C-123/20

proti

Mansory Design & Holding GmbH,

WH

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dizajny Spoločenstva – Nariadenie (ES) č. 6/2002 – Nezapísaný dizajn Spoločenstva – Vonkajšia úprava časti výrobku ( partial design ) – Článok 3 písm. a) – Časť zložená z prvkov karosérie športového vozidla – Formálna podmienka získania ochrany – Sprístupnenie verejnosti – Článok 11 ods. 2 – Zverejnenie celkových pohľadov na vozidlo“

I. Úvod

4.

Ferrari podala žalobu pre porušenie práv proti spoločnosti Mansory Design a jej konateľovi, pričom tvrdila, že došlo ku kopírovaniu viacerých nezapísaných dizajnov Spoločenstva v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 6/2002, ktorých je údajne majiteľom.

5.

Okrem záujmu, ktorý táto vec vzbudí u milovníkov športových vozidiel, jej právny význam spočíva v tom, že predmetom dizajnu Spoločenstva, na ktorý sa v prvom rade odvoláva Ferrari, nie je celková vonkajšia úprava FXX K, ale vonkajšia úprava časti tohto vozidla zloženej z niektorých prvkov karosérie. Vnútroštátny súd tak žiada Súdny dvor, aby bezprecedentne rozhodol o podmienkach, za ktorých môže byť vonkajšia úprava časti výrobku – alebo partial design (čiastočný dizajn) – chránená ako nezapísaný dizajn Spoločenstva.

6.

V tomto rámci vzniká na jednej strane otázka, či v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 na účely takejto ochrany musí byť vonkajšia úprava časti výrobku osobitne sprístupnená alebo či je v tejto súvislosti postačujúce sprístupnenie dizajnu tohto výrobku ako celku. Vo veci samej totiž Ferrari uverejnila iba niekoľko celkových pohľadov na svoj model FXX K, čo podľa nej predstavuje aj sprístupnenie nárokovaného dizajnu prvkov karosérie.

Odôvodnenia 16, 17, 21 a 25 nariadenia č. 6/2002 uvádzajú:

„(16)

Niektoré [sektory priemyslu Únie] vytvárajú veľké počty dizajnov pre výrobky často s krátkym trhovým životom, kde ochrana bez prekážky zápisných formalít je výhodou a dĺžka ochrany má menšiu závažnosť. Na druhej strane, existujú priemyselné sektory, ktoré si cenia výhody zápisu z dôvodu väčšej právnej istoty, ktorú poskytuje, a ktoré vyžadujú možnosť dlhodobejšej ochrany zodpovedajúcej predvídateľnému trhovému životu ich produktov.

(17)

Toto vyžaduje dve formy ochrany, kde jedna forma je krátkodobý nezapísaný dizajn a druhá forma je dlhodobý zapísaný dizajn.

…

Článok 1 tohto nariadenia, nazvaný „Dizajn spoločenstva“, v odseku 2 písm. a) uvádza:

„Dizajn sa chráni:

a)

‚nezapísaným dizajnom spoločenstva‘, ak je sprístupnený verejnosti spôsobom, ktorý je stanovený v tomto nariadení;“

11.

Článok 3 uvedeného nariadenia, nazvaný „Definície“, stanovuje:

‚zložený výrobok‘ znamená výrobok, ktorý sa skladá z viacerých častí, ktoré sa môžu nahradiť, pričom sa umožňuje rozobratie a opätovné zostavenie výrobku.“

12.

Článok 4 toho istého nariadenia, nazvaný „Podmienky ochrany“, v odsekoch 1 a 2 uvádza:

„1. Dizajn je chránený dizajnom spoločenstva, ak je nový a má osobitý charakter.

2. Dizajn použitý alebo stelesnený vo výrobku, ktorý predstavuje súčasť zloženého výrobku, sa považuje za nový s osobitým charakterom iba vtedy, ak:

a)

a)

v prípade nezapísaného dizajnu spoločenstva, pred dňom, kedy sa dizajn, pre ktorý sa žiada ochrana, po prvý raz sprístupnil verejnosti;

…“

14.

Článok 11 tohto nariadenia, nazvaný „Začiatok a doba trvania ochrany nezapísaného dizajnu spoločenstva“, stanovuje:

„1. Dizajn, ktorý spĺňa požiadavky podľa oddielu 1, je chránený nezapísaným dizajnom spoločenstva počas obdobia troch rokov odo dňa, kedy sa dizajn po prvý raz sprístupnil verejnosti v rámci [Únie].

…“

III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

16.

Ferrari, ktorá má sídlo v Taliansku, vyrába pretekárske a športové automobily. Jej model najvyššej triedy – FXX K, ktorý nemá povolenie na prevádzku na cestných komunikáciách, je určený len na jazdu na pretekárskom okruhu.

17.

Ferrari predstavila model FXX K po prvý raz verejnosti v tlačovej správe z 2. decembra 2014. Táto správa obsahovala tieto dve fotografie zobrazujúce bočný a čelný pohľad na vozidlo:

21.

Pri úplnej prestavbe Ferrari 488 GTB sa vymení väčšina viditeľného vzhľadu karosérie. V marci 2016 na medzinárodnom autosalóne v Ženeve (Švajčiarsko) Mansory Design predstavila vozidlo po tejto prestavbe pod označením Mansory Siracusa 4XX.

22.

Ferrari sa domnieva, že predaj týchto „tuningových sád“ spoločnosťou Mansory Design predstavuje porušenie práv vyplývajúcich z jedného alebo viacerých nezapísaných dizajnov Spoločenstva, ktorých je majiteľom.

23.

