C-139/20

62020CC0139

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

GERARD HOGAN

prednesené 30. septembra 2021 ( 1 )

Vec C‑139/20

Európska komisia

2.

V tomto konaní o porušení povinnosti začatom podľa článku 258 ZFEÚ je podstatou sťažnosti predloženej Komisiou to, že Poľská republika vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch bez rozdielu oslobodila podniky od minimálnej spotrebnej dane zo spotreby energetických výrobkov na účely vykurovania bez toho, aby ich zaviazala zaviesť systémy, ktoré dosahujú ciele v oblasti environmentálnej alebo energetickej úspory iné ako ich účasť v systéme Únie obchodovania s emisnými kvótami, a to v rozpore s požiadavkami článku 17 ods. 1 písm. b) a článku 17 ods. 4 smernice 2003/96. Poľská republika na to odpovedá tak, že to povoľuje článok 17 ods. 1 písm. b) a článok 17 ods. 2 a 4 tejto smernice a že keďže účasť v systéme Únie obchodovania s emisnými kvótami je predpokladom príslušných vnútroštátnych právnych predpisov, nedochádza teda k porušeniu práva Únie z jej strany.

3.

Vec sa teda týka výkladu týchto ustanovení článku 17 smernice 2003/96, ktorých kvalita vypracovania, s poľutovaním musím povedať, vyvoláva veľa otázok. Ako však bude uvedené ďalej, bude sa tiež skúmať, či Komisia zistila porušenie týchto ustanovení z dôvodu, ktorý uviedla. Pred zvážením týchto argumentov je však najskôr potrebné stanoviť príslušné právne ustanovenia.

II. Právny rámec

A.

„(28)

určité oslobodenia od daní alebo daňové úľavy sa môžu ukázať ako nevyhnutné; zvlášť kvôli nedostatočnému zosúladeniu na úrovni spoločenstva, kvôli rizikám straty konkurencieschopnosti na medzinárodnej úrovni alebo kvôli sociálnym alebo environmentálnym dôvodom.

(29)

podniky, ktoré uzatvárajú dohody s cieľom značného zvýšenia ochrany prírody a úspory energie si zasluhujú pozornosť; medzi týmito podnikmi si osobitný prístup zasluhujú energeticky náročné podniky.“

6.

Článok 4 smernice 2003/96 stanovuje:

v prospech energeticky náročného podniku

‚Energeticky náročný podnik‘ je podnikateľský subjekt uvedený v článku 11, v ktorom buď nákupy energetických výrobkov a elektriny dosahujú prinajmenšom 3,0 % výrobnej hodnoty alebo výška platenej vnútroštátnej energetickej dane dosahuje prinajmenšom 0,5 % pridanej hodnoty. V rámci tejto definície smú členské štáty uplatňovať obmedzujúcejšie pojmy, vrátane definícií predajnej hodnoty, procesu a sektora.

‚Nákupy energetických výrobkov a elektriny‘ sú skutočné náklady na energiu nakúpenú alebo vyrobenú v rámci podniku. Patrí sem iba elektrina, teplo a energetické výrobky, ktoré sa používajú na vykurovacie účely alebo na účely článku 8 ods. 2 písm. b) a c). Zahrnú sa všetky dane, okrem odpočítateľnej DPH.

‚Výrobná hodnota‘ je obrat, vrátane dotácií priamo spojených s cenou výrobku, plus alebo mínus zmeny v zásobách dokončených výrobkov, prebiehajúca práca a tovary a služby nakupované na ďalší predaj, mínus nákupy tovarov a služieb na ďalší predaj.

‚Pridaná hodnota‘ je celkový obrat podliehajúci DPH, vrátane exportných predajov, mínus celkové nákupy podliehajúce DPH, vrátane dovozov.

Členským štátom, ktoré v súčasnosti uplatňujú vnútroštátne energetické daňové sústavy, v ktorých energeticky náročné podniky sú vymedzené podľa iných kritérií, ako sú náklady na energiu v porovnaní s výrobnou hodnotou a platená vnútroštátna energetická daň v porovnaní s pridanou hodnotou, sa poskytuje prechodné obdobie najneskôr do 1. januára 2007, aby sa prispôsobili vymedzeniu stanovenému v prvom pododseku písm. a);

Poľské právo

8.

