C-162/20
ECLI:EU:C:2021:459
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62020CC0162
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62020CC0162
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
JEAN RICHARD DE LA TOUR
prednesené 3. júna 2021 ( 1 )
Vec C‑162/20 P
WV
proti
Európskej službe pre vonkajšiu činnosť
„Odvolanie – Verejná služba – Úradník – Služobný poriadok úradníkov Európskej únie – Článok 60 prvý odsek – Nepovolená neprítomnosť – Rozsah – Úradník, ktorý porušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 21 a 55 služobného poriadku – Zrážky z odmeny“
I. Úvod
1.
Fyzik Schrödinger ( 2 ) pri svojom experimente s mačkou v škatuli preukázal, že mimo kvantového fyzikálneho poľa môže byť živý tvor alebo vec v tom istom okamihu iba v jednom stave. Mačka mohla byť iba mŕtva alebo živá. Takisto u človeka, pokiaľ nemá dar všadeprítomnosti, ktorý je aj tak vyhradený len pre bohov, platí, že buď je na jednom mieste prítomný, alebo na ňom prítomný nie je. Takýto bol napokon záver, ku ktorému dospel Všeobecný súd Európskej únie v uznesení z 29. januára 2020, WV/ESVČ ( 3 ), keď rozhodol, že hoci bol úradník prítomný na svojom pracovisku, mohol byť považovaný za nachádzajúceho sa v situácii „neospravedlnenej neprítomnosti“, lebo si neplnil úlohy, ktorými bol poverený v súlade s jeho povinnosťami stanovenými v služobnom poriadku, a následne z dôvodu tejto „nepovolenej neprítomnosti“ nemal nárok na odmenu.
2.
Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie WV, úradníčka Európskej únie pridelená k Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), voči ktorej sa z vyššie uvedených dôvodov prijalo rozhodnutie o zrážkach z pracovnej odmeny vo výške zodpovedajúcej 72 kalendárnym dňom podľa článku 60 prvého odseku Služobného poriadku úradníkov Európskej únie v znení uplatniteľnom na spor, ktorý viedol k tomuto odvolaniu (ďalej len „služobný poriadok“) ( 4 ).
3.
Hoci súdy Únie už vyložili pojem „nepovolená neprítomnosť“ v zmysle tohto článku, ich judikatúra sa týka situácií, keď úradník nebol prítomný na pracovisku z domnelých alebo preukázaných zdravotných dôvodov, alebo z dôvodu výkonu jeho práva na štrajk alebo na účely odborového zastúpenia. ( 5 ) Otázka, ktorú nastoľuje prejednávané odvolanie, je nová, pričom v nadväznosti na ňu má Súdny dvor spresniť význam a rozsah pojmu „neprítomnosť“ úradníka v kontexte, keď úradník na svojom pracovisku ( 6 ) prejavil tak svoj úmysel na svojom oddelení nepracovať, ako aj úmysel neplniť si úlohy, ktoré mu boli pridelené, nepomáhať svojim nadriadeným, resp. nebyť im k dispozícii v súlade s požiadavkami stanovenými v článkoch 21 a 55 služobného poriadku.
4.
Na základe žiadosti Súdneho dvora sa tieto návrhy obmedzia na preskúmanie tejto otázky v rozsahu, v akom bola položená v súvislosti s piatou časťou jediného odvolacieho dôvodu.
5.
Na záver mojej analýzy navrhnem, aby Súdny dvor rozhodol, že výhrady uvedené odvolateľkou, pokiaľ ide o výklad článku 60 prvého odseku služobného poriadku Všeobecným súdom, sú dôvodné. Domnievam sa totiž, že úradníka, ktorý si počas svojho pracovného času neplní svoje pracovné povinnosti, nemožno považovať za neprítomného na pracovisku v zmysle tohto ustanovenia.
II. Právny rámec
6.
V hlave II služobného poriadku, ktorá sa vzťahuje na „práva a povinnosti úradníkov“, sa v článku 21 prvého odseku stanovuje:
„Úradník bez ohľadu na svoje služobné postavenie pomáha a radí svojim nadriadeným; je zodpovedný za plnenie úloh, ktoré mu boli pridelené.“
7.
V hlave IV služobného poriadku, nazvanej „Pracovné podmienky úradníka“, sa v článku 55 stanovuje:
„1. Úradníci v aktívnom služobnom pomere sú nepretržite k dispozícii svojmu orgánu.
2. Bežný pracovný týždeň trvá 40 až 42 hodín, pričom počet hodín pracovného dňa určí menovací orgán. …
3. Úradníka môžu požiadať, aby z dôvodu požiadaviek služby alebo bezpečnostných predpisov zostal v pracovnej pohotovosti na pracovisku alebo doma mimo bežného pracovného času. …
…“
8.
V článku 60 prvom odseku služobného poriadku sa stanovuje:
„S výnimkou prípadu choroby alebo úrazu nesmie byť úradník neprítomný bez predchádzajúceho povolenia jeho priameho nadriadeného. Bez toho, aby boli dotknuté platné disciplinárne opatrenia, každá nepovolená neprítomnosť, ktorá bola riadne preukázaná, sa odpočíta od riadnej dovolenky dotknutého úradníka. Ak vyčerpal svoju riadnu dovolenku, príde o odmenu za zodpovedajúce obdobie.“
9.
V hlave VI služobného poriadku, nazvanej „Disciplinárne opatrenia“, článok 86 stanovuje:
„1. Každé porušenie povinností vyplývajúcich z tohto služobného poriadku úradníkom alebo bývalým úradníkom, úmyselné alebo spôsobené nedbanlivosťou z jeho strany, vystaví tohto úradníka disciplinárnemu konaniu.