V prvom rade Ferrari tvrdila, že predaj sady „Front kit“ porušuje prvý nezapísaný dizajn Spoločenstva, ktorý sa vzťahuje na vonkajšiu úpravu časti jej modelu FXX K zloženej z prvku v tvare písmena „V“ na kapote, z prvku v tvare plutvy, ktorý vyčnieva zo stredu tohto prvého prvku a smeruje pozdĺžne („Strake“), z dvojvrstvového predného spojlera zabudovaného do nárazníka a zo stredového vertikálneho prepojovacieho mostíka, ktorý spája predný spojler s kapotou. Táto časť je vnímaná ako celok, ktorý definuje individuálne „tvárové črty“ tohto vozidla a zároveň pripomína lietadlo alebo vozidlo Formuly 1. Podľa Ferrari tento nezapísaný dizajn Spoločenstva vznikol v čase zverejnenia tlačovej správy z 2. decembra 2014.

27.

V prvostupňovom konaní Ferrari navrhla uloženie povinnosti ukončiť v celej Európskej únii výrobu, ponuky na predaj, uvádzanie na trh, dovoz, vývoz, používanie alebo držbu sporného príslušenstva a podala viaceré súvisiace návrhy (poskytnutie účtovných dokumentov, stiahnutie výrobkov z obehu a ich zničenie, poskytnutie náhrady škody v peniazoch). Landgericht (krajinský súd, Nemecko) tieto návrhy zamietol v celom rozsahu.

28.

Na odvolacom súde Ferrari uviedla, že jej návrhy na ukončenie protiprávneho správania, ako aj jej návrhy na stiahnutie výrobkov z obehu a ich zničenie sa v rozsahu, v akom sa zakladali na právach vyplývajúcich z uvádzaných dizajnov Spoločenstva, stali bezpredmetné z dôvodu, že 3. decembra 2017 uplynula doba platnosti daných práv. ( 3 ) Ferrari naopak trvala najmä na návrhoch na náhradu škody.

29.

Odvolací súd zamietol návrhy spoločnosti Ferrari. Rozhodol najmä, že návrhy podané touto spoločnosťou na základe údajných nezapísaných dizajnov Spoločenstva sú nedôvodné. Podľa tohto súdu prvý nárokovaný dizajn Spoločenstva, vzťahujúci sa na časť Ferrari FXX K opísanú v bode 23 vyššie, neexistoval, keďže Ferrari nepreukázala, že bola splnená minimálna požiadavka „určitej samostatnosti“ a „určitej ucelenosti tvaru“. Táto spoločnosť jednoducho odkázala na ľubovoľne vymedzenú časť vozidla. Druhý dizajn Spoločenstva, na ktorý uplatňovala nárok Ferrari, vzťahujúci sa na vonkajšiu úpravu dvojvrstvového predného spojlera, rovnako neexistoval z dôvodu, že tiež nespĺňal podmienku „ucelenosti tvaru“. Tretí dizajn vzťahujúci sa na celkový vzhľad Ferrari FXX K, skutočne existuje, ale Mansory Design ho neporušila.

33.

Ak je to tak, vnútroštátny súd sa na druhej strane pýta, či na to, aby vonkajšia úprava časti výrobku mohla predstavovať osobitný dizajn, odlišný od celkového dizajnu tohto výrobku, musí vykazovať tak, ako rozhodol odvolací súd, „určitú samostatnosť a „určitú ucelenosť tvaru“, ktoré umožňujú konštatovať, že vonkajšia úprava tejto časti úplne nesplýva s vonkajšou úpravou uvedeného výrobku a naopak vyvoláva celkový dojem, ktorý je nezávislý od celkového tvaru.

34.

Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Môžu sprístupnením celkového vyobrazenia výrobku verejnosti podľa článku 11 ods. 1 a článku 11 ods. 2 prvej vety nariadenia (ES) č. 6/2002 vzniknúť nezapísané dizajny Spoločenstva týkajúce sa jednotlivých častí tohto výrobku?

36.

Ako sa uvádza v jeho článku 1, nariadenie č. 6/2002 upravuje dve kategórie jednotných právnych titulov: „zapísaný dizajn Spoločenstva“ a „nezapísaný dizajn Spoločenstva“. Hmotnoprávne podmienky získania ochrany sú rovnaké pre oba tieto tituly. V súlade s článkom 4 ods. 1 tohto nariadenia musí byť dotknutý dizajn predovšetkým „nový“ a mať „osobitý charakter“. Naopak formálne podmienky, ktoré sa uplatňujú na tieto dizajny, sú odlišné. Získanie „zapísaného dizajnu Spoločenstva“ z povahy veci vyžaduje podanie prihlášky. Naopak dizajn môže byť chránený ako „nezapísaný dizajn Spoločenstva“, keď bol sprístupnený verejnosti spôsobom, ktorý je stanovený v článku 11 ods. 2 uvedeného nariadenia. ( 4 )

37.

V tomto prípade sa v konaní o žalobe pre porušenie práv, podanej proti spoločnosti Mansory Design a jej konateľovi WH, Ferrari dovoláva rôznych nezapísaných dizajnov Spoločenstva. Ako som uviedol v úvode týchto návrhov, osobitosťou prejednávanej veci je, že žalobkyňa vo veci samej si okrem iného ( 5 ) uplatňuje nárok na takýto dizajn Spoločenstva k vonkajšej úprave časti vozidla Ferrari FXX K zloženej z viacerých prvkov karosérie, a to, pre pripomenutie, z prvku v tvare písmena „V“ na kapote, z prvku v tvare plutvy, ktorý vyčnieva zo stredu tohto prvého prvku a smeruje pozdĺžne („Strake“), z dvojvrstvového predného spojlera zabudovaného do nárazníka a zo stredového vertikálneho prepojovacieho mostíka, ktorý spája predný spojler s kapotou. ( 6 ) Táto spoločnosť teda tvrdí, že má práva k tomu, čo sa bežne nazýva partial design (čiastočný dizajn).

