C-260/20

proti

Hansol Paper Co. Ltd

„Odvolanie – Dumping – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/763 – Dovoz určitého ľahkého termopapiera s pôvodom v Kórejskej republike – Konečné antidumpingové clo – Výpočet dumpingového rozpätia – Výpočet výšky ujmy – Určenie ujmy“

I. Úvod

1.

Európska komisia svojím odvolaním navrhuje zrušenie rozsudku z 2. apríla 2020, Hansol Paper Co. Ltd/Komisia ( T‑383/17 , neuverejnený, EU:T:2020:139 ) (ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým Všeobecný súd Európskej únie vyhovel žalobe podanej spoločnosťou Hansol Paper Co. Ltd (ďalej len „Hansol“) – podnikom so sídlom v Južnej Kórei, ktorý pôsobí v oblasti výroby a vývozu termopapiera – proti vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/763 z 2. mája 2017, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitého ľahkého termopapiera s pôvodom v Kórejskej republike ( 2 ) (ďalej len „sporné nariadenie“), keď toto nariadenie zrušil v rozsahu, v akom sa týka uvedeného podniku.

Rozhodnutím Rady 94/800/ES (z 22. decembra 1994) týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994), ( 4 ) Rada Európskej únie schválila dohodu o zriadení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), podpísanú v Marrákeši 15. apríla 1994, ako aj dohody uvedené v prílohách 1, 2 a 3 tejto dohody, medzi ktoré patrí Dohoda o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (ďalej len „antidumpingová dohoda“). ( 5 )

4.

Článok 2 antidumpingovej dohody, nazvaný „Vymedzenie dumpingu“, stanovuje:

„2.1 Na účely tejto dohody sa môže výrobok považovať za dumpingový, t. j. uvádzaný na trh inej krajiny za nižšiu cenu, ako je jeho normálna hodnota, ak je vývozná cena vyvážaného výrobku z jednej krajiny do druhej menšia, než je pri bežnom obchode porovnateľná cena obdobného výrobku určeného na spotrebu vo vyvážajúcej krajine.

2.2 Ak sa v rámci bežného obchodu nevyskytuje žiadny predaj obdobného výrobku na domácom trhu vyvážajúcej krajiny alebo ak v dôsledku mimoriadnej situácie na trhu alebo nízkeho objemu predaja na domácom trhu vyvážajúcej krajiny… taký predaj neumožňuje riadne porovnanie, dumpingové rozpätie sa určí porovnaním s porovnateľnou cenou obdobného výrobku vyvážaného do niektorej tretej krajiny za predpokladu, že táto cena je reprezentatívna, alebo porovnaním s výrobnými nákladmi v krajine pôvodu zvýšenými o príslušnú sumu na administratívne, predajné a všeobecné náklady a zisk.“

B.

Aby sa určilo, či sú dve strany v spojení, možno zohľadniť vymedzenie osôb, ktoré sú v spojení, v zmysle článku 127 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 [ ( 6 ) ] .

2. Predaj podobného výrobku, ktorý je určený na domácu spotrebu, sa spravidla použije na určenie normálnej hodnoty, ak takýto objem predaja predstavuje 5 % alebo viac z objemu predaja posudzovaného výrobku do Únie. Nižší objem predaja však možno použiť, ak sa napríklad účtované ceny považujú pre dotknutý trh za reprezentatívne.

3. Ak neexistuje predaj podobného výrobku v bežnom obchode alebo takýto predaj je nedostatočný, alebo ak z dôvodu osobitnej situácie na trhu takýto predaj neumožňuje náležité porovnanie, normálna hodnota podobného výrobku sa vypočíta na základe výrobných nákladov v krajine pôvodu, ktoré sa zvýšia o primeranú čiastku na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk, alebo na základe vývozných cien v bežnom obchode do vhodnej tretej krajiny za predpokladu, že tieto ceny sú reprezentatívne.

…

9. V prípadoch, keď neexistuje vývozná cena alebo keď existuje podozrenie, že vývozná cena je nespoľahlivá z dôvodu spojenia alebo kompenzačnej dohody medzi vývozcom a dovozcom alebo treťou stranou, možno vývoznú cenu vytvoriť na základe ceny, za akú sa dovážané výrobky prvýkrát predajú nezávislému kupujúcemu, alebo ak sa výrobky ďalej predajú nezávislému kupujúcemu alebo sa nepredajú v stave, v akom boli dovezené, na ľubovoľnom primeranom základe.

…

7.

Článok 6 ods. 7 a 8 základného nariadenia stanovuje:

„7. Osoby, ktoré podali podnet, dovozcovia a vývozcovia a ich zastupujúce združenia, organizácie užívateľov a spotrebiteľov, ktorí sa prihlásili v súlade s článkom 5 ods. 10, ako aj zástupcovia krajiny vývozu sa môžu na základe písomnej žiadosti zoznámiť so všetkými informáciami, ktoré poskytla strana dotknutá prešetrovaním, s výnimkou interných dokumentov pripravených orgánmi Únie alebo jeho členských štátov, a ktoré sú relevantné na predloženie ich prípadu a nie sú dôverné v zmysle článku 19 a boli použité pri prešetrovaní.

Tieto strany môžu reagovať na uvedené informácie a ich pripomienky sa zohľadnia v prípade, že sú dostatočne odôvodnené.

8. S výnimkou okolností, ktoré sú stanovené v článku 18, je potrebné v miere, v akej je to možné, skontrolovať, či informácie, ktoré poskytli zainteresované strany a z ktorých vychádzajú zistenia, sú presné.“

8.

Ak sa zistí, že ktorákoľvek zainteresovaná strana poskytla nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, uvedené informácie sa neberú do úvahy a môžu sa využiť dostupné skutočnosti.

Zainteresované strany musia byť upozornené na dôsledky nespolupráce.

…

3. Ak informácie predložené niektorou zainteresovanou stranou nie sú vo všetkých ohľadoch ideálne, napriek tomu sa nesmú ignorovať za predpokladu, že akékoľvek nedostatky nie sú takého rozsahu, aby spôsobili neprimerané ťažkosti pri dopracovaní sa k prijateľnému a správnemu zisteniu, a zároveň že sú informácie včas predložené a možno ich overiť a že strana konala podľa svojich najlepších schopností.

…“

III. Okolnosti predchádzajúce sporu, konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

12.

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Preskúmanie vývoja relevantného z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2012 do konca obdobia prešetrovania.

13.

Spoločnosť Hansol, žalobkyňa a odporkyňa v odvolacom konaní, so sídlom v Južnej Kórei pôsobí v oblasti výroby a vývozu posudzovaného výrobku, predovšetkým do Únie. Počas obdobia prešetrovania predávala uvedený výrobok v Únii nezávislým zákazníkom, ako aj jednému prepojenému obchodníkovi, spoločnosti Hansol Europe BV, a štyrom prepojeným spracovateľom, a to spoločnostiam Schades Ltd, Schades Nordic A/S, Heipa technische Papiere GmbH (ďalej len „Heipa“) a R+S Group GmbH (ďalej len „R+S“). Úlohou prepojených spracovateľov bolo najmä spracovať tento výrobok na nové výrobky, nazývané „malé kotúče“, predávané v Únii nezávislým alebo prepojeným zákazníkom.

14.

Ďalší kórejský vyvážajúci výrobca, spoločnosť Hansol Artone Co. Ltd (ďalej len „Artone“), ktorá bola prepojená so žalobkyňou, spolupracovala na antidumpingovom prešetrovaní. So žalobkyňou sa zlúčila 3. marca 2017.

18.

Dňa 7. marca 2016 Komisia po preskúmaní určitých informácií poskytnutých žalobkyňou rozhodla, že spoločnosti Schades Nordic, Heipa a R+S musia odpovedať na oddiely F a G, ktoré sa týkajú výrobných nákladov a ziskovosti, a vyplniť prílohu I antidumpingového dotazníka.

19.

