C-226/20

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Dumping – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/1795 – Dovoz plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla – Ukončenie konania týkajúceho sa dovozov zo Srbska – Nariadenie (EÚ) 2016/1036 – Článok 3 ods. 4 písm. a) a článok 9 ods. 2 a 3 – Určenie existencie ujmy – Súhrnné vyhodnotenie účinkov dovozov s pôvodom vo viac ako v jednej krajine – ‚Zanedbateľná‘ miera objemu dovozov z konkrétnej krajiny – Ukončenie konania – Článok 20 ods. 2 – Porušenie práv na obranu“

1.

Môže Európska komisia v rámci antidumpingového prešetrovania považovať za „zanedbateľný“ objem dovozov do Európskej únie pochádzajúcich z konkrétnej krajiny, ktorý predstavuje 1,04 % podiel na trhu, čiže je vyšší, hoci nepatrne, než prahová hodnota 1 %? Môže preto Komisia za uvedených okolností rozhodnúť, že nebude vyhodnocovať účinky dovozov z danej krajiny súhrnne s dovozmi z ostatných krajín, ktoré sú predmetom prešetrovania, čiže rozhodnúť o ukončení prešetrovania v súvislosti s dovozmi z uvedenej krajiny?

2.

4. V prípade, že dovoz výrobku z viac ako z jednej krajiny je súčasne predmetom antidumpingových prešetrovaní, účinky takéhoto dovozu sa súhrnne vyhodnotia, len ak sa určí, že:

a)

dumpingové rozpätie stanovené vo vzťahu k dovozu z každej krajiny je väčšie ako de minimis, tak ako je uvedené v článku 9 ods. 3, a že objem dovozu z každej krajiny nie je zanedbateľný a

b)

súhrnné vyhodnotenie účinkov dovozu je primerané z hľadiska podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podobným výrobkom Únie.“

4.

6.

V článku 20 ods. 1 a 2 základného nariadenia sa stanovuje:

„1. Osoby, ktoré podali podnet, dovozcovia, vývozcovia a ich zastupujúce združenia, ako aj zástupcovia krajiny vývozu môžu požiadať o poskytnutie podrobných informácií o skutočnostiach, na základe ktorých boli uložené predbežné opatrenia. Žiadosti o poskytnutie týchto informácií sa predložia písomne bezodkladne po uložení predbežných opatrení a predmetné informácie sa poskytnú písomne, len čo to bude možné.

2. Strany uvedené v odseku 1 môžu požiadať o konečné poskytnutie informácií, resp. dôvodov, na základe ktorých má byť odporučené uloženie konečných opatrení, ukončenie prešetrovania alebo zastavenie konania bez uloženia opatrení, pričom osobitnú pozornosť treba venovať poskytovaniu iných informácií, než sú tie, z ktorých sa vychádzalo pri predbežných opatreniach.“

II. Skutkový stav a sporné nariadenie

7.

Z odôvodnení 232 až 236 sporného nariadenia, na ktoré sa odkazuje v bodoch 52 až 58 napadnutého rozsudku, vyplýva, že Komisia v tomto nariadení považovala objemy dovozu zo Srbska za „zanedbateľné“ v zmysle článku 3 ods. 4 základného nariadenia, a to vzhľadom na skutočnosť, že predmetný objem sa počas obdobia prešetrovania znížil, pričom predstavoval podiel na trhu iba 1,04 %. V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení 232 sporného nariadenia konštatovala, že: „v praxi Komisia považuje trhový podiel pod prahovou hodnotou 1 % stanovenou v základnom nariadení vo fáze začatia konania za ‚zanedbateľný‘. Komisia však v tomto prípade zistila, že podiel 1,04 % je stále zanedbateľný, pretože podiel 0,04 % by sa mal považovať za nevýznamný, najmä ak je relatívne malý objem dovozu zo Srbska podstatne nižší ako objem dovozu z každej zo štyroch ďalších krajín. Objem dovozu zo Srbska predstavoval takmer polovicu objemu dovozu z Brazílie, čo je krajina s druhým najnižším objemom dovozu“.

10.

Komisia následne zamietla tvrdenie Eurofer, ktorým toto združenie namietalo, že srbský vývoz by sa mal vyhodnotiť súhrnne s dovozmi z ostatných krajín, pretože prekročil prahovú hodnotu de minimis na úrovni 1 %. V tomto ohľade Komisia v odôvodnení 234 sporného nariadenia usúdila, že:

„Rozhodnutie, či sa má dovoz hodnotiť súhrnne, musí byť založené na všetkých kritériách stanovených v článku 3 ods. 3 základného nariadenia. Článok 3 ods. 4 základného nariadenia nepripisuje osobitný význam žiadnemu z týchto individuálnych kritérií. Hoci je pravda, že dovoz z krajiny nemožno kumulovať, ak je jeho objem zanedbateľný, opak neznamená, že sa ipso facto kumulovať musí. Okrem toho v základnom nariadení sa výslovne nestanovujú prahové hodnoty zanedbateľnosti. Zatiaľ čo článok 5 ods. 7 základného nariadenia môže slúžiť ako usmernenie týkajúce sa zanedbateľného objemu dovozu, v článku 3 ods. 4 sa na tieto prahové hodnoty neodkazuje. Toto znenie naopak poskytuje Komisii dostatočnú flexibilitu, aby prípady analyzovala jednotlivo a zohľadnila, že dodatočný objem na úrovni 0,04 % bol nevýznamný“.

III. Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

14.