41.

Vo veci samej však Ferrari zverejnila iba celkové pohľady na Ferrari FXX K. ( 7 ) Vnútroštátny súd sa preto vo svojej prvej otázke pýta, či na splnenie podmienky sprístupnenia uvedenej v článku 11, mala táto spoločnosť osobitne sprístupniť dizajn časti karosérie, pre ktorý požaduje ochranu. V časti A vysvetlím, prečo to podľa môjho názoru tak nie je.

42.

Na druhej strane sa tento súd vo svojej druhej otázke pýta, či na to, aby vonkajšia úprava časti výrobku mohla byť predmetom dizajnu Spoločenstva, musí vykazovať „určitú ucelenosť“ a „určitú samostatnosť“ vo vzťahu k celkovej vonkajšej úprave výrobku. Stručne povedané, uvedený súd sa pýta, či treba určitým spôsobom obmedziť možnosť pôvodcu rozdeliť vonkajšiu úpravu jeho výrobku na jednotlivé časti, z ktorých každá požíva samostatnú ochranu. Túto náročnú problematiku preskúmam v časti B.

43.

Predtým však musím vyjasniť posledný bod. Hoci vnútroštátny súd odkázal vo svojej prvej otázke a v odôvodnení svojho rozhodnutia na pojem „časť výrobku“, ktorý je uvedený v článku 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002, rovnako uviedol, že prvky karosérie Ferrari FXX K, o ktoré ide vo veci samej, predstavujú „súčasti zloženého výrobku“ v zmysle článku 3 písm. c) a článku 4 ods. 2 tohto nariadenia.

47.

Ferrari však spochybnila túto kvalifikáciu „súčastí“ v zmysle článku 3 písm. c) a článku 4 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 z dôvodu, že prvky karosérie, na ktoré sa vzťahujú dizajny, o ktorý ide vo veci samej, nespĺňajú tieto kritériá.

48.

Zjavne neprináleží Súdnemu dvoru, aby vyriešil túto otázku, ktorá je súčasťou posúdenia skutkového stavu. V prípade potreby bude toto overenie úlohou vnútroštátneho súdu.

49.

Na otázku Súdneho dvora v tejto súvislosti sa však účastníci a vedľajší účastníci konania zhodli na tom, že odpoveď na uvedenú otázku nemá rozhodujúci význam pre odpoveď na otázky položené vnútroštátnym súdom.

52.

Vnútroštátny súd sa vo svojej prvej otázke v podstate pýta, či sa článok 11 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 má vykladať v tom zmysle, že sprístupnenie celkového dizajnu výrobku, ako je napríklad vonkajšia úprava vozidla, verejnosti, môže mať za následok to, že je verejnosti sprístupnený aj dizajn časti tohto výrobku, ako je napríklad vonkajšia úprava niektorých prvkov karosérie tohto vozidla, a prípadne, za akých podmienok.

53.

Vo veci samej vnútroštátny súd uviedol, že tým, že Ferrari zverejnila dva celkové pohľady na jej model FXX K, sprístupnila verejnosti v zmysle článku 11 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 dizajn tohto vozidla ako celku. Podmienky stanovené v tomto ustanovení sú teda v prípade tohto dizajnu splnené. ( 10 )

54.

Vnútroštátny súd si však myslí, že toto sprístupnenie môže viesť k vzniku ochrany iba v prípade celkového dizajnu modelu FXX K. Toto sprístupnenie neznamená sprístupnenie dizajnov častí, z ktorých sa skladá toto vozidlo. Podľa názoru tohto súdu, ku ktorému sa pripájajú Mansory Design, poľská vláda a Komisia, na to, aby vonkajšia úprava takejto časti výrobku mohla byť sama osebe chránená ako nezapísaný dizajn Spoločenstva, musela by byť sprístupnená osobitne . Tento výklad článku 11 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 zabezpečuje právnu istotu tým, že umožňuje verejnosti a predovšetkým hospodárskym subjektom, aby na základe vyobrazení sprístupnených nositeľom práv ľahko a jednoznačne určili predmet ochrany, ktorú tento majiteľ požaduje.

58.

Konkrétnejšie článok 11 ods. 2 tohto nariadenia definuje jednotné kritérium na určenie toho, či došlo k sprístupneniu verejnosti, platné pre všetky dizajny (či už použité alebo začlenené do výrobkov alebo častí výrobku), teda že dizajn „sa uverejnil, vystavil alebo použil pri obchodovaní, alebo inak sprístupnil verejnosti takým spôsobom, že počas bežného obchodovania sa tieto udalosti stali známymi kruhom, ktoré sa špecializujú na daný sektor“.

59.

Ako správne zdôraznili Ferrari, ako aj česká vláda a talianska vláda, znenie tohto ustanovenia teda nevyžaduje, aby boli dizajny častí výrobku sprístupnené zvlášť. Nič v tomto znení nevylučuje možnosť, že zverejnenie tohto istého vyobrazenia má za následok sprístupnenie dizajnu výrobku ako celku a sprístupnenie dizajnu častí, z ktorých sa výrobok skladá. Ak by však normotvorca Únie mal taký zámer, mohol formulovať podmienku v tomto zmysle.

60.