Dňa 8. marca 2016 žalobkyňa požiadala o zásah úradníka pre vypočutie, pokiaľ ide o požiadavky, ktoré Komisia adresovala spoločnostiam Schades Nordic, Heipa a R+S. Zdôraznila predovšetkým, že je veľmi prácne poskytnúť všetky údaje o predaji a o nákladoch v súvislosti s malými kotúčmi, ktoré nie sú predmetom konania, a že táto požiadavka je neúčinná vzhľadom na to, že nie je možné určiť, či boli malé kotúče vyrobené z jumbo kotúčov alebo z iných zdrojov.

20.

Dňa 10. marca 2016 sa uskutočnilo vypočutie s Komisiou, ktoré viedol úradník pre vypočutie.

24.

Od 15. júna do 26. augusta 2016 Komisia vykonala overovanie v priestoroch žalobkyne a spoločností Artone, Hansol Europe a Schades.

25.

Dňa 16. novembra 2016 Komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/2005, ktorým sa ukladá predbežné antidumpingové clo na dovoz určitého ľahkého termopapiera s pôvodom v Kórejskej republike. ( 8 )

26.

Dňa 17. novembra 2016 bol žalobkyni zaslaný informačný dokument s predbežnými závermi Komisie. Žalobkyňa predložila svoje pripomienky k uvedeným záverom 8. decembra 2016.

30.

V dňoch 20. a 23. marca 2017 Komisia predložila dodatočné konečné závery a revidované konečné závery, ku ktorým žalobkyňa predložila pripomienky.

31.

Dňa 2. mája 2017 prijala Komisia sporné nariadenie predovšetkým na základe článku 9 ods. 4 základného nariadenia.

32.

Článok 1 sporného nariadenia ukladá konečné antidumpingové clo na vývoz posudzovaného výrobku v podobe pevnej sumy 104,46 eura za tonu čistej hmotnosti.

35.

Uznesením z 27. novembra 2017 Všeobecný súd umožnil European Thermal Paper Association (Európske združenie termopapiera, ďalej len „ETPA“) vstúpiť do konania ako vedľajšiemu účastníkovi konania na podporu návrhov Komisie.

36.

Všeobecný súd napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe spoločnosti Hansol z dôvodu protiprávností zistených pri skúmaní žalobných dôvodov. Všeobecný súd v dôsledku toho zrušil sporné nariadenie v rozsahu, v akom sa týkalo spoločnosti Hansol.

37.

Právne úvahy Všeobecného súdu, ktoré považujem za relevantné na účely tohto odvolania, sú zhrnuté v nasledujúcich bodoch.

41.

Všeobecný súd skúma prvú výhradu druhej časti prvého žalobného dôvodu v bodoch 84 až 87 a 92 napadnutého rozsudku. V týchto bodoch Všeobecný súd na jednej strane konštatuje, že Komisia mala k dispozícii údaje pochádzajúce od prepojeného spracovateľa Schades Nordic, hoci samotná Schades Nordic neodpovedala na antidumpingový dotazník. Ďalej poukazuje na to, že „Komisia sa rozhodla použiť údaje spoločnosti Schades na výpočet dumpingového rozpätia predaja ďalším trom prepojeným spracovateľom, ktorý uskutočňovala žalobkyňa“. Naopak, Všeobecný súd konštatuje, že „vzhľadom na to, že Komisia vedela, že časť posudzovaných výrobkov predaných spoločnosti Schades bola bez spracovania ďalej predaná nezávislým zákazníkom, mala túto situáciu zohľadniť na úrovni predaja posudzovaného výrobku ďalším prepojeným spracovateľom. Komisia nezohľadnením tejto skutočnosti pripísala príliš veľkú váhu predaju prepojeným spracovateľom na spracovanie na malé kotúče, v dôsledku čoho zvýšila skutočné dumpingové rozpätie uplatňované žalobkyňou.“

42.

V dôsledku toho Všeobecný súd v bodoch 87 a 92 konštatuje, že „keďže výpočty uskutočnené Komisiou neodrážajú skutočný rozsah dumpingu praktizovaného žalobkyňou, treba konštatovať porušenie článku 2 ods. 11 základného nariadenia“.

43.

Čo sa týka druhej výhrady, Všeobecný súd v bode 90 konštatuje, že „nijaká skutočnosť, predovšetkým spomedzi skutočností uvedených žalobkyňou, neumožňuje dospieť k záveru, že metóda použitá Komisiou a úpravy uskutočnené na účely zohľadnenia osobitnej situácie prejednávanej veci sú v rozpore s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia“.

47.

V bode 105 napadnutého rozsudku Všeobecný súd ďalej bez ďalšieho konštatuje, že „z dôvodov uvedených v rámci prvej výhrady druhej časti prvého žalobného dôvodu… výpočty uskutočnené Komisiou neodrážajú skutočný rozsah dumpingu praktizovaného žalobkyňou“. Všeobecný súd sa domnieva, že „táto chyba súvisiaca s tým, akú váhu Komisia pripísala jednotlivým faktorom, teda má vplyv aj na stanovenie konečného antidumpingového cla“. Všeobecný súd bez ďalších vysvetlení konštatuje, že clo „tak prevyšuje dumping skutočne praktizovaný žalobkyňou v rozpore s článkom 9 ods. 4 druhým pododsekom základného nariadenia“.

48.

Druhou časťou druhého žalobného dôvodu sa zaoberajú body 107 až 119 napadnutého rozsudku. Žalobkyňa ňou namieta porušenie zásady dobrej správy vecí verejných. Všeobecný súd zamieta túto časť druhého žalobného dôvodu.

49.

V bodoch 122 až 143 napadnutého rozsudku Všeobecný súd skúma tretí žalobný dôvod uplatnený v prvostupňovom konaní, ktorý je založený na nesprávnom uplatnení článku 2 ods. 9 a 10 základného nariadenia v rozsahu, v akom Komisia vykonala neprimerané úpravy predaja malých kotúčov vyrobených z jumbo kotúčov, ktoré Schades kúpila od európskych výrobcov. Všeobecný súd zamieta tento žalobný dôvod sčasti ako neprípustný a sčasti ako nedôvodný.

S odvolaním sa na sporné nariadenie Všeobecný súd konštatuje, že Komisia vypočítala normálnu hodnotu spoločnosti Artone na základe druhej situácie. V bode 157 dospel k záveru, že „skutočnosti uvedené Komisiou, podľa ktorých ,štruktúra nákladov‘ alebo ,predajné ceny‘ boli v prípade žalobkyne a spoločnosti Artone podstatne odlišné (odôvodnenie 21 [sporného] nariadenia), nepatria medzi výnimky z metódy stanovenia normálnej hodnoty v závislosti od skutočných cien, ktoré majú… neprimeranú povahu“. Ďalej poukazuje na to, že pokiaľ ide o skutočnosť, že „pri jednom z dvoch typov dotknutých výrobkov predávaných žalobkyňou boli množstvá domáceho predaja považované za nereprezentatívne, nijaká skutočnosť, ktorú Komisia uviedla v písomných podaniach, neumožňuje určiť, či sa to týkalo typu výrobku uvedeného v odôvodnení 20 vykonávacieho nariadenia, ktorý spoločnosť Artone nepredávala. Okrem toho v každom prípade toto konštatovanie nemá vplyv na skutočnosť uvedenú žalobkyňou, podľa ktorej spoločnosť Artone nepredávala na vnútroštátnom trhu dotknuté dva typy výrobkov.“

53.

V bode 158 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatuje, že „Komisia porušila článok 2 ods. 1 základného nariadenia pri určovaní normálnej hodnoty spoločnosti Artone“.

54.

V bodoch 161 až 213 napadnutého rozsudku Všeobecný súd skúma piaty žalobný dôvod uvedený v prvostupňovom konaní, ktorý je založený na porušení článku 1 ods. 1 a článku 3 ods. 1 až 3 a 5 až 8 základného nariadenia, judikatúry súdov Únie a rozhodnutí WTO, predchádzajúcej rozhodovacej praxe Komisie a zásad spravodlivého porovnania a rovnakého zaobchádzania pri výpočte výšky ujmy.

58.

