C-235/20

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Prístup k dokumentom – Nariadenie (ES) č. 1049/2001 – Prvá zarážka článku 4 ods. 2 – Výnimka vzťahujúca sa na ochranu obchodných záujmov tretej osoby – Prevádzkovateľ mobilných satelitných systémov – Všeobecná domnienka dôvernosti dokumentov predložených prevádzkovateľom vybratým vo výzve na podávanie žiadostí Komisii – Zamietnutie udelenia prístupu“

I. Úvod

1.

Svojím odvolaním ( 2 ) ViaSat, Inc. (ďalej len „ViaSat“) navrhuje zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 26. marca 2020, ViaSat/Komisia ( T‑734/17 , neuverejnený, EU:T:2020:123 ; ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Všeobecný súd zamietol návrh spoločnosti ViaSat na zrušenie rozhodnutia Európskej komisie C(2018) 180 final z 11. januára 2018, ktorým bolo potvrdené pôvodné rozhodnutie Komisie o zamietnutí prístupu k dokumentom požadovaným spoločnosťou ViaSat (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Rozhodnutie bolo odôvodnené výnimkami uvedenými v prvej a druhej zarážke článku 4 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ( 3 ) týkajúcimi sa ochrany obchodných záujmov a súdneho konania, keďže predmetné dokumenty obsahovali dokumentáciu predloženú úspešným žiadateľom na základe výzvy na podávanie žiadostí sui generis .

Nariadenie č. 1049/2001

4.

Článok 4 nariadenia č. 1049/2001 s názvom „Výnimky“ v odsekoch 2, 6, 7 stanovuje:

„2. Orgány odmietnu prístup k dokumentu v prípade, keď by sa jeho zverejnením porušila ochrana:

–

obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, vrátane duševného vlastníctva,

6. Ak sa ktorákoľvek z výnimiek vzťahuje iba na niektoré časti požadovaného dokumentu, zostávajúce časti dokumentu sa uvoľnia na zverejnenie.

7. Výnimky stanovené v odsekoch 1 až 3 sa vzťahujú iba na obdobie, v priebehu ktorého je ochrana odôvodnená na základe obsahu daného dokumentu. Výnimky môžu platiť najviac na obdobie 30 rokov. V prípade dokumentov, na ktoré sa vzťahujú výnimky týkajúce sa súkromia alebo obchodných záujmov, a v prípade citlivých dokumentov môžu výnimky, ak to je nevyhnutné, platiť aj na dlhšie obdobie.“

B.

Rozhodnutie č. 626/2008

5.

Článok 3 ods. 3 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 626/2008/ES z 30. júna 2008 o výbere a povolení systémov zabezpečujúcich mobilné satelitné služby (MSS) ( 6 ) (ďalej len „rozhodnutie MSS“):

7.

Listom z 22. júna 2017 GR Connect informovalo žalobcu, že zamietlo žiadosť o prístup v celom rozsahu z dôvodu, že zverejnenie týchto dokumentov by narušilo ochranu obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, vrátane duševného vlastníctva, súdneho konania a právneho poradenstva. Podľa GR Connect sa na požadované dokumenty v celom rozsahu vzťahovali výnimky stanovené v prvej a druhej zarážke článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001. Keďže neprevážil verejný záujem, ktorý by odôvodňoval zverejnenie dokumentov, bol prístup k dokumentom zamietnutý, a to vrátane čiastočného prístupu.

8.

Dňa 10. júla 2017 žalobkyňa predložila Komisii na základe článku 8 nariadenia č. 1049/2001 opakovanú žiadosť o prístup k dokumentom.

9.

Keďže na túto opakovanú žiadosť nedostala výslovnú odpoveď, žalobkyňa podala 3. novembra 2017 podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001 žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia implicitného rozhodnutia o zamietnutí jej žiadosti.

13.

Uznesením zo 4. septembra 2018 bolo spoločnosti Inmarsat Ventures Ltd. povolené vstúpiť do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhu Komisie.

B.

Napadnutý rozsudok

14.

