C-126/20

62020CC0126

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

GERARD HOGAN

prednesené 3. júna 2021 ( 1 )

Vec C‑126/20

ExxonMobil Production Deutschland GmbH

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Verwaltungsgericht Berlin (Správny súd Berlín, Nemecko) sa týka predovšetkým rozsahu toho, čo je v súlade s článkom 3 písm. h) bodom v) rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ ( 2 ) označované ako „podzariadenie spojené s emisiami z procesov“. Ide o jednu z kategórií, na základe ktorej môžu byť zariadeniu pridelené bezodplatné emisné kvóty na účely smernice 2003/87/ES ( 3 ), ktorá pre podniky v Európskej únii vytvára systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov.

2.

Hoci je táto otázka nepochybne vysoko technická – konkrétne otázka, či emisiám oxidu uhličitého (CO 2 ), ktoré sa prirodzene uvoľňujú v priebehu priemyselného procesu známeho ako „Clausov proces“, musia byť pridelené emisné kvóty bezodplatne – ide napriek tomu o otázku, ktorá má značný hospodársky význam. To dokazuje skutočnosť, že žiadosť spoločnosti ExxonMobil Production Deutschland GmbH (ďalej len „ExxonMobil“) sa týka približne 3,5 milióna kvót s trhovou hodnotou približne 78,5 milióna eur za obdobie rokov 2013 – 2019. ( 4 ) Pred preskúmaním skutkového stavu a právnych otázok, ktoré sa nastoľujú, je však potrebné najprv uviesť príslušné právne predpisy.

II. Právny rámec

A.

Právo Únie

„b)

‚emisie‘ znamenajú uvoľňovanie skleníkových plynov do atmosféry zo zdrojov v zariadení;

…

e)

‚zariadenie‘ znamená stacionárnu technologickú jednotku, kde sa uskutočňuje jedna alebo viac činností uvedených v prílohe I a akákoľvek iná priamo súvisiaca činnosť, ktorá má technické spojenie s činnosťami vykonávanými v danej prevádzkárni a ktorá by mohla mať vplyv na emisie a znečisťovanie;“

5.

Článok 10a ods. 13 až 18 smernice 2003/87 stanovil pravidlá týkajúce sa spôsobu určenia odvetví alebo pododvetví, ktoré sa považujú za čeliace vysokému riziku úniku uhlíka.

9.

Článok 12 smernice 2003/87 s názvom „Prenos, odovzdanie a zrušenie kvót“ v odseku 3 stanovuje, že:

„Členské štáty zabezpečia, aby do 30. apríla každého roku prevádzkovateľ každého zariadenia odovzdal množstvo… kvót… rovnajúce sa celkovým emisiám z tohto zariadenia počas predchádzajúceho kalendárneho roku…, a aby uvedené kvóty boli následne zrušené.“

10.

Článok 13 zaoberajúci sa platnosťou kvót stanovuje:

2. Rozhodnutie 2011/278

12.

Odôvodnenie

12 rozhodnutia 2011/278 znie takto:

„Ak nebolo možné odvodiť referenčný produkt, ale existujú skleníkové plyny oprávnené na bezodplatné prideľovanie emisných kvót, tieto kvóty by sa mali prideľovať na základe všeobecných záložných prístupov. Vypracovala sa hierarchia troch záložných prístupov, aby sa dosiahlo maximálne zníženie emisií skleníkových plynov a úspory energie aspoň za časti príslušných výrobných procesov. Referenčný štandard tepla sa uplatňuje na procesy spotreby tepla, v ktorých sa používa merateľný nosič tepla. Referenčný štandard paliva sa uplatňuje, ak sa spotrebúva nemerateľné teplo. Referenčné úrovne tepla a paliva sa odvodili na základe zásad transparentnosti a jednoduchosti, s použitím referenčnej účinnosti široko dostupného paliva, ktoré možno považovať za druhé najlepšie z hľadiska účinnosti emisie skleníkových plynov, pričom sa zohľadnili energeticky účinné techniky. V prípade emisií z procesov by sa emisné kvóty mali prideľovať na základe historických emisií…. …“

13.

Článok 3 písm. h) body iv) a v) rozhodnutia 2011/278 definuje podzariadenie spojené s emisiami z procesov takto:

v) použitie prídavných látok alebo surovín obsahujúcich uhlík na iný hlavný účel ako na výrobu tepla;

…“

14.

Článok 6 rozhodnutia 2011/278 opisuje systém podzariadení. Časti, ktoré sú relevantné v kontexte prejednávanej veci, znejú takto:

„1. Členské štáty na účely tohto rozhodnutia rozdelia každé zariadenie oprávnené na bezodplatné prideľovanie emisných kvót podľa článku 10a [smernice 2003/87] podľa požiadaviek na jedno alebo viaceré nasledujúce podzariadenia:

a)

podzariadenie spojené s emisiami z procesov.

Podzariadenia v najvyššej možnej miere zodpovedajú fyzickým častiam zariadenia.

V prípade podzariadení spojených s referenčným štandardom tepla, podzariadení spojených s referenčným štandardom paliva a podzariadení spojených s emisiami z procesov členské štáty jednoznačne rozlišujú… či príslušný proces slúži alebo neslúži pre odvetvie alebo pododvetvie, ktoré sa považuje za odvetvie alebo pododvetvie, ktoré čelí vysokému riziku úniku uhlíka, ako sú určené v rozhodnutí 2010/2/EÚ.

…

2. Súčet vstupov, výstupov a emisií každého podzariadenia neprekročí vstupy, výstupy a celkové emisie zariadenia.“

15.

„30) ‚emisie z procesov‘ sú emisie skleníkových plynov, ktoré nie sú emisiami zo spaľovania a ktoré vznikajú v dôsledku úmyselných a neúmyselných reakcií medzi látkami alebo pri ich premene vrátane chemickej alebo elektrolytickej redukcie kovových rúd, tepelného rozkladu látok a výroby látok na použitie ako výrobok alebo surovina;

…

40) ‚vlastný CO 2 ‘ je CO 2 , ktorý je súčasťou paliva;

…“

18.

Článok 2 nariadenia č. 601/2012 stanovuje:

…“

4. Rozhodnutie 2015/1814

20.

Na účely riešenia štrukturálnej nerovnováhy medzi ponukou a dopytom bola rozhodnutím 2015/1814 ( 7 ) zriadená trhová stabilizačná rezerva. Článok 1 ods. 2, 3 a 5 rozhodnutia 2015/1814 stanovuje, aké kvóty budú umiestnené do tejto trhovej rezervy. Tento článok uvádza:

„2. Množstvo 900 miliónov kvót odpočítané z aukčných objemov počas obdobia 2014 – 2016, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) č. 176/2014 podľa článku 10 ods. 4 [smernice 2003/87], sa nepripočíta k objemom, ktoré sa majú obchodovať formou aukcie v rokoch 2019 a 2020, ale umiestni sa namiesto toho do rezervy.