Vecnú analýzu druhej časti piateho žalobného dôvodu začína Všeobecný súd v bode 196. V bode 197 s odkazom na existujúcu judikatúru poukazuje na to, že súčasťou určovania ujmy je skúmanie otázky, „či v prípade vývozu, ktorý je predmetom dumpingu, dochádza k výraznému zníženiu cien v porovnaní s cenou podobného výrobku“. Všeobecný súd ďalej v bode 198 zdôrazňuje, že „je potrebné preskúmať, či sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri určovaní referenčného bodu, vzhľadom na ktorý treba v prejednávanej veci vypočítať ceny výrobkov žalobkýň, ktoré sa majú porovnávať s cenami výrobného odvetvia Únie“.

59.

61.

V bodoch 206 až 213 Všeobecný súd skúma tretiu časť piateho žalobného dôvodu, ktorá je založená na porušení článku 3 ods. 2, 3 a 6 základného nariadenia a na znížení marže posudzovaného výrobku. Všeobecný súd sa opäť odvoláva na judikatúru citovanú v bode 197 a poukazuje na to, že zistené podhodnotenie cien predstavuje 9,4 %, v dôsledku čoho zamieta „tvrdenia žalobkyne uvedené na základe prvej časti piateho žalobného dôvodu… z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v bodoch 173 až 177…“.

62.

V bode 211 Všeobecný súd skúma tvrdenia žalobkyne uvedené na základe druhej časti prvého žalobného dôvodu, pričom poukazuje na to, že „v rámci tejto časti bolo zistené, že Komisia sa dopustila chyby pri určovaní váhy predaja prepojeným spracovateľom na účely ďalšieho predaja nezávislým podnikom v podobe malých kotúčov (medzi 75 a 85 %)… Keďže Komisia použila rovnako určenú váhu pri výpočte zníženia cien, chyba zistená v druhej časti prvého žalobného dôvodu má vplyv aj na tento výpočet“. Všeobecný súd vyhovel aj tretej časti piateho žalobného dôvodu, keďže „nemožno vylúčiť, že táto chyba spolu s chybou zistenou v rámci druhej časti piateho žalobného dôvodu má vplyv na konštatovanie Komisie, ktoré sa týka analýzy podhodnotenia cien a skúmania vplyvu vývozných transakcií, ktoré boli predmetom dumpingu, na podobné výrobky výrobného odvetvia Únie, upravené v článku 3 ods. 2 a 3 základného nariadenia“.

63.

V bode 213 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatuje, že je potrebné zrušiť sporné nariadenie v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne.

Prostredníctvom opatrenia na zabezpečenie priebehu konania zo 7. septembra 2021 Súdny dvor položil všetkým účastníkom konania otázky na písomné zodpovedanie. Odpovede na otázky boli predložené v stanovenej lehote.

2. Návrhy účastníkov konania v súvislosti s hlavným odvolaním

66.

Komisia podala 11. júna 2020 odvolanie, ktoré bolo do registra kancelárie Súdneho dvora zapísané 15. júna 2020. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok, zamietol žalobu podanú v prvostupňovom konaní a uložil spoločnosti Hansol povinnosť nahradiť trovy konania

Hansol predložila 27. augusta 2020 vyjadrenie k odvolaniu, ktoré bolo zapísané do registra kancelárie Súdneho dvora 28. augusta 2020 a v ktorom navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania a prvostupňového konania,

–

alebo subsidiárne

–

vrátil vec Všeobecnému súdu na opätovné preskúmanie a vyhradil rozhodnutie o trovách prvostupňového konania a odvolacieho konania.

70.

Hansol predložila 5. novembra 2020 vyjadrenie k vzájomnému odvolaniu, ktoré bolo v ten istý deň zapísané do registra kancelárie Súdneho dvora a v ktorom navrhuje, aby Súdny dvor:

–

1. Európska únia v mnohostrannom obchodnom systéme

71.

Úlohou WTO je zaručiť mnohostranný obchodný systém zaručený na pravidlách. Európska únia ako regionálna organizácia s vlastnou právnou subjektivitou má v rámci WTO osobitné postavenie, lebo je plnoprávnym členom rovnako ako jej členské štáty. Vzhľadom na výlučnú právomoc, ktorú článok 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ priznáva Únii v spoločnej obchodnej politike, musela Únia prijať záväzky svojich členských štátov vyplývajúce z dohôd WTO. Antidumpingová dohoda, ktorá medzi ne patrí, upravuje uplatňovanie antidumpingových opatrení členmi WTO. Táto dohoda stanovuje určité hmotnoprávne pravidlá, ktoré je potrebné dodržať na účely uplatnenia antidumpingového opatrenia, ako aj podrobné procesné pravidlá upravujúce vedenie antidumpingového prešetrovania a uloženie a zachovanie takých opatrení v platnosti. Nedodržanie týchto pravidiel môže mať za následok uplatnenie mechanizmu WTO na urovnávanie sporov a neplatnosť opatrenia.

72.

74.

Keď však Všeobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe článku 256 ZFEÚ právomoc preskúmať právnu kvalifikáciu skutkového stavu a právne dôsledky, ktoré Všeobecný súd vyvodil. Výnimočne môže Súdny dvor skúmať posúdenie skutkového stavu Všeobecným súdom, ak žalobca namieta skreslenie dôkazov Všeobecným súdom. ( 13 ) V takom prípade musí žalobca presne označiť dôkazy, ktoré boli skreslené, a preukázať nesprávne posúdenie, ktoré podľa jeho názoru viedlo k tomuto skresleniu. Ako potvrdzuje judikatúra, k skresleniu dochádza, ak bez toho, aby sa skúmali nové dôkazy, sa posúdenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne. ( 14 )

75.

Tieto predbežné poznámky sa javia byť zvlášť dôležité v kontexte prejednávanej veci, lebo Všeobecný súd spochybňuje posúdenie rôznych skutkových okolností, ako aj určitých záverov, ktoré vyvodila Komisia v správnom konaní, ktoré viedlo k prijatiu sporného nariadenia. Keďže Komisia a ETPA spochybňujú odôvodnenie napadnutého rozsudku, aby zabránili zrušeniu uvedeného nariadenia Všeobecným súdom, je potrebné pripomenúť, že odvolacie konanie nemožno použiť ako prostriedok, ktorým prinútia Súdny dvor, aby sám nanovo posúdil skutkové okolnosti. Vzhľadom na rozdelenie právomocí medzi Komisiu na jednej strane a súdy Únie na strane druhej je nevyhnutné obmedziť skúmanie odvolania na striktnú analýzu právnych otázok predložených Súdnemu dvoru. Vzhľadom na tieto okolnosti je potrebné nižšie posúdiť v prvom rade dôvody hlavného odvolania ( 15 ) a následne dôvody vzájomného odvolania ( 16 ) v poradí, v akom boli predložené.

77.

V odpovedi na prvý odvolací dôvod Hansol tvrdí, že Všeobecný súd správne poukázal na to, že dôkazy boli predložené počas správneho konania. Na podporu tohto tvrdenia Hansol odkazuje na rôznu komunikáciu s Komisiou v minulosti, konkrétne na žiadosť o oslobodenie predloženú 19. februára 2016, ako aj na vypočutie vedené úradníkom pre vypočutie 10. marca 2016, prostredníctvom ktorých získala Komisia informácie o tom, že Schades Nordic počas obdobia prešetrovania ďalej predávala určité množstvá posudzovaného výrobku nezávislým zákazníkom v Únii. Podľa spoločnosti Hansol teda Všeobecný súd neskreslil dotknuté dôkazy. Okrem toho na rozdiel od tvrdení Komisie jej Všeobecný súd neuložil povinnosť založiť svoje závery na neoverených údajoch. Podľa spoločnosti Hansol ide o informáciu, ktorú Komisia overila a ktorá je nesporná.

b) Posúdenie

78.