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 29. decembra 2017 podalo Eurofer žalobu, ktorou sa domáhalo zrušenia článku 2 sporného nariadenia.

15.

Uznesením z 12. júla 2018 predseda ôsmej komory Všeobecného súdu povolil spoločnosti HBIS Group Serbia Iron & Steel LLC Belgrade (ďalej len „HBIS“), aby vstúpila do konania ako vedľajší účastník konania.

16.

19.

Vo svojom odvolaní Eurofer navrhuje, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok, zrušil článok 2 sporného nariadenia; subsidiárne, aby vrátil vec Všeobecnému súdu a uložil Komisii a HBIS Serbia povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania a trovy konania pred Všeobecným súdom.

20.

Komisia navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok a vyhlásiť žalobu za neprípustnú, zamietnuť odvolanie a uložiť Eurofer povinnosť nahradiť trovy konania pred Všeobecným súdom, ako aj trovy odvolacieho konania.

21.

HBIS navrhuje zamietnuť odvolanie a uložiť Eurofer povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré HBIS vznikli jednak v konaní pred Všeobecným súdom, ako aj v odvolacom konaní.

Pred vecným preskúmaním odvolacích dôvodov, ktoré Eurofer vznieslo proti napadnutému rozsudku, je potrebné podrobiť analýze niektoré tvrdenia Komisie, ktoré táto inštitúcia uviedla už v konaní pred Všeobecným súdom a ktoré sa týkajú prípustnosti žaloby.

A.

O prípustnosti žaloby

25.

Na úvod svojho vyjadrenia k odvolaniu Komisia uviedla, že pred Všeobecným súdom poukázala na neprípustnosť žaloby. Uvedená inštitúcia pripomína svoje tvrdenia, podľa ktorých je predmetná žaloba neprípustná z dvoch dôvodov: jednak z dôvodu, že článok 2 sporného nariadenia nemožno oddeliť od zvyšných ustanovení tohto nariadenia; ( 5 ) rovnako z dôvodu, že Eurofer ako neziskové združenie založené podľa belgického práva dostatočne nepreukázalo, že sporné nariadenie sa ho priamo a osobne týka v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

26.

Pokiaľ sa má návrh Komisie naopak chápať ako návrh na nahradenie odôvodnenia alebo ako výzva Súdnemu dvoru, aby konštatoval neprípustnosť žaloby z úradnej povinnosti, pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry Súdny dvor, ktorý rozhoduje o odvolaní na základe článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, je povinný vyjadriť sa v prípade potreby aj z úradnej moci k prípustnosti žaloby o neplatnosť a tým k odvolaciemu dôvodu verejného poriadku založenému na porušení podmienky vyjadrenej v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ, podľa ktorej sa žalobca môže domáhať zrušenia rozhodnutia, ktoré mu nie je určené, iba ak sa ho toto rozhodnutie priamo a osobne týka. ( 8 )

30.

Z judikatúry v každom prípade tiež vyplýva, že Súdnemu dvoru prináleží posúdiť, či riadny výkon spravodlivosti odôvodňuje v prípade okolností v dotknutej veci meritórne zamietnutie odvolania bez rozhodnutia o námietke neprípustnosti. ( 9 )

31.

V prejednávanej veci sa domnievam, že uvedené odôvodnenie týkajúce sa hospodárnosti konania je opodstatnené. Z nasledujúcich úvah týkajúcich vecného hľadiska odvolania totiž vyplýva, že podané odvolanie treba podľa môjho názoru zamietnuť, a najmä že nejde o prípad, v ktorom je potrebné, aby Súdny dvor, po tom, čo vyhovie návrhu a zruší napadnutý rozsudok, rozhodol vyžiadať vec od Všeobecného súdu a vo veci samej rozhodol tak, že návrhu vyhovie. ( 10 )

B.

V napadnutom rozsudku Všeobecný súd zamietol prvý žalobný dôvod, ktorým Eurofer poukázalo na skutočnosť, že Komisia sa nesprávne rozhodla nevyhodnotiť srbské dovozy súhrnne s dovozmi z ostatných dotknutých krajín v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia, keďže tieto dovozy považovala za zanedbateľné v zmysle písm. a) uvedeného ustanovenia, a to napriek tomu, že predstavovali podiel na trhu vyšší než 1 %.

34.

V tomto ohľade Všeobecný súd predovšetkým jednak konštatoval, že pokiaľ ide o druhú podmienku stanovenú v článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia – čiže podmienku, podľa ktorej objem dovozu nesmie byť zanedbateľný –, uvedené ustanovenie nijakým spôsobom neodkazuje na článok 5 ods. 7 ani na nijaké iné ustanovenie tohto nariadenia. Ďalej Všeobecný súd poznamenal, že článok 5 ods. 7 základného nariadenia sa týka iného štádia prešetrovania než článok 3 ods. 4 tohto nariadenia. Prvé ustanovenie sa totiž vzťahuje na situáciu, keď sa konanie ešte ani nezačalo, zatiaľ čo druhé ustanovenie sa týka situácie, v ktorej prešetrovanie už prebieha. ( 11 )

35.

Všeobecný súd na základe uvedeného usúdil, že hoci článok 5 ods. 7 základného nariadenia môže poskytnúť usmernenia, pokiaľ ide o objemy dovozu, ktoré možno považovať za zanedbateľné, neznamená to, že v rámci článku 3 ods. 4 tohto nariadenia by sa dovozy z dotknutej krajiny, ktoré predstavujú podiel na trhu vyšší ako 1 %, nemohli považovať za zanedbateľné. ( 12 )

36.