§ 31a ods. 1 bod 8 Ustawa o podatku akcyzowym zo 6. decembra 2008 ( 5 ) (ďalej len „poľský zákon o spotrebnej dani“) stanovuje:

„1. Zdaniteľné transakcie, ktoré podliehajú spotrebnej dani, sú oslobodené od spotrebnej dane, ak sa týkajú uhlíkových výrobkov na účely vykurovania:

…

8.

energeticky náročným podnikom používajúcim plynové produkty, v ktorom bol zavedený systém na dosiahnutie cieľov ochrany životného prostredia alebo bola zavedená zvýšená úspora energie“ ( 7 ).

10.

§ 31c poľského zákona o spotrebnej dani obsahuje nasledujúcu definíciu:

„Nasledujúce systémy sa považujú za systémy na dosiahnutie cieľov v oblasti ochrany životného prostredia alebo na zvýšenie úspory energie uvedené v § 31a ods. 1 bode 8 a § 31b ods. 1 bode 5:

1.

systém Únie obchodovania s emisnými kvótami v súlade so zákonom z 12. júna 2015 o systéme obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov (Dz. U. položka 1223 a z roku 2016, body 266, 542, 1579 a 1948) a ustanovenia prijaté na základe § 25 ods. 4 a § 29 ods. 1 uvedeného zákona; ( 8 )

13.

Dňa 8. marca 2018 Komisia zaslala Poľskej republike formálnu výzvu. Podľa Komisie Poľská republika si tým, že oslobodila energeticky náročné podniky, na ktoré sa vzťahuje systém Únie obchodovania s emisnými kvótami, od spotrebnej dane z uhlíkových a plynových produktov, nesplnila svoje povinnosti podľa článku 17 ods. 1 písm. b) a článku 17 ods. 4 smernice 2003/96. Komisia zopakovala svoj názor, že na to, aby podniky získali nárok na daňovú úľavu alebo oslobodenie od dane podľa článku 17 smernice, musia zaviesť systémy, ktoré dosahujú ciele ochrany životného prostredia alebo zvýšenia úspory energie iné ako ciele systému Únie obchodovania s emisnými kvótami.

14.

Listom z 8. mája 2018 poľské orgány odpovedali na túto formálnu výzvu. Odmietli stanovisko Komisie v celom rozsahu a tvrdili, že systém Únie obchodovania s emisnými kvótami predstavuje „systém obchodovateľných povolení“ v zmysle článku 17 ods. 1 písm. b) a článku 17 ods. 4 smernice 2003/96.

15.

Dňa 26. júla 2019 Komisia zaslala Poľskej republike odôvodnené stanovisko týkajúce sa jej údajného nesplnenia povinností podľa článku 17 ods. 1 písm. b) a článku 17 ods. 4 smernice 2003/96.

určiť, že Poľská republika tým, že pri vykonávaní práva, ktoré priznáva oslobodenie od spotrebnej dane pre energetické výrobky, ktoré používajú energeticky náročné podniky spadajúce pod systém Únie obchodovania s emisnými kvótami, si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 17 ods. 1 písm. b) a článku 17 ods. 4 smernice 2003/96,

–

zaviazať Poľskú republiku na náhradu trov konania.

18.

Poľská republika navrhuje, aby Súdny dvor:

–

A.

Argumenty Komisie

20.

Aby mohli energeticky náročné podniky využívať oslobodenie od minimálnej úrovne zdanenia vykurovacích palív podľa článku 17 ods. 2 smernice 2003/96, musia prijať dohody, schémy obchodovateľných povolení alebo rovnocenné opatrenia uvedené v článku 17 ods. 1 písm. b) a článku 17 ods. 4 smernice 2003/96. Podľa názoru Komisie účasť v systéme Únie obchodovania s emisnými kvótami, ktorý vyplýva z článku 2 ods. 1 smernice 2003/87, nemožno považovať za „systém obchodovateľných povolení“ na účely článku 17 ods. 1 písm. b) a článku 17 ods. 4 smernice 2003/96.

21.