Na úvod treba uviesť, že ústredná právna otázka prvého odvolacieho dôvodu sa v podstate týka povinnosti Komisie zobrať do úvahy informácie získané v rámci prešetrovania, ktoré viedlo k prijatiu antidumpingových opatrení. Komisia tvrdí, že predmetné informácie získala spôsobom, ktorý nie je stanovený v právnom rámci upravujúcom prešetrovanie, čo podľa jej názoru bráni ich zohľadneniu. Toto tvrdenie popiera Hansol, ktorá sa domnieva, že Komisia mala predmetné informácie zahrnúť do svojej analýzy vzhľadom na to, že sa o nich dozvedela počas správneho konania.

79.

81.

Komisia vo svojich písomných podaniach skôr len vysvetľuje, že je v rozpore so základným právnym rámcom antidumpingového prešetrovania uložiť Komisii povinnosť založiť svoje závery na údajoch poskytnutých zúčastnenou stranou, ktoré neboli podrobené procesu overovania stanovenému v základnom nariadení a v práve WTO. Podľa názoru Komisie Všeobecný súd nahradil orgán poverený antidumpingovým prešetrovaním, keďže predmetné informácie začlenil do svojich úvah.

82.

Taký postoj sa mi zdá nielen príliš formalistický, ale aj ťažko zosúladiteľný s povinnosťami, ktoré má Komisia v rámci akéhokoľvek antidumpingového prešetrovania. Súdiac podľa ustanovení článku 6 základného nariadenia, ide o fázu správneho konania, ktorá sa vyznačuje úsilím o účinnosť a rýchlosť pri získavaní informácií. ( 17 ) V dôsledku toho nezohľadnenie potrebných dôkazov na účely prijatia právne vyhovujúceho rozhodnutia o prijatí antidumpingového opatrenia možno odôvodniť výlučne naliehavými dôvodmi. Nižšie vysvetlím hlavné dôvody, na základe ktorých sa domnievam, že Všeobecný súd správne vychádzal z toho, že Komisia mala vziať do úvahy informácie získané počas správneho konania.

83.

85.

V tejto súvislosti treba poukázať na to, že Komisia podľa všetkého spoločnosti Hansol vytýka, že trvala na žiadosti o toto oslobodenie, ( 20 ) aj keď v konečnom dôsledku prijala konečné rozhodnutie práve samotná Komisia. Keďže Komisia sa podľa všetkého domnieva, že toto oslobodenie jej zabránilo vykonať potrebné overovanie, treba zdôrazniť, že za túto skutočnosť by mala niesť zodpovednosť skôr ona. Okrem toho je ťažko pochopiteľné, prečo Komisia súhlasila s udelením takej výnimky, ak hrozilo, že od dotknutých podnikov nezíska všetky potrebné informácie. Argumentácia Komisie je podľa môjho názoru skôr zámienkou na odôvodnenie toho, prečo prešetrovanie nevykonala s náležitou starostlivosťou a nezohľadnila pri posudzovaní existencie dumpingu informácie poskytnuté spoločnosťou Hansol.

86.

Pravidlá WTO, na ktoré sa Komisia odvoláva vo svojich písomných podaniach, podľa môjho názoru nemôžu byť primeraným právnym základom na podporu jej stanoviska. Zo správy poroty WTO vo veci Čína – brojlery ( 21 ) totiž jasne vyplýva, že hoci výraz „dôkazy“ v antidumpingových konaniach nie je v antidumpingovej dohode vymedzený, zahŕňa prinajmenšom „ informácie, ktoré zúčastnená strana poskytla orgánu poverenému prešetrovaním , bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú pozitívne, presné alebo primerané“. ( 22 ) Hansol ako taká poskytla dôkazy o tom, že Schades Nordic ďalej predávala posudzovaný výrobok.

87.

Keďže Komisia tvrdí, že dôkazy poskytnuté spoločnosťou Hansol nespĺňajú jej požiadavky z dôvodu, že neboli poskytnuté náležitým spôsobom, t. j. ako odpoveď na dotazník zaslaný podnikom v súlade s článkom 6 základného nariadenia, stačí poukázať na to, že v správe poroty WTO spomenutej v predchádzajúcom bode je výslovne uvedené, že „ v antidumpingovej dohode alebo v dohode o WTO ako takej nič nenaznačuje, že informácie strácajú povahu ,dôkazu ‘, lebo nespĺňajú určité kritériá“. V správe je uvedené, že „otázka, či dôkazy spĺňajú tieto kritériá, je samostatnou otázkou , ktorú musí preskúmať orgán poverený prešetrovaním“. ( 23 ) V dôsledku toho je možné z predchádzajúcich úvah vyvodiť záver, že Komisia nemôže poprieť, že má k dispozícii dôkazy poskytnuté spoločnosťou Hansol v rámci správneho konania.

Aj keď Komisia v zásade má právo vyjadriť výhrady ku konzistentnosti a k platnosti získaných informácií, neviem, do akej miery by to mohlo tento záver zmeniť. Komisia len vyhlásila, že nemala príležitosť overiť si získané informácie, nezaujala však stanovisko k obsahu samotných informácií. Nič nenasvedčuje tomu, že Komisia mala v úmysle vykonať overenie, hoci antidumpingová dohoda v zmysle výkladu zo strany súdov Únie, ( 24 ) ako uznáva samotná Komisia v písomnej odpovedi na otázky položené Súdnym dvorom, jej ukladá povinnosť overiť si počas prešetrovania správnosť informácií poskytnutých zúčastnenými stranami. Naopak, z okolností prejednávanej veci vyplýva, že prijala sporné nariadenie napriek tomu, že opomenula dôležitú etapu konania. Keďže úplné ignorovanie skutočnosti, že v rámci prešetrovania boli skutočne získané zásadné dôkazy, by v konečnom dôsledku znamenalo „odmeniť“ závažné administratívne opomenutie, zdráham sa prijať argumentáciu Komisie, podľa ktorej dôkazy nespĺňajú jej požiadavky. ( 25 ) Keby som súhlasil s tým, že Komisia môže viesť prešetrovanie bez ohľadu na dostupné relevantné informácie a bez možnosti ich súdneho preskúmania, toto prešetrovanie by mohlo byť svojvoľné, neúčinné a nepresné. Taký vývoj vôbec nepovažujem za žiaduci.

90.

Článok 18 ods. 1 základného nariadenia stanovuje, že keď ktorákoľvek zainteresovaná strana odmietne prístup k potrebným informáciám alebo ich inak neposkytne v lehote stanovenej v tomto nariadení, prípadne významným spôsobom vytvára prekážky uskutočneniu prešetrovania, predbežné alebo konečné zistenia, či už pozitívne, alebo negatívne, možno vypracovať na základe dostupných skutočností. Podmienky na uplatnenie tohto ustanovenia však v prejednávanej veci nie sú splnené. Po prvé nič nenaznačuje, že medzi Komisiou a spoločnosťou Hansol neexistovala spolupráca, a po druhé, ako som už uviedol, Komisia mala k dispozícii príslušné dôkazy práve vďaka tejto spolupráci v rámci prešetrovania.

To isté platí pre preskúmanie Všeobecným súdom, pokiaľ ide o prvú časť druhého odvolacieho dôvodu, ktorý je založený na porušení článku 9 ods. 3 antidumpingovej dohody a článku 9 ods. 4 druhého pododseku základného nariadenia. V bode 105 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že výpočty uskutočnené Komisiou neodrážajú skutočný rozsah dumpingu praktizovaného spoločnosťou Hansol z dôvodov uvedených v bodoch 83 až 87 tohto rozsudku, a to vrátane nezohľadnenia skutočnosti, že časť predaja posudzovaného výrobku spoločnosti Schades bola bez spracovania ďalej predávaná nezávislým zákazníkom. Podľa Všeobecného súdu Komisia tým, že nevzala do úvahy túto skutočnosť, pripísala príliš veľkú váhu predaju prepojeným spracovateľom na účely spracovania na malé kotúče, čím zvýšila skutočné dumpingové rozpätie praktizované spoločnosťou Hansol. Keďže závery uvedené v bode 85 napadnutého rozsudku majú vplyv na úvahy, ktoré Všeobecný súd rozvíja v bode 105 tohto rozsudku, domnievam sa, že je potrebné zamietnuť aj odvolací dôvod Komisie, ktorý súvisí s týmto bodom.