39.

Eurofer v prvom rade poukazuje na to, že medzi článkom 3 ods. 4 a článkom 5 ods. 7 základného nariadenia existuje podľa judikatúry vzťah komplementarity v tom zmysle, že cieľom ustanovenia článku 5 ods. 7 je objasniť okolnosti, za ktorých je podiel dovozov do Únie príliš nízky na to, aby sa tieto dovozy mohli považovať za dovozy spôsobujúce dumping. ( 16 ) Z uvedeného vyplýva, že správny výklad článku 3 ods. 4 základného nariadenia predpokladá, že prahová hodnota 1 % stanovená v článku 5 ods. 7 toho istého nariadenia predstavuje záväznú prahovú hodnotu na účely posúdenia „zanedbateľnej“ miery objemu dovozov. Takýto výklad potvrdzuje jednak rozhodovacia prax Komisie, na ktorú sa odkazuje v príkladoch uvedených v bodoch 73 a 74 napadnutého rozsudku, jednak vyššie uvedená vysvetlivka z roku 2000.

40.

V treťom rade prístup Všeobecného súdu v napadnutom rozsudku, podľa ktorého možno objem dovozov predstavujúci podiel na trhu vyšší než 1 % považovať za „zanedbateľný“, je podľa Eurofer v rozpore so zásadou právnej istoty. Ak by prahová hodnota na posúdenie zanedbateľnosti objemu dovozov v zmysle článku 3 ods. 4 písm. a) zakladeného nariadenia úplne nezodpovedala, tak ako rozhodol Všeobecný súd, prahovej hodnote stanovenej v článku 5 ods. 7 tohto nariadenia, z dôvodu, že tieto prahové hodnoty sa vzťahujú na rôzne fázy konania, existovala by neistota, aj pokiaľ ide o uplatniteľnosť prahovej hodnoty 3 %, ktorá sa tiež stanovuje v článku 5 ods. 7 toho istého nariadenia, čo by mohlo viesť k absurdnému dôsledku, že prešetrovanie by bolo možné začať, ale nie ukončiť. Prahová hodnota, pri ktorej má Komisia široký priestor pre voľnú úvahu a vo vzťahu ku ktorej existuje obmedzená možnosť súdneho preskúmania, by navyše viedla k neistote, pretože by nebola jasná hranica, za ktorou možno konštatovať „zanedbateľnú“ miera objemu dovozov, čo by malo za následok aj zvýšenie rizika politického zasahovania do antidumpingového prešetrovania.

42.

Komisia uvádza, že prvý odvolací dôvod Eurofer nie je relevantný. V zostávajúcej časti táto inštitúcia a HBIS spochybňujú tvrdenia Eurofer z vecného hľadiska.

c) Posúdenie

43.

Predovšetkým treba poznamenať v súlade s konštatovaním Všeobecného súdu ( 17 ), že článok 3 ods. 4 základného nariadenia, na ktorého nesprávny výklad poukazuje Eurofer vo svojom prvom odvolacom dôvode, stanovuje v písm. a) a b) tri podmienky, ktoré je potrebné kumulatívne splniť, aby sa povolilo súhrnné vyhodnotenie dovozov z viac ako jednej krajiny, ktoré sú súčasne predmetom antidumpingových prešetrovaní, na účely zistenia ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. V prvom rade dumpingové rozpätie musí byť vyššie než prahová hodnota de minimis stanovená v článku 9 ods. 3 základného nariadenia, v druhom rade objem dovozov z každej krajiny nesmie byť zanedbateľný a v treťom rade súhrnné vyhodnotenie účinkov dumpingových dovozov musí byť vhodné s ohľadom na podmienky hospodárskej súťaže. Naproti tomu na vylúčenie súhrnného vyhodnotenia stačí, že jedna z týchto troch podmienok nie je splnená.

47.

V tomto ohľade je z gramatického hľadiska predovšetkým potrebné poznamenať, že, ako správne konštatoval Všeobecný súd a ako napokon uznalo aj samotné Eurofer, ( 18 ) v druhej časti článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia, týkajúcej sa druhej podmienky, sa výslovne vôbec neodkazuje na akékoľvek iné ustanovenie základného nariadenia, pričom na splnenie predmetnej podmienky sa jednoducho vyžaduje, aby objem dovozov z každej krajiny nebol „zanedbateľný“, bez presnejšieho vymedzenia tohto pojmu.

48.

Hoci je pravda, že takéto konštatovanie gramatického charakteru, aj keď iba orientačné, samo osebe nutne nevylučuje, že predmetné ustanovenie možno vykladať v spojení s iným ustanovením základného nariadenia, v každom prípade nadobúda význam z hľadiska konštatovania systematického charakteru, že prvá časť článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia, v ktorej sa vymedzuje prvá podmienka (čiže podmienka týkajúca sa dumpingového rozpätia), obsahuje, na rozdiel od dotknutého ustanovenia, výslovný odkaz na hodnotu de minimis v zmysle článku 9 ods. 3 tohto nariadenia, t. j. 2 %.

49.

Tieto gramatické a systematické úvahy podľa môjho názoru poukazujú na vôľu normotvorcu ponechať Komisii určitý priestor pre voľnú úvahu v rámci rozhodovania, či objem dovozov je alebo nie je zanedbateľný, aby sa umožnilo súhrnné vyhodnotenie účinkov dovozov z viac ako jednej krajiny, ktoré sú súčasne predmetom antidumpingových prešetrovaní.