V druhom rade z toho istého článku 11 ods. 2 vyplýva, že dizajn je „sprístupnený“, keď je zverejnený prostredníctvom udalostí, ktoré počas bežného obchodovania môžu byť „známymi kruhom, ktoré sa špecializujú“ ( 11 ) na daný sektor a pôsobia v rámci Únie. V podstate teda ide o to, či tieto špecializované kruhy mohli vedieť o danom dizajne. ( 12 )

64.

Samozrejme, ako zdôraznila česká vláda, aby sprístupnenie dizajnu výrobku ako celku verejnosti malo za následok sprístupnenie dizajnu časti tohto výrobku, je nevyhnutné, aby vonkajšiu úpravu tejto časti bolo možné počas tohto sprístupnenia jasne identifikovať . ( 15 ) Ak to tak nie je, špecializované kruhy sa nemôžu pri tejto príležitosti oboznámiť s týmto dizajnom tak, ako to vyžaduje článok 11 ods. 2 nariadenia č. 6/2002.

65.

Inými slovami, keď tak, ako v tomto prípade, akt sprístupnenia spočíva v zverejnení fotografie výrobku, charakteristické znaky dizajnu uvádzanej časti, ako napríklad jej línie, obrysy, farby atď. ( 16 ) – musia byť na tejto fotografii jasne viditeľné .

66.

Je tak zjavné, že napríklad zverejnenie vyobrazenia zadnej časti Ferrari FXX K nemôže mať za následok sprístupnenie dizajnu prvku v tvare písmena „V“ na kapote tohto vozidla. Rovnako sa treba domnievať, že nedochádza k sprístupneniu, keď vonkajšiu úpravu danej časti nemôžu špecializované kruhy na zverejnenom vyobrazení jasne identifikovať najmä preto, že vyobrazenie je príliš malé, nízkej kvality alebo čiastočne skryté iným prvkom.

70.

Ako však správne tvrdia Ferrari, ako aj česká vláda a talianska vláda, vyžadovať od pôvodcov, aby sprístupnili zvlášť každú časť svojich výrobkov na to, aby mohli požívať osobitnú ochranu pre dizajny týchto častí, by bolo v rozpore s cieľom jednoduchosti a rýchlosti, ktorý, ako som práve pripomenul, odôvodnil zavedenie nezapísaného dizajnu Spoločenstva. ( 20 ) Išlo by o prejav formalizmu v rámci režimu, ktorý je považovaný za neformálny.

71.

Výklad, ktorý navrhujem, je v štvrtom rade podporený argumentom systematickej povahy.

72.

74.

Naproti tomu, a v piatom rade, ma nepresvedčilo tvrdenie vnútroštátneho súdu, ku ktorému sa pripájajú Mansory Design, poľská vláda a Komisia, podľa ktorého vyššie navrhnutému výkladu bránia požiadavky právnej istoty. Podľa tohto tvrdenia, už uvedeného v bode 54 vyššie, ak by sprístupnenie vonkajšej úpravy vozidla ako celku malo za následok vznik práv vyplývajúcich z nezapísaného dizajnu Spoločenstva k jeho častiam alebo súčastiam, ako napríklad nárazníkom, svetlometom atď., bolo by pre hospodárske subjekty náročné určiť predmet ochrany požadovanej pôvodcom. Hrozilo by, že takáto neistota odradí od inovácie.

75.

Aby bolo jasné, zo skutkového hľadiska samozrejme súhlasím s tým, že osobitné sprístupnenie dizajnu časti výrobku umožňuje zvýšiť právnu istotu, či už pre užívateľov alebo pre pôvodcu dotknutého dizajnu. Pôvodcovia tak môžu pristúpiť k takémuto osobitnému sprístupneniu. V takom prípade by mohla Ferrari o to ľahšie preukázať, že v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 mohli mať špecializované kruhy vedomosť o dotknutom dizajne. ( 24 )

76.

Vyžadovať od pôvodcov takéto osobitné sprístupnenie v mene právnej istoty tretích osôb by však podľa môjho názoru nerešpektovalo rovnováhu, ktorú chcel nastoliť normotvorca Únie v rámci režimu nezapísaného dizajnu Spoločenstva, ktorý z povahy veci znamená zníženie úrovne tejto istoty v porovnaní s právnou istotou vyplývajúcou zo zapísaného dizajnu Spoločenstva.

80.

Navyše si nemyslím, že je potrebné zveličovať riziká z pohľadu právnej istoty a inovácie, ktoré so sebou prináša výklad navrhnutý vyššie, podľa ktorého sprístupnenie celkového dizajnu výrobku verejnosti môže mať samo osebe za následok sprístupnenie dizajnu časti tohto výrobku.

81.

Na jednej strane totiž, ako som vysvetlil v bodoch 64 až 67 vyššie, kritérium, podľa ktorého sa dizajn musí stať známy špecializovaným kruhom predpokladá, že dizajn časti výrobku možno počas sprístupnenia dizajnu výrobku ako celku jasne identifikovať , čo znižuje riziko právnej neistoty.

82.

Na druhej strane, pokiaľ ide o inováciu, okrem toho, čo som už vysvetlil v bode 73 vyššie, treba pamätať na to, že v súlade s článkom 19 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia č. 6/2002 sa využívanie nezapísaného dizajnu Spoločenstva treťou osobu bez súhlasu majiteľa nepovažuje za vyplývajúce z „kopírovania“ dotknutého dizajnu, „ak je výsledkom nezávislej tvorby pôvodcu, o ktorom je primerané sa nazdávať, že si nebol vedomý [tohto] dizajnu“.

86.