3. Kvóty nepridelené zariadeniam podľa [ustanovenia týkajúceho sa rezervy pre nových účastníkov na trhu] a kvóty nepridelené zariadeniam z dôvodu uplatňovania [ustanovení o zastavení prevádzky] sa umiestnia do rezervy v roku 2020. …

Znenie § 7 ods. 2 Treibhausgas‑Emissionshandelsgesetz (zákon o obchodovaní s emisnými kvótami skleníkových plynov, ďalej len „TEHG“) ( 8 ) vo verzii platnej v roku 2011 korešponduje so znením článku 13 smernice 2003/87. ( 9 )

22.

Ustanovenie § 9 ods. 1 TEHG stanovuje:

„1. Prevádzkovateľom zariadení sa pridelia bezodplatné kvóty podľa zásad uvedených v článku 10a… smernice [2003/87]… a v rozhodnutí [2011/278]…“

23.

Príloha I časť 2 TEHG nazvaná „Činnosti“, v bode 1 zahŕňa pod zariadenia, ktorých emisie spadajú do pôsobnosti tohto zákona, aj „spaľovacie jednotky určené na spaľovanie palív, ktorých celkový tepelný príkon sa rovná alebo je vyšší ako 20 [megawattov (MW)]…“.

(1)

jednému alebo viacerým podzariadeniam s emisnou hodnotou produktu podľa [produktového podzariadenia],

(2)

podzariadeniu s emisnou hodnotou tepla…, ak neobsahuje čiastkové zariadenie podľa bodu 1,

(3)

podzariadeniu s emisnou hodnotou paliva…, ak neobsahuje čiastkové zariadenie podľa bodov 1 a 2, a

Toto zariadenie pozostáva najmä z jednotky na získavanie síry (pozostávajúcej z Clausových jednotiek, parného prehrievača, parného kotla a jednotky plynových motorov), jednotky na odsírenie (očistenie) a vysušovanie zemného plynu, jednotky na čistenie odpadových plynov, ako aj jednotky núdzového spaľovania. Clausove jednotky sú hlavným zdrojom emisií CO 2 .

28.

Tieto zariadenia spracovávajú zemný plyn ťažený z prírodných ložísk, ktoré obsahujú vysokú koncentráciu sírovodíka (H 2 S), ako aj vodnej pary (H 2 O), metánu (CH 4 ) a CO 2 . Z dôvodu vysokej koncentrácie H 2 S obsiahnutého v zemnom plyne sa tento označuje aj ako „kyslý plyn“. Zemný plyn vyskytujúci sa v podzemí prirodzene obsahuje CO 2 a ďalšie zložky. Jeho množstvo sa môže líšiť v závislosti od vrtu a ložiska, ale podľa spoločnosti ExxonMobil ( 13 ) sa vyskytuje vo všetkých ložiskách zemného plynu v Európe. CO 2 musí byť pred dodávaním zemného plynu do rozvodnej siete rovnako ako ostatné prírodné zložky sčasti odstránený, aby sa zachovala kvalita predpísaná prevádzkovateľom siete.

29.

Pred pokračovaním je potrebné stručne opísať Clausov proces, ktorý je jadrom tohto konania. Ide o viacstupňový proces odsírenia plynu, ktorý bol pomenovaný po svojom nemeckom vynálezcovi, a od udelenia britského patentu na tento účel v roku 1883 je priemyselným štandardom. Ako výsledok použitia tohto chemického procesu sa síra získava z plynného sírovodíka obsiahnutého v surovom zemnom plyne. CO 2 sa však uvoľňuje ako prirodzený vedľajší produkt tohto chemického procesu, bez toho aby bol zapojený do radu chemických reakcií, v ktorých vzniká síra.

ExxonMobil podala v súvislosti so zariadením žiadosť o pridelenie bezodplatných emisných kvót. Táto žiadosť bola založená na odlišných rozdeľovaniach rôznych referenčných štandardov. Rozhodnutím zo 17. februára 2014 pridelila Deutsche Emissionshandelsstelle (Nemecká správa pre obchodovanie s emisnými kvótami; ďalej len „DEHSt“) spoločnosti ExxonMobil bezodplatne 4216048 emisných kvót na obdobie obchodovania v rokoch 2013 až 2020. Toto pridelenie bolo čiastočne založené na uplatnení referenčného štandardu tepla ( 15 ) a čiastočne na uplatnení referenčného štandardu paliva, pričom bolo zohľadnené riziko úniku uhlíka. DEHSt však odmietla prideliť spoločnosti ExxonMobil bezodplatné emisné kvóty, ktoré táto spoločnosť požadovala na emisie z procesov. DEHSt toto odmietnutie odôvodnila skutočnosťou, že emisie CO 2 nepochádzali z Clausovho procesu, ale CO 2 bol už obsiahnutý v surovine používanej na tento proces. Toto konkrétne odmietnutie viedlo k tomuto konaniu.

32.

Odvolanie spoločnosti ExxonMobil proti tomuto rozhodnutiu bolo zamietnuté rozhodnutím DEHSt zo 7. októbra 2019. ( 16 ) V tomto rozhodnutí DEHSt zopakovala, že nemôže dôjsť k prideleniu podľa referenčného štandardu z procesov podľa § 2 bodu 29 písm. b) ee) ZuV 2020, pretože CO 2 je len sprievodným plynom, ktorý bol uvoľnený ako náhodný vedľajší produkt procesu, a nie produkt podieľajúci sa na samotnej Clausovej chemickej reakcii. Z toho teda vyplývalo, že CO 2 vypustený do atmosféry komínom na konci Clausovho procesu nemohol byť kvalifikovaný na bezodplatné emisné kvóty.

33.

V žalobe podanej 8. novembra 2019 na Verwaltungsgericht Berlin (Správny súd Berlín, Nemecko, ďalej len „vnútroštátny súd“) ExxonMobil na svojej žiadosti trvá.

2.

Môže v zmysle článku 3 písm. h) prvej vety [rozhodnutia 2011/278] ‚dochádzať‘ k emisiám CO 2 pri procese, pri ktorom sa CO 2 , ktorý sa v prirodzenej podobe nachádza v surovine, uvoľní do ovzdušia, pričom v rámci prebiehajúceho procesu nedochádza k vzniku ďalšieho CO 2 , alebo si toto ustanovenie nevyhnutne vyžaduje, aby CO 2 , ktorý sa uvoľňuje do ovzdušia, vznikol po prvýkrát až ako výsledok procesu?