…
3. Disciplinárne predpisy, postupy a opatrenia, a predpisy a postupy týkajúce sa administratívneho vyšetrovania, sú upravené v prílohe IX.“
10.
Článok 9 ods. 1 prílohy IX k služobnému poriadku, ktorý sa týka disciplinárneho konania, stanovuje, že ustanovujúci orgán môže uložiť jeden z týchto postihov: písomné napomenutie, pokarhanie, odklad postupu do vyššieho platového stupňa na obdobie jedného až 23 mesiacov, zaradenie do nižšieho platového stupňa; dočasné zaradenie do nižšej platovej triedy na obdobie 15 dní až jedného roka; zaradenie do nižšej platovej triedy v rámci rovnakej funkčnej skupiny; zaradenie do nižšej funkčnej skupiny vrátane zníženia platovej triedy alebo bez neho; odvolanie z funkcie, a v prípade potreby dočasné zníženie dôchodku alebo zrážanie, počas určeného obdobia, určitej sumy z podpory v invalidite, avšak účinky tohto opatrenia sa nesmú vzťahovať na závislé osoby.
III. Okolnosti predchádzajúce sporu
11.
Okolnosti predchádzajúce sporu, ako sú uvedené v bodoch 1 až 48 napadnutého uznesenia, možno na účely tohto odvolania zhrnúť takto.
12.
Odvolateľka je k ESVČ pridelená od 1. januára 2011. Predtým, ako bola 16. novembra 2016 v záujme služby pridelená na oddelenie PRISM, bola viackrát preložená. Odvolateľka sa po tom, ako bola 16. januára 2017 informovaná, že sa jej opakovaná neprítomnosť v práci považuje za „nepovolenú“ a že v kancelárii nebola doposiaľ videná, obrátila 10. februára 2017 na svojho nadriadeného v súvislosti so svojou neprítomnosťou v práci. Mailom z 3. apríla 2017 zaslala lekárske potvrdenie na ospravedlnenie svojej neprítomnosti v dňoch 30. a 31. marca 2017 a 3. apríla 2017. Mailom z 10. apríla 2017 odvolateľka oznámila svojmu nadriadenému, že jej opakované absencie boli nesprávne vložené do počítačového systému na riadenie zamestnancov Sysper, pričom niektoré sa týkali budúcich dátumov.
13.
V dňoch 25. a 26. apríla 2017 si odvolateľka vymenila maily so svojím vedúcim oddelenia, pretože vedúci oddelenia sa domnieval, že administratíva pokladá jej prítomnosť v kancelárii za nepovolenú neprítomnosť. Vedúci oddelenia predovšetkým odvolateľke vysvetlil požiadavky, ktoré musí spĺňať, aby bola považovaná za „prítomnú“ v práci.
14.
Vedúci oddelenia 12. septembra 2017 zaslal odvolateľke oznámenie, v ktorom uviedol, že za obdobie od 1. januára do 14. júla 2017 sa jej zaráta 85 kalendárnych dní neospravedlnenej neprítomnosti v práci, ktoré sa jej odpočítajú z odmeny v súlade s článkom 60 služobného poriadku.
15.
ESVČ 27. novembra 2017 sporným rozhodnutím informovala odvolateľku, že odhad období jej neospravedlnenej neprítomnosti bol upravený tak, že 9 dní neprítomnosti sa premenení na riadnu dovolenku a z odmeny sa jej odpočíta suma zodpovedajúca 72 dňom. Dňa 7. decembra 2017 bola odvolateľka informovaná o sume, ktorá sa jej bude zrážať z odmeny od februára 2018.
16.
Odvolateľka 3. januára 2018 ešte predtým, ako jej Úrad Komisie pre správu a úhradu individuálnych nárokov (PMO) 6. februára 2018 na základe tohto rozhodnutia vykonal zrážku z odmeny, podala na sporné rozhodnutie sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku.
17.
Dňa 2. mája 2018 menovací orgán sťažnosť odvolateľky zamietol. ( 7 )
IV. Konanie na Všeobecnom súde a napadnuté uznesenie
18.
Odvolateľka návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 2. augusta 2018 podala žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia a rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti a jednak o vrátenie súm, ktoré jej boli neoprávnene odpočítané z odmeny, zvýšených o úroky z omeškania.
19.
Odvolateľka uviedla jediný žalobný dôvod, v rámci ktorého sa odvoláva na množstvo nesprávnych právnych posúdení založených tak na porušení služobného poriadku, ako aj všeobecných zásad práva Únie. ( 8 ) Medzi údajnými nesprávnymi právnymi posúdeniami odvolateľka uviedla, že uvedené rozhodnutia predstavujú porušenie článkov 21, 55 a 60 služobného poriadku vzhľadom na to, že predložila dôkaz o svojej prítomnosti v priestoroch inštitúcie a na svojom oddelení počas dní považovaných za dni nepovolenej neprítomnosti.
20.
Všeobecný súd napadnutým uznesením túto žalobu v celom rozsahu zamietol ako čiastočne zjavne neprípustnú a čiastočne zjavne bez akéhokoľvek právneho základu.
21.
Pokiaľ ide o tvrdenia odvolateľky týkajúce sa údajného porušenia článkov 21, 55 a 60 služobného poriadku, Všeobecný súd v bode 67 napadnutého uznesenia konštatoval, že zjavne nemajú právny základ.
