienky je vylúčiť z finančnej podpory v rámci režimu jednotnej platby na plochu prinajmenšom každého koncesionára pasienku, ktorý nie je vlastníkom alebo chovateľom zvierat. Inými slovami, vnútroštátny súd chce vedieť, či právo Únie bráni obmedzeniu prístupu k využívaniu pasienkov len na koncesionárov, ktorí sú chovatelia alebo vlastníci zvierat. ( 42 )

Pokiaľ ide o cieľ sledovaný predmetnou vnútroštátnou právnou úpravou, chcem po prvé poznamenať, že rumunská vláda vysvetľuje na pozadí špecifickú situáciu poľnohospodárstva v Rumunsku, ktoré čelí javom ako opúšťanie pôdy, starnutie poľnohospodárskej komunity, nízky počet mladých poľnohospodárov a značný počet menších podnikov, v rámci ktorých vysoký percentuálny podiel tvoria polosamozásobiteľské podniky. Jej rozhodnutie podmieniť uzatváranie koncesných zmlúv týkajúcich sa pasienkov postavením vlastníka alebo chovateľa zvierat treba preto chápať s prihliadnutím na tieto osobitosti, aby sa tak pastva nevykonávala so zvieratami patriacimi tretím osobám, ktoré nie sú príjemcami v rámci režimu jednotnej platby na plochu. Konkrétnym cieľom tejto právnej úpravy je totiž zabrániť tomu, aby koncesionár plôch uvedených v žiadosti o jednotnú platbu, ktorý je príjemcom tejto podpory, bol obyčajný „gaučový farmár“ ( couch farmer ), čo je pojem používaný Európskym dvorom audítorov na opísanie situácie, v ktorej poľnohospodársku činnosť v skutočnosti nevykonáva žiadateľ o podporu, ale osoba, ktorá fyzicky realizuje spásanie plôch nahlásených v žiadosti. V takýchto prípadoch by žiadateľovi o podporu bola nakoniec poskytnutá podpora ako obyčajnému poberateľovi renty bez vykonávania dotovanej činnosti. ( 43 )

68.

Vzhľadom na tieto úvahy, a najmä osobitosti poľnohospodárstva v Rumunsku, sa mi zdá, že podmienka byť „chovateľom alebo vlastníkom zvierat“ je z hľadiska práva Únie odôvodnená. Okrem toho, hoci rumunská vláda neuvádza toto ustanovenie ako právny základ, chcem pripomenúť, že podľa článku 28 ods. 2 nariadenia č. 73/2009 členské štáty môžu „vytvoriť primerané objektívne a nediskriminačné kritériá, aby zabezpečili, že sa priame platby neposkytnú fyzickej alebo právnickej osobe: a) ktorej poľnohospodárska činnosť tvorí len nepodstatnú časť jej celkovej hospodárskej činnosti alebo b) ktorej hlavné podnikateľské alebo obchodné ciele neobsahujú výkon poľnohospodárskej činnosti. Toto pravidlo by teda mohlo patriť do rámca týchto „minimálnych požiadaviek na získanie priamych platieb“.

D.

O tretej prejudiciálnej otázke

71.

Svojou treťou otázkou, ktorá úzko súvisí s prvou a druhou otázkou, sa vnútroštátny súd pýta, či činnosť podniku, ktorý uzavrel koncesnú zmluvu na pasienok na účely získania práva na využívanie tejto pôdy a nároku na jednotnú platbu na plochu a neskôr uzavrie zmluvu o spolupráci s chovateľmi zvierat, spadá pod pojem „poľnohospodárska činnosť“ v zmysle článku 2 písm. c) nariadenia č. 73/2009.

72.

V prvom rade uvádzam, že podľa článku 2 písm. c) nariadenia č. 73/2009 je „poľnohospodárska činnosť“ vymedzená ako „produkcia, chov alebo pestovanie poľnohospodárskych produktov vrátane zberu, dojenia, plemenitby a chovu zvierat na poľnohospodárske účely alebo udržovanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave, ako sa ustanovuje v článku 6“. Ako vyplýva zo znenia tejto definície, pod pojem „poľnohospodárska činnosť“ v zmysle tohto ustanovenia môžu patriť dve kategórie činností.

76.