Komisia k tomuto záveru dospela napriek uznaniu, že systém Únie obchodovania s emisnými kvótami predstavuje systém obchodovateľných povolení vo všeobecnom zmysle tohto pojmu a že vedie k dosiahnutiu environmentálnych cieľov, konkrétne zníženia emisií skleníkových plynov. Podľa nej pojem „systém obchodovateľných povolení“, ktorý nie je definovaný v smernici 2003/96, treba vykladať vo svetle cieľov, ktoré sleduje normotvorca Únie, a spôsobom, ktorý zaručuje súdržnosť jeho právnej úpravy. Komisia tvrdí, že ak by sme mali považovať systém Únie obchodovania s emisnými kvótami za „systém obchodovateľných povolení“ na účely článku 17 smernice 2003/96, a teda oslobodiť energeticky náročné podniky od spotrebnej dane z vykurovacích palív, smernica 2003/87 by už nemohla dosiahnuť svoj cieľ, a to „podporu znižovania emisií skleníkových plynov finančne a ekonomicky výhodným spôsobom“ ( 10 ).

Komisia okrem toho uvádza odôvodnenia 28 a 29 smernice 2003/96 na podporu svojho tvrdenia, že daňové výhody stanovené v článku 17 tejto smernice zaviedol normotvorca s cieľom zlepšiť ochranu životného prostredia alebo energetickú úsporu. Takéto ciele by sa nedosiahli, keby sa oslobodenie od dane udelilo jednoducho preto, že sa na daného prevádzkovateľa vzťahuje iný povinný nástroj práva Únie, ako je napríklad systém obchodovania s emisnými kvótami. Podľa Komisie preto pojem „systémy obchodovateľných povolení“ v zmysle článku 17 ods. 1 písm. b) a článku 17 ods. 4 smernice 2003/96 pokrýva iba systémy umožňujúce dosiahnutie environmentálnych cieľov alebo zvýšenú energetickú úsporu presahujúcu výsledky implementácie ďalších povinných systémov stanovených aktmi Únie. Ustanovenia poľského zákona o spotrebných daniach by v skutočnosti mohli úplne prevážiť náklady na emisné certifikáty, ktoré by zbavili systém Únie obchodovania s emisnými kvótami jeho účelu, pretože vyhýbanie sa takýmto nákladom je hybným aspektom tohto systému.

24.

Článok 17 ods. 1 písm. b) a článok ods. 4 smernice 2003/96 je preto potrebné vykladať v tom zmysle, že sa týka zlepšenia ochrany životného prostredia alebo energetickej úspory, ktoré presahuje rámec toho, čo sa stanovuje v záväzných nástrojoch práva Únie, akými sú napríklad systém obchodovania s emisnými kvótami.

25.

Komisia tiež poznamenáva, že smernica 2003/87 obsahuje jej vlastné špecifické nástroje navrhnuté tak, aby zachovali integritu vnútorného trhu a zabránili narušeniu hospodárskej súťaže v rámci rozsahu uplatňovania systému Únie obchodovania s emisnými kvótami. ( 12 ) Ide o pridelenie bezplatných kvót podľa článkov 10a, 10b a 10c smernice 2003/87 (pokiaľ ide o stacionárne zariadenia) alebo právo členských štátov prijať finančné opatrenia v prospech sektorov alebo pododvetví vystavených značnému riziku úniku uhlíka vzhľadom na prenesené nepriame náklady na emisie, ktoré vedú k zvýšeniu ceny elektriny. Na tieto opatrenia sa však vzťahujú pravidlá štátnej pomoci. Podľa názoru Komisie vyššie uvedené pravidlá poľského zákona o spotrebných daniach, ktoré sú mimo opatrení uvedených v tejto smernici a nad ich rámec, nesú riziko, že povedú k narušeniu hospodárskej súťaže.

28.

Komisia ďalej tvrdí, že na rozdiel od tvrdenia poľskej vlády jej postoj, že článok 17 ods. 1 písm. b) nepokrýva systém obchodovania Únie s emisiami, nie je v rozpore s jej návrhom smernice Rady z 13. apríla 2011, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny ( 16 ). Navrhla zmenu a doplnenie článku 14 smernice 2003/96 doplnením písmena d). Tento bod obsahoval (povinné) oslobodenie od dane „energetických výrobkov používaných na činnosti, ktoré podliehajú systému Únie a nie sú z neho vylúčené v zmysle smernice 2003/87/ES“ ( 17 ). Komisia však upozorňuje, že sa to týka iba „zdaňovania súvisiaceho s CO 2 “. Navrhovaná zmena a doplnenie smernice 2003/96 výslovne rozlišuje medzi zdaňovaním energie, ktoré je konkrétne spojené s emisiami CO 2 spôsobenými spotrebou príslušných výrobkov na jednej strane, a zdaňovaním energie podľa energetického obsahu výrobkov (všeobecné zdaňovanie spotreby energie) na strane druhej. Zdanenie vykurovacích palív na obchodné účely, na ktoré sa vzťahuje článok 17 smernice 2003/96 (vrátane podľa jej navrhovanej zmeny a doplnenia), sa týkalo posledného z týchto dvoch prípadov. Z tohto dôvodu a na objasnenie Komisia ďalej navrhla zmeniť a doplniť článok 17 vložením odseku 3, ktorý mal ustanoviť, že „systémy obchodovateľných povolení“ na účely tohto ustanovenia „znamenajú systém obchodovateľných povolení iný ako systém Únie v zmysle smernice 2003/87/ES“ ( 18 ).