Na podporu svojej žaloby ViaSat uviedla päť dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia, ktorými tvrdila, že Komisia porušila po prvé prvú zarážku článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001, ktorá sa týka ochrany obchodných záujmov, po druhé druhú zarážku článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001, ktorá sa týka ochrany súdneho konania, po tretie článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001, ktorý sa týka ochrany súkromia, po štvrté poslednú vetu článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001, ktorý sa týka prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení a po piate článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001, ktorý sa týka zamietnutia udelenia čiastočného prístupu.

18.

Vzhľadom na tieto skutočnosti Všeobecný súd ďalej rozhodol, že článok 3 ods. 3 rozhodnutia MSS, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva, iba opakuje, že akákoľvek žiadosť o prístup k dokumentom sa má preskúmať z hľadiska nariadenia č. 1049/2001, pričom jeho cieľom alebo účinkom nie je zmena pôsobnosti tohto nariadenia. ( 14 )

19.

Všeobecný súd zamietol tvrdenie žalobkyne, že domnienka by sa nemala uplatniť, keďže od ukončenia výberového konania uplynulo viac ako päť rokov. Dôvodom toho zamietnutia je skutočnosť, že dokumenty, ku ktorým sa požadoval prístup, totiž zo svojej povahy môžu obsahovať dôverné technické a ekonomické informácie o úspešnom uchádzačovi, najmä informácie o jeho schopnostiach a metódach práce, know‑how, vnútornej organizácii, nákladoch a navrhovaných cenách. V tomto prípade to platí o to viac, keďže Inmarsat v roku 2017 ešte nespustila služby pripojenia počas letu a jej pridelené spektrum je platné minimálne do roku 2027. ( 15 )

20.

Všeobecný súd ďalej rozhodol, že napadnuté rozhodnutie obsahuje dostatočné dôvody na zamietnutie akéhokoľvek prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení v súlade s poslednou vetou článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001. ( 16 ) Okrem toho rozhodol, že Komisia postupovala správne, keď konštatovala, že existenciu prevažujúceho verejného záujmu nie je možné určiť na základe skutočností uvádzaných žalobcom. ( 17 )

23.

Dňa 12. júna 2020 ViaSat podala odvolanie proti rozsudku ViaSat/Komisia ( 20 ). Uviedla dva odvolacie dôvody.

24.

Prvý odvolací dôvod založený na porušení článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001, ktorý sa týka ochrany obchodných záujmov, je rozdelený na štyri časti. Po prvé ViaSat tvrdí, že Všeobecný súd vec nesprávne právne posúdil, keď na požadované dokumenty uplatnil všeobecnú domnienku dôvernosti, pretože domnienka sa uplatňuje len na ponuky uchádzačov v rámci postupov verejného obstarávania, na ktoré sa vzťahuje rozpočtové nariadenie. Po druhé podľa názoru ViaSat, ak by sa Všeobecný súd rozhodol uplatniť novú všeobecnú domnienku, neuviedol dôvody na jej uplatnenie. Po tretie ViaSat tvrdí, že takáto všeobecná domnienka sa nemôže uplatniť na požadované dokumenty, pretože by sa tým stratil potrebný účinok článku 3 ods. 3 rozhodnutia MSS a bolo by to v rozpore s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Po štvrté namietala proti záveru Všeobecného súdu, že všeobecná domnienka dôvernosti sa v celom rozsahu uplatňuje na požadované dokumenty.

25.

Vo svojom druhom odvolacom dôvode ViaSat tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne právne posúdil existenciu prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení, a tým porušil poslednú vetu článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001.

Prvá časť prvého odvolacieho dôvodu

28.

V prvej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu ViaSat tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol o tom, že na požadované dokumenty, teda dokumenty predložené uchádzačom v rámci verejného obstarávania mimo pôsobnosti rozpočtového nariadenia, sa vzťahuje všeobecná domnienka dôvernosti založená na ochrane obchodných záujmov.

29.