Okrem toho treba dodať, že existencia takejto miery voľnej úvahy neznamená, že je neobmedzená. Ako poznamenal Všeobecný súd v bodoch 67 a 78 napadnutého rozsudku – a ako napokon vyplýva z rozhodovacej praxe inštitúcií Únie uvedenej v bodoch 73, 74, 75 a 79 napadnutého rozsudku –, prahová hodnota uvedená v článku 5 ods. 7 základného nariadenia môže poskytnúť usmernenie a slúžiť ako referenčný bod pri určení prípadnej zanedbateľnej miery objemu dovozov na účely súhrnného vyhodnotenia účinkov podľa článku 3 ods. 4 základného nariadenia. Komisia sa však nemôže od tejto prahovej hodnoty zásadne odchýliť, pričom v konkrétnom prípade je povinná odôvodniť, prečo je odchýlenie sa od uvedenej prahovej hodnoty opodstatnené vzhľadom na okolnosti danej veci. Z uvedeného však podľa môjho názoru nevyplýva, že takáto orientačná prahová hodnota predstavuje pevnú a prísne posudzovanú hranicu, pri prekročení ktorej sa Komisii z právneho hľadiska bráni konštatovať, že dovozy z určitej krajiny, ktoré sú predmetom antidumpingového prešetrovania, sú zanedbateľné.

52.

V tomto zmysle je podľa môjho názoru potrebné vykladať vzťah komplementarity medzi dvoma dotknutými ustanoveniami, na ktorý poukázal Všeobecný súd v rozsudku z 25. januára 2017, Rusal Armenal/Rada ( T‑512/09 RENV , EU:T:2017:26 ), na ktorý odkázalo Eurofer. ( 22 ) Všeobecný súd dospel v uvedenom rozsudku k záveru, že Rada sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď „zohľadnila“ prahovú hodnotu 1 % uvedenú v článku 5 ods. 7 základného nariadenia na účely výkladu podmienky týkajúcej sa nezanedbateľného charakteru dovozov uvedenej v článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Tento rozsudok preto potvrdzuje, že prahová hodnota 1 % je orientačnou hranicou, ktorá sa „zohľadňuje“, a nie nutne kogentným údajom.

56.

Navyše aj zistenia Všeobecného súdu týkajúce sa významu vysvetlivky z roku 2000 nie sú poznačené vadami a sú v súlade s judikatúrou. ( 24 ) Všeobecný súd totiž správne poznamenal, že uvedený dokument nepredstavuje akt, ktorým Komisia zamýšľala sama obmedziť výkon svojej diskrečnej právomoci.

57.

V druhom rade tvrdenia Eurofer, podľa ktorých výklad Všeobecného súdu vedie k problémom týkajúcim sa právnej istoty, nie sú presvedčivé. Ako sa uviedlo v bode 51 vyššie, diskrečná právomoc Komisie pri uplatňovaní ustanovenia článku 3 ods. 4 písm. a) druhej vety základného nariadenia jednak nie je neobmedzená, pričom Komisia je povinná zohľadniť ako referenčný bod prahovú hodnotu uvedenú v článku 5 ods. 7 základného nariadenia. Jednak je potrebné poznamenať, že, ako uviedla Komisia, skôr výklad článku 3 ods. 4 písm. a) druhej vety základného nariadenia, ktorý navrhlo Eurofer, ohrozuje potrebný účinok tohto ustanovenia. Ako totiž poznamenala Komisia, ak by sa malo ustanovenie článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia vzťahovať výlučne na objem dovozov z konkrétnej krajiny, ktorý je nižší než prahová hodnota 1 %, neuplatňovalo by sa prakticky vôbec, pretože konanie vo veci takýchto dovozov by sa nemohlo ani začať.

58.

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že prvý odvolací dôvod Eurofer treba podľa môjho názoru zamietnuť.

61.

Všeobecný súd konštatoval, že otázka zanedbateľnej miery objemu dovozov sa neobmedzuje na otázku jednoduchého množstva tohto objemu, ale zahŕňa aj otázku jeho kvality, to znamená aj iné ukazovatele účinkov, ktoré tento objem môže vyvolať. Komisia preto podľa názoru Všeobecného súdu správne usúdila, že v prípade vysokých cien súvisiacich s dovozmi z krajiny, ktorej objem zodpovedá nízkemu podielu na trhu, mohla iba táto skutočnosť sama osebe potvrdiť zanedbateľný charakter týchto dovozov, bez potreby podrobnejšie analyzovať predmetné ceny, ako to požadovalo Eurofer. ( 26 )

b) Tvrdenia účastníkov konania

62.

Eurofer uvedenú analýzu spochybňuje. V prvej časti druhého odvolacieho dôvodu Eurofer uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď do posúdenia zanedbateľnosti, ktorá sa týka iba kvantitatívneho hodnotenia vo vzťahu k objemu, zahrnul prvky súvisiace s cenou. Cenová analýza nie je v rámci uvedeného posúdenia vôbec relevantná, ale význam nadobúda až v rámci analýzy tretej podmienky uvedenej v článku 3 ods. 4 základného nariadenia, čiže požiadavky týkajúcej sa podmienok hospodárskej súťaže. Základné nariadenie tieto dva prvky jasne rozlišuje, pričom judikatúra uvedený prístup potvrdzuje.

63.