3.

Dochádza v zmysle článku 3 písm. h) bodu v) [rozhodnutia 2011/278] k ‚použitiu‘ suroviny obsahujúcej uhlík, keď sa v rámci takzvaného Clausovho procesu použije zemný plyn z prírodných zdrojov pri výrobe síry, a v tejto súvislosti sa do ovzdušia uvoľní CO 2 , ktorý je prirodzenou súčasťou zemného plynu, pričom CO 2 sa ako prirodzená súčasť zemného plynu nepodieľa na chemickej reakcii, ku ktorej dochádza pri tomto procese, alebo si pojem ‚použitie‘ nevyhnutne vyžaduje, aby sa uhlík podieľal na prebiehajúcej chemickej reakcii, resp. aby bol pre túto reakciu dokonca potrebný?

4.

V prípade, že odpoveď na prvú až tretiu prejudiciálnu otázku je kladná:

IV. Posúdenie

37.

Podstatou prvej až tretej otázky vnútroštátneho súdu je, či môže byť uvoľňovanie CO 2 , ktorý sa nachádza v surovine používanej na výrobu produktu do atmosféry, a ku ktorému dochádza mimo systémových hraníc referenčného produktu, považované za „podzariadenie spojené s emisiami z procesov“ v zmysle článku 3 písm. h) bodu v) rozhodnutia 2011/278, pokiaľ predmetný CO 2 nie je prítomný pri chemickej reakcii, pri ktorej tento produkt vzniká. Keďže všetky tri otázky sa zameriavajú na znenie článku 3 písm. h) bodu v) rozhodnutia 2011/278, je vhodné odpovedať na ne spoločne.

A.

Úvodné poznámky: použitie systému obchodovania s emisnými kvótami na proces získavania síry

38.

Vo veci C‑682/17 posudzoval Súdny dvor požiadavky článku 2 ods. 1 smernice 2003/87. Toto ustanovenie vymedzuje pôsobnosť uvedenej smernice, a teda aj použitie systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. Táto smernica sa podľa tohto ustanovenia vzťahuje na emisie skleníkových plynov uvedených v jej prílohe II – CO 2 je jednou z uvedených emisií – ak tieto emisie vznikajú „z činností uvedených v prílohe I“. Jednou z týchto činností je „spaľovanie palív v zariadeniach s celkovým menovitým tepelným príkonom väčším ako 20 MW…“ ( 22 ).

42.

Súdny dvor ďalej v bodoch 47 až 53 tohto rozsudku konštatoval, že znenie článku 2 ods. 1 a článku 3 písm. b) smernice 2003/87 – v ktorej druhé uvedené ustanovenie definuje pojem „emisie“ – nevyžaduje, aby emitovaný skleníkový plyn bol sám vyrobený v priebehu činností uvedených v prílohe I . Oporou pre toto konštatovanie Súdneho dvora bol článok 48 ods. 1 nariadenia č. 601/2012 o monitorovaní a nahlasovaní emisií podľa smernice 2003/87. Článok 48 ods. 1 tohto nariadenia výslovne stanovuje, že vlastný CO 2 , tak ako je definovaný v jeho článku 3 bode 40, sa má, pokiaľ je súčasťou zemného plynu, začleniť do emisného faktoru pre dané palivo. Súdny dvor tiež vychádzal z cieľa smernice 2003/87, konkrétne z podpory znižovania emisií skleníkových plynov spôsobom efektívnym z hľadiska nákladov a ekonomicky účinným. ( 23 )

43.

45.

Vzhľadom na to, že článok 6 rozhodnutia 2011/278 rozdeľuje zariadenia na podzariadenia, ide iba o analytický postup na účely použitia referenčných štandardov. Toto ustanovenie jasne uvádza, že sa tak deje len na účely rozhodnutia 2011/278. Znenie tohto ustanovenia, ktoré spresňuje, že zariadenia sa delia na podzariadenia , takisto ukazuje, že toto rozdelenie nemá žiadny vplyv na pojem „zariadenie“, ako je definované v článku 3 písm. e) smernice 2003/87.

46.

S ohľadom na tieto úvahy sa domnievam, že v súlade so závermi Súdneho dvora vo veci C‑682/17 sa systém obchodovania s emisnými kvótami nevzťahuje iba na emisie CO 2 pochádzajúce z procesu spaľovania, ale vzťahuje sa aj na emisie pochádzajúce z procesu získavania síry v tom istom zariadení.

47.

V rozsahu, v akom Komisia tvrdí, že zahrnutie iných činností neuvedených v prílohe I do tohto systému by bolo v rozpore s rozhodnutím normotvorcu Únie zahrnúť do systému iba činnosti, ktoré majú osobitný potenciál nákladovo efektívneho znižovania emisií skleníkových plynov, ( 27 ) Súdny dvor už vo veci C‑682/17 uviedol, že „napriek tomu, že CO 2 je prítomný v zložení kyslého plynu, činnosť spaľovania palív vykonávaná zariadením, ako je predmetné zariadenie, odsírovania zemného plynu a získavania síry Clausovým procesom, predstavuje určitý potenciál na znižovanie emisií CO 2 , keďže objem CO 2 v kyslom plyne sa môže meniť v závislosti od ložiska. Na rozdiel od toho, čo tvrdí ExxonMobil, je v tejto súvislosti irelevantné, že tento objem nie je systematicky predvídateľný“ ( 28 ).

50.

Vnútroštátny súd sa zaoberá tromi aspektmi tejto tretej podmienky: po prvé otázkou, či je možné vlastné emisie CO 2 považovať za „dôsledok“ iného procesu, a po druhé, či takýto vlastný CO 2 môže byť považovaný za „použitý“ v procese, pokiaľ nie je prítomný pri chemickej reakcii. Tretia otázka sa týka toho, či ide o „surovinu obsahujúcu uhlík“. Zdá sa, že zástancovia zápornej odpovede na túto tretiu otázku argumentujú tým, že surovinou „použitou“ v tomto procese nie je kyslý plyn, ale sírovodík, ktorý neobsahuje CO 2 . Naopak je nesporné, že hlavným účelom procesu získavania síry nie je výroba tepla.

51.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora výklad ustanovení práva Únie vyžaduje, aby okrem znenia relevantného ustanovenia – ktoré je „v zmysle tradičných zásad výkladu… vždy východiskovým bodom a zároveň limitom každého výkladu“ ( 31 ) – boli tiež zohľadnené jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou. ( 32 )

1. Doslovný výklad

52.