22.
Na účely preskúmania súladu sporného rozhodnutia a rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti Všeobecný súd najprv v bode 71 tohto uznesenia a na základe znenia článkov 21, 55 a 60 služobného poriadku preskúmal povinnosti úradníka, ktoré mu vyplývajú z článkov 21 a 55 služobného poriadku, ako aj povahu postihu ustanoveného v článku 60 prvého odseku služobného poriadku v prípade nepovolenej neprítomnosti úradníka. Rozhodol takto:
„Zo znenia týchto ustanovení vyplýva po prvé, že úradník pomáha a radí svojim nadriadeným a je zodpovedný za plnenie úloh, ktoré mu boli pridelené (článok 21 služobného poriadku), a po druhé, že je nepretržite k dispozícii svojmu orgánu (článok 55 služobného poriadku). Po tretie a nakoniec, článok 60 služobného poriadku postihuje každú nepovolenú neprítomnosť tak, že sa odpočíta od riadnej dovolenky dotknutého úradníka. Ak vyčerpal svoju riadnu dovolenku, príde o odmenu za zodpovedajúce obdobie.“
23.
Všeobecný súd následne v bodoch 73 až 78 napadnutého uznesenia uviedol skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že odvolateľka porušila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 21 a 55 služobného poriadku. Všeobecný súd po tom, ako poukázal na skutočnosť, že odvolateľka prejavila tak svoj úmysel nepracovať na oddelení, do ktorého bola preložená, ako aj úmysel nepomáhať svojim nadriadeným, nevykonávať úlohy, ktoré jej boli pridelené a nebyť nepretržite k dispozícii ESVČ, rozhodol, že odvolateľka zjavne nesplnila požiadavky stanovené v článkoch 21 a 55 služobného poriadku.
24.
Všeobecný súd z toho v bode 79 napadnutého uznesenia vyvodil toto:
„Z toho vyplýva, že aj keby sa preukázalo, že žalobkyňa bola skutočne prítomná v priestoroch ESVČ, ako to tvrdí, nič to nemení na tom, že tým, že jasne vyjadrila svoj úmysel na oddelení PRISM nepracovať, lebo sa chcela sústrediť len na administratívne otázky súvisiace s jej preložením, zjavne nesplnila požiadavky stanovené v článkoch 21 a 55 služobného poriadku. Preto ESVČ nemožno vytýkať, že sa domnievala, že sa žalobkyňa nachádza v situácii nepovolenej opakovanej neprítomnosti. Okrem toho, keďže opakovaná neprítomnosť, ktorú zohľadnila ESVČ, nebola vopred povolená jej nadriadenými, zrážka zo mzdy vo výške zodpovedajúcej 72 kalendárnym dňom je len dôsledkom nedodržania požiadaviek stanovených v článku 60 služobného poriadku (pozri analogicky rozsudok zo 16. decembra 2010, Lebedef/Komisia, T‑364/09 P , EU:T:2010:539 , body 24 až 26 ).“
25.
V bode 80 napadnutého uznesenia Všeobecný súd napokon spresnil, že to, že odvolateľka predložila dôkazy potvrdzujúce jej prítomnosť v kancelárii, jeho záver nespochybňuje. Podľa jeho názoru tieto dôkazy neumožnili preukázať, že odvolateľka pomáhala svojmu nadriadenému tým, že si plnila úlohy, ktoré jej boli pridelené, ani že bola nepretržite k dispozícii orgánu v súlade s povinnosťami, ktoré jej vyplývajú z článkov 21 a 55 služobného poriadku.
26.
Vzhľadom na tieto skutočnosti Všeobecný súd dospel k záveru, že odvolateľka sa nachádzala v situácii nepovolenej neprítomnosti, ktorá odôvodňovala vykonanie zrážky z odmeny v súlade s článkom 60 prvým odsekom služobného poriadku.
V. Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania
27.
Podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie odvolateľka návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 7. mája 2020 podala proti napadnutému uzneseniu odvolanie.
28.
Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnuté uznesenie, zaviazal ESVČ na náhradu trov konania na oboch stupňoch a vrátil vec Všeobecnému súdu, aby rozhodol o žalobe.
29.
ESVČ navrhuje zamietnuť odvolanie ako neprípustné alebo prinajmenšom nedôvodné a navrhuje, aby Súdny dvor zaviazal odvolateľku na náhradu trov konania.
VI. O cielenom preskúmaní piatej časti jediného odvolacieho dôvodu
30.
Pripomínam, že v súlade s požiadavkou Súdneho dvora sa v týchto návrhoch obmedzím na analýzu piatej časti jediného odvolacieho dôvodu, a najmä na jeho prvú výhradu.
31.
S cieľom lepšie pochopiť rámec tohto preskúmania spresňujem, že piata časť jediného odvolacieho dôvodu uvedeného odvolateľkou pozostáva z dvoch výhrad. V prvej výhrade, na ktorú sa tieto návrhy zamerajú, odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že nesprávne uplatnil ustanovenia článku 60 prvého odseku služobného poriadku, keď rozhodol, že úradník sa považuje za úradníka v situácii „nepovolenej neprítomnosti“ v zmysle tohto článku v prípade, keď si napriek tomu, že sa nachádza v priestoroch inštitúcie, neplní povinnosti týkajúce sa riadnej dochádzky a dostupnosti stanovené v článkoch 21 a 55 služobného poriadku. Odvolateľka tvrdí, že v takomto prípade mohlo byť začaté iba disciplinárne konanie, ktoré podľa nej v prípade postihu nepredpokladá zrážky z odmeny.
