C-247/20

proti

Commissioners for Her Majesty’s Revenue & Customs

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Social Security Appeal Tribunal (Northern Ireland) (Odvolací súd Severného Írska pre veci sociálneho zabezpečenia, Spojené kráľovstvo)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Právo voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov – Smernica 2004/38/ES – Článok 7 ods. 1 písm. b) a článok 16 – Dieťa, ktoré je štátnym príslušníkom jedného členského štátu a zdržiava sa v inom členskom štáte – Ekonomicky činná matka z tretej krajiny, ktorá poskytuje dostatočné zdroje – Odvodené právo tejto matky na pobyt v hostiteľskom členskom štáte – Nárok na daňový bonus na dieťa a rodinné prídavky (prídavok na dieťa) – Podmienka, ktorá vyžaduje ‚komplexné krytie zdravotného poistenia‘“

I. Úvod

1.

1. Smernica 2004/38

3.

Podľa odôvodnení 10 a 18 smernice 2004/38:

„(10)

osoby uplatňujúce svoje právo pobytu by sa však nemali stať neprimeranou záťažou pre systém sociálnej pomoci hostiteľského členského štátu počas počiatočného obdobia pobytu. Preto by sa právo pobytu pre občanov Únie a ich rodinných príslušníkov počas obdobia presahujúceho tri mesiace malo podriadiť podmienkam;

…

sú pracovníci alebo samostatne zárobkovo činné osoby v hostiteľskom členskom štáte; alebo

b)

majú dostatočné zdroje pre samých seba a svojich rodinných príslušníkov, aby sa nestali záťažou pre systém sociálnej pomoci hostiteľského členského štátu počas obdobia ich pobytu, a ak majú komplexné krytie zdravotného poistenia v hostiteľskom členskom štáte; alebo

…

d)

sú rodinnými príslušníkmi, ktorí sprevádzajú alebo sa pripájajú k občanovi Únie, ktorý spĺňa podmienky uvedené v [písmenách] a), b) alebo c).

„1. Bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek[,] úmrtie občana Únie alebo jeho odchod z hostiteľského členského štátu neovplyvňuje právo pobytu jeho rodinných príslušníkov, ktorí sú štátmi príslušníkmi členského štátu.

Pred získaním práva trvalého pobytu musia dané osoby splniť podmienky stanovené v [písmenách] a), b), c) alebo d) článku 7 ods. 1.

2. Bez toho, aby bol dotknutý druhý pododsek, úmrtie občana Únie nevedie k strate práva pobytu jeho rodinných príslušníkov, ktorí nie sú štátni príslušníci členského štátu a ktorí sa zdržiavali v hostiteľskom členskom štáte ako rodinní príslušníci najmenej jeden rok pred úmrtím občana Únie.

Pred získaním práva trvalého pobytu, právo pobytu daných osôb naďalej podlieha požiadavke, že dané osoby musia byť schopné dokázať, že sú pracovníkmi alebo samostatne zárobkovo činnými osobami, alebo že majú dostatočné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov, aby sa nestali záťažou pre systém sociálnej pomoci hostiteľského členského štátu počas obdobia ich pobytu, a že majú komplexné krytie zdravotného poistenia v hostiteľskom členskom štáte, alebo že sú príslušníkmi rodiny, už založenej v hostiteľskom členskom štáte, osoby spĺňajúcej tieto požiadavky. ‚Dostatočné zdroje‘ sú definované v článku 8 ods. 4.

Takíto rodinní príslušníci si zachovajú svoje právo pobytu výlučne na osobnom základe.

…“

2. Odsek 1 sa uplatňuje tiež na rodinných príslušníkov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu a legálne sa zdržiavali s občanom Únie v hostiteľskom členskom štáte počas nepretržitého obdobia piatich rokov.

…“

2. Nariadenie č. 492/2011

9.

Popri smernici 2004/38 normotvorca EÚ prijal osobitný predpis týkajúci sa voľného pohybu pracovníkov: nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie ( 3 ).

10.