Okrem toho sa nezdá, že by zmluva o spolupráci vyžadovala od žiadateľa, aby mal vlastné zvieratá na zabezpečenie udržiavania pôdy v dobrom poľnohospodárskom a ekologickom stave. ( 48 ) V tejto súvislosti, hoci článok 6 ods. 1 nariadenia č. 73/2009 stanovuje, že členské štáty sú tie, ktoré na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni vymedzia minimálne požiadavky pre dobrý poľnohospodársky a ekologický stav na základe rámca stanoveného v prílohe III tohto nariadenia, pričom zohľadnia „osobitné charakteristiky dotknutých oblastí“, tento článok dopĺňa, že členské štáty nemôžu vymedziť minimálne požiadavky, ktoré sa nepredpokladajú v uvedenom rámci.

77.

V tejto súvislosti, ako uvádza Komisia, podľa oznámenia Rumunska o zavedení minimálnych požiadaviek pre dobrý poľnohospodársky a ekologický stav (v súvislosti so žiadosťami na hospodársky rok 2014) sú poľnohospodári povinní na vykonanie normy týkajúcej sa minimálnej hustoty stáda a/alebo vhodných režimov vyvinúť nasledujúce úsilie: „kosiť trávu aspoň raz za rok a/alebo zabezpečiť minimálnu úroveň pastvy (najmenej 0,3 zvieraťa na hektár) s cieľom zachovať pôdu (trvalé pasienky) v dobrom stave“.

78.

Povinnosť vlastniť alebo držať zvieratá, ktoré sa pasú na poľnohospodárskej pôde, pritom nepredstavuje minimálnu požiadavku stanovenú v uvedenom rámci. Ak je totiž, ako v prejednávanej veci, pasienok udržiavaný skôr spásaním ako kosením, poľnohospodár má povinnosť zabezpečiť pastvu, ale nemusí tak urobiť výlučne so svojimi vlastnými zvieratami. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci sa účastníci konania vo veci samej zhodujú na tom, že zvieratá sa pásli na predmetnom pozemku, a že je nesporné, že žiadateľ zabezpečil podmienky na obnovu pasienkov, zdá sa, že Avio Lucos skutočne vykonávala potrebnú poľnohospodársku činnosť tým, že udržiavala pôdu v dobrom poľnohospodárskom a ekologickom stave v súlade s oznámením Rumunska.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na tretiu prejudiciálnu otázku tak, že článok 2 nariadenia č. 73/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „poľnohospodárska činnosť“ v zmysle tohto článku zahŕňa činnosť prijímateľa režimu jednotnej platby na plochu, ktorý – po uzavretí koncesnej zmluvy na pasienok na účely získania práva na využívanie tejto pôdy a nároku na jednotnú platbu v hospodárskom roku 2014 – následne uzavrie zmluvu o spolupráci s chovateľmi zvierat, na základe ktorej im povolí bezodplatne pásť zvieratá na pôde získanej na základe koncesie, pričom prijímateľ si uchová užívacie právo k pôde, ale zároveň sa zaviaže, že nebude brániť pastevnej činnosti a vykoná údržbu pasienku, akou je vyčistenie, odstránenie buriny a prebytočnej vody na pozemku, aby zabezpečil udržiavanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom a ekologickom stave vzhľadom na osobitné charakteristiky dotknutých oblastí.

E.

O štvrtej prejudiciálnej otázke

81.

Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či je s právom Únie zlučiteľná vnútroštátna právna úprava týkajúca sa právnej sily rozhodnutej veci právoplatného rozhodnutia vnútroštátneho súdu, v ktorom tento súd v rámci sporu týkajúceho sa zákonnosti uloženia viacročných sankcií konštatoval, že žiadosť o jednotnú platbu na plochu je neprípustná z dôvodu nesplnenia požiadavky vnútroštátneho práva preukázať užívacie právo k ploche, čo bráni tomuto súdu preskúmať zlučiteľnosť týchto vnútroštátnych požiadaviek s právom Únie v novom spore, ktorý sa týka zákonnosti aktu o vymáhaní súm neoprávnene vyplatených žiadateľovi, pričom tento akt vychádza z rovnakého skutkového stavu a rovnakých vnútroštátnych predpisov, ktoré boli predmetom skúmania v skoršom právoplatnom súdnom rozhodnutí týkajúcom sa zákonnosti uloženia viacročných sankcií.

85.

V tejto súvislosti už Súdny dvor rozhodol, že každý prípad, v ktorom sa vynára otázka, či vnútroštátne procesné ustanovenie znemožňuje alebo nadmerne sťažuje uplatňovanie práva Únie, sa musí skúmať s prihliadnutím na postavenie tohto ustanovenia v celom konaní, priebeh konania a jeho osobitosti na rôznych stupňoch vnútroštátnych súdov. Na tento účel treba v prípade potreby vziať do úvahy základné zásady vnútroštátneho súdneho systému, akými sú ochrana práva na obhajobu, zásada právnej istoty a zásada riadneho priebehu konania. ( 52 )

86.