93.

Na základe týchto úvah musím konštatovať, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia prvej výhrady druhej časti prvého žalobného dôvodu uvedeného v prvostupňovom konaní a prvej časti druhého žalobného dôvodu uvedeného v prvostupňovom konaní. V dôsledku toho navrhujem zamietnuť prvý odvolací dôvod ako zjavne nedôvodný.

2. O druhom odvolacom dôvode

a) Tvrdenia účastníkov konania

94.

Hansol popiera, že by sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Domnieva sa, že argumentácia Komisie je nedôvodná a je v rozpore s jej vlastnou praxou. Konkrétne má pochybnosti o výklade navrhovanom Komisiou z dôvodu, že článok 2 základného nariadenia stanovuje hierarchické poradie metód určovania normálnej hodnoty a že normálna hodnota by mala byť v zásade založená na vnútroštátnych cenách. Okrem toho sa domnieva, že pravidlá WTO sú nepodstatné pri výklade ustanovení základného nariadenia, ktoré sa líšia od ustanovení antidumpingovej dohody, čo je prípad prejednávanej veci. Na rozdiel od Komisie sa Hansol domnieva, že skutočnosť, že Všeobecný súd sa opieral o rozsudok Rada/Alumina, ( 27 ) je podstatná na účely posúdenia štvrtého žalobného dôvodu uvedeného v prvostupňovom konaní, ktorý je predmetom druhého odvolacieho dôvodu.

b) Posúdenie

98.

Druhý odvolací dôvod sa v podstate týka otázky, či sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 2 ods. 1 a 3 základného nariadenia v bodoch 152 až 157 napadnutého rozsudku a pri konštatovaní, že Komisia porušila článok 2 ods. 1 uvedeného nariadenia v rámci výpočtu normálnej hodnoty spoločnosti Artone v bode 158 napadnutého rozsudku.

99.

V tejto súvislosti treba poukázať na to, že Všeobecný súd v tomto smere uviedol svoje dôvody, pričom najprv v bode 148 napadnutého rozsudku pripomenul judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej „predstavuje určenie normálnej hodnoty [výrobku] jednu zo základných etáp, ktorá má umožniť stanoviť, či existuje prípadný dumping“. ( 28 )

103.

Skúmanie tohto odvolacieho dôvodu by sa v zásade mohlo obmedziť na jednoduchý odkaz na túto judikatúru, ktorú považujem za absolútne relevantnú v kontexte tohto odvolacieho konania. Pre úplnosť a s cieľom rozptýliť akékoľvek pochybnosti o platnosti tohto výkladu ustanovení článku 2 základného nariadenia, ktorý presadzuje Všeobecný súd v napadnutom rozsudku, však stručne preskúmam ďalšie tvrdenia, ktoré Komisia uviedla na podporu svojho stanoviska.

104.

Komisia a ETPA sa domnievajú, že výklad prijatý Všeobecným súdom neberie do úvahy skutočnosť, že predmetné ustanovenie, konkrétne článok 2 ods. 1 druhý pododsek základného nariadenia, je vyjadrené v „povoľujúcej“ forme, a nie v „nariaďujúcej“ forme. Tento výklad je podľa nich podporený porovnávacou analýzou jednotlivých jazykových znení. Komisia a ETPA tým podľa všetkého naznačujú, že Komisia má možnosť použiť metódu výpočtu, ktorú považuje za najvhodnejšiu, pričom nemusí brať do úvahy zásadu uprednostňovania medzi jednotlivými metódami výpočtu, ktorú stanovuje článok 2 základného nariadenia.

105.

107.

Pokiaľ ide o vyššie uvedené tvrdenie založené na potrebe dosiahnuť výklad v súlade s právom WTO, na úvod je nevyhnutné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa právne predpisy Únie majú, pokiaľ je to možné, vykladať vo svetle medzinárodného práva, najmä ak sú takéto predpisy určené práve na vykonanie medzinárodnej zmluvy uzatvorenej Úniou. ( 35 ) Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora však zároveň vyplýva, že berúc do úvahy ich povahu a štruktúru, dohody WTO sa v zásade neuvádzajú medzi normami, vo vzťahu ku ktorým majú súdy Únie skúmať zákonnosť aktov inštitúcií Únie. ( 36 ) Len v prípade, že Únia zamýšľala splniť konkrétny záväzok, ktorý prevzala v rámci WTO , alebo v prípade, že akt Únie výslovne odkazuje na konkrétne ustanovenia dohôd WTO , prináleží súdom Únie skúmať zákonnosť predmetného aktu Únie z hľadiska pravidiel WTO. Vyššie uvedené zásady sa v zásade vzťahujú aj na povinnosť vykladať základné nariadenie z hľadiska antidumpingovej dohody WTO, ( 37 ) keďže Únia prijala toto nariadenie práve s cieľom splniť si medzinárodné záväzky, ktoré má v rámci WTO. ( 38 )

108.

111.

Komisia zastáva názor, že Všeobecný súd nevzal do úvahy, že situácie, ktorých sa týka článok 2 ods. 1 druhý pododsek a článok 2 ods. 3 základného nariadenia (t. j. „neexistuje predaj“ a „neexistuje predaj… v bežnom obchode“), nemožno oddeliť a v skutočnosti sa čiastočne prekrývajú. Podľa Komisie neexistencia predaja v zmysle článku 2 ods. 1 druhého pododseku základného nariadenia predstavuje zo svojej podstaty situáciu, v ktorej „neexistuje predaj… v bežnom obchode“ v zmysle článku 2 ods. 3 prvého pododseku základného nariadenia. Komisia ďalej uvádza, že k skutočnému oddeleniu týchto dvoch ustanovení dôjde až vtedy, keď vyvážajúci výrobca „podobný výrobok… nevyrába“ v krajine, kde je usadený: v tejto výnimočnej situácii fakticky neexistujú výrobné náklady, z ktorých by orgán poverený prešetrovaním mohol vychádzať pri určovaní normálnej hodnoty, a jedinou možnosťou je použiť predajné ceny iných výrobcov na domácom trhu.

112.

Toto tvrdenie, založené na nepresnom výklade vyššie uvedených ustanovení , ktorého cieľom je jednoznačne spochybniť ich pôsobnosť , nie je presvedčivé, lebo je v rozpore so závermi, ktoré Súdny dvor vyvodil v rozsudku z 1. októbra 2014, Rada/Alumina ( C‑393/13 P , EU:C:2014:2245 ). Ako Súdny dvor jasne vysvetlil v uvedenom rozsudku, článok 2 ods. 1 druhý pododsek sa vzťahuje na situácie, v ktorých dochádza k predaju (inými predajcami alebo výrobcami) podobného výrobku v bežnom obchodnom styku v krajine vývozu, zatiaľ čo článok 2 ods. 3 prvý pododsek sa uplatní na situácie, v ktorých nedochádza k nijakému alebo dochádza k nedostatočnému predaju podobného výrobku v bežnom obchodnom styku v krajine vývozu. Na rozdiel od tvrdení Komisie teda neexistuje nijaká nejednoznačnosť, pokiaľ ide o pôsobnosť uvedených ustanovení. Aj toto tvrdenie teda treba zamietnuť ako nedôvodné.

Toto tvrdenie si z mojej strany vyžaduje niekoľko pripomienok z dôvodu, že je založené na nesprávnom výklade rozsudku Rada/Alumina. Zhrniem to tak, že Súdny dvor v uvedenom rozsudku rozhodol, že pri stanovení normálnej hodnoty je v zásade potrebné prednostne zohľadniť „cenu, ktorá bola skutočne zaplatená alebo sa má skutočne zaplatiť v bežnom obchodnom styku“, ( 41 ) a že „odchýlky od metódy stanovenia normálnej hodnoty v závislosti od skutočných cien majú taxatívnu povahu a vzťahujú sa na predajné vlastnosti a nie na cenu výrobku“. ( 42 ) Keďže ako je správne uvedené v bode 149 napadnutého rozsudku, článok 2 ods. 1 druhý pododsek základného nariadenia „umožňuje… pomocou použitia cien iných predajcov alebo výrobcov určiť normálnu hodnotu na základe cien, ktoré zaplatili alebo majú zaplatiť v bežnom obchodnom styku nezávislí kupujúci v krajine vývozu“, Všeobecný súd dodržal pravidlo, ktoré Súdny dvor stanovil v rozsudku Rada/Alumina , a to že pri určovaní normálnej hodnoty je potrebné prednostne zohľadniť cenu, ktorá bola skutočne zaplatená alebo má byť zaplatená v bežnom obchodnom styku. Z toho vyplýva, že toto tvrdenie Komisie treba považovať za neúčinné.