Podľa môjho názoru však fotografia zobrazujúca vonkajšiu úpravu výrobku ako celku umožňuje vykonať také porovnanie, pokiaľ ide o dizajn časti tohto výrobku vtedy, keď, ako som uviedol v bodoch 64 až 66 vyššie, sú charakteristické znaky tohto dizajnu na tejto fotografii jasne viditeľné . Takéto vyobrazenie umožňuje vnímať uvedený dizajn, rozlíšiť jeho prípadne estetické rozdiely alebo rozdiely v zdobení v porovnaní so skorším dizajnom a tak posúdiť jeho novosť, ako aj osobitý charakter. Naproti tomu to neplatí, keď je vyobrazenie príliš malé, nízkej kvality alebo keď je na ňom požadovaný dizajn čiastočne skrytý iným prvkom. ( 35 )

87.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prvú otázku odpovedal, že článok 11 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 sa má vykladať v tom zmysle, že sprístupnenie celkového dizajnu výrobku, ako napríklad vonkajšej úpravy vozidla, verejnosti má za následok, že verejnosti je sprístupnený aj dizajn časti tohto výrobku, ako napríklad vonkajšia úprava niektorých prvkov karosérie tohto vozidla, pokiaľ možno dizajn časti výrobku počas tohto sprístupnenia jasne identifikovať.

B.

O možnosti požadovať ochranu pre dizajn „časti výrobku“ v zmysle článku 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002 (druhá otázka)

91.

Ako som uviedol v bode 36 vyššie, medzi hmotnoprávnymi podmienkami, ktoré musí spĺňať dizajn na to, aby bol chránený ako (zapísaný alebo nezapísaný) dizajn Spoločenstva, sa nachádza „osobitý charakter“. V súlade s článkom 6 nariadenia č. 6/2002 platí, že dizajn má „osobitý charakter“, ak sa celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, ( 36 ) odlišuje od celkového dojmu vyvolaného u takéhoto užívateľa akýmkoľvek iným dizajnom, ktorý už bol skôr sprístupnený verejnosti.

92.

Ako už bolo vysvetlené v bode 85 vyššie, posúdiť dodržanie tejto podmienky znamená porovnať nárokovaný dizajn so skorším dizajnom.

93.

Ako vyplýva zo znenia uvedeného článku 6, konkrétnejšie ide o porovnanie „celkového dojmu“ vyvolávaného každým z kolidujúcich dizajnov. Inými slovami, treba overiť, či sú tieto dizajny celkovo podobné . Je teda zohľadnený súhrn ich znakov, pričom nie je možné porovnať iba časti každého dizajnu. V dôsledku toho rozdiely v detailoch, ba dokonca veľké rozdiely, ktoré sú však koncentrované iba na časti nárokovaného dizajnu, nemusia postačovať na preukázanie toho, že tento dizajn vyvoláva „celkový dojem“, ktorý je odlišný od celkového dojmu vyvolávaného skorším dizajnom, a teda na preukázanie jeho „osobitého charakteru“ ( 37 ).

97.

V tejto súvislosti, ako to bolo rozoberané v celých týchto návrhoch, normotvorca Únie umožnil pôvodcom, aby v súlade s článkom 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002 chránili ako dizajn Spoločenstva špecifickejší predmet , a to vonkajšiu úpravu „časti výrobku“ ( 41 ).

98.

Keď sa teda vrátim k príkladu uvedenému v bode 96 vyššie, pôvodca si môže vybrať, že bude požadovať ochranu iba vonkajšej úpravy hlavy bábiky. Tým zvýši stupeň ochrany dizajnu tejto „časti výrobku“ a najmä maximalizuje svoje šance, že dôjde k uznaniu porušenia práv, ktoré sa ho týka. Vyhne sa totiž porovnaniu celkových dojmov vyvolávaných celkovým dizajnom konkurenčných bábik. Zohľadní sa iba vonkajšia úprava hlavy , ktorá je predmetom dizajnu Spoločenstva. Pri porovnaní vonkajšej úpravy hláv týchto bábik sa porušenie práv stane očividným. ( 42 )

99.

Predchádzajúce vysvetlenia podľa môjho názoru pripomínajú okolnosti veci samej. Pripomínam totiž, že Ferrari sa na podporu svojej žaloby pre porušenie práv subsidiárne odvolávala okrem iného na nezapísaný dizajn Spoločenstva vzťahujúci sa na celkový vzhľad Ferrari FXX K. ( 43 ) Podľa môjho chápania rozhodnutia vnútroštátneho súdu sa však odvolací súd pri porovnaní tohto dizajnu s celkovou vonkajšou úpravou modelu Mansory Siracusa 4XX ( 44 ) v podstate domnieval, že tieto dva dizajny nevyvolávajú rovnaký „celkový dojem“ v zmysle článku 10 nariadenia č. 6/2002 ( 45 ) – a to napriek vizuálnym podobnostiam týkajúcim sa najmä prvku v tvare písmena „V“ na kapote a dvojvrstvového spojlera. Keď sa teda Ferrari odvoláva na nezapísaný dizajn Spoločenstva vzťahujúci sa na vonkajšiu úpravu danej časti FXX K, chce maximalizovať svoje šance, že v tomto prípade dôjde k uznaniu porušenia práv.