Okrem toho je potrebné pripomenúť, že vnútroštátnym súdom prináleží vykladať ustanovenia vnútroštátneho práva tak, aby v čo najväčšej miere umožnili uplatnenie práva Únie. ( 53 ) Je potrebné spresniť, že požiadavka konformného výkladu zahŕňa povinnosť vnútroštátnych súdov vrátane súdov rozhodujúcich v poslednom stupni, prípadne zmeniť ustálenú judikatúru, pokiaľ táto judikatúra vychádza z výkladu vnútroštátneho práva, ktorý je nezlučiteľný s právom Únie. Preto vnútroštátny súd nemôže platne tvrdiť, že nie je možné, aby vykladal vnútroštátne ustanovenie v súlade s právom Únie len z toho dôvodu, že toto ustanovenie vyložili iné súdy v takom zmysle, ktorý nie je zlučiteľný s týmto právom, alebo že sa takým spôsobom uplatňuje zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov. ( 54 )

87.

V prejednávanej veci vzniká otázka, či je v súlade so zásadou efektivity, ako je stanovená v práve Únie, výklad zásady právnej sily rozhodnutej veci, na ktorý odkazuje vnútroštátny súd a podľa ktorého sa vzhľadom na článok 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku právna sila rozhodnutej veci uplatňuje aj v prípadoch, v ktorých nová žaloba stavia súd do situácie, keď má potvrdiť alebo úplne či čiastočne spochybniť právny vzťah, ktorý bol uznaný alebo zamietnutý v skoršom rozsudku.

91.

V tejto súvislosti konštatujem, že takéto široké uplatnenie článku 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pokiaľ je predmet dotknutých rozhodnutí odlišný, by bránilo nielen možnosti napadnúť súdne rozhodnutie s právnou silou rozhodnutej veci, ak by toto rozhodnutie zahŕňalo porušenie práva Únie, ale aj spochybneniu rozhodnutia o vymáhaní, ktoré by mohlo tiež obsahovať rovnaké porušenie práva Únie. Čo je dôležitejšie, právna sila rozhodnutej veci by sa mohla potenciálne uplatniť vo vzťahu k akémukoľvek inému správnemu rozhodnutiu týkajúcemu sa žiadateľa o podporu, ktorý nedrží žiadne zviera na účely vykonávania poľnohospodárskej činnosti.

92.

Takéto uplatnenie zásady právnej sily rozhodnutej veci by preto malo za následok, že v situácii, keď by sa právoplatné súdne rozhodnutie zakladalo na výklade pravidiel, ktorý by bol v rozpore s právom Únie, napríklad tým, že by z „držania“ zvierat spravil absolútne kritérium oprávnenosti na poskytnutie predmetnej podpory, nesprávne uplatnenie týchto pravidiel by sa opakovalo vždy, keď je koncesionár vylúčený z tohto režimu z tých istých dôvodov, pričom by neexistovala možnosť tento nesprávny výklad opraviť.

93.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na štvrtú prejudiciálnu otázku tak, že právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu neukladá povinnosť neuplatniť vnútroštátne procesnoprávne normy, na základe ktorých súdne rozhodnutie nadobúda právnu silu rozhodnutej veci, aj keby ich neuplatnenie umožnilo napraviť porušenie ustanovenia práva Únie. Zároveň pravidlá uplatňovania zásady právnej sily rozhodnutej veci nesmú byť upravené tak, aby prakticky znemožňovali alebo nadmerne sťažovali výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie.

Nariadenie č. 73/2009 nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ako podmienku platnosti koncesnej zmluvy uzavretej na účely využívania plôch nahlásených v žiadosti o jednotnú platbu na plochu vyžaduje, aby bol budúci koncesionár chovateľom alebo vlastníkom zvierat, pokiaľ budú dodržané ciele sledované právnymi predpismi Únie a všeobecné zásady práva Únie, najmä zásada proporcionality. Právo Únie však bráni tomu, aby sa takáto podmienka stala jedinou podmienkou oprávnenosti nároku na jednotnú platbu na plochu.

3.