§ 4 ods. 1 nariadenia o prisťahovalectve z roku 2016 vymedzuje jednotlivé kategórie občanov Únie, ktoré sú uvedené v článku 7 ods. 1 písm. a) až c) smernice 2004/38, konkrétne kategórie „pracovníkov“, „samostatne zárobkovo činných osôb“, „sebestačných osôb“ a „študentov“. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) nariadenia o prisťahovalectve z roku 2016 „sebestačná osoba“ znamená:

„osobu, ktorá má

i)

dostatočné zdroje, aby sa nestala záťažou pre systém sociálnej pomoci Spojeného kráľovstva počas obdobia svojho pobytu, a

ii)

komplexné krytie zdravotného poistenia v Spojenom kráľovstve“.

štátny príslušník EHP, ktorý sa zdržiaval v Spojenom kráľovstve v súlade s týmto nariadením počas nepretržitého obdobia piatich rokov;

b)

rodinný príslušník štátneho príslušníka EHP, ktorý nie je štátnym príslušníkom EHP, ale ktorý sa zdržiaval v Spojenom kráľovstve s uvedeným štátnym príslušníkom EHP v súlade s týmto nariadením počas nepretržitého obdobia piatich rokov,

…“

15.

§ 16 nariadenia o prisťahovalectve z roku 2016 je nazvaný „Odvodené právo na pobyt“. Zodpovedá § 15a nariadenia o prisťahovalectve z roku 2006 a stanovuje:

a)

táto osoba sa skutočne stará o štátneho príslušníka EHP a

b)

tento štátny príslušník EHP

i)

nedovŕšil vek 18 rokov;

16.

Opis skutkových okolností, ktorý poskytol vnútroštátny súd, je mimoriadne stručný.

17.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania napriek tomu možno vyvodiť, že VI je pakistanská štátna príslušníčka, ktorá sa zdržiava v Severnom Írsku (Spojené kráľovstvo), kde sa jej v roku 2004 narodil syn. Jej dieťa je írskym občanom na základe ustanovení článku 2 Ústavy Írska, ktoré sa uplatňovali v čase jeho narodenia. Tieto ustanovenia (ktoré boli odvtedy značne zmenené) stanovovali, že osoba narodená na ostrove Írsko je írskym občanom na základe miesta narodenia.

18.

Tiež sa zdá, že účastníci konania vo veci samej sa zhodujú na tom, že VI a jej rodina mali aspoň počas obdobia od 17. augusta 2006 do 16. augusta 2014, keď mala komplexné krytie zdravotného poistenia pre seba a svoju rodinu, právo na pobyt na účely poberania dávok.

22.

Podľa HMRC také právo neexistuje, keďže VI počas celého trvania týchto období nemala komplexné krytie zdravotného poistenia. V dôsledku toho nemala nárok na daňový bonus na dieťa ani na prídavok na dieťa za tieto obdobia. HMRC však teraz uznáva, že od pani VI nemožno vymáhať vzniknutý preplatok, keďže neskreslila ani nezamlčala nijaké podstatné skutočnosti.

23.

Vnútroštátny súd spojil obe súvisiace veci prejednávané na tomto súde na účely tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania z dôvodu, že majú rovnaký predmet, konkrétne právo pani VI na pobyt v Spojenom kráľovstve počas dotknutých období.

IV. Návrh na začatie prejudiciálneho konania a konanie na Súdnom dvore

24.

S ohľadom na rozsudok z roku 2014, Ahmad v. Secretary of State for the Home Department (Civ 988, bod 53), považujú sa platné vzájomné dohody o Spoločnej zóne cestovania týkajúce sa krytia zdravotného poistenia medzi Spojeným kráľovstvom a Írskom za ‚vzájomné dohody‘, a preto predstavujú komplexné krytie zdravotného poistenia v zmysle § 4 ods. 1 [nariadenia o prisťahovalectve z roku 2016]?“

25.

Písomné pripomienky predložili VI, nórska vláda a Komisia. Súdny dvor v súlade s článkom 76 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku rozhodol, že nenariadi pojednávanie. Opatrením na zabezpečenie priebehu konania z 2. júla 2021 Súdny dvor položil odvolateľke v konaní vo veci samej a všetkým oprávneným subjektom otázky na písomné zodpovedanie. VI a Komisia predložili písomné pripomienky týkajúce sa otázok tvoriacich predmet týchto opatrení na zabezpečenie priebehu konania v určenej lehote.