115.

Pre úplnosť musím ďalej uviesť, že správna prax Únie v oblasti antidumpingových opatrení neodráža výklad, ktorý Komisia presadzuje v prejednávanej veci. Hansol totiž citovala niekoľko príkladov, ktoré preukazujú, že normálna hodnota je vo všeobecnosti založená na domácich cenách v súlade s článkom 2 ods. 1 základného nariadenia. Len ak neexistuje reprezentatívny domáci predaj, ktorý uskutočnili iní výrobcovia, alebo ak ceny tohto predaja nie sú primerané, normálna hodnota sa vytvorí v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia. ( 43 ) Za týchto okolností je pozoruhodné, že Komisia sa v prejednávanej veci usilovala odchýliť od tejto správnej praxe, pričom však neuviedla objektívne odôvodnenie.

118.

Komisia na podporu svojho stanoviska uvádza sériu tvrdení. Po prvé pripomína širokú mieru voľnej úvahy, ktorú má v kontexte komplexných hospodárskych situácií. Keďže pojem cenové podhodnotenie nie je vymedzený, Komisia sa domnieva, že použitie vývoznej ceny vytvorenej v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia v rámci výpočtu cenového podhodnotenia nebolo neopodstatnené ani neprimerané. Po druhé sa Komisia odvoláva na článok 3 ods. 3 základného nariadenia na podporu svojho stanoviska, podľa ktorého by sa existencia významného zníženia cien mala posudzovať na úrovni „dumpingových dovozov“, a teda nie na úrovni ceny ich následného ďalšieho predaja na trhu Únie. Po tretie sa Komisia domnieva, že by bolo absurdné použiť vytvorenú vývoznú cenu na preukázanie existencie a výšky dumpingu a následne použiť inú vývoznú cenu na skúmanie účinkov na ceny tých istých vývozných transakcií, o ktorých už bolo v rámci stanovenia ujmy preukázané, že sú dumpingové. Teda len na tejto úrovni (t. j. na úrovni vývoznej ceny CIF, ( 44 ) ktorá je skutočná alebo stanovená ako taká na hranici Únie) je možné pozorovať dumping a vyvolať súvisiace účinky na ceny, či už vyvážajúci výrobca predáva prostredníctvom prepojených subjektov alebo následne priamo v Únii. Po štvrté Komisia poukazuje na to, že použitie vývoznej ceny vytvorenej v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia v prípadoch, keď vyvážajúci výrobca (akým je Hansol) predáva prostredníctvom prepojených subjektov, zaručuje aj konzistentnosť a nediskrimináciu.

119.

ETPA podporuje odvolanie Komisie v jej treťom odvolacom dôvode, pričom v podstate uvádza tie isté tvrdenia, založené na údajnej voľnej úvahe Komisie, ako aj na výklade vyššie uvedených ustanovení základného nariadenia.

122.

Pre zrozumiteľnosť je užitočné stručne zhrnúť odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré Komisia napáda, a až potom preskúmať uvedenú právnu otázku. Všeobecný súd Komisii vytýka, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri analogickom uplatnení článku 2 ods. 9 základného nariadenia na ďalší predaj jumbo kotúčov prepojenými spoločnosťami. Všeobecný súd totiž konštatoval, že Komisia mala rozpätie cenového podhodnotenia vypočítať skôr na základe predajných cien, na ktorých sa dohodla Schades so svojimi nezávislými zákazníkmi.

123.

Všeobecný súd na podporu svojich úvah v bode 199 napadnutého rozsudku uviedol, že práve ceny dojednané medzi podnikom a jeho zákazníkmi, a nie ceny na úrovni medzičlánku mohli byť určujúce pre rozhodnutie týchto zákazníkov kúpiť výrobok tohto podniku, a nie výrobok výrobného odvetvia Únie. Všeobecný súd v bode 201 napadnutého rozsudku vysvetlil, že keďže posudzovaný výrobok konkuroval podobnému výrobku výrobného odvetvia Únie a tomuto výrobnému odvetviu spôsobil ujmu, „referenčný bod“ v súvislosti s ďalším predajom posudzovaného výrobku spoločnosťou Schades na účely určenia ujmy sa nenachádzal na úrovni hranice Únie, ale na úrovni predaja nezávislým zákazníkom . Tento výklad podporuje analýzu spoločnosti Hansol, podľa ktorej mala Komisia použiť skutočne účtované predajné ceny a odpočítať len náklady súvisiace s predajom.

124.

Na úvod treba poukázať na to, že cenové podhodnotenie sa vo všeobecnosti definuje ako rozdiel medzi vývoznou cenou uplatňovanou vyvážajúcimi výrobcami a predajnou cenou výrobného odvetvia Únie. ( 45 ) Tento pojem však nie je vymedzený a už vôbec nie upravený v základnom nariadení ani v antidumpingovej dohode WTO. V dôsledku toho je nevyhnutné vytvoriť použiteľnú a dostatočne presnú metódu na spoľahlivý výpočet rozpätia cenového podhodnotenia, na čo je potrebné určiť aj „referenčný bod“ v prípade ďalšieho predaja príslušného výrobku prostredníctvom prepojených subjektov. Domnievam sa, že metóda navrhnutá Všeobecným súdom zodpovedá týmto požiadavkám, ako vysvetlím nižšie.

Skutočnosť, že Komisia má určitú mieru voľnej úvahy pri prešetrovaní v oblasti ochrany obchodu, ju nijako nezbavuje povinnosti dodržiavať ustanovenia základného nariadenia. Musím však poukázať na to, že v uvedenom nariadení nič nenaznačuje, že článok 2 ods. 9 sa môže analogicky uplatniť pri výpočte rozpätia cenového podhodnotenia, ktoré je jedným z aspektov, ktoré treba zohľadniť pri určovaní ujmy. Navyše pri metóde právneho výkladu použitie analógie vo všeobecnosti podlieha určitým podmienkam, a to nevyhnutnosti vyplniť právnu medzeru uplatnením určitej právnej normy na inú situáciu, s ktorou však právne neupravený prípad vykazuje určitú podobnosť, pokiaľ ide o „ ratio “, resp. „podstatnú totožnosť“. Samozrejme, platí to len pod podmienkou, že normotvorca s tým formálne nevyjadril nesúhlas. ( 46 ) Treba však konštatovať, že Komisia nevysvetlila, či a prípadne v akej miere boli tieto podmienky splnené v prejednávanej veci . Toto neodôvodnenie použitia analógie pri uplatňovaní základného nariadenia vyvoláva pochybnosti o zákonnosti prístupu Komisie, najmä vzhľadom na zásadu prenesenia právomoci, ktorú som už spomenul v týchto návrhoch, ( 47 ) a na potrebu zabezpečiť účinné súdne preskúmanie. ( 48 ) V tejto súvislosti treba pripomenúť, že povinnosť odôvodniť rozhodnutie spôsobujúce ujmu má dvojaký cieľ, a to jednak umožniť dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli brániť svoje práva, a jednak umožniť súdu Únie vykonať preskúmanie zákonnosti dotknutého rozhodnutia. ( 49 ) Domnievam sa teda, že Všeobecný súd oprávnene nepotvrdil zákonnosť tohto prístupu .