Ani tu príliš nepochybujem o pojme „surovina“. Podľa Cambridge dictionary ( 34 ) je „surovina“„akákoľvek látka, ako je olej, bavlna alebo cukor v prírodnom stave pred jej spracovaním na účely jej použitia“. Je síce pravda, že v Clausovom procese sa spracováva iba sírovodík, zatiaľ čo CO 2 obsiahnutý v kyslom plyne je len vedený Clausovým zariadením bez toho, aby sa tohto procesu zúčastňoval. S ohľadom na základný zmysel slova sa mi však pojem „surovina“ nezdá byť obmedzený na časti materiálu, ktoré sú aktívne spracovávané. Možno je pravda, ako tvrdí Spolkový úrad pre životné prostredie, že ak by bol CO 2 oddelený od kyslého plynu predtým, než by bol spracovaný v Clausovom zariadení, nebol by CO 2 surovinou, keďže nie je ďalej spracovávaný, zatiaľ čo zvyšok plynu by surovinou bol. ( 35 ) Ak však k tomuto predchádzajúcemu kroku nedôjde, neznamená to, že materiál obsahujúci CO 2 , ktorý vstúpi do zariadenia na spracovanie, nie je surovinou len z toho dôvodu, že sa spracováva len jeho časť.

54.

Otázka príčinnej súvislosti, konkrétne či sa možno domnievať, že emisie CO 2 vznikajú použitím tejto suroviny, je však menej jasná. V tomto prípade doslovný výklad skôr znamená, že sa článok 3 písm. h) bod v) rozhodnutia 2011/278 na túto otázku nevzťahuje. Pri ďalšom nahliadnutí do Cambridge dictionary ( 36 ) definíciou, ktorá opisuje použitie slova v tejto veci najbližšie, je „užívanie niečoho alebo časové obdobie, kedy sa niečo používa“, pričom sloveso „použiť“ znamená „dať niečo ako nástroj, zručnosť alebo budovu na konkrétny účel“ ( 37 ). Toto použitie na konkrétny účel podľa môjho názoru znamená, že sa s časťou suroviny – a konkrétne s obsahom uhlíka v tejto surovine, na ktorý sa špecificky odkazuje – niečo deje.

2. Kontextuálny a teleologický výklad

58.

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že cieľom smernice 2003/87, a tým aj rozhodnutia 2011/278, ktoré ju vykonáva, je zaviesť systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, ktorý smeruje k zníženiu emisií týchto plynov do atmosféry na úroveň, ktorá zabráni nebezpečnému antropogénnemu zasahovaniu do klimatického systému a ktorého konečným cieľom je ochrana životného prostredia. ( 41 ) Tento systém spočíva na ekonomickej logike, ktorá podnecuje všetkých účastníkov k tomu, aby vypúšťali nižšie množstvo skleníkových plynov, než aké zodpovedá kvótam, ktoré im boli pôvodne poskytnuté, aby potom previedli prebytočné kvóty na iných účastníkov. ( 42 ) Na dosiahnutie tohto cieľa článok 10a smernice 2003/87 stanovuje, že zariadeniam v určitých odvetviach sú bezodplatne prideľované emisné kvóty, ktorých počet sa podľa odseku 11 tohto ustanovenia má v rokoch 2013 až 2020 postupne znižovať tak, aby v roku 2027 neboli pridelené žiadne bezodplatné kvóty. ( 43 )

59.

To znamená, že pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice 2003/87, pre ktoré rozhodnutie 2011/278 stanovuje pravidlá, majú výnimočnú (a dokonca dočasnú) povahu. Okrem toho článok 3 písm. c), d) a h) rozhodnutia 2011/278 ( 44 ) definuje takzvané „záložné štandardy“, ktoré prichádzajú do úvahy iba vtedy, ak „zodpovedajúce emisie… nepatria do rámca podzariadenia spojeného s referenčným produktom“ ( 45 ) alebo ku ktorým „dochádza mimo systémových hraníc referenčného produktu“ ( 46 ). Súdny dvor už v rozsudku vo veci INEOS rozhodol, že z toho vyplýva, že článok 3 písm. h) bod iv) rozhodnutia 2011/278 nemožno vykladať extenzívne. ( 47 ) To isté musí platiť pre všetky činnosti uvedené v článku 3 písm. h) rozhodnutia 2011/278.

63.

Ako už uviedol generálny advokát Saugmandsgaard Øe v návrhoch, ktoré predniesol vo veci ExxonMobil Production Deutschland, pojmy „emisie z procesov“ v zmysle článku 3 ods. 30 nariadenia č. 601/2012 a „podzariadenie spojené s emisiami z procesov“ v zmysle článku 3 písm. h) rozhodnutia 2011/278 sa prekrývajú iba čiastočne, pretože „emisie z procesov“ sú do veľkej miery pokryté referenčnými štandardmi produktu uvedenými v prílohe I tohto rozhodnutia. ( 49 )

64.

Veľkú pozornosť by som nevenoval ani skutočnosti, že článok 48 ods. 1 nariadenia č. 601/2012 obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa „vlastný CO 2 , ktorý sa prevádza do zariadenia, vrátane vlastného CO 2 , ktorý je súčasťou zemného plynu… začlení do emisného faktoru pre dané palivo“. Ak sa pripustí, že zemný plyn je palivo, ( 50 ) ako zrejme naznačil Súdny dvor v rozsudku vo veci C‑682/17 ( 51 ), článok 48 ods. 1 nariadenia č. 601/2012 stále obsahuje iba pravidlo týkajúce sa metodiky monitorovania. Neuvádza nič, čo by nasvedčovalo tomu, či prípadné pridelenie kvót na emisné procesy môže byť pre také vlastné emisie bezodplatné.

65.

Podľa odôvodnenia 24 smernice 2009/29 únik uhlíka opisuje situáciu, v ktorej by sa „iné rozvinuté krajiny a iné významné zdroje emisií skleníkových plynov nepripojili k [ambicióznej medzinárodnej dohode o zmene klímy]… [čo by]… mohlo viesť k zvýšeniu emisií skleníkových plynov v tých tretích krajinách, kde by priemysel nepodliehal porovnateľným obmedzeniam… To by mohlo ohroziť integritu životného prostredia a účinnosť opatrení Spoločenstva“ ( 52 ). S cieľom tomu zabrániť stanovuje smernica 2003/87 osobitné opatrenia. Po prvé podľa článku 10a ods. 12 uvedenej smernice budú bezodplatné ročné kvóty – ktoré majú byť pridelené v súlade s článkom 10a ods. 1 tejto smernice – zachované pre tretie obdobie obchodovania na úrovni 100%. ( 53 ) A to oproti zariadeniam v odvetviach a pododvetviach, ktoré nie sú vystavené značnému riziku úniku uhlíka, pri ktorých musí byť prvé pridelenie z roku 2013 obmedzené na 80% množstva prideleného podľa článku 10a ods. 11 smernice 2003/87. V týchto odvetviach bude počet bezodplatných kvót ďalej každý rok znížený o rovnakú sumu, čo povedie k 30 % bezodplatného prideľovaniu v roku 2020 v súlade s článkom 10a ods. 11 smernice 2003/87. ( 54 )

67.