32.
V druhej výhrade odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že skreslil skutkové okolnosti, keď napriek tomu, že bola fyzicky prítomná na pracovisku, dospel k záveru, že sa nachádzala v situácii nepovolenej neprítomnosti.
33.
ESVČ sa domnieva, že tieto tvrdenia nie sú dôvodné. Konkrétne tvrdí, že Všeobecný súd správne uviedol, že článok 60 prvý odsek služobného poriadku postihuje každú nepovolenú neprítomnosť a predpokladá skutočnú prítomnosť na pracovisku, ktorá si vyžaduje, aby úradník spĺňal dve kumulatívne podmienky uvedené v článkoch 21 a 55 služobného poriadku, a to, aby pomáhal nadriadeným pri plnení úloh, ktoré mu boli pridelené, a v tomto ohľade bol nepretržite k dispozícii orgánu.
A.
Úvodné poznámky
34.
Na úvod by som chcel spresniť, že svoju analýzu obmedzím na výklad pojmu „nepovolená neprítomnosť“ úradníka v zmysle článku 60 prvého odseku služobného poriadku, hoci Všeobecný súd uviedol aj pojem „neospravedlnená neprítomnosť“ úradníka.
35.
V bode 79 napadnutého uznesenia totiž Všeobecný súd v prvom rade rozhodol, že nadriadený môže považovať úradníka, ktorý nedodržiava pracovné povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 21 a 55 služobného poriadku, za úradníka v situácii „neospravedlnenej opakovanej neprítomnosti“, a to aj napriek jeho prítomnosti na pracovisku. Všeobecný súd následne v druhom rade konštatoval, že takáto neprítomnosť v podstate predstavuje „nepovolenú neprítomnosť“ v zmysle článku 60 prvého odseku služobného poriadku, lebo nebola vopred povolená priamym nadriadeným, v dôsledku čoho možno vykonať zrážky z odmeny úradníka vo výške zodpovedajúcej počtu dní neprítomnosti.
36.
Odvolateľka sa teda nachádzala v situácii „neospravedlnenej neprítomnosti“ pre porušenie pracovných povinností ešte predtým, než sa ocitla v situácii „nepovolenej neprítomnosti“ v zmysle článku 60 prvého odseku služobného poriadku, lebo bola neprítomná bez predchádzajúceho povolenia svojho priameho nadriadeného.
37.
Každý z týchto pojmov pritom odkazuje na osobitný právny režim ustanovený v služobnom poriadku. Pojem „nepovolená neprítomnosť“ je síce obsiahnutý v článku 60 prvom odseku služobného poriadku, ktorého porušenie sa namieta v prejednávanom odvolaní, avšak v článku 59 služobného poriadku, ktorý sa týka zdravotnej dovolenky úradníka, sa uvádza pojem „neospravedlnená neprítomnosť“. Podľa tohto ustanovenia sa úradník nachádza v situácii neospravedlnenej neprítomnosti, ak v stanovenej lehote nepredložil lekárske potvrdenie, ak sa lekárske vyšetrenie sprostredkované inštitúciou nemohlo uskutočniť z dôvodov na strane úradníka alebo ak sa počas tohto vyšetrenia alebo vyšetrenia nezávislým lekárom zistí, že úradník je schopný plniť svoje povinnosti. Za týchto okolností a bez toho, aby tým bolo dotknuté uplatnenie platného disciplinárneho opatrenia, neospravedlnená neprítomnosť úradníka sa odpočíta z jeho riadnej dovolenky alebo v prípade, že úradník už nemá nárok na dovolenku, z jeho mzdy.
38.
Zo znenia napadnutého uznesenia nie je jasné, z akých dôvodov Všeobecný súd odkázal na „neospravedlnenú neprítomnosť“, či tým uplatnil článok 59 služobného poriadku – a v takom prípade je podľa môjho názoru posúdenie Všeobecným súdom nesprávne a v rozpore s požiadavkou odôvodnenia – alebo či tento odkaz vyplýva z existujúcich jazykových rozdielov medzi anglickým a francúzskym znením článku 59 služobného poriadku. V anglickej jazykovej verzii tohto článku je totiž pojem „nepovolená neprítomnosť“ niekedy použitý namiesto pojmu „neospravedlnená neprítomnosť“ vo francúzskej jazykovej verzii. ( 9 )
39.
V každom prípade v rozsahu, v akom sa výhrady uvedené odvolateľkou týkajú výlučne údajného porušenia článku 60 služobného poriadku, obmedzím svoju analýzu na výklad pojmu „nepovolená neprítomnosť“ úradníka uvedeného v tomto článku.
B.
Analýza
40.
Z dôvodov, ktoré teraz vysvetlím, sa domnievam, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nesprávne vyložil pojem „neprítomnosť“ použitý normotvorcom Únie v článku 60 prvom odseku služobného poriadku, lebo jeho výklad má dosť zvláštne následky, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto článku. Z posúdenia Všeobecným súdom totiž vyplýva, že v situácii „nepovolenej neprítomnosti“ v zmysle článku 60 prvého odseku služobného poriadku sa nachádza úradník, ktorý napriek tomu, že je prítomný na pracovisku, nedostal od svojho priameho nadriadeného predchádzajúce povolenie na to, aby nevykonával alebo aby nevykonával dobre svoju prácu, a takto si neplní pracovné povinnosti, ktoré si má plniť počas svojho pracovného času. Inak povedané, na to, aby sa úradník nenachádzal v situácii „nepovolenej neprítomnosti“, mal by prísť do práce a požiadať svojho nadriadeného o povolenie nepracovať alebo nepracovať dobre.