Je to o to viac prekvapivé, že samotná Komisia podľa všetkého vychádza z predpokladu, podľa ktorého by sa ceny mali porovnávať „ na úrovni, na ktorej v EÚ prebieha hospodárska súťaž “ (kurzívou zvýraznil generálny advokát), ako výslovne vyplýva z odôvodnenia 122 sporného nariadenia. V tejto súvislosti musím spomenúť rozsudok Kazchrome, ( 53 ) ktorý nadobudol právoplatnosť a v ktorom Všeobecný súd konštatoval, že hospodárska súťaž prebieha na úrovni cien, „ktoré môžu byť určujúce pre rozhodnutie zákazníkov nadobudnúť výrobky žalobkýň, a nie výrobky výrobného odvetvia Spoločenstva“. ( 54 ) K tomu musí nevyhnutne dôjsť, keď predávajúci subjekt prepojený s vyvážajúcim výrobcom, ktorý je usadený v Únii, uskutočňuje predaj konečnému zákazníkovi , a nie na úrovni medzičlánku. ( 55 ) V tejto súvislosti treba poukázať na to, že tento prístup sa nedávno uplatnil v rozsudku Jindal Saw, ( 56 ) a preto ho v judikatúre treba pokladať za dostatočne ustálený.

131.

V tejto súvislosti musím zdôrazniť, že práve to uviedol Všeobecný súd v bode 202 napadnutého rozsudku. Všeobecný súd totiž bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, konštatoval, že „pokiaľ ide o priamy a nepriamy predaj posudzovaného výrobku, hospodárska súťaž prebiehala na úrovni nezávislých zákazníkov “ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Všeobecný súd tak nakoniec v podstate prijal argumentáciu uvedenú spoločnosťou Hansol v prvostupňovom konaní, podľa ktorej pokiaľ ide o predaj posudzovaného výrobku prostredníctvom spoločnosti Schades, hospodárska súťaž prebiehala na úrovni cien zo závodu spoločnosti Schades. Konečná cena teda mala byť východiskovou cenou, ktorú Schades za posudzovaný výrobok účtovala svojim nezávislým zákazníkom v Únii. Na záver treba konštatovať, že konečná cena nemohla byť teoretickou „cenou vo voľnom obehu“ vytvorenou Komisiou.

Ani tvrdenie, podľa ktorého metóda použitá Komisiou zaručuje konzistentnosť a nediskrimináciu, nie je presvedčivé. Treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry si všeobecná zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s odlišnými situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. ( 58 ) Po prvé sa však domnievam, že Komisia nepredložila nijaký dôkaz na podporu svojej argumentácie . Navyše sa zdá, že metóda prijatá Komisiou zaobchádza pri výpočte rozpätia cenového podhodnotenia rovnako s rozdielnymi situáciami , a to s vyvážajúcimi výrobcami, ktorí si zriadili predajné subjekty v Únii, a s vyvážajúcimi výrobcami, ktorí predávajú priamo nezávislým zákazníkom v Únii. V dôsledku toho vzhľadom na to, že neexistuje nijaké objektívne odôvodnenie , môže byť metóda použitá Komisiou v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania.

135.

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia konštatovaním, že Komisia nemôže analogicky uplatniť článok 2 ods. 9 základného nariadenia pri výpočte rozpätia cenového podhodnotenia.

136.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem zamietnuť aj tretí odvolací dôvod v rozsahu, v akom sa týka bodov 196 až 205 napadnutého rozsudku, ktoré sa zaoberajú posúdením druhej časti piateho žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní. V dôsledku tematickej súvislosti platí to isté pre body 208 až 213 napadnutého rozsudku, ktoré sa zaoberajú posúdením tretej časti piateho žalobného dôvodu v prvostupňovom konaní.

ETPA vo vzájomnom odvolaní okrem odvolacích dôvodov, ktoré uviedla Komisia vo svojom odvolaní, tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil aj ďalších prípadov nesprávneho právneho posúdenia.

1. O prvom odvolacom dôvode

a) Tvrdenia účastníkov konania

139.

ETPA prvým odvolacím dôvodom tvrdí, že posúdenie Všeobecného súdu v bodoch 86 a 87 napadnutého rozsudku je nezlučiteľné s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia. Konkrétne ETPA v podstate tvrdí, že článok 2 ods. 11 základného nariadenia neobsahuje nijakú požiadavku ani usmernenie, pokiaľ ide o metódu výpočtu váženého priemeru, a teda neukladá povinnosť určiť objem predaja troch oslobodených spracovateľov v závislosti od objemu predaja spoločnosti Schades. Subsidiárne ETPA tvrdí, že článok 2 ods. 11 základného nariadenia Komisii neukladá povinnosť uplatniť pri výpočte normálnej hodnoty metódu použitú na určenie vývoznej ceny. ETPA sa na podporu svojej argumentácie odvoláva na pravidlá WTO.

140.

143.

Z odôvodnenia 47 vykonávacieho nariadenia 2016/2005 však vyplýva, že Komisia uplatnila tzv. symetrickú metódu na účely výpočtu dumpingového rozpätia odporkyne v konaní o vzájomnom odvolaní.

144.

Dôvodom, pre ktorý sa Všeobecný súd domnieval, že určenie dumpingového rozpätia je v rozpore s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia, bola jeho nezlučiteľnosť so zásadou, ktorú Súdny dvor stanovil v rozsudku vydanom v spojených veciach Changshu City Standard Parts Factory a Ningbo Jinding Fastener/Rada, ( 59 ) a to že „tak symetrická, ako aj asymetrická metóda výpočtu dumpingového rozpätia musia odrážať skutočný rozsah praktizovaného dumpingu “. ( 60 )

145.

Je preto jasné, že na rozdiel od tvrdení združenia ETPA článok 2 ods. 11 základného nariadenia Komisii nepriznáva absolútnu právomoc voľnej úvahy, pokiaľ ide voľbu metódy porovnania na účely určenia dumpingu. Komisia si síce môže zvoliť symetrickú i asymetrickú metódu porovnania, musí však stále brať do úvahy cieľ sledovaný článkom 2 ods. 11 základného nariadenia, t. j. že použitá metóda musí odrážať skutočný rozsah praktizovaného dumpingu, ako rozhodol Súdny dvor.

148.

Práve z tohto dôvodu Všeobecný súd v bode 87 napadnutého rozsudku správne konštatoval, že „keďže výpočty uskutočnené Komisiou neodrážajú skutočný rozsah dumpingu praktizovaného žalobkyňou, treba konštatovať porušenie článku 2 ods. 11 základného nariadenia“. Tento právny záver podľa môjho názoru nie je možné napadnúť vzhľadom na nesprávne posúdenie, ktoré Všeobecný súd riadne konštatoval pri výkone svojich právomocí.

149.

Z toho vyplýva, že na rozdiel od tvrdení združenia ETPA je zjavné, že Všeobecný súd dostatočne jasne a presne uviedol, ktorú požiadavku článku 2 ods. 11 základného nariadenia Komisia porušila pri posudzovaní skutkových okolností, a to potrebu, aby použitá metóda odrážala skutočný rozsah praktizovaného dumpingu.

150.

Tvrdenie združenia ETPA, založené na výklade pravidiel WTO, nemôže spochybniť závery Všeobecného súdu. ETPA v podstate tvrdí, že údajnú neexistenciu dodatočných požiadaviek, pokiaľ ide o metódu výpočtu váženého priemeru, potvrdila porota WTO vo veci Európske spoločenstvá – posteľná bielizeň (článok 21.5), ( 61 ) ktorá rozhodla, že keďže ustanovenia požadujúce vážený priemer nestanovujú nič v súvislosti s metódami výpočtu, orgánu poverenému prešetrovaním prináleží určiť vhodnú metódu.

154.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je potrebné zamietnuť tvrdenie združenia ETPA, podľa ktorého Komisia nemá povinnosť dodržiavať nijakú požiadavku ani usmernenie, pokiaľ ide o metódu výpočtu váženého priemeru.

2. O druhom odvolacom dôvode

a) Tvrdenia účastníkov konania

155.