26.

Na základe žiadosti Súdneho dvora sa v týchto návrhoch zameriam na prvé dve otázky, ktoré položil vnútroštátny súd.

V. Úvodná poznámka týkajúca sa právomoci Súdneho dvora

30.

Súd Spojeného kráľovstva predložil prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania Súdnemu dvoru 7. apríla 2020, teda pred koncom prechodného obdobia, v súvislosti so sporom týkajúcim sa práva VI na pobyt a jej nároku na určité štátne dávky.

31.

Z toho vyplýva, že po prvé situácia, o ktorú ide v konaní vo veci samej, spadá do časovej pôsobnosti práva EÚ v súlade s článkami 126 a 127 dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva a po druhé Súdny dvor má v súlade s článkom 86 ods. 2 tejto dohody právomoc vydať prejudiciálne rozhodnutie týkajúce sa aspoň prvých dvoch otázok, ktoré položil vnútroštátny súd.

VI. Analýza

A.

Z tohto pohľadu Súdnemu dvoru prislúcha prípadne právo preformulovať otázky, ktoré sú mu predložené. Povinnosťou Súdneho dvora je totiž vykladať všetky ustanovenia práva Únie, ktoré vnútroštátne súdy potrebujú na rozhodovanie o žalobách, ktoré im boli predložené, aj keď tieto ustanovenia nie sú výslovne spomenuté v otázkach položených Súdnemu dvoru týmito súdmi. ( 6 ) V tejto súvislosti Súdnemu dvoru prináleží zo všetkých skutočností, ktoré poskytol vnútroštátny súd, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútroštátneho súdu, abstrahovať prvky práva Únie, ktoré si vyžadujú výklad so zreteľom na predmet sporu. ( 7 )

35.

So zreteľom na túto judikatúru a vzhľadom na informácie uvedené v návrhu na začatie prejudiciálneho konania sa zdá jasné, že prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 16 smernice 2004/38 vyžaduje, aby dieťa, ktoré je štátnym príslušníkom EHP, malo komplexné krytie zdravotného poistenia na to, aby si zachovalo právo na trvalý pobyt, ako sa to vyžaduje počas obdobia prechodného pobytu podľa článku 7 ods. 1 písm. b) smernice 2004/38.

36.

Ak sa uvedená otázka chápe v tomto zmysle, treba na ňu veľmi jasne odpovedať záporne. Hoci je totiž zriedkavé, aby znenie právneho predpisu bolo jednoznačné, môže sa to stať: príkladom toho je článok 16 ods. 1 smernice 2004/38. V tomto ustanovení sa výslovne uvádza, že „občania Únie, ktorí sa legálne zdržiavali počas nepretržitého obdobia piatich rokov v hostiteľskom členskom štáte, majú právo trvalého pobytu v tomto členskom štáte. Toto právo nepodlieha podmienka[m] uvedeným v kapitole III “ ( 8 ).

40.

Súdny dvor navyše už podal tento výklad článku 16 ods. 1 smernice 2004/38 za podobných okolností. Z rozsudku z 13. septembra 2016, Rendón Marín ( C‑165/14 , EU:C:2016:675 ), vyplýva, že ak dieťa štátneho príslušníka tretej krajiny získalo právo na trvalý pobyt v členskom štáte podľa článku 16 ods. 1 smernice 2004/38, právo tohto dieťaťa na pobyt „ne[má] podlieha[ť] podmienkam stanoveným v kapitole III tejto smernice a najmä podmienkam uvedeným v článku 7 ods. 1 písm. b) tejto smernice“ ( 10 ).

41.

Napokon by som chcel dodať, že článok 16 ods. 2 smernice 2004/38 zdôrazňuje, že toto ustanovenie sa uplatňuje tiež na rodinných príslušníkov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi členského štátu a legálne sa zdržiavali s občanom Únie, na ktorého sa vzťahuje článok 16 ods. 1 smernice 2004/38, v hostiteľskom členskom štáte počas nepretržitého obdobia piatich rokov.