B.

Argumenty Poľskej republiky

29.

Ako som už naznačil, Poľská republika na druhej strane tvrdí, že systém Únie obchodovania s emisnými kvótami v skutočnosti predstavuje „systém obchodovateľných povolení“ v zmysle článku 17 ods. 1 písm. b) a článku 17 ods. 4 smernice 2003/96.

33.

Pokiaľ ide o vyhlásenia, ktoré majú byť vložené do prílohy „zápisnice zo zasadnutia Rady, na ktorom… bola prijatá smernica [2003/96]“ – vyhlásenia, o ktoré sa Komisia opiera – Poľská republika sa domnieva, že sa nevzťahovali na uplatňovanie článku 17 smernice 2003/96, ale obsahovali iba všeobecné vyhlásenia, ako napríklad skutočnosť, že Rada sa na základe návrhu Komisie zaviazala konštruktívnym spôsobom analyzovať fiškálne opatrenia, ktoré mali sprevádzať budúcu implementáciu systému Únie obchodovania s emisnými kvótami s cieľom zamedziť dvojitému zdaneniu.

VI. Posúdenie

34.

Z ustálenej judikatúry vyplýva, že v konaní podľa článku 258 ZFEÚ je na Komisii, aby dokázala existenciu údajných porušení a poskytla Súdnemu dvoru informácie potrebné na tento účel. ( 20 ) Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že Súdny dvor môže skúmať iba dôvody sťažnosti, ktoré formulovala Komisia už v štádiu odôvodneného stanoviska. ( 21 )

35.

38.

Jedným zo všeobecných cieľov smernice 2003/96 je odradiť členské štáty od konkurencie v oblasti priemyselného umiestnenia podnikov tým, že ponúknu nízke sadzby dane z energie pri využívaní fosílnych palív. To sa dosahuje stanovením minimálnych úrovní zdanenia v Únii podľa článku 1 smernice. Nepriamym cieľom tohto opatrenia je tiež odradiť od používania fosílnych palív vo všeobecnosti. Článok 17 smernice 2003/96 však umožňuje členským štátom odchýliť sa od podmienok týchto daňových povinností uplatňovaním určitých oslobodení od spotrebnej dane a jej zníženia, ak sú splnené podmienky uvedené v tomto ustanovení. Uprednostňuje – aj keď nielen – energeticky náročné podniky. Dôvod na to, ako je to v prípade opatrení zameraných na odvetvia ohrozené únikom uhlíka podľa smernice 2003/87 ( 22 ) – je dvojaký. Cieľom ustanovení je zabrániť riziku vzťahu energeticky náročných podnikov s krajinami, kde sa takéto alebo oveľa nižšie dane neuplatňujú. To by malo tendenciu poškodzovať Európsku úniu ako priemyselnú lokalitu a jej konkurencieschopnosť. ( 23 ) Takéto premiestňovanie by sa mohlo uskutočniť v krajinách, kde je energia nielen oveľa lacnejšia, ale kde sú environmentálne normy vo všeobecnosti výrazne menej prísne ako európske.

A.

Výklad článku 17 ods. 1 smernice 2003/96 a význam „systémov obchodovateľných povolení“ v článku 17 ods. 1 písm. b) a článku 17 ods. 4 smernice 2003/96

39.

Ako som už poznamenal, vec predložená Komisiou sa v zásade zakladá na tvrdení, že odkaz na „systémy obchodovateľných povolení“ v článku 17 ods. 1 písm. b) a článku 17 ods. 4 smernice 2003/96 sa nevzťahuje na účasť na systéme Únie obchodovania s emisnými kvótami.