Táto smernica okrem toho v článku 10a ods. 6 stanovuje, že „členské štáty môžu prijať aj finančné opatrenia v prospech odvetví alebo pododvetví, v prípade ktorých bolo zistené značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov spojených s emisiami skleníkových plynov do cien elektrickej energie, a to s cieľom vykompenzovať tieto náklady, ak takéto finančné opatrenia sú v súlade s platnými alebo pripravovanými pravidlami štátnej pomoci v danej oblasti“.

ExxonMobil tvrdí, že cieľom normotvorcu Únie s ohľadom na podzariadenia spojené s emisiami z procesov podľa článku 3 písm. h) rozhodnutia 2011/278 je vytvoriť podzariadenie pre procesy, v ktorých vznikajú nevyhnutné emisie CO 2 , pre ktoré nebol určený žiadny štandard produktu. To sa však z rozhodnutia 2011/278 nedá jednoznačne vyvodiť. Bod 12 odôvodnenia rozhodnutia 2011/278 iba uvádza, že „ak nebolo možné odvodiť referenčný produkt, ale existujú skleníkové plyny oprávnené na bezodplatné prideľovanie emisných kvót , tieto kvóty by sa mali prideľovať na základe všeobecných záložných prístupov. … V prípade emisií z procesov by sa emisné kvóty mali prideľovať na základe historických emisií“ ( 57 ).

71.

To všetko znamená, že neexistuje priamy vzťah medzi tým, že sa týmto emisiám nedá zabrániť, a záložnými prístupmi. Ani článok 10a ods. 3 smernice 2003/87, ktorý špecificky vylučuje bezodplatné kvóty (s niekoľkými výnimkami) iba u výrobcov elektriny takýto široký prístup nepodporuje. Bolo by ľahké stanoviť, že sa na všetky emisie, na ktoré sa vzťahuje systém obchodovania s emisiami, s výnimkou emisií, na ktoré sa vzťahuje referenčný štandard z procesov, referenčný štandard tepla alebo referenčný štandard paliva, použije metóda zvaná „grandfathering“. Namiesto toho boli prijaté osobitné definície podzariadení spojených s emisiami z procesov. Okrem toho, ako zdôraznil zástupca Spolkového úradu pre životné prostredie na pojednávaní, hoci existuje referenčný štandard produktu, nie na všetky emisie, ktoré sú nevyhnutnými vedľajšími produktmi chemických procesov, sa tento referenčný štandard produktu nevyhnutne vzťahuje. ( 60 )

73.

Smernica 2003/87 teda zrejme nemá za cieľ stanoviť bezodplatné pridelenie kvót pre všetky emisie, ktoré sú nevyhnutným vedľajším produktom použitia priemyselného chemického procesu, ako je Clausov proces. ( 61 )

74.

S ohľadom na vyššie uvedenú teleologickú analýzu som dospel k záveru, že k uvoľňovaniu CO 2 do atmosféry pri spracovaní zemného plynu (vo forme kyslého plynu) v tzv. „Clausovom procese“, pri ktorom sa oddelí CO 2 , ktorý je súčasťou zemného plynu, od plynnej zmesi, „nedochádza“ v dôsledku procesu uvedeného v článku 3 písm. h) bodu v) rozhodnutia 2011/278, lebo kyslý plyn, ktorý je surovinou s obsahom uhlíka, nie je „použitý“ v zmysle tohto ustanovenia, aj keď je pravda, že samotné jeho znenie je z hľadiska doslovného výkladu nejednoznačné.

77.

Vnútroštátny súd uvádza, že bez vplyvu na odpoveď na prvú až tretiu otázku sa zdá byť v tejto veci možné, že emisie z Clausovho procesu zodpovedajú definícii podzariadenia spojeného s emisiami z tepla i podzariadenia spojeného s emisiami z procesov. Preto navrhujem, aby sa odpoveď týkala otázky, aký štandard sa má uplatniť, keď emisie (v rozpore s mojím názorom) musia skutočne spĺňať kritériá podzariadenia spojeného s emisiami z tepla i podzariadenia spojeného s emisiami z procesov. ( 63 ) To zahŕňa širšiu otázku, či medzi rôznymi záložnými štandardmi existuje hierarchia, ak zariadenie spĺňa kritériá viac ako jedného z nich.

78.

Vnútroštátny súd uvádza, že štvrtá otázka sa nastolí iba v prípade, ak bude prvá až tretia otázka zodpovedané kladne. Vzhľadom na to, že navrhujem odpovedať na tieto otázky záporne – čo znamená, že zariadeniu spoločnosti ExxonMobil nemôžu byť pridelené bezodplatné kvóty podľa štandardov pre emisie z procesov – nie je odpoveď na štvrtú otázku striktne vyžadovaná. Preskúmam ju však pre prípad, že by Súdny dvor na prvé tri otázky odpovedal inak.

79.

Rozhodnutie 2011/278 je trochu menej jasné, pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi záložnými štandardmi, aj keď definície podzariadení spojených s referenčným štandardom tepla, paliva a procesov v článku 3 písm. c), d) a h) sa použijú iba na vstupy, výstupy a zodpovedajúce emisie, na ktoré sa nevzťahuje podzariadenie spojené s referenčným štandardom produktu. Pri podrobnejšom skúmaní podmienok podzariadenia spojeného s referenčným štandardom tepla a podzariadenia spojeného s referenčným štandardom paliva sa prvý štandard definuje ako „vstupy, výstupy a zodpovedajúce emisie… [ktoré] súvisia s produkciou alebo dovozom zo zariadenia alebo z iného subjektu patriaceho do rámca systému Únie, alebo oboma, merateľného tepla “ ( 65 ) spolu s niektorými ďalšími súvisiacimi podmienkami. Na podzariadenie spojené s referenčným štandardom paliva sa na druhej strane vzťahujú vstupy, výstupy a zodpovedajúce emisie, ktoré súvisia s produkciou nemerateľného tepla za určitých podmienok.

81.