Článok 2 nariadenia č. 73/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „poľnohospodárska činnosť“ v zmysle tohto článku zahŕňa činnosť prijímateľa režimu jednotnej platby na plochu, ktorý – po uzavretí koncesnej zmluvy na pasienok na účely získania práva na využívanie tejto pôdy a platobného nároku v hospodárskom roku 2014 – následne uzavrie zmluvu o spolupráci s chovateľmi zvierat, na základe ktorej im povolí bezodplatne pásť zvieratá na pôde získanej na základe koncesie, pričom prijímateľ si uchová užívacie právo k pôde, ale zároveň sa zaviaže, že nebude brániť pastevnej činnosti a vykoná údržbu pasienku, akou je vyčistenie, odstránenie buriny a prebytočnej vody na pozemku, aby zabezpečil udržiavanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom a ekologickom stave vzhľadom na osobitné charakteristiky dotknutých oblastí.

4.

Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu neukladá povinnosť neuplatniť vnútroštátne procesnoprávne normy, na základe ktorých súdne rozhodnutie nadobúda právnu silu rozhodnutej veci, aj keby ich neuplatnenie umožnilo napraviť porušenie ustanovenia práva Únie. Zároveň pravidlá uplatňovania zásady právnej sily rozhodnutej veci nesmú byť upravené tak, aby prakticky znemožňovali alebo nadmerne sťažovali výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie.

( 6 ) Nariadenie Rady z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci [SPP] a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2019/93, (ES) č. 1452/2001, (ES) č. 1453/2001, (ES) č. 1454/2001, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 1251/1999, (ES) č. 1254/1999, (ES) č. 1673/2000, (EHS) č. 2358/71 a (ES) č. 2529/2001 ( Ú. v. EÚ L 270, 2003, s. 1 ; Mim. vyd. 03/040, s. 269).

( 7 ) Monitorul Oficial al României , časť I, č. 235 z 2. apríla 2014.

( 8 ) Monitorul Oficial al României , časť I, č. 1043 z 21. decembra 2006, ďalej len „OUG č. 125/2006“.

( 9 ) Monitorul Oficial al României , časť I, č. 332 z 23. apríla 2008, ďalej len „RMA č. 246/2008“.

( 10 ) Monitorul Oficial al României , časť I, č. 423 zo 17. júna 2003.

( 11 ) Monitorul Oficial al României , časť I, č. 640 z 29. septembra 2009.

( 18 ) Rozsudok z 19. decembra 2019, Junqueras Vies ( C‑502/19 , EU:C:2019:1115 , body 55 a 56 , ako aj citovaná judikatúra).

( 19 ) Článok 58 ods. 1 nariadenia č. 1122/2009 sa v návrhu na začatie prejudiciálneho konania spomína ako právny základ pre uloženie viacročných sankcií spoločnosti Avio Lucos, zatiaľ čo článok 80 ods. 1 tohto nariadenia týkajúci sa vymáhania neoprávnených platieb je uvedený len v právnom rámci.

( 20 ) Pozri článok 1 nariadenia č. 1122/2009.

( 21 ) Je pravda, že článok 34 ods. 5 nariadenia č. 1122/2009 stanovuje, že „ak sa plocha využíva spoločne, príslušné orgány ju pomyslene rozdelia medzi jednotlivých poľnohospodárov v pomere, v akom ju využívajú alebo v pomere práv na jej užívanie “ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Toto ustanovenie však nie je relevantné v rámci sporu vo veci samej.

( 22 ) Platobné nároky sú priznané v súlade s nariadením č. 1782/2003.

( 23 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 30 ) Rozsudok z 24. júna 2010, Pontini a i. ( C‑375/08 , EU:C:2010:365 , ďalej len „rozsudok Pontini“).

( 31 ) Článok 3 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 1254/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s hovädzím a teľacím mäsom ( Ú. v. ES L 160, 1999, s. 21 ; Mim. vyd. 03/025, s. 339) stanovoval, že pojem „hospodárstvo“ znamená „všetky produkčné jednotky, ktoré obhospodaruje producent a ktoré sa nachádza na území jediného členského štátu“. Článok 12 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia stanovoval, že „pri určovaní zaťaženia pôdy hospodárstva dobytčími jednotkami sa berie do úvahy:… b) krmovinárska plocha, ktorá je plochou hospodárstva, na ktorej možno počas celého kalendárneho roka chovať hovädzí dobytok, ovce a/alebo kozy…“.

( 32 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudky z 24. júna 2010, Pontini a i. ( C‑375/08 , EU:C:2010:365 , body 62 a 70 ), ako aj z 2. júla 2015, Demmer ( C‑684/13 , EU:C:2015:439 , bod 56 a citovaná judikatúra).