43.

Vzhľadom na to, že poľský zákon o spotrebných daniach upravuje úplné oslobodenie energeticky náročných podnikov od zdanenia, je zrejmé, že Poľsko založilo § 31a ods. 1 bod 8 a § 31b ods. 1 bod 5 poľského zákona o spotrebnej dani na článku 17 ods. 2 smernice 2003/96. To znamená, že bez ohľadu na vyššie uvedenú všeobecnú nejasnosť článku 17 smernice sa uplatňuje článok 17 ods. 4 tejto smernice. Podľa tohto ustanovenia „podniky, ktoré majú prospech… uzatvárajú… systémy obchodovateľných povolení alebo ekvivalentné opatrenia uvedené v odseku 1 písm. b)“ a tieto „systémy obchodovateľných povolení alebo ekvivalentné opatrenia musia viesť k dosahovaniu environmentálnych cieľov alebo zvýšenej úspory energie, ako by to bolo v prípade dodržiavania štandardných minimálnych sadzieb spoločenstva“.

44.

Pri skúmaní otázky, či si Poľsko splnilo svoje povinnosti, je preto zásadnou otázkou, čo sa rozumie pod pojmom „systém obchodovateľných povolení“, ako sa uvádza v článku 17 ods. 1 písm. b) smernice 2003/96. Ďalšou otázkou je, kedy možno po prvé tento systém považovať za vedúci k dosahovaniu „environmentálnych cieľov alebo zvýšenej úspory energie“ v súlade so znením článku 17 ods. 4, a po druhé, či tieto úspechy sú také „ako by to bolo v prípade dodržiavania štandardných minimálnych sadzieb spoločenstva“. Ako však bude vysvetlené, Súdny dvor nemôže preskúmať druhú z týchto požiadaviek ako dôvod sťažnosti. Úvaha o tejto otázke však môže slúžiť na výklad ustanovenia ako celku.

45.

Pri pohľade na konkrétnu vec je však toto posúdenie možno menej isté. Keďže v zmysle § 31c poľského zákona o spotrebných daniach majú energeticky náročné podniky automaticky nárok na oslobodenie od spotrebnej dane na spotrebu energetických výrobkov používaných na vykurovanie, tie isté podniky na ich zariadenia, ktoré sa považujú za majúce riziko úniku uhlíka, ( 26 ) získavajú 100 % svojich emisných kvót bezplatne podľa článku 10b smernice 2003/87, ktorá je v súčasnosti účinná. To znamená, že v skutočnosti nebudú v rámci systému Únie obchodovania s emisnými kvótami finančne zaťažené, takže by bolo možné tvrdiť, že účasť týchto podnikov na systéme Únie obchodovania s emisnými kvótami nevedie k dosiahnutiu environmentálnych cieľov ani k zvýšeniu úspory energie, pretože nemajú podnety na to, aby konali takýmto spôsobom. Preto by sa dalo tvrdiť, že oslobodenie od spotrebnej dane zo spotreby energetických výrobkov používaných na vykurovanie nie je odôvodnené. Toto je ešte zrejmejšie, keď sa pozrieme na druhú podmienku článku 17 ods. 4 smernice 2003/96, ktorá vyžaduje dosiahnutie „environmentálnych cieľov alebo zvýšenej úspory energie, ako by to bolo v prípade dodržiavania štandardných minimálnych sadzieb spoločenstva “ ( 27 ).

47.

49.

Toto však nie je argument, ktorý by Komisia v tejto veci predložila. Komisia v skutočnosti tvrdí, že pojem „systémy obchodovateľných povolení“ by sa mal vykladať v tom zmysle, že vylučuje systém Únie obchodovania s emisnými kvótami na účely článku 17 ods. 1 písm. b) a článku 17 ods. 4 smernice 2003/96. Obáva sa, že smernica 2003/87 už nemôže dosiahnuť svoj cieľ podporovať zníženie emisií skleníkových plynov, ak by členské štáty mohli oslobodiť energeticky náročné podniky od minimálnych úrovní spotrebnej dane len preto, že sa podieľali na systéme Únie obchodovania s emisnými kvótami.

50.