41.
Keďže pojem „neprítomnosť“ nie je v služobnom poriadku definovaný, jeho význam sa odvíja od jeho obvyklého významu v bežnom jazyku, ako aj od štruktúry a cieľov sledovaných právnou úpravou, ktorej je súčasťou. ( 10 )
1. O znení článku 60 prvého odseku služobného poriadku
42.
Článok 60 prvý odsek služobného poriadku stanovuje, že s výnimkou prípadu choroby alebo úrazu nesmie byť úradník neprítomný bez predchádzajúceho povolenia jeho priameho nadriadeného. V opačnom prípade sa jeho neprítomnosť pokladá za nepovolenú a bez toho, aby bolo dotknuté platné disciplinárne opatrenie, sa nepovolená neprítomnosť úradníka odpočíta od jeho riadnej dovolenky, alebo ak vyčerpal svoju riadnu dovolenku, z jeho odmeny.
43.
Po prvé by som chcel poukázať na to, že pojem „neprítomnosť“ použitý v článku 60 prvého odseku služobného poriadku je vo všetkých jazykových verziách služobného poriadku preložený jednotne. ( 11 ) Iba nemecká jazyková verzia sa odlišuje, pretože pojem „neprítomnosť“ je preložený výrazom „fernbleiben“, ktorý znamená „ostať opodiaľ“, čo obrazne naznačuje fyzickú vzdialenosť dotknutej osoby.
44.
V bežnom jazyku slúži pojem „neprítomnosť“ na označenie skutočnosti, že niekto alebo niečo nie je na mieste, kde sa očakáva, že bude. ( 12 ) Môže ísť napríklad o osobu, ktorá opustí svoj domov, učiteľ, ktorý nevyučuje, žiak, ktorý nie je prítomný na vyučovaní alebo ktorý sa nezúčastňuje činnosti, ktorej je povinný sa zúčastniť, alebo o osobu, ktorá sa nedostaví na súd. V právnom zmysle je neprítomnosť definovaná ako stav osoby, o ktorej sa nevie, čo sa s ňou stalo, keďže sa táto osoba prestala objavovať v mieste svojho bydliska, resp. pobytu bez toho, aby o sebe dala vedieť svojim blízkym. ( 13 ) Neprítomnosť osoby vedie k uplatneniu osobitného právneho režimu na ochranu práv neprítomného, ktorý súvisí so skutočnosťou, že „neprítomný nie je z právneho hľadiska ani mŕtvy, ani živý“. ( 14 ) Neprítomný sa najskôr pokladá za živého a až potom za mŕtveho. ( 15 ) Konkrétne sa teda neprítomnosť osoby môže prejaviť len fyzickou neprítomnosťou tejto osoby. Slovné spojenie „s výnimkou prípadu choroby alebo úrazu“ použité v článku 60 prvého odseku služobného poriadku vyjadruje vôľu normotvorcu Únie odkázať na situácie, keď úradník nie je fyzicky prítomný na pracovisku z dôvodu pracovnej neschopnosti, niekedy náhlej. ( 16 )
45.
Po druhé podotýkam, že článok 60 prvý odsek služobného poriadku odkazuje len na „neprítomnosť“ úradníka bez akéhokoľvek ďalšieho spresnenia alebo zmienky o správaní, spôsobilosti alebo výkonnosti, ktoré úradník pravdepodobne preukazuje počas obdobia, keď pracuje.
46.
Okrem toho sa úradník považuje za osobu nachádzajúcu sa v situácii „nepovolenej neprítomnosti“, len ak je neprítomný bez predchádzajúceho povolenia od svojho priameho nadriadeného. Neuvádza sa žiadna zmienka o akomkoľvek porušení pracovných povinností úradníkom počas jeho pracovného času v zmysle článkov 21 a 55 služobného poriadku.
47.
V tejto súvislosti poznamenávam, že povaha opatrení ustanovených v článku 60 v prvom odseku služobného poriadku nezodpovedá predmetu a účelu disciplinárnych opatrení uvedených v článku 9 prílohy IX k služobnému poriadku. Opatrenia, ktorým podlieha úradník, ktorý sa nachádza v situácii nepovolenej neprítomnosti, normotvorca Únie taxatívne vymedzil. Krátenie dovolenky alebo, v prípade jej vyčerpania, strata nároku na odmenu za zodpovedajúce obdobie sú opatrenia, ktorých účelom je kompenzovať fyzickú neprítomnosť úradníka, a nie úradníka pokarhať alebo napomenúť za neprijateľné správanie, ktorého sa údajne dopustil, alebo za nespôsobilosť alebo nedostupnosť, ktorú údajne preukázal počas obdobia, keď pracoval. Ako Všeobecný súd uviedol v rozsudku z 8. júla 1998, Aquilino/Rada ( 17 ), ide o to, aby sa získala „peňažná náhrada“ za neprítomnosť úradníka prostredníctvom krátenia jeho platu. ( 18 )
48.