Viasat sa domnieva, že všeobecná domnienka sa vzťahuje len na dokumenty predložené v rámci verejného obstarávania organizovaného podľa rozpočtového nariadenia. Tvrdí, že toto rozpočtové nariadenie stanovuje, že neúspešní uchádzači môžu získať aspoň určité informácie (meno úspešného uchádzača, charakteristiku a relatívne výhody úspešnej ponuky a zaplatenú cenu alebo hodnotu zákazky). V prejednávanej veci však spoločnosti ViaSat nebola poskytnutá takáto informácia, keďže rozpočtové nariadenie sa na túto vec nevzťahuje a rozhodnutie MSS neobsahuje osobitné ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné získať určité informácie. ViaSat preto tvrdí, že na rozdiel od rozhodnutia Všeobecného súdu, by Komisia mala individuálne preskúmať jej žiadosť o prístup k dokumentom.

30.

Ako som už uviedol, na odôvodnenie zamietnutia prístupu k dokumentom nestačí, aby dotknutá inštitúcia Únie tvrdila, že na požadovaný dokument sa vzťahuje článok 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001. Inštitúcia Únie musí v zásade poskytnúť primerané vysvetlenie, ako by mohol takýto prístup konkrétne a skutočne narušiť záujem chránený uvedeným ustanovením. Súdny dvor však tiež uznal, že inštitúcia môže pri zamietnutí prístupu k dokumentom vychádzať zo všeobecných domnienok. Všeobecná domnienka sa môže uplatňovať na určité kategórie dokumentov, pretože na žiadosti o zverejnenie týkajúce sa dokumentov rovnakej povahy možno uplatniť podobné všeobecné úvahy. ( 23 ) Navyše všeobecné domnienky predstavujú výnimku z povinnosti dotknutej inštitúcie Únie konkrétne a individuálne skúmať jednotlivé dokumenty a zároveň vo všeobecnosti výnimku zo zásady čo najširšieho prístupu verejnosti k dokumentom inštitúcií Únie, a preto sa musia vykladať a uplatňovať reštriktívne. ( 24 )

34.

Súdy Únie doteraz uznali, že na určité kategórie dokumentov sa môže vzťahovať všeobecná domnienka dôvernosti. ( 25 ) Zoznam týchto kategórií dokumentov však nie je uzavretý.

35.

Ako Súdny dvor uviedol v rozsudku ClientEarth/Komisia, na uznanie novej kategórie dokumentov je potrebné preukázať, že je primerane predvídateľná a že zverejnenie takého typu dokumentu patriaceho do tejto kategórie by mohlo narušiť záujem chránený predmetnou výnimkou. ( 26 )

36.

Okrem toho Všeobecný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že ako už rozhodol v rozsudku Secolux/Komisia, takéto dokumenty môžu svojou povahou obsahovať dôverné technické a ekonomické informácie o úspešnom uchádzačovi, najmä informácie o jeho schopnostiach a pracovných metódach, know‑how, vnútornej organizácii, nákladoch a navrhovaných cenách. ( 30 )

40.

Domnievam sa, že Všeobecný súd správne prebral toto odôvodnenie a uplatnil všeobecnú domnienku na okolnosti tejto veci. Poukazujem na to, že v napadnutom rozsudku sa uvádza, že podľa napadnutého rozhodnutia požadované dokumenty podrobne špecifikujú obchodný model a schopnosti spoločnosti Inmarsat a odrážajú jej osobitné technologické know‑how v oblastiach dotknutých výberovým konaním. Okrem toho sa v požadovaných dokumentoch uvádza, ako Inmarsat plánuje využívať celoeurópske prideľovanie spektra v pásme S, aby ho mohla komerčne poskytovať MSS v rámci EÚ. Tieto informácie majú pre Inmarsat obchodnú hodnotu a odrážajú jej interné poznatky, ktoré sú odrazom jej špecifického know‑how a obchodných modelov, ktorých zverejnenie by narušilo obchodné záujmy spoločnosti Inmarsat. Prístup k týmto dokumentom by nielenže odhalil informácie o obchodných modeloch a schopnostiach konkurentom, ale zároveň by umožnil ostatným potenciálnym uchádzačom v prípadných budúcich výzvach kopírovať žiadosť spoločnosti Inmarsat s cieľom využiť ju pre ich vlastné žiadosti. ( 31 )

41.