Komisia preto tvrdila, že odkaz na systém obchodovateľných povolení musí skôr predstavovať systém, do ktorého dotknuté podniky vstupujú dobrovoľne, než povinný systém, akým je systém Únie obchodovania s emisnými kvótami. Ďalej tvrdí, že iba systém, ktorý dosahuje environmentálne ciele a úsporu energie nad rámec tých, ktoré sa dosahujú prostredníctvom povinných nástrojov Únie, má nárok na výnimky podľa článku 17 ods. 1 písm. b) a článku 17 ods. 4 smernice 2003/96, bez odkazu na skutočnosť, že žiadne také ciele nemožno dosiahnuť, ak energeticky náročný podnik získa 100 % svojich emisných kvót bezplatne. Hoci článok 17 smernice 2003/96 môže byť v mnohom nejednoznačný, akékoľvek tvrdenie, že systémy obchodovateľných povolení na účely týchto ustanovení musia dosahovať environmentálne ciele a úsporu energie nad rámec tých, ktoré sa dosahujú v rámci povinných systémov Únie, nie je znením tohto ustanovenia podporené.

51.

Komisia tvrdí, že vyhlásenia, ktoré majú byť vložené do prílohy k zápisnici zo zasadnutia Rady, na ktorom bola prijatá smernica 2003/96, sa vyslovujú v prospech koexistencie zdaňovania podľa smernice 2003/96 a systému Únie obchodovania s emisnými kvótami. Tento argument však nie je presvedčivý. Takáto zápisnica nie je legislatívnym textom a nemôže zmeniť inak jasný opis legislatívneho nástroja Únie, konkrétne to, že „systémy obchodovateľných povolení… musia viesť k dosahovaniu environmentálnych cieľov alebo zvýšenej úspory energie“. Ani význam vyhlásení uvedených v tejto zápisnici nie je úplne jasný v tom zmysle, ako to tvrdí Komisia.

Je tiež potrebné pripomenúť, že článok 17 smernice 2003/96 je zameraný iba na zníženie dane na spotrebu energetických výrobkov používaných na vykurovanie, stacionárnych motorov, ako aj zariadení a strojov používaných v stavebníctve, staviteľstve a vo verejnom záujme podľa článku 8 ods. 2 písm. b) a c) uvedenej smernice a na elektrickú energiu. Smernica 2003/87 je na druhej strane zameraná na predchádzanie emisiám z veľkého množstva činností, ktoré vedú k určitým skleníkovým plynom. Napriek tomu, že medzi článkom 17 smernice 2003/96 a smernicou 2003/87 dochádza k prekrývaniu, nezastávam názor – a to je poľutovaniahodné –, že to normotvorca Únie vyriešil konzistentným spôsobom. To tiež znamená, že je ťažké obmedziť používanie jedného nástroja s cieľom chrániť účinnosť iného nástroja, ktorý sa navyše v priebehu rokov výrazne zmenil. ( 29 ) K tomu by sa dalo dodať, že ak by normotvorca Únie chcel na tento účel vylúčiť účasť v systéme Únie obchodovania s emisnými kvótami, bolo to možné ľahko špecifikovať, v neposlednom rade vzhľadom na to, že systém obchodovania s emisiami bol sám zavedený smernicou (smernica 2003/87), ktorá bola vyhlásená do dvoch týždňov od smernice 2003/96.

54.

Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, že článok 17 ods. 1 písm. b) a článok 17 ods. 4 smernice 2003/96 sa vzťahuje iba na systémy dobrovoľných obchodovateľných povolení, možno pripustiť, že sa môže javiť, že niektoré jazykové verzie článku 17 ods. 4 poukazujú na dobrovoľný charakter účasti v systéme obchodovateľných povolení. V jeho anglickej verzii uvedený odsek 4 stanovuje „ shall enter into the agreements, tradable permit schemes or equivalent arrangements ( uzatvárajú dohody, systémy obchodovateľných povolení alebo ekvivalentné opatrenia)“ ( 30 ). To by mohlo viesť k otázke, či iba systém obchodovateľných povolení, vo vzťahu ku ktorému podniky „uzatvárajú“, je v skutočnosti obsiahnutý v tomto ustanovení. Ak je to tak, znamená to, že sa predpokladá „úkon“ určitého typu (či už dobrovoľný, alebo nie).

B.

Dôvod výhrady

58.