V tretej časti Eurofer uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia a skreslil dôkazy, keď konštatoval, že priemerné ceny súvisiace s objemom zodpovedajúcim nízkemu podielu na trhu podporovali tvrdenie o zanedbateľnej miere objemu predmetných dovozov. Eurofer totiž zastáva názor, že hoci bola priemerná cena dovozov zo Srbska skutočne vyššia než cena dovozov z iných krajín, z dôkazov založených do spisu v každom prípade vyplýva, že priemerná cena jediného srbského vyvážajúceho výrobcu, ktorého sa týkalo prešetrovanie, bola prakticky rovnaká ako cena ruského a brazílskeho výrobcu, ktorým však Komisia uložila antidumpingové clá. Všeobecný súd sa preto dopustil zjavne nesprávneho posúdenia a skreslenia dôkazov, keď pri svojej analýze vychádzal z priemerných cien, pričom zamlčal skutočnosť, že cenové podhodnotenie a predaje pod cenu zo strany srbského výrobcu boli podobné ako v prípade dvoch vyššie uvedených výrobcov.

65.

Podľa názoru Komisie je druhý odvolací dôvod v celom rozsahu irelevantný, pričom jeho tretia časť je čiastočne neprípustná. V každom prípade Komisia a HBIS spochybňujú uvedený odvolací dôvod z vecného hľadiska.

c) Posúdenie

66.

Najprv je potrebné analyzovať námietku Komisie, podľa ktorej je druhý odvolací dôvod v celom rozsahu irelevantný. Komisia totiž zastáva názor, že body 81 až 84 napadnutého rozsudku, na ktoré sa tento odvolací dôvod zameriava, obsahujú odôvodnenie uvedené iba pre úplnosť, ktoré nie je nevyhnutné na preukázanie oprávnenosti záveru Všeobecného súdu, že dovozy zo Srbska sa mali považovať za zanedbateľné v zmysle článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Túto skutočnosť potvrdzuje použitie výrazov „navyše“ a „potvrdzovať“ v bodoch 81 a 83 napadnutého rozsudku.

70.

V tomto ohľade však z analýzy prvého odvolacieho dôvodu vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 80 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia mohla v prejednávanej veci bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, v rámci uplatnenia svojej diskrečnej právomoci konštatovať, že objem dovozov zo Srbska zostal zanedbateľný, a to napriek tomu, že ich úroveň bola počas obdobia prešetrovania na úrovni 1,04 %.

71.

V dôsledku toho, aj keby Súdny dvor vyhovel prvej časti a rozhodol, že analýza zanedbateľnej miery objemu dovozov, ktorú má Komisia vykonať v zmysle článku 3 ods. 4 písm. a) druhej vety základného nariadenia, sa mala obmedziť výlučne na kvantitatívne hľadisko, v dôsledku čoho sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho posúdenia v súvislosti s bodmi 81 až 84 rozsudku, takéto zistenie by nespochybnilo vyššie uvedený záver, ku ktorému Všeobecný súd dospel v bode 80 napadnutého rozsudku.

72.

Z uvedeného podľa môjho názoru vyplýva, že prvá časť je v súlade s tvrdením Komisie skutočne irelevantná.

76.

Naproti tomu, pokiaľ o druhú a tretiu časť druhého odvolacieho dôvodu, domnievam sa, že nie sú irelevantné. Ak je totiž preukázané, že analýza zanedbateľnosti objemu dovozov, ktorá sa má vykonať podľa článku 3 ods. 4 písm. a) druhej vety základného nariadenia, môže zahŕňať aj kvalitatívne prvky týkajúce sa faktorov súvisiacich s cenou týchto dovozov, nie je vylúčené, že zistenie pochybenia Všeobecného súdu pri hodnotení tejto analýzy, ktorú Komisia vykonala v konkrétnom prípade, by mohlo viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku.

77.

Napriek uvedenému sa však domnievam, že druhú, ako aj tretiu časť treba z vecného hľadiska zamietnuť.

78.

81.

Pokiaľ ide o prvú výhradu, podľa ktorej z dôkazov založených v spise vyplýva, že priemerná cena jediného srbského vyvážajúceho výrobcu bola prakticky rovnaká ako cena ruského a brazílskeho výrobcu, domnievam sa, že v rozsahu, v akom má táto výhrada spochybniť analýzu dôkazov vykonanú Všeobecným súdom, treba ju v rámci konania o odvolaní považovať za neprípustnú. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že ak Všeobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má podľa článku 256 ZFEÚ len právomoc preskúmať právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právne následky, ktoré z neho boli vyvodené. Posúdenie skutkového stavu teda s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov predložených v konaní pred Všeobecným súdom nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. ( 27 )

82.

Pokiaľ treba uvedenej prvej výhrade naopak rozumieť v tom zmysle, že Eurofer spochybňuje nesprávnu právnu kvalifikáciu skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho Komisia vyvodila, keďže v skutkovo podobných situáciách neuložila antidumpingové clá, ( 28 ) je neopodstatnená z vecného hľadiska. Skutočnosť, že jeden ruský a jeden brazílsky vyvážajúci výrobca vyvážali dotknutý výrobok do Únie za ceny podobné priemernej cene jediného srbského vývozcu, totiž nemení nič na tom, že priemerné ceny dovozov z Ruska a Brazílie boli na úrovni krajiny nižšie než srbské ceny, čo Eurofer nespochybňuje ( 29 ) a čo umožnilo dospieť Komisii k odlišným záverom, pokiaľ ide o dovozy z uvedených krajín.

83.