Okrem toho poznamenávam, že na základe rozhodnutia MSS sa od uchádzačov vyžadovalo predložiť dôkazy o ich schopnosti splniť niekoľko míľnikov uvedených v prílohe rozhodnutia o MSS; najmä predloženie žiadosti Medzinárodnej telekomunikačnej únie o koordináciu, výrobu satelitov, dohodu o vypustení satelitov, vstupné pozemské stanice, dokončenie kritického preskúmania návrhu, spárovanie satelitov, vypustenie satelitov, frekvenčnú koordináciu a poskytovanie MSS na územiach členských štátov.

45.

Na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka, skutočnosť, že rozpočtové nariadenie obsahuje ustanovenie, ktoré identifikovaným osobám (konkrétne neúspešným uchádzačom) priznáva právo získať určité informácie, ( 32 ) nemá vplyv na uplatňovanie nariadenia č. 1049/2001, ktoré upravuje žiadosti o prístup k dokumentom podané zo strany verejnosti. Každý sa môže odvolávať na ustanovenia nariadenia č. 1049/2001 bez ohľadu na to, či má oprávnený záujem (iný ako záujem akéhokoľvek iného člena verejnosti) na získaní prístupu k požadovaným dokumentom. Nariadenie č. 1049/2001 nemá za cieľ chrániť oprávnené záujmy neúspešných uchádzačov. Rozhodujúce totiž nie je, či dotknuté osoby môžu získať určité informácie na základe osobitných právnych predpisov (ako je rozpočtové nariadenie), ale to, či vzhľadom na povahu požadovaných dokumentov je možné rozumne predpokladať, že ich sprístupnenie verejnosti by mohlo narušiť obchodné záujmy dotknutého žiadateľa alebo uchádzača.

46.

V tejto súvislosti je potrebné dodať, že ako bolo správne uvedené v napadnutom rozsudku, článok 3 ods. 3 rozhodnutia MSS iba opakuje, že žiadosti o prístup k dokumentom týkajúcim sa výberových konaní upravených týmto rozhodnutím sa preskúmajú na základe nariadenia č. 1049/2001, pričom jeho cieľom alebo účinkom nie je zmena pôsobnosti tohto nariadenia. ( 33 )

47.

Po druhé tvrdenie odvolateľky týkajúce sa rozsudku Všeobecného súdu Agapiou Joséphidès/Komisia a EACEA ( 34 ) sa zakladá na nesprávnom výklade tohto rozsudku. Hoci je pravda, že Komisia sa v uvedenej veci rozhodla vykonať individuálne preskúmanie, z uvedeného rozsudku nevyplýva, že by sa Komisia v rámci výziev na predkladanie návrhov na granty nemohla namiesto toho spoľahnúť na všeobecnú domnienku dôvernosti. Je potrebné pripomenúť, že inštitúcie Únie nie sú povinné argumentovať takýmito všeobecnými domnienkami. Uplatnenie všeobecnej domnienky dôvernosti teda predstavuje iba možnosť príslušnej inštitúcie Únie. Vždy sa môže slobodne rozhodnúť, či vykoná konkrétne a individuálne preskúmanie predmetných dokumentov. ( 35 )