Slovné spojenie „bez toho, aby boli dotknuté platné disciplinárne opatrenia“ použité v článku 60 v prvom odseku služobného poriadku okrem toho veľmi jasne naznačuje, že normotvorca Únie nechce, aby sa uplatňovanie opatrení uvedených v článku 60 prvom odseku služobného poriadku zamieňalo s uplatňovaním disciplinárneho konania uvedeného v článku 86 služobného poriadku. Prijatie opatrení stanovených v článku 60 prvom odseku služobného poriadku, ktoré majú prostredníctvom zrkadlového účinku kompenzovať nepovolenú neprítomnosť úradníka formou krátenia jeho riadnej dovolenky, alebo, v prípade vyčerpania riadnej dovolenky, jeho odmeny, nevylučuje začatie disciplinárneho konania a prijatie disciplinárnych opatrení v zmysle článku 86 a prílohy IX k služobnému poriadku, ak to okrem samotnej neprítomnosti odôvodňuje aj jeho správanie.
49.
Vzhľadom na tieto skutočnosti sa domnievam, že výklad Všeobecného súdu poskytnutý v bode 79 napadnutého uznesenia, pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti článku 60 prvého odseku služobného poriadku, a najmä o rozsah pojmu „neprítomnosť“ úradníka, nemá žiadnu oporu v znení tohto ustanovenia.
50.
Systematika a ciele predpisu, ktorého súčasťou je článok 60 prvý odsek služobného poriadku, podľa môjho názoru rovnako ako jeho znenie potvrdzujú, že neprítomnosť úradníka sa má posudzovať len vzhľadom na jeho fyzickú prítomnosť na pracovisku, a nie vzhľadom na jeho spôsobilosť, výkonnosť a správanie, ktoré preukazuje počas svojho pracovného času.
2. O systematike a cieľoch služobného poriadku
51.
Článok 60 je uvedený v hlave IV služobného poriadku s názvom „Pracovné podmienky úradníkov“.
52.
Hlava IV služobného poriadku pozostáva z troch kapitol. Kapitola 1 sa týka „pracovného času“, zatiaľ čo kapitola 2 sa týka „dovolenky a pracovného voľna“, a nakoniec kapitola 3 sa týka „sviatkov“. Služobný poriadok teda jasne rozlišuje pracovný čas úradníka uvedený v prvej kapitole – ktorý sa nachádza na svojom pracovisku vo svojom pracovnom čase – a čas, počas ktorého je úradník na svojom pracovisku neprítomný z dôvodu čerpania dovolenky podľa kapitoly 2 alebo sviatkov uvedených v kapitole 3.
53.
Článok 60 služobného poriadku patrí do kapitoly 2 venovanej „dovolenke a pracovnému voľnu“ ( 19 ).
54.
Vyššie uvedené články, t. j. články 57 až 59 služobného poriadku, stanovujú rôzne druhy pracovného voľna, na ktoré má úradník právo v rámci plnenia svojej pracovnej zmluvy. Všetky tieto druhy pracovného voľna sa vzťahujú na prípady, keď úradník prechádza obdobím pracovnej nečinnosti a fyzicky nie je prítomný na pracovisku. Účelom riadnej dovolenky uvedenej v článku 57 služobného poriadku je umožniť úradníkovi skutočne využiť dobu odpočinku a poskytnúť mu čas na oddych a voľnočasové aktivity. ( 20 ) Účelom materskej dovolenky stanovenej v článku 58 služobného poriadku je ochrana úradníčky počas jej tehotenstva a po pôrode, aby sa zabránilo kumulovaniu povinností vyplývajúcich z výkonu pracovnej činnosti v rovnakom období. ( 21 ) Zdravotná dovolenka uvedená v článku 59 služobného poriadku takisto zaručuje obdobie, počas ktorého sa pracovník nemusí fyzicky dostaviť na pracovisko, aby sa zotavil z choroby alebo úrazu ako dôvodu práceneschopnosti. ( 22 )
55.
Článok 60 služobného poriadku nadväzuje na tieto ustanovenia.
56.
Vzhľadom na to, že tento článok od úradníka vyžaduje, aby na svoju neprítomnosť v práci získal povolenie svojho priameho nadriadeného, s výnimkou prípadov, keď je chorý alebo mal úraz, jeho cieľom je zosúladiť neprítomnosť úradníka na pracovisku s požiadavkami jeho služby a prípadne s požiadavkami na dodržiavanie pravidiel vyplývajúcich zo spoločného systému zdravotného poistenia.
57.
Vzhľadom na predmet a miesto, ktoré má tento článok v rámci tejto kapitoly 2 – ide o záverečné ustanovenie – pravidlo a opatrenia, ktoré stanovuje, sa podľa môjho názoru majú uplatniť v prípade, že úradník je neprítomný alebo musí byť neprítomný na pracovisku. Opatrenia, ktoré stanovuje, sú teda len dôsledkom nepovolenej neprítomnosti úradníka na pracovisku. Keďže sa neprítomnosť počíta na základe počtu dní alebo poldní, opatrenie uvedené v článku 60 prvom odseku služobného poriadku sa uskutoční tak, že od zostatku riadnej dovolenky alebo, v prípade potreby, z odmeny, sa odpočíta zodpovedajúci počet dní alebo poldní.
58.
Cieľom takéhoto režimu teda nie je regulovať a postihovať správanie úradníka alebo výkon pracovných činností, ktoré úradník vo svojom „pracovnom čase“ skutočne vykonal.
59.
Z judikatúry, ktorú Súdny dvor vytvoril v kontexte smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času ( 23 ), ktorá sa uplatňuje na inštitúcie, ( 24 ) vyplýva, že pojmy „pracovný čas“ a „čas odpočinku“ sa navzájom vylučujú. ( 25 ) Ako uviedol Súdny dvor, pojem „pracovný čas“ je definovaný ako každé obdobie, počas ktorého pracovník pracuje, je k dispozícii zamestnávateľovi a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou. Ako uviedol Súdny dvor, pojem „pracovný čas“ je definovaný tak, že je to akýkoľvek čas, v rámci ktorého pracovník pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou. ( 26 )
60.