Rozhodnutie vnútroštátneho súdu obsahuje len málo vysvetlení, ako treba chápať výrazy „samostatnosť“ a „ucelenosť tvaru“. Podľa môjho chápania ide v judikatúre nemeckých súdov o kumulatívne podmienky pre uplatňovanie nároku na dizajn Spoločenstva vzťahujúci sa na vonkajšiu úpravu „časti výrobku“. Podmienka „samostatnosti“ sa podľa môjho názoru vzťahuje na to, či sa vonkajšia úprava časti odlišuje alebo naopak úplne splýva s vonkajšou úpravou výrobku zohľadňovaného ako celok. Podmienka „ucelenosti“ sa vzťahuje na to, či nárokovaný čiastočný dizajn predstavuje kompletný celok. Konkrétne v tomto prípade odvolací súd považoval vymedzenie vykonané spoločnosťou Ferrari za „ľubovoľné“ z dôvodu, že do neho nezahrnula svetlomety a bočné konce spojlera FXX K, teda prvky, ktoré predstavujú „oči“ a „čeľuste“ tohto vozidla, ak použijem metaforu „čŕt tváre“ uvádzanú spoločnosťou Ferrari. ( 46 ) Tieto podmienky majú v konečnom dôsledku určiť, či požadovaná vonkajšia úprava časti výrobku vyvoláva „celkový dojem, ktorý je samostatný vo vzťahu k celkovému tvaru“.

103.

V prejednávanej veci je teda nevyhnutné určiť, či na to, aby vonkajšia úprava časti výrobku mohla byť predmetom osobitného dizajnu Spoločenstva, odlišného od dizajnu, ktorý prípadne chráni celkovú vonkajšiu úpravu tohto výrobku, musí táto vonkajšia úprava skutočne vykazovať takúto „samostatnosť“ a „ucelenosť“.

104.

Podľa môjho názoru odpoveď na túto otázku nevyplýva z výkladu pojmu „osobitý charakter“ v zmysle článku 6 nariadenia č. 6/2002. Tento pojem totiž neupravuje vzťahy medzi dizajnom výrobku a dizajnami častí, z ktorých sa výrobok skladá, ale, ako som uviedol v bode 92 vyššie, vzťah medzi týmito dizajnami a inými skoršími dizajnami. Uvedený pojem preto nie je relevantný pri určení, či v rámci vozidla Ferrari FXX K môže vonkajšia úprava časti zloženej najmä z prvku v tvare písmena „V“ na kapote a dvojvrstvového spojlera predstavovať dizajn „časti výrobku“ v zmysle článku 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002, ktorý je odlišný od celkového dizajnu tohto vozidla.

108.

Mal by Súdny dvor k týmto kritériám pridať kritériá týkajúce sa „samostatnosti“ a „ucelenosti“ navrhované vnútroštátnym súdom?

109.

Je pravda, že Všeobecný súd vo svojom rozsudku Buck‑Chemie/EUIPO – Henkel (Čistiaci blok na WC) ( 49 ) zohľadnil kritériá veľmi podobné takto navrhovaným kritériám.

110.

V tejto veci podnik podal prihlášku dizajnu časti čistiaceho bloku na WC zodpovedajúcej štyrom guličkám čistiaceho prostriedku obsiahnutým v tomto bloku. Jeho konkurent podal návrh na výmaz tohto dizajnu najmä z dôvodu nedostatku novosti a osobitého charakteru. V tomto rámci navrhovateľ výmazu predložil ako skoršie dizajny predovšetkým vonkajšiu úpravu štyroch, do radu zoradených loptičiek, ľubovoľne vybraných na fotografii bazéna s loptičkami, ktorý obsahoval tieto loptičky medzi desiatkami ďalších, a vonkajšiu úpravu radu guličiek vyňatého z celkového vyobrazenia hlavolamu. Všeobecný súd sa však v podstate domnieval, že tieto skoršie dizajny neexistovali , keď rozhodol, že uvádzané „časti výrobku“ nemali „nezávislú povahu“ a nemohli „byť oddelené od celkového dojmu vyvolávaného výrobkom vnímaným v jeho celosti“ ( 50 ).

114.

V tejto súvislosti najmä uvádzam, že v súlade s článkom 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002 môže byť „časť výrobku“ vymedzená zdobením výrobku. Pýtam sa teda, ako by sa uvedené kritériá mali uplatniť v takomto prípade. Rovnako v príklade bábiky uvedenom v bode 96 vyššie, do akej miery by vonkajšia úprava hlavy tejto bábiky vykazovala určitú „ucelenosť“ a určitú „samostatnosť“ vo vzťahu k vonkajšej úprave zvyšku jej tela? Malo by sa to líšiť v závislosti od toho, či ide o bábiku typu Barbie alebo ruskú bábiku? A čo v prípade prvkov karosérie vozidla? V absolútnom ponímaní takýto prvok nie je nikdy skutočne samostatný od zvyšku karosérie, pretože prispieva k jej estetickej stránke.

115.

Napriek tomu môžu byť prieskumnému pracovníkovi alebo súdu samozrejme predložené úplne ľubovoľné vymedzenia častí výrobku, ako to preukazuje vec nazývaná Čistiaci blok na WC. ( 52 )

116.

Riešenie tohto typu pokusov však podľa môjho názoru nespočíva v prijatí dodatočných kritérií, ale jednoducho v tom, že prieskumný pracovník alebo súd dôsledne uplatní kritériá vyplývajúce z definície „dizajnu“ v zmysle článku 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002. Ako som uviedol v bode 107 vyššie, časť výrobku musí byť vymedzená najmä jej osobitou vonkajšou úpravou – jej líniami, obrysmi, farbou, atď. ( 53 ) Stručne povedané, musí ísť o dizajn, ktorý je identifikovateľný ako taký a ktorý môže byť sám osebe predmetom posúdenia podmienok získania ochrany. Môžem preto súhlasiť s posúdením vnútroštátneho súdu, podľa ktorého vonkajšia úprava časti musí byť schopná sama osebe vyvolať „celkový dojem“ a preto nemôže úplne splývať s vonkajšou úpravou celého výrobku. Dizajn Spoločenstva, ktorého predmet nezodpovedá tejto definícii, musí byť vymazaný ( 54 ) – alebo presnejšie, vyhlásený za neexistujúci .