Po štvrté ViaSat kladie otázku, či čas, ktorý uplynul od výberu a povolenia v roku 2009, oslabil dôvodnosť zachovávania obchodného tajomstva. Ako totiž Všeobecný súd správne uviedol vo svojom rozsudku, ( 36 ) zverejnením by sa pravdepodobne sprístupnili dôverné technické a finančné informácie o úspešnom uchádzačovi, najmä informácie o jeho schopnostiach a pracovných metódach, know‑how, vnútornej organizácii, nákladoch a navrhovaných cenách. Všeobecný súd tiež správne uviedol, že zverejnenie týchto informácií alebo akýchkoľvek iných informácií obchodnej hodnoty uvedených v ponuke, a to aj viac ako päť rokov po ukončení výberového konania, by mohlo narušiť ochranu odborných znalostí, stratégie a tvorivosti spoločnosti Inmarsat, a teda aj jej obchodnú silu. Všeobecný súd poukázal na to, že Inmarsat v čase podania žiadosti o prístup k dokumentom ešte stále nespustila služby pripojenia počas letu a že predmetné pridelenie spektra pre Inmarsat je platné minimálne do roku 2027. Nie je teda dôvod domnievať sa, že tieto obavy zanikli v dôsledku uplynutia času od prijatia rozhodnutia o výbere a povolení.

50.

Z toho vyplýva, že prvá časť prvého odvolacieho dôvodu je nedôvodná.

B.

Druhá časť prvého odvolacieho dôvodu

51.

Z toho vyplýva, že druhá časť prvého odvolacieho dôvodu nie je dôvodná.

C.

Tretia časť prvého odvolacieho dôvodu

55.

V tretej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu sa ViaSat domnieva, že Všeobecný súd vec nesprávne právne posúdil, keď usúdil, že na dokumenty, o aké ide v prejednávanej veci, sa má uplatniť všeobecná domnienka dôvernosti. Na podporu svojho stanoviska odvolateľka uvádza tri tvrdenia.

56.

Komisia a Inmarsat spochybňujú tvrdenia odvolateľky.

60.

Podľa môjho názoru prvé dve tvrdenia, ktoré uviedla ViaSat, treba zamietnuť z dôvodov, ktoré už boli uvedené v bodoch 44 až 46 vyššie. V tejto súvislosti by som dodal, že ak by normotvorca Únie mal v úmysle priznať neúspešným uchádzačom právo získať určité informácie v rámci výberových konaní na prevádzkovateľov celoeurópskych systémov poskytujúcich mobilné satelitné služby, mohol prijať podobné ustanovenie ako článok 100 ods. 2 rozpočtového nariadenia. To však neurobil. Okrem toho, ako uznáva samotná odvolateľka, aj keby takéto ustanovenie existovalo, nemohla by ho využiť, pretože sa nezúčastnila výberového konania.

61.

Pokiaľ ide o právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom priznané článkom 47 Charty, poukazujem na to, že ViaSat toto tvrdenie pred Všeobecným súdom neuviedla.

62.

Cieľom nariadenia č. 1049/2001 nie je pomáhať zainteresovaným stranám, aby sa mohli súdiť, ako to vyplýva zo skutočnosti, že osoba, ktorá žiada o prístup, nemusí uviesť dôvody a ani preukázať osobitný záujem, aby jej bol umožnený prístup.

66.

Okrem toho pochybujem, že rozsudok Varec ( 39 ), citovaný spoločnosťou ViaSat, je v skutočnosti pre odvolateľku nápomocný. Ak niečo naznačuje, tak to, že ViaSat urobila chybu, keď sa pokúsila využiť nariadenie č. 1049/2001 v rámci tohto sporu. Vo veci Varec uchádzač napadol zadanie verejnej zákazky, v ktorej bola jeho ponuka zamietnutá z dôvodu, že nespĺňala technické kritériá. Následne začal konanie pred belgickými súdmi, v ktorom sa domáhal zrušenia rozhodnutia o zadaní zákazky. Na tento účel požiadal o prístup k dokumentácii víťazného uchádzača týkajúcej sa verejného obstarávania. Víťazný uchádzač prirodzene namietal proti takejto žiadosti a tvrdil, že jeho dokumentácia predložená v rámci verejného obstarávania je dôverná.

67.