Pokiaľ ide o druhú výhradu, je potrebné pripomenúť, že o skreslenie dôkazov ide podľa ustálenej judikatúry vtedy, ak sa hodnotenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne bez toho, aby sa poukázalo na nové dôkazy. Toto skreslenie však musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov. Navyše pokiaľ odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd skreslil dôkazy, musí presne uviesť údajne skreslené skutočnosti a preukázať chyby v analýze, ktoré podľa jeho posúdenia viedli Všeobecný súd k tomuto skresleniu. ( 30 )

V treťom odvolacom dôvode, ktorý sa delí na tri časti a jeho cieľom je spochybniť body 109 až 121 napadnutého rozsudku, Eurofer uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia a nesprávneho právneho posúdenia pri analýze, ktorou potvrdil konštatovanie Komisie, že v danej veci nebolo potrebné prijať ochranné opatrenia pre dovoz zo Srbska v zmysle článku 9 ods. 2 základného nariadenia.

a) Napadnutý rozsudok

87.

Všeobecný súd dospel v napadnutom rozsudku, v rámci analýzy druhého žalobného dôvodu Eurofer, k záveru, že rozhodnutie Komisie uvedené v článku 2 sporného nariadenia, podľa ktorého vo vzťahu k srbským dovozom nebolo potrebné prijať ochranné opatrenia podľa článku 9 ods. 2 základného nariadenia, nebolo protiprávne.

88.

Všeobecný súd predovšetkým konštatoval, že vzhľadom na to, že v uvedenom ustanovení základného nariadenia sa nešpecifikujú okolnosti, za ktorých sa ochranné opatrenia nepovažujú za potrebné, toto ustanovenie ponecháva Komisii určitú mieru voľnej úvahy. ( 31 ) Všeobecný súd následne poznamenal, že rozhodnutie o nutnosti uložiť antidumpingové clo sa musí v zásade zakladať na podrobnej analýze najmä existencie dumpingu a existencie ujmy. Všeobecný súd v každom prípade dospel k záveru, že zo znenia základného nariadenia, najmä článku 9 ods. 3, vyplýva, že takáto podrobná analýza sa nevyžaduje vždy a že ukončenie prešetrovania alebo konania možno vykonať najmä na jedinom základe dumpingového rozpätia alebo objemov dovozu. ( 32 )

Eurofer uvedenú analýzu spochybňuje. V prvej časti svojho tretieho odvolacieho dôvodu namieta, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že Komisia mohla ukončiť prešetrovanie týkajúce sa srbských dovozov bez vykonania analýzy možnej ujmy spôsobenej takýmito dovozmi. Eurofer zastáva názor, že hoci sa v článku 9 ods. 2 základného nariadenia nešpecifikujú okolnosti, za ktorých sa ochranné opatrenia nepovažujú za potrebné, odôvodnenie 16 rovnakého nariadenia poskytuje v tomto ohľade jasné usmernenie. Z uvedeného odôvodnenia, z hľadiska ktorého treba predmetné ustanovenie vykladať, vyplýva, že prešetrovania sa ukončujú, „ak je dumping de minimis alebo ak je ujma zanedbateľná“.

92.

Článok 9 ods. 3 základného nariadenia na tejto skutočnosti nič nemení. Stanovujú sa v ňom iba dva „bezpečné prístavy“ (safe harbours), pričom jeden sa týka dumpingového rozpätia a druhý objemu dovozov. V prejednávanej veci sa však na srbský dovoz nevzťahoval ani jeden z týchto dvoch prístavov. Antidumpingové rozpätie výrazne prekročilo prahovú hodnotu de minimis stanovenú v článku 9 ods. 3 základného nariadenia a objem dovozov je vyšší než prahová hodnota 1 % uvedená v článku 5 ods. 7 základného nariadenia.

93.

Za týchto okolností Komisia mohla dospieť k záveru o neexistencii potreby prijať ochranné opatrenia iba z dôvodu „zanedbateľnej“ povahy možnej ujmy spôsobenej srbskými dovozmi. Táto inštitúcia nemohla naopak vychádzať z objemu dovozov, ktoré prekročili príslušnú prahovú hodnotu. Komisia mala preto posúdiť, či srbský dovoz mohol sám osebe prispieť k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, a to vykonaním analýzy podľa článku 3 základného nariadenia a najmä s prihliadnutím na existenciu prípadov významného cenového podhodnotenia v zmysle odseku 3 uvedeného článku.

c) Posúdenie

97.

Pokiaľ ide o prvú časť tretieho odvolacieho dôvodu, je potrebné pripomenúť, že podľa článku 9 ods. 2 základného nariadenia, ak nie sú ochranné opatrenia potrebné, prešetrovanie alebo konanie sa ukončí. Z odôvodnenia 16 tohto nariadenia, ktorého sa Eurofer správne dovoláva na účely výkladu uvedeného ustanovenia, vyplýva, že prešetrovania alebo konania sa ukončia, ak je dumping de minimis alebo ak je ujma zanedbateľná, pričom je vhodné vymedziť uvedené situácie.

98.

Tieto situácie sa vymedzujú v článku 9 ods. 3 základného nariadenia. V prvej vete odseku 3 sa najmä stanovuje, že v prípade konania začatého podľa článku 5 ods. 9 tohto nariadenia – čiže v prípadoch, v ktorých existujú dostatočné dôkazy na začatie konania –, sa ujma spravidla považuje za zanedbateľnú tam, kde dotknuté dovozy predstavujú menšie objemy, než sú stanovené v článku 5 ods. 7, t. j. menšie než 1 %. ( 35 )

99.

102.