120.

Ak by mal vnútroštátny súd rovnaký názor, bude musieť následne overiť, či vonkajšia úprava požadovanej časti výrobku sama osebe spĺňa podmienky na získanie ochrany ako dizajn Spoločenstva. Kritériá, ktoré treba uplatniť pri posúdení týchto podmienok, musia byť tie isté ako pre každý dizajn. Predovšetkým pri určení celkového dojmu vyvolávaného dizajnom časti výrobku na účely posúdenia „osobitého charakteru“ alebo porušenia práv je potrebné zohľadniť iba vonkajšiu úpravu tejto časti nezávisle od celkového dojmu, ktorý vyvoláva výrobok zohľadňovaný ako celok.

121.

Vzhľadom na uvedené navrhujem Súdnemu dvoru, aby na druhú otázku odpovedal, že článok 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002 sa má vykladať v tom zmysle, že „vonkajšiu úpravu… časti výrobku“ v zmysle tohto ustanovenia, ktorá môže byť predmetom ochrany ako dizajn Spoločenstva, predstavuje viditeľný výsek z výrobku, vymedzený osobitými líniami, obrysmi, farbami, tvarmi alebo textúrou. Pri preskúmaní, či daný dizajn spĺňa túto podmienku, netreba uplatniť dodatočné kritériá, ako napríklad „samostatnosť“ alebo „ucelenosť tvaru“.

V. Návrh

122.

( 2 ) Nariadenie Rady z 12. decembra 2001 ( Ú. v. ES L 3, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 13/027, s. 142).

( 3 ) Pozri v tejto súvislosti článok 11 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, prevzatý do bodu 14 vyššie.

( 4 ) Pozri článok 1 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia č. 6/2002.

( 5 ) V týchto návrhoch použijem ako skutkový predpoklad pre moju analýzu dizajn uvádzaný spoločnosťou Ferrari v prvom rade na podporu jej návrhov a ponechám stranou dizajny uvádzané subsidiárne, pokiaľ ich nebude nevyhnutné spomenúť.

( 6 ) Pozri bod 23 vyššie.

( 7 ) Pozri bod 17 vyššie.

( 14 ) V tejto súvislosti pripomínam, že je preukázané, že špecializované kruhy mohli vedieť o tomto zverejnení (pozri poznámku pod čiarou 10).

( 15 ) Pozri k analogickému výkladu RUHL, O., TOLKMITT, J.: Gemeinschafts‑geschmackmuster – Taschenkommentar – 3. Auflage . Alphen aan den Rijn: Wolters Kluwer, 2019, s. 423.

( 16 ) Pripomínam, že podľa článku 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002 dizajn znamená „vonkajšiu úpravu celku alebo časti výrobku, ktorá vyplýva zo znakov najmä línií, obrysov, farieb, tvaru, textúry a/alebo materiálov samotného výrobku a/alebo jeho zdobenia“.

( 17 ) Pozri poznámku pod čiarou 12.

( 18 ) Vo všeobecnosti chcel normotvorca Únie zavedením jednotného systému dizajnu Spoločenstva ponúknuť priemyselnému vzoru účinnú a jednotnú ochranu na celom území členských štátov, aby podporil príspevok jednotlivých pôvodcov k celkovej znamenitosti Únie v danej oblasti, ako aj inováciu, vývoj nových výrobkov a investície na ich výrobu. Pozri odôvodnenia 1, 5, 7 a 29 nariadenia č. 6/2002, ako aj rozsudky z 27. septembra 2017, Nintendo ( C‑24/16 a C‑25/16 , EU:C:2017:724 , bod 73 ), a z 8. marca 2018, DOCERAM ( C‑395/16 , EU:C:2018:172 , bod 28 ).

( 19 ) Na rozdiel od toho, čo tvrdí poľská vláda, skutočnosť, že nezapísaný dizajn Spoločenstva bol zavedený so zreteľom na výrobky s krátkou životnosťou na trhu – typicky tie, ktorých vonkajšia úprava sa rýchlo mení v závislosti od módy, ako napríklad odevy – nevylučuje, že vonkajšia úprava časti takého vozidla, ako je Ferrari FXX K, ktoré a priori nepatrí do tejto kategórie výrobkov, môže byť predmetom ochrany z tohto titulu. V tejto súvislosti stačí uviesť, že normotvorca Únie v nariadení č. 6/2002 neobmedzil typy výrobkov, ktorých vonkajšia úprava môže byť chránená ako nezapísaný dizajn Spoločenstva.

( 26 ) Pozri rozsudok z 19. júna 2014, Karen Millen Fashions ( C‑345/13 , EU:C:2014:2013 , bod 43 ).

( 27 ) Žalobca v konaní o porušení práv môže prípadne na tento účel na vyobrazení, ktoré predkladá na podporu svojho návrhu, zvýrazniť požadovaný dizajn pomocou farieb, kontrastov, šípok alebo aj čiar vymedzujúcich daný dizajn. To umožní súdu a žalovanému ľahko pochopiť presný predmet požadovanej ochrany. V tejto súvislosti článok 85 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 stanovuje, že aby mohol žalobca v konaní o žalobe pre porušenie práv využiť domnienku platnosti uvádzaného nezapísaného dizajnu, musí uviesť, v čom má tento dizajn osobitý charakter. Súdny dvor už rozhodol, že táto podmienka práve „vyplýva z nevyhnutnosti, pokiaľ ide o túto… kategóriu, určiť… presný obsah [požadovanej ochrany]“ [rozsudok z 19. júna 2014, Karen Millen Fashions ( C‑345/13 , EU:C:2014:2013 , bod 43 )].