Na základe návrhu belgických súdov Súdny dvor rozhodol, že zásada ochrany dôverných informácií, ako aj obchodného tajomstva sa musí vykonávať takým spôsobom, aby bola v súlade s požiadavkami na účinnú právnu ochranu a na dodržanie práv na obranu účastníkov sporu. ( 40 ) Z toho vyplýva, že Súdny dvor nariadil vnútroštátnym súdom, aby preskúmavali takéto žiadosti o sprístupnenie dokumentov týkajúcich sa verejného obstarávania individuálne prípad od prípadu, a udržiavali rovnováhu medzi záujmami víťazného uchádzača na zachovaní dôvernosti obchodného tajomstva s požiadavkami účinnej právnej ochrany. ( 41 )

70.

Viasat tvrdí, že Všeobecný súd vec nesprávne právne posúdil, keď rozhodol, že na všetky požadované dokumenty sa uplatňuje všeobecná domnienka. ViaSat predovšetkým tvrdí, že aj keby sa všeobecná domnienka dôvernosti mohla vzťahovať na určité kategórie citlivých informácií, ako sú informácie o cenách alebo know‑how, Komisia mala individuálne preskúmať dokumenty, aby určila tie dokumenty, ktoré sa týkajú charakteristiky a základných výhod podania spoločnosti Inmarsat.

71.

Zdá sa mi, že tvrdenia odvolateľky spočívajú na nesprávnom pochopení dôsledkov uplatnenia všeobecnej domnienky na určité kategórie dokumentov. Ak sa všeobecná domnienka uplatňuje na určitú kategóriu dokumentov, dotknutá inštitúcia Únie nemusí individuálne preskúmať dokumenty, aby určila, či sa majú tieto dokumenty zverejniť čiastočne (napríklad časti dokumentov týkajúce sa charakteristiky a základných výhod úspešnej ponuky). ( 42 )

72.

Z toho vyplýva, že štvrtá časť prvého odvolacieho dôvodu je nedôvodná.

( 4 ) Rozsudky zo 4. septembra 2018, ClientEarth/Komisia ( C‑57/16 P , EU:C:2018:660 , bod 51 ), a z 29. októbra 2020, Intercept Pharma a Intercept Pharmaceuticals/EMA ( C‑576/19 P , EU:C:2020:873 , bod 51 ).

( 5 ) Pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 22. januára 2020, MSD Animal Health Innovation a Intervet International/EMA ( C‑178/18 P , EU:C:2020:24 , bod 55 ), a z 22. januára 2020, PTC Therapeutics International/EMA ( C‑175/18 P , EU:C:2020:23 , bod 58 ).

( 6 ) Ú. v. ES L 172, 2008, s. 15 .

( 7 ) Ú. v. EÚ L 149, 2009, s. 65 .

( 8 ) Neskôr GR Connect.

( 9 ) Bod 65 napadnutého rozsudku.

( 16 ) Tamže, bod 81.

( 17 ) Tamže, bod 82.

( 18 ) Tamže, bod 92.

( 19 ) Tamže, body 95 až 98.

( 20 ) Rozsudok z 26. marca 2020 ( T‑734/17 , neuverejnený, EU:T:2020:123 ).

( 21 ) Inmarsat Ventures SE predložila dôkaz, že predtým bola zaregistrovaná ako Inmarsat Ventures Ltd a že došlo k jej premene, pričom jej sídlo sa bez zrušenia spoločnosti premiestnilo.

( 28 ) Rozsudok z 21. septembra 2016 ( T‑363/14 , EU:T:2016:521 ).

( 29 ) Body 42 a 43 napadnutého rozsudku.

( 30 ) Tamže, bod 51.

( 31 ) Bod 48 napadnutého rozsudku.

( 32 ) Podľa článku 100 ods. 2 rozpočtového nariadenia všetci uchádzači, ktorých ponuky sú prijateľné a ktorí o to písomne požiadajú, môžu získať charakteristiky a relatívne výhody úspešnej ponuky a meno uchádzača, ktorému bola zákazka zadaná.

( 33 ) Bod 56 napadnutého rozsudku.

( 40 ) Tamže, bod 52.

( 41 ) Tamže, bod 55.

( ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2012, Komisia/Éditions Odile Jacob ( C‑404/10 P , EU:C:2012:393 , bod 133 ).