Ďalej, ako jednoznačne vyplýva jednak zo znenia odôvodnenia 16, jednak zo znenia článku 9 ods. 3 prvej vety základného nariadenia, zásadnou otázkou pri rozhodovaní, či je prešetrovanie alebo konanie potrebné ukončiť bez nutnosti ochranných opatrení, nie je prekročenie prahovej hodnoty ako takej, ale zanedbateľný charakter ujmy. Z uvedeného je zrejmé, že ani v prípade, že predmetné ustanovenie dotknutého článku sa vykladá v súlade s návrhom Eurofer so zreteľom na príslušné odôvodnenie, vyššie uvedená prahová hodnota 1 % nepôsobí ako pevná a prísne posudzovaná hranica, ako tento odvolateľ uvádza.

103.

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že samotná skutočnosť, že objem dovozov zo Srbska prekročil prahovú hodnotu 1 % uvedenú v článku 5 ods. 7 základného nariadenia, nebránila Komisii rozhodnúť, že voči dovozom zo Srbska nebolo potrebné prijať ochranné opatrenia, a to na základe úrovne de minimis objemu týchto dovozov a vzájomného pôsobenia tejto skutočnosti a skutočnosti, že priemerné srbské predajné ceny boli vyššie než predajné ceny ostatných štyroch dotknutých krajín. Z tohto dôvodu sa domnievam, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v tejto súvislosti potvrdil analýzu Komisie.

104.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti treba prvú časť tretieho odvolacieho dôvodu podľa môjho názoru vyhlásiť za neopodstatnenú.

108.

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie uvedené v druhej časti, týkajúce sa skutočnosti, že jeden ruský a jeden brazílsky vyvážajúci výrobca vyviezli dotknutý výrobok do Únie za ceny podobné priemernej cene jediného srbského vývozcu, jeho význam sa vyvrátil už v rámci analýzy druhého odvolacieho dôvodu. Vzhľadom na to, že, ako sa uvádza v bode 82 vyššie, je nesporné, že priemerné ceny dovozov z Ruska a Brazílie boli na úrovni krajiny nižšie než srbské ceny, vyššie uvedená okolnosť, na ktorú poukazuje Eurofer, nemôže byť v žiadnom prípade dôkazom toho, že Komisia prekročila svoju mieru voľnej úvahy.

109.

a) Napadnutý rozsudok

112.

Podľa tvrdenia Všeobecného súdu v napadnutom rozsudku zo spisu vyplýva, že Komisia v rámci správneho konania Eurofer niekoľkokrát informovala o úvahách, ktoré ju viedli jednak k záveru, že dovozy zo Srbska sa nemali vyhodnocovať súhrnne s dovozmi z ostatných štyroch krajín, jednak ku konštatovaniu, že konanie týkajúce sa týchto dovozov bolo potrebné ukončiť. ( 38 ) Všeobecný súd z toho vyvodil záver, že v súlade s článkom 20 ods. 2 základného nariadenia bolo Eurofer informované o hlavných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa zamýšľalo odporučiť ukončenie prešetrovania bez uloženia opatrení vo vzťahu k dotknutým dovozom, pričom Eurofer malo v tomto ohľade možnosť účinne vyjadriť svoje stanovisko, v dôsledku čoho bolo jeho právo na obranu v prejednávanej veci dodržané. ( 39 )

113.

Všeobecný súd ďalej konštatoval, že vzhľadom na to, že ani Eurofer, ani jeho členovia sa nenachádzali v situácii porovnateľnej so situáciou podniku, ktorému hrozí uloženie sankcie alebo antidumpingového cla, Eurofer nemohlo svoje tvrdenia účinne zakladať na judikatúre týkajúcej sa dodržiavania práv na obranu vo vzťahu k takýmto podnikom. ( 40 )

114.

116.

Vo svojej druhej časti Eurofer poukazuje na skutočnosť, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že tento odvolateľ sa ako zástupca výrobného odvetvia Únie nemohol odvolávať na požiadavky vyplývajúce z dodržiavania práva na obranu, keďže mu nehrozilo uloženie antidumpingového cla. Z judikatúry podľa Eurofer naopak vyplýva, že rozlišovanie medzi vývozcami a výrobným odvetvím Únie nemá v tomto ohľade nijaký právny základ.

117.

Vo svojej tretej časti Eurofer poznamenáva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že sporné nariadenie je v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných podľa článku 41 Charty základných práv. Eurofer uvádza, že ak Súdny dvor vyhovie druhému alebo tretiemu odvolaciemu dôvodu, mal by prijať aj jeho tvrdenia o porušení zásady riadnej správy vecí verejných. Okrem toho Eurofer zastáva názor, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zamietol jeho návrh, aby Komisii uložil povinnosť predložiť dôkazy týkajúce sa cenového podhodnotenia a predajov pod cenu.

118.

Podľa názoru Komisie nie je druhá časť tohto odvolacieho dôvodu relevantná. V každom prípade Komisia a HBIS uvádzajú, že tento odvolací dôvod je z vecného hľadiska v plnom rozsahu neopodstatnený.