To bolo tiež konštatované Súdnym dvorom v rozsudku Borealis a i., v ktorom Súdny dvor rozhodol, že definície jednotlivých podzariadení spojených s referenčným štandardom sa navzájom vylučujú. ( 66 ) Vo vzťahu k podzariadeniam spojeným s emisiami z procesov Súdny dvor zastával názor, že to tak je preto, že „jedine produkcia určitých druhov konkrétnych emisií uvedených v článku 3 písm. h) bodoch i) až vi) toho istého rozhodnutia môže byť podradená pod takúto kvalifikáciu“. ( 67 ) Súdny dvor ďalej konštatoval, že podľa odôvodnenia 12 rozhodnutia 2011/278 ak nebolo možné odvodiť referenčný produkt, ale existujú skleníkové plyny oprávnené na bezodplatné prideľovanie emisných kvót, tieto kvóty by sa mali prideľovať na základe všeobecných záložných prístupov. ( 68 )

85.

Aj keď je pravda, že dve podzariadenia (alebo niekoľko podzariadení) týkajúce sa rôznych činností sa môžu vyskytnúť v jednom zariadení, na tie isté vstupy, výstupy a emisie ( 70 ) sa nemôže vzťahovať niekoľko podzariadení, lebo v opačnom prípade by mohlo vzniknúť riziko prekrývania a dvojitého započítania zakázané článkom 6 ods. 2 rozhodnutia 2011/278. ( 71 ) Ak by sa predpokladalo, že kritériá uplatniteľné na rôzne podzariadenia môžu byť splnené tými istými vstupmi, výstupmi a emisiami, koncept, na ktorom je založené rozhodnutie 2011/278, je nasledujúci: ako bolo vysvetlené v štúdii zadanej Európskou komisiou s názvom „Methodology for the free allocation of emission allowances in the EU ETS post 2012“, emisie CO 2 konkrétne ovplyvňujú tri faktory. Ide o výber palivovej zmesi, účinnosť výroby tepla a účinnosť konečného využitia tepla. Všetky tieto tri faktory sú zohľadnené v štandarde produktu.

86.

D.

O piatej otázke: Môžu byť nároky na pridelenie bezodplatných emisných kvót pre tretie obdobie obchodovania splnené po konci tohto obdobia obchodovania?

89.

Svojou piatou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či môžu byť nároky na bezodplatné kvóty pre tretie obdobie obchodovania, ak je existencia takýchto nárokov určená súdnym rozhodnutím až po uplynutí tohto obdobia obchodovania, splnené bezodplatnými kvótami pre štvrté obdobie obchodovania. ( 73 ) Táto otázka bola položená vnútroštátnym súdom opäť len pre prípad kladnej odpovede na prvú až štvrtú otázku. S ohľadom na moje odpovede na tieto otázky taká situácia nenastala. Navrhujem však túto otázku preskúmať pre prípad, že by Súdny dvor rozhodol inak.

90.

Pochybnosti vnútroštátneho súdu v súvislosti s touto otázkou vyplývajú predovšetkým z judikatúry Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Nemecko). Tento súd rozhodol, že (aktívne) žiadosti o dodatočné kvóty pre druhé obdobie obchodovania (2008 až 2012) stratili platnosť najneskôr 30. apríla 2013 (o polnoci). ( 74 )

93.

Otázka, ako možno splniť prípadný nárok na pridelenie bezodplatných emisných kvót pre tretie obdobie obchodovania, má dva aspekty. Najprv je tu procesný základ pre také zmeny v pridelení a ďalej otázka „pôvodu“ týchto kvót. Pokiaľ ide o prvú z týchto otázok, ako uviedla nemecká vláda, zastúpená Spolkovým ministerstvom hospodárstva a energetiky, ako aj Komisia, akékoľvek úpravy predstavujú zmenu národnej alokačnej tabuľky stanovenej v článku 52 nariadenia č. 389/2013 ( 76 ) ktoré sa podľa článku 88 delegovaného nariadenia 2019/1122, ( 77 ) naďalej uplatní do 1. januára 2026 na všetky operácie, ktoré sú nutné vo vzťahu k obdobiu obchodovania 2013 až 2020. Ak súd zistí, že prevádzkovateľ má nárok na ďalšie pridelenie bezodplatných emisných kvót, oznámi to príslušný členský štát Komisii [článok 52 ods. 2 písm. d) nariadenia č. 389/2013] a Komisia vydá centrálnemu správcovi pokyn, aby vykonal zodpovedajúce zmeny národnej alokačnej tabuľky obsiahnutej v protokole transakcií Európskej únie. ( 78 ) Ústredný správca potom zabezpečí, aby register Únie prevádzal príslušné kvóty z alokačného účtu EÚ v súlade s upravenou národnou alokačnou tabuľkou na holdingový účet prevádzkovateľa v súlade s článkom 53 ods. 2 nariadenia č. 389/2013.

94.

Pokiaľ ide o druhý aspekt, a síce pôvod týchto kvót, zatiaľ čo sa smernica 2003/87, rozhodnutie 2011/278 ani delegované nariadenie 2019/331 konkrétne nezaoberajú úpravou bezodplatných kvót z dôvodu rozhodnutia súdu, a hoci článok 24 ods. 2 rozhodnutia 2011/278 neodkazuje na navýšenie počtu kvót v dôsledku súdneho rozhodnutia, možno posledný uvedený článok na tieto prípady obdobne použiť. Rozdiel medzi prípadom, kde je toto súdne rozhodnutie prijaté pred koncom obdobia obchodovania, a situáciou, kedy je prijaté potom, spočíva v tom, že príslušné kvóty už nemôžu byť odpočítané od počtu kvót, ktoré majú byť v priebehu tohto obdobia dražené príslušným členským štátom.

Tieto pravidlá prideľovania sú iba prostriedkom na odobratie prebytku kvót z trhu a na opätovné uvedenie ich častí alebo celku na trh, ak je počet kvót v obehu nižší ako 400 miliónov. Emisné kvóty, ktoré mali byť pridelené prevádzkovateľovi zariadenia, ak by smernica 2003/87 a rozhodnutie 2011/278 boli správne uplatnené, pritom taký prebytok nepredstavujú, a môžu teda byť odobraté z trhovej stabilizačnej rezervy bez toho, aby to malo vplyv na celkové množstvo kvót. Cieľ trhovej stabilizačnej rezervy nie je ohrozený ani tým, že sa obmedzený počet kvót odpočíta od trhovej stabilizačnej rezervy a pripočíta sa k počtu kvót v obehu. Vzhľadom na to, že kvóty pre tretie obdobie obchodovania, ktoré môžu byť prideľované, majú v súlade s článkom 13 prvou vetou smernice 2003/87 ( 82 ) neobmedzenú platnosť, môže ich príjemca použiť buď pre tretie obdobie obchodovania, alebo pre obdobie obchodovania po treťom období obchodovania.

98.