Ako som už uviedol vyššie, Komisia nezaložila svoju výhradu na skutočnosti, že poľský zákon o spotrebnej dani udeľuje a oslobodzuje od minimálnej úrovne zdanenia spotrebu uhlia a plynu na účely vykurovania energeticky náročnými podnikmi na tom, že sa to stalo bez toho, aby sa zohľadnilo, či vstupom do systému Únie obchodovania s emisnými kvótami boli environmentálne ciele alebo zvýšená úspora energie realizované spôsobom, ktorý je v zásade ekvivalentný tomu, čo by sa dosiahlo, keby mali byť uplatnené štandardné minimálne sadzby Spoločenstva. Skôr obmedzila svoju námietku na jediný argument, a to, že systém Únie obchodovania s emisnými kvótami nebol „systémom obchodovateľných povolení“ v zmysle článku 17 ods. 1 písm. b) a článku 17 ods. 4 smernice 2003/96 per se , pretože tvrdí, že na tento účel je uplatniteľný iba systém obchodovateľných povolení, do ktorého podnik vstupuje dobrovoľne a ktorý dosahuje environmentálne ciele alebo ciele zvýšenej úspory energie iné ako ciele systému Únie obchodovania s emisnými kvótami.

59.

Komisia taktiež netvrdila, že samotné uplatňovanie smernice 2003/87 by v danom prípade nemuselo viesť k dosiahnutiu environmentálnych cieľov alebo k zvýšeniu úspory energie, pretože uplatnenie pravidiel tejto smernice, ako je napríklad pridelenie 100 % emisných kvót bezplatne pre zariadenia vystavené riziku úniku uhlíka znamená, že podnik nebude mať žiadne stimuly na znižovanie svojich emisií skleníkových plynov.

63.

Keďže tvrdenia Komisie nepodporujú konštatovanie, že Poľská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 17 smernice 2003/96, považujem preto za potrebné dospieť k záveru, že návrh Komisie nie je dôvodný.

VII. O trovách

64.

Článok 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora stanovuje, že účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Poľská republika navrhla zaviazať Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo veci, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu vlastných trov konania a trov konania, ktoré vznikli Poľskej republike.

VIII. Návrh

( 3 ) Pozri okrem iného odôvodnenia 2, 3 a 4 smernice 2003/96.

( 4 ) Pozri tiež environmentálne ciele vo všeobecnosti, okrem iného odôvodnenia 6, 7, 11, 12. Pozri tiež rozsudok zo 7. marca 2018, Cristal Union ( C‑31/17 , EU:C:2018:168 , bod 34 ).

( 5 ) Dz. Ustaw RP (Zbierka zákonov Poľskej republiky) 2014, položka 752, v znení neskorších predpisov

( 6 ) V znení zákona z 21. októbra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa poľský zákon o spotrebných daniach, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2017.

( 7 ) Toto ustanovenie bolo doplnené zákonom z 27. septembra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa poľský zákon o spotrebnej dani, ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra 2013.

( 8 ) V znení zákona z 21. októbra 2016, ktorým sa mení a dopĺňa poľský zákon o spotrebných daniach, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2017.

( 15 ) Poľsko zaviedlo mechanizmus, podľa ktorého mal podnik pri žiadosti o kompenzáciu v rámci systému vyhlásiť, že odstúpil od podpory podľa poľského zákona o spotrebných daniach, informoval o tom príslušný subjekt (dodávateľa elektriny alebo zúčtovací orgán) a nahradil všetku podporu, ktorá bola predtým poskytovaná podľa tohto zákona (a podľa akýchkoľvek ďalších aktov), pozri tamže bod 27.

( 16 ) COM(2011) 169 final. Stiahnutie návrhu Komisie, Ú. v. EÚ C 80, 2015, s. 17 .

( 17 ) Takéto objasnenie je tiež obsiahnuté v druhom odseku článku 18 písm. b) posledného návrhu Komisie na smernicu Rady o reštrukturalizácii rámca Únie pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny zo 14. júla 2021 [COM(2021) 563 final].

( 18 ) Tamže. Pozri tiež odôvodnenie 22 návrhu, ktorého posledná veta stanovuje: „Okrem toho je potrebné objasniť, že odkazy na systémy obchodovateľných povolení v článku 17 smernice 2003/96/ES nezahŕňajú systém Únie podľa smernice 2003/87/ES.“

( 19 ) ( C‑504/09 P , EU:C:2012:178 , bod 77 ).