42.

V súlade s vyššie uvedenými úvahami je teda jasné, že článok 16 smernice 2004/38 sa má vykladať v tom zmysle, že dieťa s pobytom na území EHP, ktoré získalo právo na trvalý pobyt podľa tohto ustanovenia, nemusí mať komplexné krytie zdravotného poistenia na to, aby si zachovalo právo na trvalý pobyt.

Podľa článku 7 ods. 1 písm. b) smernice 2004/38 všetci občania Únie majú právo pobytu na území iného členského štátu počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace, ak „majú dostatočné zdroje pre samých seba a svojich rodinných príslušníkov, aby sa nestali záťažou pre systém sociálnej pomoci hostiteľského členského štátu počas obdobia ich pobytu, a ak majú komplexné krytie zdravotného poistenia v hostiteľskom členskom štáte“.

45.

Ak formulácia tohto ustanovenia v anglickom jazykovom znení v skutočnosti mohla vyvolávať pochybnosti, pokiaľ ide o rozsah povinnosti mať komplexné krytie zdravotného poistenia podľa článku 7 ods. 1 písm. b) smernice 2004/38, treba poznamenať, že Súdny dvor nedávno vyložil toto ustanovenie a odpovedal na otázku položenú vnútroštátnym súdom.

46.

Súdny dvor totiž vo svojom rozsudku z 15. júla 2021, A (Verejná zdravotná starostlivosť) ( C‑535/19 , EU:C:2021:595 ), rozhodol, že „z článku 7 ods. 1 písm. b) smernice 2004/38 v spojení s odôvodnením 10 tejto smernice vyplýva, že členské štáty môžu od občanov Únie, ktorí sú štátni príslušníci iného členského štátu a ktorí chcú mať právo na pobyt na ich území počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace bez vykonávania hospodárskej činnosti, vyžadovať, aby mali pre samých seba a svojich rodinných príslušníkov komplexné krytie zdravotného poistenia v hostiteľskom členskom štáte a dostatočné zdroje, aby sa počas obdobia svojho pobytu nestali záťažou pre systém sociálnej pomoci tohto hostiteľského členského štátu“ ( 11 ).

47.

50.

Za týchto okolností môžem len potvrdiť, že článok 7 ods. 1 písm. b) smernice 2004/38 sa má vykladať v tom zmysle, že počas celého obdobia pobytu na území hostiteľského členského štátu dlhšieho ako tri mesiace a kratšieho ako päť rokov ekonomicky nečinný občan Únie musí mať pre seba a svojich rodinných príslušníkov komplexné krytie zdravotného poistenia.

2. Dosah výkladu podaného v rozsudku Teixeira

51.

V bode 70 rozsudku Teixeira Súdny dvor rozhodol, že právo na pobyt v hostiteľskom členskom štáte prislúchajúce rodičovi skutočne sa starajúcemu o dieťa, ktoré vykonáva svoje právo na vzdelanie v súlade s článkom 12 nariadenia Rady (EHS) č. 1612/68 z 15. októbra 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci spoločenstva ( 15 ), nezávisí od splnenia podmienky, podľa ktorej musí mať tento rodič dostatočné prostriedky, aby sa počas svojho pobytu nestal záťažou pre systém sociálnej pomoci tohto členského štátu, ako aj komplexné nemocenské poistenie v tomto štáte.

52.

Za týchto okolností článok 10 nariadenia č. 492/2011 nemôže mať nijaký vplyv na odpoveď na druhú prejudiciálnu otázku.

3. Posledná poznámka týkajúca sa pojmu „komplexné krytie zdravotného poistenia“

56.

Domnievam sa, že nemožno ignorovať skutočnosť, že ďalšou zásadnou otázkou, na ktorej sa zakladá spor medzi účastníkmi konania vo veci samej, pravdepodobne je, či nárok využívať zdravotnú starostlivosť, ktorú poskytuje verejný systém zdravotnej starostlivosti [konkrétne National Health Service (Štátny systém zdravotného poistenia, ďalej len „NHS“)], predstavuje „komplexné krytie zdravotného poistenia“ v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) smernice 2004/38. ( 19 ) Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania navyše vyplýva, že počas pojednávania na vnútroštátnom súde sa výslovne poukázalo na potrebu položiť otázku týkajúcu sa problematiky komplexného krytia zdravotného poistenia.