S ohľadom na vyššie uvedené navrhujem prijať záver, že nároky na ďalšie pridelenie bezodplatných emisných kvót pre tretie obdobie obchodovania môžu byť splnené po konci tretieho obdobia obchodovania s emisnými kvótami tretieho obdobia obchodovania, pokiaľ existencia takéhoto nároku na pridelenie kvót sa súdnym rozhodnutím určí až po uplynutí tretieho obdobia obchodovania. Emisné kvóty pre tretie obdobie obchodovania nezanikajú s koncom tretieho obdobia obchodovania.

V. Návrh

99.

S ohľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na otázky položené Verwaltungsgericht Berlin (Správny súd Berlín, Nemecko) odpovedal takto:

( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( 2 ) Rozhodnutie Komisie z 27. apríla 2011 ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii ( Ú. v. EÚ L 130, 2011, s. 1 ).

( 3 ) Smernica 2003/87/ES Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES ( Ú. v. ES L 275, 2003, s. 32 ; Mim. vyd. 15/007, s. 631), ktorá bola zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov ( Ú. v. EÚ L 140, 2009, s. 63 ).

( 4 ) Údaje, ktoré na pojednávaní poskytol Umweltbundesamt (Spolkový úrad životného prostredia, Nemecko).

( 5 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 zo 14. marca 2018, ktorou sa mení smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť nákladovo efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií a rozhodnutie (EÚ) 2015/1814 ( Ú. v. EÚ L 76, 2018, s. 3) .

( 6 ) Ú. v. EÚ L 181, 2012, s. 30 .

( 13 ) Čo nikto z účastníkov konania nespochybnil.

( 14 ) Hoci ExxonMobil vo svojej odpovedi uvádza, že CO 2 plní dôležitú prevádzkovú úlohu v Clausovom procese ako nehorľavý plyn s funkciou regulácie teploty pre technicky nevyhnutnú kontrolu prevádzkovej teploty. Umweltbundesamt (Spolkový úrad pre životné prostredie, Nemecko) to však spochybnil.

( 15 ) Na využitie tepla zachyteného v zásobníku na odpadové teplo, ktoré sa používa v zariadení.

( 16 ) Dlhá doba, ktorá uplynula medzi odvolaním spoločnosti ExxonMobil podaným 12. marca 2014 a jeho zamietnutím zo strany DEHSt, bola spôsobená prerušením tohto konania až do vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora vo veci ExxonMobil Production Deutschland ( C‑682/17 , EU:C:2019:518 ; ďalej len „vec C‑682/17“) ktorý bol vyhlásený 20. júna 2019. Táto vec sa týkala iného zariadenia na spracovanie zemného plynu, ktoré používalo Clausov proces, prevádzkovaného takisto spoločnosťou ExxonMobil.

( 17 ) Podľa vnútroštátneho súdu začala ExxonMobil vyrábať elektrinu určenú na predaj tretím osobám až v lete roku 2014, až po tom, čo DEHSt vydala svoje rozhodnutie.

( 18 ) Spolková republika Nemecko je účastníkom konania na vnútroštátnom súde z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté DEHSt, ktorá je časťou Spolkového úradu pre životné prostredie. Spolkový úrad pre životné prostredie zastupuje Spolkovú republiku Nemecko ako účastníka konania vo veci samej. Ide o ústredný úrad pre životné prostredie Spolkovej republiky Nemecko.

( 25 ) V tomto ohľade odlišne pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Øe vo veci ExxonMobil Production Deutschland ( C‑682/17 , EU:C:2019:167 , bod 74 ).

( 26 ) Rozsudok z 28. februára 2018 ( C‑577/16 , EU:C:2018:127 ).

( 27 ) Komisia svoju argumentáciu opiera o rozsudok Súdneho dvora zo 17. mája 2018, Evonik Degussa ( C‑229/17 , EU:C:2018:323 , bod 42 ). V tomto rozsudku však Súdny dvor požaduje iba „určitý potenciál na zníženie emisií skleníkových plynov“ a nie osobitný potenciál nákladovo efektívneho znižovania emisií skleníkových plynov.

( 28 ) Bod 57. Pozri tiež návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Elektriciteits Produktiemaatschappij Zuid‑Nederland EPZ ( C‑158/15 , EU:C:2016:139 , bod 39 ), ktorá podčiarkla, že „v trhovom mechanizme je tiež bežné, že za istých okolností sa s vykonávaním činností úplne prestane, ak pre vysoké náklady súvisiace s nevyhnutnými emisiami ďalej nie sú konkurencieschopné“, čo je dôvod, ktorý by sa mohol vzťahovať na niektoré ložiská v tejto veci, pokiaľ je prírodný obsah CO 2 obzvlášť vysoký.

( 29 ) Rozhodnutie 2011/278 na druhej strane nedefinuje pojem „emisie z procesov“ ako taký. K tomuto sa vrátim neskôr.

( 30 ) Emisie CO 2 vznikajúce pri spaľovaní sa prideľujú podľa štandardu tepla v súlade s článkom 3 písm. c) rozhodnutia 2011/278.

( 37 ) Iné jazykové verzie článku 3 písm. h) bodu v) rozhodnutia 2011/278, ako je holandská, francúzska, nemecká, talianska, portugalská, švédska a španielska nevedú k inému posúdeniu.

( 38 ) Zástupca Spolkového úradu pre životné prostredie zdôraznil, že CO 2 môže byť oddelený pred spracovaním plynu v Clausovom procese bez toho, aby to malo vplyv na výsledok, a že zariadenie v Clausovom procese by muselo byť prispôsobené špecifickému obsahu CO 2 použitého zemného plynu. Táto skutočnosť nebola spoločnosťou ExxonMobil spochybnená. V konečnom výsledku prináleží vnútroštátnemu súdu, aby určil, či CO 2 hrá v tomto procese nevyhnutnú úlohu.

( 39 ) O otázke, či je to nevyhnutné, musí rozhodnúť vnútroštátny súd.

( 40 ) Rozsudok z 3. decembra 2020, Ingredion Germany ( C‑320/19 , EU:C:2020:983 , bod 50 a citovaná judikatúra).

( 41 ) Pozri okrem iného rozsudky z 8. marca 2017, ArcelorMittal Rodange et Schifflange ( C‑321/15 , EU:C:2017:179 , bod 24 ); z 18. januára 2018, INEOS ( C‑58/17 , EU:C:2018:19 , bod 22 ); z 28. februára 2018, Trinseo Deutschland ( C‑577/16 , EU:C:2018:127 , bod 39 ), a vec C‑682/17, bod 62.