Okrem toho z analýzy predchádzajúcich odvolacích dôvodov, najmä z bodov 78, 79 a tiež 109 vyššie vyplýva, že Všeobecný súd dospel bez pochybenia k záveru, podľa ktorého Komisia mohla s ohľadom na skutočnosti, ktoré posudzovala, rozhodnúť, že v prejednávanej veci nebolo potrebné podrobnejšie analyzovať možnú ujmu spôsobenú srbskými dovozmi, a to ani na účely zisťovania podľa článku 3 ods. 4 písm. a) základného nariadenia, ani na účely rozhodnutia o ukončení konania podľa článku 9 ods. 2 a 3 tohto nariadenia. Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na to, že údaje o cenovom podhodnotení a predajoch pod cenu týkajúce sa srbského vývozcu nepredstavovali skutočnosti alebo úvahy, na základe ktorých Komisia zamýšľala odporučiť ukončenie prešetrovania vo veci srbských dovozov bez uloženia opatrení, Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia neporušila článok 20 ods. 2 základného nariadenia tým, že o predmetných údajoch neinformovala Eurofer.

122.

V rámci prvej časti však Eurofer rovnako uvádza, že k porušeniu jeho práv na obranu došlo bez ohľadu na ustanovenie článku 20 ods. 2 základného nariadenia, keďže predmetné údaje predstavovali iné relevantné skutočnosti, ktoré boli obsahom spisu Komisie a ktoré mohli spochybniť jej analýzu. V rámci druhej časti Eurofer tiež poznamenáva, že má v podstate rovnaké práva na obranu, aké judikatúra priznáva výrobcom, ktorým hrozí uloženie antidumpingového cla.

123.

V tejto súvislosti a bez potreby vyjadriť sa s konečnou platnosťou k otázke, či sa na subjekt, ako je Eurofer, vzťahuje alebo nevzťahuje judikatúra týkajúca sa práv vývozcov na obranu, poukazujem na judikatúru, podľa ktorej existencia nezrovnalosti týkajúcej sa práva na obranu môže v každom prípade viesť k zrušeniu napadnutého nariadenia len vtedy, ak existuje možnosť, že by správne konanie mohlo z dôvodu tejto nezrovnalosti viesť k inému výsledku. ( 42 )

127.

V súvislosti s treťou časťou konštatujem, že nevychádza z osobitných právnych tvrdení, ale iba odkazuje na druhý a tretí odvolací dôvod. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto odvolacie dôvody je podľa môjho názoru potrebné zamietnuť, z vyššie uvedeného je zrejmé, že zamietnuť treba aj predmetnú tretiu časť.

128.

Zo všetkých predchádzajúcich úvah podľa môjho názoru vyplýva, že aj štvrtý odvolací dôvod sa má zamietnuť, pričom z tohto dôvodu treba zamietnuť odvolanie v celom rozsahu.

VI. O trovách

129.

132.

S ohľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:

–

odvolanie sa zamieta,

–

Eurofer, Association Européenne de l’Acier, AISBL sa ukladá povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii a HBIS Group Serbia Iron & Steel LLC Belgrade.

( 7 ) V tejto súvislosti pozri návrhy, ktoré som predniesol v spojených veciach Scandlines Danmark a i./Komisia ( C‑174/19 P a C‑175/19 P , EU:C:2021:199 , konkrétne body 44 a 45).

( 8 ) Pozri rozsudky z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia ( C‑176/06 P , neuverejnený, EU:C:2007:730 , bod 18 ), ako aj z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia ( C‑654/17 P , EU:C:2019:634 , bod 44 ).

( 9 ) V tejto súvislosti, v súlade s rozsudkom Boehringer, pozri rozsudky z 21. decembra 2016, Club Hotel Loutraki a i./Komisia ( C‑131/15 P , EU:C:2016:989 , body 67 a 68 ), a z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce ( C‑293/13 P a C‑294/13 P , EU:C:2015:416 , bod 193 ).

( 10 ) V tejto súvislosti pozri úvahy v bode 126 návrhov, ktoré som predniesol v spojených veciach World Duty Free Group a Španielsko/Komisia ( C‑51/19 P a C‑64/19 P , EU:C:2021:51 ).

( 11 ) Pozri body 65 a 66 napadnutého rozsudku.

( 12 ) Pozri body 67 a 66 napadnutého rozsudku.

( 19 ) Pozri bod 68 napadnutého rozsudku.

( 20 ) Pozri, ex multis , rozsudok z 19. septembra 2019, Trace Sport ( C‑251/18 , EU:C:2019:766 , bod 47 a citovaná judikatúra).

( 21 ) V tejto súvislosti pozri návrhy, ktoré som nedávno predniesol vo veci Komisia/Hubei Xinyegang Special Tube ( C‑891/19 P , EU:C:2021:533 , bod 29 ), s odkazom na rozsudok z 10. júla 2019, Caviro Distillerie a i./Komisia ( C‑345/18 P , neuverejnený, EU:C:2019:589 , bod 15 a citovaná judikatúra).

( 22 ) Pozri body 101 až 105 tohto rozsudku, osobitne bod 105.

( 23 ) V tejto súvislosti pozri, v uvedenom zmysle a analogicky, rozsudok z 10. februára 2021, RFA International/Komisia ( C‑56/19 P , EU:C:2021:102 , bod 79 a citovaná judikatúra).

( 24 ) Pozri okrem iného rozsudky z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia ( C‑51/92 P , EU:C:1999:357 , bod 75 ), a z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia ( C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P – C‑208/02 P a C‑213/02 P , EU:C:2005:408 , bod 211 ).

( 31 ) Pozri body 110 až 112 napadnutého rozsudku.

( 32 ) Pozri body 113 a 114 napadnutého rozsudku.

( 33 ) Pozri body 115 až 119 napadnutého rozsudku.

( 34 ) Pozri body 120 a 121 napadnutého rozsudku.

( 35 ) Pokiaľ tieto krajiny nepredstavujú aspoň 3 %.

( 36 ) Pozri body 47 a 48 vyššie.