( 28 ) Pre porovnanie, zapísaný dizajn Spoločenstva ponúka ochranu proti každému „využitiu“, čo je pojem definovaný v článku 19 ods. 1 nariadenia č. 6/2002. V tejto súvislosti z odôvodnenia 21 tohto nariadenia vyplýva, že normotvorca Únie tak chcel poskytnúť tomuto typu dizajnu väčšiu právnu istotu v porovnaní s nezapísaným dizajnom Spoločenstva.

( 29 ) Naproti tomu v súlade s článkom 12 nariadenia č. 6/2002 ochrana zapísaného dizajnu Spoločenstva môže dosahovať až 25 rokov odo dňa podania prihlášky.

( 30 ) Pozri článok 10 nariadenia č. 6/2002, ako aj body 94 a 95 nižšie.

( 31 ) Spresňujem, že bremeno preukázať, že napadnuté využívanie vyplýva z „kopírovania“ nezapísaného dizajnu Spoločenstva, nesie jeho majiteľ, zatiaľ čo žalovanému prináleží, aby preukázal, že toto využívanie „je výsledkom nezávislej tvorby“. Pozri rozsudok z 13. februára 2014, H. Gautzsch Großhandel ( C‑479/12 , EU:C:2014:75 , bod 41 ).

( 35 ) Na rozdiel od toho, čo tvrdí Mansory Design, situácia, o ktorú ide v prejednávanej veci, nie je v ničom porovnateľná so situáciou, o ktorej sa rozhodlo v rozsudku z 21. septembra 2017, Easy Sanitary Solutions a EUIPO /Group Nivelles ( C‑361/15 P a C‑405/15 P , EU:C:2017:720 , body 68 a 69 ). V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, že od Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) nemožno vyžadovať, aby pri porovnaní kolidujúcich dizajnov kombinoval jednotlivé prvky jedného alebo viacerých skorších dizajnov s cieľom získať úplnú vonkajšiu úpravu tohto dizajnu z dôvodu, že prináleží navrhovateľovi výmazu, aby predložil úplne vyobrazenie tohto skoršieho dizajnu a že každá prípadná kombinácia nevyhnutne znamená približné odhady. Podľa výkladu, ktorý navrhujem, totiž súd nemusí náhodne kombinovať prvky, ktoré sú vyobrazené oddelene. Má jednoducho posúdiť dizajn vyobrazený úplne a jasne viditeľný na časti fotografie, ktorú mu predložil žalobca, ktorý podal žalobu pre porušenie práv.

( 36 ) Pozri v súvislosti s definíciou pojmu „informovaný užívateľ“ rozsudky z 20. októbra 2011, PepsiCo/Grupo Promer Mon Graphic ( C‑281/10 P , EU:C:2011:679 , bod 59 ), ako aj z 21. septembra 2017, Easy Sanitary Solutions a EUIPO/Group Nivelles ( C‑361/15 P a C‑405/15 P , EU:C:2017:720 , body 124 a 125 ).

( 42 ) V tejto súvislosti nezapísaný dizajn Spoločenstva ponúka pôvodcovi flexibilitu, ktorú mu neponúka zapísaný dizajn Spoločenstva. V prípade zapísaného dizajnu Spoločenstva je predmet ochrany, teda požadovaný dizajn, striktne definovaný v prihláške (pozri poznámku pod čiarou 25). Aby som znovu použil rovnaký príklad, ak sa pôvodca rozhodne nenechať si zapísať dizajn hlavy bábiky, ale dizajn celej bábiky, bude sa porušenie práv posudzovať vo vzťahu k dizajnu celej bábiky. V takom prípade sa naproti tomu pôvodca bude môcť odvolávať na nezapísaný dizajn Spoločenstva spočívajúci vo vonkajšej úprave iba hlavy, pokiaľ bola sprístupnená pred menej ako tromi rokmi v súlade s článkom 11 nariadenia č. 6/2002 a sama osebe spĺňa hmotnoprávne podmienky upravené v tomto nariadení. Pozri PASSA, J.: c. d., s. 1004 a 1115.

( 43 ) Pozri bod 25 vyššie.

( 44 ) Pozri bod 21 vyššie.

( 45 ) Pozri bod 29 vyššie.

( 46 ) Pozri bod 23 vyššie. Naopak podľa môjho chápania napríklad maska chladiča ako kompletný celok vykazuje takúto „ucelenosť“.

( 47 ) Pozri analogicky rozsudok z 20. decembra 2017, Acacia a D’Amato ( C‑397/16 a C‑435/16 , EU:C:2017:992 , bod 64 , ako aj citovaná judikatúra).

( 54 ) Pozri článok 25 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 6/2002.

( 55 ) Pripomínam, že zákaz zneužitia práva je všeobecnou zásadou práva Únie. Podľa judikatúry Súdneho dvora dôkaz takéhoto zneužitia vyžaduje na jednej strane súhrn objektívnych okolností, z ktorých vyplýva, že napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených právnou úpravou Únie, cieľ sledovaný touto právnou úpravou nebol dosiahnutý a na druhej strane subjektívny prvok spočívajúci v úmysle získať výhodu vyplývajúcu z právnej úpravy Únie tým, že sa umelo vytvoria podmienky vyžadované na jej získanie. Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Altun a i. ( C‑359/16 , EU:C:2017:850 , poznámka pod čiarou 45).

( ) Pozri bod 23 vyššie.