( 42 ) Pozri okrem iného rozsudky z 8. marca 2017, ArcelorMittal Rodange et Schifflange ( C‑321/15 , EU:C:2017:179 , bod 22 ); z 18. januára 2018, INEOS ( C‑58/17 , EU:C:2018:19 , bod 22 ); z 28. februára 2018, Trinseo Deutschland ( C‑577/16 , EU:C:2018:127 , bod 40 ), a vec C‑682/17, bod 63.

( 49 ) Poznámka pod čiarou 42.

( 50 ) Článok 3 bod 40 nariadenia č. 601/2012 definuje „vlastný CO 2 “ ako CO 2 , ktorý je súčasťou paliva.

( 51 ) Bod 54.

( 52 ) Podmienky pre odvetvia a pododvetvia, ktoré sa považujú za čeliace vysokému riziku úniku uhlíka, sú stanovené v článku 10a ods. 14 až 17 smernice 2003/87. Zoznam odvetví alebo pododvetví, ktoré čelia vysokému riziku úniku uhlíka podľa článku 10a ods. 13 smernice 2003/87, je obsiahnutý v rozhodnutí Komisie (2010/2/EÚ) z 24. decembra 2009, ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES určuje zoznam odvetví a pododvetví, ktoré sa považujú za odvetvia a pododvetvia, ktoré čelia vysokému riziku úniku uhlíka ( Ú. v. EÚ L 1, 2010, s. 10 ). „Ťažba ropy a zemného plynu“ je uvedená v bode 1.4 uvedenej prílohy.

( 53 ) Pozri v tomto zmysle vec C‑682/17, bod 94, ale tiež poznámku pod čiarou 44.

( 54 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. októbra 2016, Yara Suomi a i. ( C‑506/14 , EU:C:2016:799 , bod 47 ).

( 61 ) Ako som už uviedol, otázkou je, či musia byť emisie v danom prípade považované za nevyhnutné. Pozri bod 47 vyššie.

( 62 ) Rozsudok zo 7. novembra 2019, K.H.K. (Zablokovanie bankových účtov) ( C‑555/18 , EU:C:2019:937 , bod 28 a citovaná judikatúra).

( 63 ) To ponecháva bokom otázku, či je to možné, keďže Súdny dvor už uviedol v rozsudku z 8. septembra 2016, Borealis a i. ( C‑180/15 , EU:C:2016:647 , body 62 až 69 ), že sa vzájomne vylučujú.

( 64 ) Rovnaký prístup je v súčasnosti obsiahnutý v článku 10 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/331 z 19. decembra 2018, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii ( Ú. v. EÚ L 59, 2019, s. 8) .

( 65 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 66 ) Rozsudky z 8. septembra 2016, Borealis a i. ( C‑180/15 , EU:C:2016:647 , bod 62 až 65 ); ako aj z 18. januára 2018, INEOS ( C‑58/17 , EU:C:2018:19 , bod 29 ), a z 3. decembra 2020, Ingredion Germany ( C‑320/19 , EU:C:2020:983 , bod 68 ).

( 73 ) ExxonMobil informovala Súdny dvor, že 16. júla 2020 podala na vnútroštátny súd návrh na predbežné opatrenie. Navrhla, aby tento súd konštatoval, že DEHSt mal najneskôr do 31. decembra 2020 zabezpečiť, aby na jej holdingový účet prevádzkovateľa bolo zapísané množstvo emisných kvót, o ktorých pridelenie požiadala v konaní, ktoré viedlo k tomuto prejudiciálnemu konaniu, aby bol zaistený jej nárok na pridelenie. V reakcii na to, ale pred rozhodnutím vnútroštátneho súdu o tejto záležitosti DEHSt požiadala Komisiu o prevod tohto množstva emisných kvót buď na národný holdingový účet Spolkovej republiky Nemecko, alebo na holdingový účet spoločnosti ExxonMobil. Komisia túto žiadosť zamietla listom zaslaným DEHSt 8. decembra 2020. Vnútroštátny súd vydal 15. decembra 2020 uznesenie o predbežnom opatrení (VG 10 L 216/2020), ktorým DEHSt uložil, aby prijala názor, že v prípade uplynutia platnosti emisných kvót pre obdobie obchodovania 2013 až 2020 bude so spoločnosťou ExxonMobil zaobchádzať tak, ako keby k tomu nedošlo. Toto uznesenie bolo zrušené Oberverwaltungsgericht Berlin‑Brandenburg (Vrchný správny súd Berlína a Brandenburska, Nemecko) 23. decembra 2020 a žiadosť spoločnosti ExxonMobil bola s konečnou platnosťou zamietnutá (ECLI:DE:OVGBEBB:2020:0323.OVG11S12.20.00). Návrh na vydanie predbežného opatrenia podaný na Bundesverfassungsgericht (Spolkový ústavný súd, Nemecko) nebol úspešný (ECLI:DE:BVerfG:2020:qk20201229.1bvq016120). Súbežne s tým začala 17. decembra 2020 ExxonMobil konanie spochybňujúce zákonnosť rozhodnutia Komisie z 8. decembra 2020 určeného DEHSt na základe článku 263 ZFEÚ. Rovnako podala návrh na vydanie predbežného opatrenia na základe článku 279 ZFEÚ. Tento návrh bol zamietnutý uznesením predsedu Všeobecného súdu z 31. decembra 2020, ExxonMobil Production Deutschland/Komisia ( T‑731/20 R , neuverejnené, EU:T:2020:654 ), najmä preto, že bolo považované za nepravdepodobné, že by nesplnené nároky na bezodplatné pridelenie emisných kvót zanikli na konci tretieho obdobia obchodovania (bod 17).

( 80 ) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 176/2014 z 25. februára 2014, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1031/2010 najmä s cieľom určiť množstvo emisných kvót skleníkových plynov určených na obchodovanie formou aukcií v rokoch 2013 – 2020 ( Ú. v. EÚ L 56, 2014, s. 11 ). Ako krátkodobé opatrenie proti prebytku kvót na trhu boli tieto kvóty pôvodne „odložené“ tak, že sa v rokoch 2014 až 2016 znížil ich objem s úmyslom ich dražiť v rokoch 2019 a 2020.

( 81 ) Podľa článku 1 ods. 4 rozhodnutia 2015/1814 ide o kumulatívne množstvo kvót vydaných v období od 1. januára 2008 a nárokov na používanie medzinárodných kreditov uplatnených zariadeniami v rámci systému EU ETS v súvislosti s emisiami do 31. decembra daného roku, mínus množstvo kumulatívnych ton overených emisií zo zariadení v rámci systému EU ETS od 1. januára 2008 do 31. decembra toho istého daného roku, všetky kvóty zrušené a množstvo kvót v rezerve.

( ) V znení smernice 2018/410.