( 20 ) Rozsudky z 19. mája 2011, Komisia/Malta ( C‑376/09 , EU:C:2011:320 , bod 32 a citovaná judikatúra), a zo 14. januára 2021, Komisia/Taliansko (Príspevok na nákup motorového paliva) ( C‑63/19 , EU:C:2021:18 , bod 74 ).

( 24 ) Niektorí komentátori interpretujú článok 17 ods. 1 smernice 2003/96 tak, že obsahuje podmienky, ktoré sa majú uplatniť na odseky 2 a 3 tohto ustanovenia (pozri Deloitte: Technical and legal aspects of Council Directive 2003/96/EC of 27 October 2003 restructuring the Community framework for the taxation of energy products and electricity . S. 204). Iní interpretujú článok 17 ods. 2 a 3 smernice 2003/96 ako výnimku z požiadavky, aby sa pri každom podniku v priemere dodržiavali minimálne úrovne zdanenia stanovené v smernici. To však vyžaduje, aby boli splnené podmienky stanovené v odseku 4 tohto ustanovenia. Rozdiel v prístupoch rôznych členských štátov k tejto požiadavke pozri tamže, na s. 205 a 206. Vzhľadom na to, že nie je sporná otázka, či „sú v priemere pre každé podnikanie dodržané predpísané minimálne úrovne zdanenia…“, v tomto konaní je možné predpokladať, že Komisia a poľská vláda sa riadia týmto druhým výkladom.

( 25 ) Komisia netvrdí, že definícia „energeticky náročného podniku“ v poľskom zákone o spotrebnej dani je mimo parametrov stanovených v článku 17 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96.

( 26 ) Ako je možné vyvodiť z článku 30 smernice 2003/87 v znení smernice 2018/410 [na určenie odvetví, ktoré sú pred touto zmenou považované za rizikové pre presun uhlíka, pozri rozhodnutie Komisie z 24. decembra 2009, ktorým sa stanovuje podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES zoznam odvetví a pododvetví, ktoré sa považujú za vystavené významnému riziku úniku uhlíka ( Ú. v. EÚ L 1, 2010, s. 10 )], pojmy energeticky náročný, ako je vymedzený v článku 17 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96, a ten, ktorý predstavuje „riziko úniku uhlíka“ podľa článku 10b smernice 2003/87, nie sú totožné, aj keď mnohé podniky v skutočnosti budú pokryté oboma.

( 30 ) Vo francúzštine „acceptent les accords ou les régimes de permis négociables ou les mesures équivalentes“, v španielčine „suscribirán los acuerdos, regímenes de permisos negociables o medidas equivalentes“, holandčine „gaan overeenkomsten, regelingen inzake verhandelbare vergunningen of gelijkwaardige regelingen aan“, taliančine „sottoscrivono gli accordi, i regimi concernenti diritti commercializzabili o le misure equivalenti“. Iné však v nemčine „gelten die… genannten Vereinbarungen, Regelungen über handelsfähige Zertifikate oder gleichwertigen Regelungen“, portugalčine „devem ser partes nos acordos, regimes de autorização negociáveis ou convénios equivalentes“ a švédčine „genomföra de system för handel med utsläppsrätter eller likvärdiga arrangemang“.

( 31 ) Rozsudok z 20. júna 2019 ( C‑682/17 , EU:C:2019:518 ).

( 32 ) Rozsudok z 20. júna 2019, ExxonMobil Production Deutschland ( C‑682/17 , EU:C:2019:518 , bod 47 a citovaná judikatúra).

( 33 ) Pozri nemeckú, portugalskú a švédsku verziu v poznámke pod čiarou 30.

( 34 ) V angličtine „where tradable permit schemes or equivalent arrangements are implemented“, vo francúzštine „des régimes de permis négociables ou des mesures équivalentes sont mises en œuvre“, v španielčine „se apliquen regímenes de permisos negociables o medidas equivalentes“, v portugalčine „sejam… aplicados regimes de autorização negociáveis ou convénios equivalentes“, holandčine „regelingen inzake verhandelbare vergunningen of gelijkwaardige regelingen worden toegepast“, nemčine „es werden Regelungen über handelsfähige Zertifikate oder gleichwertige Regelungen umgesetzt“, taliančine „attuati regimi concernenti diritti commercializzabili o misure equivalenti“ a vo švédčine „eller när system för handel med utsläppsrätter eller likvärdiga arrangemang har genomförts“.