Pripomínam, že článok 21 služobného poriadku je v kontexte verejnej služby Únie výslovne súčasťou jeho hlavy II, ktorá sa vzťahuje na „práva a povinnosti úradníkov“ v rámci plnenia ich pracovnej zmluvy, a ukladá úradníkom povinnosť pomáhať a radiť svojim nadriadeným, ako aj vykonávať úlohy, ktoré im boli pridelené. Pokiaľ ide o článok 55 služobného poriadku, ten je súčasťou hlavy IV služobného poriadku, ktorý sa týka pracovných podmienok úradníkov, konkrétne jej kapitoly 1 s názvom „Pracovný čas“. Tento článok definuje rozsah povinnosti úradníka byť k dispozícii počas obdobia, kedy vykonáva svoju činnosť alebo svoje povinnosti na základe týždenného pracovného času. Z judikatúry vyplýva, že byť k dispozícii v zmysle článku 55 služobného poriadku znamená fyzickú a časovú dostupnosť pre orgán. ( 27 )
61.
Na úradníka, ktorý vo svojom „pracovnom čase“ porušuje takéto pracovné povinnosti, lebo si neplní úlohy, ktoré mu boli pridelené v súlade s požiadavkami stanovenými v článkoch 21 a 55 služobného poriadku, sa nevzťahuje disciplinárny režim podľa článku 60 prvého odseku služobného poriadku, ale režim disciplinárneho konania podľa článku 86 služobného poriadku.
62.
Ide o dva odlišné režimy, ktorých uplatnenie vyplýva z osobitných dôvodov a vedie k prijatiu opatrení, a prípadne postihov, ktorých povaha a účinky sa navzájom zjavne odlišujú.
63.
Pripomínam, že začatie disciplinárneho konania patrí medzi pravidlá osobitne stanovené v prílohe IX k služobnému poriadku, ktoré upravujú procesné záruky pre úradníka. Okrem toho by som chcel poukázať na to, že zrážky z odmeny úradníka nepatria medzi disciplinárne opatrenia ustanovené normotvorcom Únie v článku 9 tejto prílohy. Na rozdiel od situácie, keď sa úradníkovi vytýka, že bol neprítomný na pracovisku bez povolenia, totiž nie je možné vyčísliť možné porušenie pracovných povinností, čo je dôvod, pre ktorý sa disciplinárne opatrenie určí na základe kritérií výslovne uvedených v článku 10 prílohy IX k služobnému poriadku, osobitne so zreteľom na povahu a závažnosť porušenia pracovných povinností.
64.
Z tohto dôvodu sa domnievam, že usudzovať, že úradník prítomný na svojom pracovisku, ktorý si neplní dobre svoje úlohy alebo sa dopúšťa porušenia disciplíny, sa nachádza v situácii „nepovolenej neprítomnosti“, a v dôsledku toho možno uplatniť zrážky zo mzdy alebo krátenie dovolenky, možno považovať za zneužitie disciplinárneho konania. Táto nesprávna kvalifikácia „nepovolenej neprítomnosti“ má za následok uloženie tomuto úradníkovi finančného postihu, ktorý nie je v služobnom poriadku ustanovený, a to bez toho, aby úradník mohol využiť záruky riadneho disciplinárneho konania.
65.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sa domnievam, že Všeobecný súd sa v napadnutom uznesení dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že ESVČ mohla odvolateľku považovať za nachádzajúcu sa v situácii nepovolenej neprítomnosti v zmysle článku 60 prvého odseku služobného poriadku z dôvodu neplnenia pracovných povinností, ktoré odvolateľke vyplývajú z článkov 21 a 55 služobného poriadku, a uplatniť voči nej zrážky zo mzdy.
66.
Vzhľadom na všetky tieto úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, že prvá výhrada piatej časti jediného odvolacieho dôvodu je dôvodná.
VII. Návrh
67.
Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, že prvá výhrada piatej časti jediného odvolacieho dôvodu uplatneného zo strany WV je dôvodná.
( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština
( 2 ) Erwin Schrödinger je rakúsky fyzik, ktorý v roku 1935 uskutočnil myšlienkový experiment, nazývaný aj „Schrödingerov paradox“, s cieľom preukázať limity kvantovej mechaniky, ktorá vychádza z toho, že častica sa môže nachádzať v dvoch stavoch súčasne. Schrödinger si predstavil, že do škatule so zariadením umožňujúcim šírenie smrteľného plynu, ktoré začne rozpadom atómu, sa zatvorí mačka. Ak je škatuľa zatvorená, tak vzhľadom na to, že rozpad atómu je náhodný, nikdy nemožno vedieť, či sa atóm rozpadol. Je v dvoch stavoch súčasne – neporušený aj rozpadnutý. Rovnako aj mačka je v dvoch stavoch súčasne – živá aj mŕtva. Naopak, keď sa škatuľa otvorí, zistí sa, že mačka je len v jednom stave, buď živá, alebo mŕtva. Schrödinger chcel preukázať, že to, čo je predstaviteľné v kvantovej fyzike pri atómoch, už nie je predstaviteľné, keď ide o bežný subjekt, akým je mačka.
( 3 ) (T‑471/18, neuverejnené, ďalej len „napadnuté uznesenie“, EU:T:2020:26 ).