57.

Treba však uznať, že na jednej strane právny zástupca odvolateľky jednoznačne odpovedal, že „otázku 2 nie je potrebné preformulovať alebo rozdeliť tak, aby sa pýtala na to, čo predstavuje ‚komplexné zdravotné poistenie‘“ ( 20 ), a na druhej strane vnútroštátny súd nepovažoval za potrebné opýtať sa Súdneho dvora na túto problematiku. Druhá prejudiciálna otázka sa totiž netýka „povahy“ alebo vecnej pôsobnosti požiadavky týkajúcej sa „zdravotného poistenia“.

61.

Jediné, čo možno v tejto súvislosti povedať, teda je, že po prvé normotvorca EÚ prihliadal na obavu členských štátov, že výkon slobody pohybu môže ovplyvniť ich verejné financie, ( 23 ) ale po druhé nešiel tak ďaleko, že by vyžadoval, aby „komplexné krytie zdravotného poistenia“ poskytoval súkromný poskytovateľ, a po tretie uprednostnil pojem „ komplexné krytie zdravotného poistenia“, zatiaľ čo článok 1 ods. 1 smernice 90/365 predtým vyžadoval nemocenské poistenie voči „ všetkým rizikám v hostiteľskom členskom štáte“ ( 24 ).

62.

Na druhej strane, hoci smernica 2004/38 neposkytuje nijaké spresnenie v súvislosti s tým, ako treba chápať výraz „komplexné“, táto smernica vôbec neodkazuje ani na vnútroštátne právne poriadky, pokiaľ ide o význam, ktorý by sa mal tomuto výrazu priznať. Z toho teda vyplýva, že uvedený výraz sa má na účely uplatňovania uvedenej smernice považovať za výraz označujúci samostatný pojem práva Únie, ktorý sa má vykladať jednotne vo všetkých členských štátoch. ( 25 ) Okrem toho vzhľadom na kontext a ciele smernice 2004/38 jej ustanovenia nemožno vykladať reštriktívne a v žiadnom prípade ich nemožno zbaviť ich potrebného účinku. ( 26 ) To a contrario znamená, že podmienka, ktorá pravdepodobne nepriaznivo ovplyvní slobodu pohybu – ako je podmienka týkajúca sa komplexného zdravotného poistenia upravená v článku 7 ods. 1 písm. b) smernice 2004/38 – sa má vykladať reštriktívne.

63.

Za týchto okolností sa domnievam, že krytie zdravotného poistenia sa má považovať za „komplexné“ v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) smernice 2004/38, ak krytie poskytované občanovi EÚ zodpovedá krytiu, ktoré hostiteľský členský štát bezplatne poskytuje svojim vlastným štátnym príslušníkom – a to tým skôr, ak členské štáty môžu stanoviť, že prístup k ich systému zdravotného poistenia nebude bezplatný ( 27 ) –, alebo poistnému krytiu, ktoré členský štát vyžaduje od svojich vlastných štátnych príslušníkov, najmä ak občania EÚ prispievajú k základu dane, z ktorého sa financuje zdravotnícky systém, rovnakým spôsobom ako štátni príslušníci dotknutého členského štátu.

Článok 16 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, sa má vykladať v tom zmysle, že dieťa s pobytom na území EHP, ktoré získalo právo na trvalý pobyt podľa tohto ustanovenia, nemusí mať komplexné krytie zdravotného poistenia na to, aby si zachovalo právo na trvalý pobyt.

2.

Článok 7 ods. 1 písm. b) smernice 2004/38 sa má vykladať v tom zmysle, že počas celého obdobia pobytu na území hostiteľského členského štátu dlhšieho ako tri mesiace a kratšieho ako päť rokov ekonomicky nečinný občan Únie musí mať pre seba a svojich rodinných príslušníkov komplexné krytie zdravotného poistenia.

( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( 2 ) Ú. v. EÚ L 158, 2004, s. 77 ; Mim. vyd. 05/005, s. 46.

( 3 ) Ú. v. EÚ L 141, 2011, s. 1 .

( 10 ) Bod 47.

( 11 ) Bod 53. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 12 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2021, A (Verejná zdravotná starostlivosť) ( C‑535/19 , EU:C:2021:595 , body 54 a 55 ). Možno poznamenať, že tento výklad sa už objavil v skorších rozsudkoch týkajúcich sa predchádzajúceho relevantného ustanovenia – teda článku 1 ods. 1 smernice Rady 90/364/EHS z 28. júna 1990 o práve pobytu ( Ú. v. ES L 180, 1990, s. 26 ; Mim. vyd. 20/001, s. 3) – alebo vo formulácii, ktorá sa môže v anglickom jazykovom znení zdať nejednoznačná. Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. septembra 2002, Baumbast a R ( C‑413/99 , EU:C:2002:493 , bod 87 ), a z 19. septembra 2013, Brey ( C‑140/12 , EU:C:2013:565 , bod 47 ). Hoci netvrdím, že som urobil vyčerpávajúcu rešerš, tento výklad sa objavuje aj v komentároch v právnickej literatúre, do ktorých som nahliadol. Pozri v tomto zmysle okrem iného SAROLEA, S.: De Strasbourg à Luxembourg, quels droits pour les familles migrantes? In: Revue Québecoise de Droit International . 2020, roč. 33 (špeciálne vydanie), s. 439 až 464, najmä s. 444; de MARS, S.: Economically inactive EU migrants and the United Kingdom’s National Health Service: unreasonable burdens without real links? In: E. L. Rev . 2014, roč. 39, č. 6, s. 770 až 789, najmä s. 772, a SOKOL, T.: Comprehensive Sickness Insurance as a Condition for EU Citizens’ Residence in Other Member State: a Need for a Reform? In: European Journal of Social Security . 2016, roč. 18, s. 380 až 398, najmä s. 381 a 394.

( 18 ) Pozri bod 14 odpovede odvolateľky na otázky na písomné zodpovedanie.

( 19 ) Táto otázka je preto odlišná od otázky, či je hostiteľský členský štát povinný poskytnúť ekonomicky nečinnému občanovi Únie, ktorý sa zdržiava na jeho území na základe článku 7 ods. 1 písm. b) smernice 2004/38, bezplatné poistenie v rámci svojho systému verejného zdravotného poistenia. Ako vieme, Súdny dvor vo svojom rozsudku z 15. júla 2021, A (Verejná zdravotná starostlivosť) ( C‑535/19 , EU:C:2021:595 , body 56 a 58 ), odpovedal na túto otázku záporne.

( 20 ) Zápisnica o pojednávaní na Appeal Tribunal (Odvolací súd), ktoré sa konalo 28. februára 2020 v Spires Centre, Belfast (Spojené kráľovstvo), zaslaná ako návrh na začatie prejudiciálneho konania v prejednávanej veci.

( 21 ) Ahmad v. Secretary of State for the Home Department [2014] EWCA Civ 988. V tejto veci Court of Appeal (Odvolací súd) rozhodol, že krytie, ktoré poskytuje NHS, nepredstavuje komplexné zdravotné poistenie. VI tvrdí, že o tejto problematike sa bude diskutovať. Pozri v tejto súvislosti de MARS, S.: Economically inactive EU migrants and the United Kingdom’s National Health Service: unreasonable burdens without real links? In: E. L. Rev . 2014, roč. 39, č. 6, s. 770 až 789.

( 22 ) Zo skutočnosti, že Súdny dvor v opise skutkového stavu v rozsudku z 23. februára 2010, Ibrahim a Secretary of State for the Home Department ( C‑310/08 , EU:C:2010:80 , bod 20 ), uviedol, že pani Ibrahim „nemá komplexné zdravotné poistenie a je príjemcom National Health Service (Štátny systém zdravotného poistenia)“, podľa môjho názoru tiež nemožno vyvodiť nijaký záver.