( 33 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júna 2010, Pontini a i. ( C‑375/08 , EU:C:2010:365 , body 69 a 70 ).

( 34 ) Rozsudok z 24. júna 2010, Pontini a i. ( C‑375/08 , EU:C:2010:365 , body 75 a 76 ).

( 35 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júna 2010, Pontini a i. ( C‑375/08 , EU:C:2010:365 , bod 82 ).

( 42 ) Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru výslovne nevyplýva, že táto podmienka byť „chovateľom alebo vlastníkom zvierat“ sa vzťahuje aj na žiadateľov, ktorí sú sami vlastníkmi pasienku. Pozri v tejto súvislosti článok 2 písm. d) OUG č. 34/2013 uvedený v bode 20 vyššie.

( 43 ) Ako uviedla rumunská vláda, Európsky dvor audítorov v nadväznosti na audit vykonaný od 13. do 23. septembra 2011 konštatoval, že „veľká časť platieb v rámci režimu jednotnej platby na plochu… sa vypláca malému počtu veľkých podnikov, zatiaľ čo veľký počet malých podnikov dostáva malé sumy podpory“. Vo vzťahu k referenčnému obdobiu Európsky dvor audítorov spresnil, že „žiadosť o jednotnú platbu nepodlieha žiadnej osobitnej administratívnej kontrole umožňujúcej overiť, či je žiadateľ skutočne poľnohospodárom, inými slovami, či ide o osobu, ktorá nesie ekonomické riziko spojené s poľnohospodárskymi činnosťami vykonávanými na pozemku nahlásenom na účely poskytnutia podpory“. Z týchto zistení vyplýva, že účinok platieb v rámci režimu jednotnej platby na plochu sa v Rumunsku znížil, pretože namiesto toho, aby sa platby rozdeľovali medzi komunity, mali z nich prospech vlastníci veľkých pozemkov, ktorí tak získali značné zisky, aj keď nevykonávali poľnohospodársku činnosť vo vlastnom mene. Podľa APIA a rumunskej vlády to tak bolo aj v prejednávanej veci, keďže Avio Lucos sa zaviazala poskytnúť chovateľom zvierat plochu pozemku, pričom skutočné využívanie pozemku s trvalým pasienkom mali zabezpečovať partnerské fyzické osoby, ktoré vlastnili zvieratá. Rovnako z hľadiska rizika spojeného s výkonom činnosti, ktoré tiež odôvodňuje priznanie výhod režimu alebo opatrenia podpory na plochu, v prejednávanej veci znášali všetky riziká spojené s chovom zvierat iba fyzické osoby.

( 50 ) Pozri rozsudky z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub ( C‑2/08 , EU:C:2009:506 , bod 23 ), a z 26. januára 2017, Banco Primus ( C‑421/14 , EU:C:2017:60 , bod 47 a citovaná judikatúra).

( 51 ) Pozri rozsudok z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub ( C‑2/08 , EU:C:2009:506 , bod 24 a citovaná judikatúra).

( 52 ) Pozri rozsudok z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub ( C‑2/08 , EU:C:2009:506 , bod 27 a citovaná judikatúra).

( 53 ) Rozsudok z 11. novembra 2015, Klausner Holz Niedersachsen ( C‑505/14 , EU:C:2015:742 , bod 31 ).

( 54 ) Pozri rozsudok zo 4. marca 2020, Telecom Italia ( C‑34/19 , EU:C:2020:148 , bod 61 ).

( ) Proti tomuto rozhodnutiu (2815472/28.12.2015) bola podaná žaloba, ktorú správny orgán zamietol rozhodnutím, ktoré bolo zrušené 12. mája 2017 pre nedostatok odôvodnenia rozsudkom Tribunalul Dolj (Vyšší súd Dolj). Curtea de Apel Craiova (Odvolací súd Craiova), na ktorý sa obrátila APIA, 11. októbra 2017 zrušil tento rozsudok a vrátil vec na Tribunalul Dolj (Vyšší súd Dolj). Rozsudkom z 24. apríla 2018 posledný uvedený súd žalobu zamietol. Avio Lucos podala proti tomuto rozhodnutiu mimoriadny opravný prostriedok, ktorý bol 29. októbra 2018 zamietnutý ako neprípustný, pričom tento súd rovnako vyhlásil za neprípustnú žiadosť o položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru. Avio Lucos podala proti tomuto rozsudku žalobu o preskúmanie rozhodnutia, ktorá bola 14. februára 2019 tiež vyhlásená za neprípustnú.