( 4 ) Ďalej len „sporné rozhodnutie“.
( 5 ) Pozri pre ilustráciu rozsudok z 18. marca 1975, Acton a i./Komisia ( 44/74, 46/74 a 49/74 , EU:C:1975:42 ), alebo zo 16. decembra 2010, Lebedef/Komisia ( T‑364/09 P , EU:T:2010:539 ).
( 6 ) V rozsudku z 9. marca 2021, Stadt Offenbach am Main (Pracovná pohotovosť vo forme nepretržitej dostupnosti hasiča) ( C‑580/19 , EU:C:2021:183 , bod 35 ), Súdny dvor dospel k záveru, že „pracovisko treba chápať ako akékoľvek miesto, kde má pracovník vykonávať činnosť na príkaz svojho zamestnávateľa, a to aj vtedy, keď toto miesto nie je miestom, kde obvykle vykonáva svoju pracovnú činnosť“.
( 7 ) Ďalej len „rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti“.
( 8 ) Pozri bod 61 napadnutého uznesenia.
( 9 ) Pozri v tejto súvislosti jazykové verzie článku 59 ods. 1 druhého a tretieho pododseku služobného poriadku.
( 10 ) Pozri rozsudok zo 17. decembra 2020, BAKATI PLUS ( C‑656/19 , EU:C:2020:1045 , bod 39 a citovaná judikatúra).
( 11 ) Pozri napríklad znenie v španielskom jazyku („ausentarse“, „ausencia“), anglickom jazyku („absent“, „absence“), talianskom jazyku („assentarsi“, „assenza“), portugalskom jazyku („ausentar‑se“, „ausência“) alebo rumunskom jazyku („absenta“, „absență“).
( 12 ) Definícia zo slovníka Larousse .
( 13 ) Pozri v tejto súvislosti článok 112 code civil (francúzsky Občiansky zákonník), ktorý stanovuje, že „ak sa niekto prestal objavovať v mieste svojho bydliska alebo pobytu, pričom sa o ňom nič nevie, poručnícky súd môže na žiadosť dotknutých osôb alebo prokuratúry konštatovať, že existuje domnienka jeho nezvestnosti“.
( 14 ) Pozri BELLIS, K.: La personnalité juridique et le cas de l’absent: le principe de l’unicité du patrimoine n’a pas dit son dernier mot. In: Revue Juridique de l’Ouest . Paríž: Persée, 2015, č. 1, s. 9 až 46, osobitne bod 31 a poznámku pod čiarou 127, ktorá odkazuje na FENET, P. A.: Recueil complet des travaux préparatoires du Code civil . Paríž: Hachette, 1836, diel 8, s. 373.
( 15 ) Právny režim uplatniteľný v prípade neprítomnosti sa odlišuje od právneho režimu uplatniteľného v prípade zmiznutia, ktorý sa zakladá na predpoklade úmrtia, a od právneho režimu uplatniteľného v prípade smrti, ktorý znamená zánik právnej subjektivity.
( 16 ) Pozri rozsudok zo 4. októbra 2018, Dicu ( C‑12/17 , EU:C:2018:799 , bod 32 ).
( 17 ) ( T‑130/96 , EU:T:1998:159 ).
( 18 ) Pozri rozsudok z 8. júla 1998, Aquilino/Rada ( T‑130/96 , EU:T:1998:159 , bod 71 ).
( 19 ) V bežnom jazyku pojem „dovolenka a pracovné voľno“ označuje obdobie, počas ktorého je pracovník oprávnený dočasne prerušiť svoju prácu napríklad z dôvodu dovolenky alebo choroby. Pojem „dovolenka a pracovné voľno“ sa odlišuje od pojmu „sviatky“ uvedeného v kapitole 3, pričom v prípade sviatkov sa od pracovníka nevyžaduje, aby vopred získal povolenie na to, aby mohol byť neprítomný v práci.
( 20 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudky zo 6. novembra 2018, Kreuziger ( C‑619/16 , EU:C:2018:872 , bod 40 a citovaná judikatúra), ako aj zo 4. júna 2020, Fetico a i. ( C‑588/18 , EU:C:2020:420 , bod 33 a citovaná judikatúra).
( 21 ) Pozri najmä rozsudok z 18. novembra 2020, Syndicat CFTC ( C‑463/19 , EU:C:2020:932 , bod 52 a citovaná judikatúra).
( 22 ) Pozri najmä uznesenie z 21. februára 2013, Maestre García ( C‑194/12 , EU:C:2013:102 , bod 18 a citovaná judikatúra).
( 23 ) Ú. v. ES L 299, 2003, s. 9 ; Mim. vyd. 05/004, s. 381.
( 24 ) Pozri rozsudok z 19. septembra 2013, Preskúmanie Komisia/Strack ( C‑579/12 RX‑II , EU:C:2013:570 , bod 43 ), ako aj článok 1e ods. 2 služobného poriadku.
( 25 ) Pozri rozsudok z 21. februára 2018, Matzak ( C‑518/15 , EU:C:2018:82 , bod 55 a citovaná judikatúra).
( 26 ) Pozri rozsudok z 9. marca 2021, Stadt Offenbach am Main (Pracovná pohotovosť vo forme nepretržitej dostupnosti hasiča) ( C‑580/19 , EU:C:2021:183 , bod 29 a citovaná judikatúra).
( ) Pozri rozsudok z 21. apríla 1994, Campogrande/Komisia ( C‑22/93 P , EU:C:1994:164 , body 19 a 20 ).