Druhým dôvodom vzájomného odvolania ETPA tvrdí, že pomerné váženie dumpingového rozpätia uskutočnené Komisiou na základe porovnania celkového predaja posudzovaného výrobku v Únii s priamym a nepriamym predajom nezávislým zákazníkom na jednej strane a s predajom prepojeným spracovateľom na účely spracovania na malé kotúče na druhej strane bolo v súlade so zákonom, lebo Komisia bola oprávnená vypočítať pomernú váhu rôznych predajných kanálov spoločnosti Hansol na základe najlepších dostupných údajov, ako stanovuje článok 18 základného nariadenia. ETPA tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia konštatovaním, že výpočet dumpingového rozpätia uskutočnený Komisiou neodrážal skutočný rozsah dumpingu praktizovaného odporkyňou v konaní o vzájomnom odvolaní.

V tejto súvislosti je v záujme jasnosti najprv potrebné pripomenúť, že článok 18 základného nariadenia ponúka riešenie situácií, v ktorých Komisia nemá prístup k potrebným informáciám v dôsledku toho, že účastníci konania nespolupracujú. Článok 18 základného nariadenia stanovuje, že v takom prípade môže Komisia založiť svoje zistenia na najlepších dostupných údajoch, pokiaľ sú zúčastnené strany oboznámené s dôsledkami nedostatočnej spolupráce.

159.

Musím však zdôrazniť, že po prvé Komisia nepoužila toto ustanovenie v prejednávanej veci na účely prijatia sporného nariadenia, ako uvádza ona sama vo vyjadreniach predložených v rámci konania o hlavnom odvolaní, a že po druhé na rozdiel od toho, čo tvrdí ETPA vo svojich vyjadreniach, počas antidumpingového prešetrovania prebiehala medzi Komisiou a spoločnosťou Hansol účinná spolupráca . Tvrdenie združenia ETPA o údajnej nedostatočnej spolupráci, ktorá sa prejavila tým, že traja spracovatelia neodpovedali na dotazník, je jednoznačne nesprávne.

160.

Dotknuté tri podniky boli totiž oslobodené od povinnosti odpovedať na dotazník, ako som už uviedol. ( 63 ) Tieto tri podniky teda neboli povinné poskytovať informácie Komisii ako vyšetrovaciemu orgánu. Je síce pravda, že Komisia si výslovne vyhradila právo vyžiadať si od týchto podnikov doplňujúce informácie, nikdy si ich však nevyžiadala. V dôsledku toho neboli v prejednávanej veci splnené ani podmienky na uplatnenie článku 18 základného nariadenia . ( 64 )

161.

V. O trovách

164.

Článok 184 ods. 2 rokovacieho poriadku Súdneho dvora stanovuje, že pokiaľ je odvolanie nedôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania.

165.

Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý sa uplatní na odvolacie konanie na základe článku 184 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Ak Súdny dvor súhlasí s mojím posúdením odvolaní, Komisia a ETPA nemajú vo svojich odvolaniach úspech. Keďže Hansol podala návrh v tomto zmysle, navrhujem, aby Súdny dvor uložil Komisii a združeniu ETPA nielen povinnosť znášať vlastné trovy konania v rámci príslušných odvolaní, ale nahradiť aj trovy, ktoré vznikli spoločnosti Hansol.

166.

–

Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy vynaložené spoločnosťou Hansol Paper Co. Ltd v rámci konania o hlavnom odvolaní.

–

European Thermal Paper Association (ETPA) znáša svoje vlastné trovy konania v súvislosti s hlavným odvolaním.

–

ETPA znáša vlastné trovy konania a je povinné nahradiť trovy vynaložené spoločnosťou Hansol Paper v rámci konania o vzájomnom odvolaní.

( 7 ) Ú. v. EÚ C 62, 2016, s. 7 .

( 8 ) Ú. v. EÚ L 310, 2016, s. 1 .

( 9 ) Pozri bod 2 vyššie.

( 10 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. januára 2015, Rada a i./Vereniging Milieudefensie a Stichting Stop Luchtverontreiniging Utrecht ( C‑401/12 P až C‑403/12 P , EU:C:2015:4 , bod 59 ).

( 11 ) V zásade platí, že v súlade s článkom 3 ods. 5 ZEÚ Únia „prispieva… k voľnému a spravodlivému obchodu“, ako aj „k prísnemu dodržiavaniu a rozvoju medzinárodného práva“, čo zahŕňa normy mnohostranného obchodného systému prijaté v rámci WTO. Keď Únia prijíma určitý akt, musí teda dodržiavať medzinárodné právo ako také. Z článku 216 ods. 2 ZFEÚ vyplýva, že „[medzinárodné] dohody uzavreté Úniou sú záväzné pre inštitúcie Únie“, v dôsledku čoho majú prednosť pred aktmi inštitúcií.

( 12 ) Pozri rozsudky z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia ( C‑403/04 P a C‑405/04 P , EU:C:2007:52 , bod 38 ); zo 16. decembra 2020, Rada a i./K. Chrysostomides & Co. a i. ( C‑597/18 P, C‑598/18 P, C‑603/18 P a C‑604/18 P , EU:C:2020:1028 , bod 128 ), ako aj zo 17. decembra 2020, BP/FRA ( C‑601/19 P , neuverejnený, EU:C:2020:1048 , bod 71 ).

( 19 ) Pozri odôvodnenie 26 sporného nariadenia.

( 20 ) Pozri odôvodnenia 26 a 32 sporného nariadenia.

( 21 ) Správa poroty, Čína – antidumpingové a vyrovnávacie clo na brojlery zo Spojených štátov, WT/DS427/RW, bod 7.33.

( 22 ) Pozri vyššie, bod 7.33 (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

( 23 ) Pozri vyššie, bod 7.33 (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

( 24 ) Pozri rozsudok z 22. septembra 2021, NLMK/Komisia ( T‑752/16 , neuverejnený, EU:T:2021:611 , bod 39 ).

( 31 ) Rozsudok z 1. októbra 2014, Rada/Alumina ( C‑393/13 P , EU:C:2014:2245 , bod 21 ). Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 32 ) Zo znenia a zo štruktúry ustanovení článku 2 základného nariadenia jasne vyplýva, že existuje určité poradie prednosti jednotlivých metód. Navyše chcem zdôrazniť, že z metodického hľadiska sa zdá byť rozumné uprednostniť metódu výpočtu, ktorá je založená na skutočných údajoch (t. j. na predajnej cene posudzovaného výrobku), pred metódou založenou predovšetkým na domnienkach, akou je metóda vytvorenej hodnoty. Toto poradie prednosti je teda opodstatnené aj z dôvodu presnosti a efektívnosti.

( 33 ) Pozri okrem iného znenie v španielskom („el valor normal podrá ser calculado“), dánskom („ kan den normale værdi… fastsættes“), nemeckom („ kann der Normalwert… ermittelt werden“), estónskom („ võib normaalväärtuse kehtestada“), talianskom („il valore normale può … essere stabilito“), holandskom („ kan de normale waarde… worden vastgesteld“), alebo poľskom jazyku („wartość normalna może zostać ustalona“). Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 34 ) Znenie článku 2 ods. 1 prvého pododseku základného nariadenia v anglickom jazyku uvádza „ may be established“ ( môže byť stanovená), zatiaľ čo znenie vo francúzskom jazyku obsahuje formuláciu „ est établie“ ( je stanovená). Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 35 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. júla 1998, Safety Hi‑Tech ( C‑284/95 , EU:C:1998:352 , bod 22 ), a z 19. decembra 2019, Nederlands Uitgeversverbond a Groep Algemene Uitgevers ( C‑263/18 , EU:C:2019:1111 , bod 38 ).

( 42 ) Rozsudok z 1. októbra 2014, Rada/Alumina ( C‑393/13 P , EU:C:2014:2245 , bod 21 ).

( 43 ) Pozri napríklad odôvodnenie 36 nariadenia Rady (ES) č. 1256/2008 zo 16. decembra 2008, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých zváraných rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele s pôvodom v Bielorusku, Čínskej ľudovej republike a Rusku na základe konania podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 384/96, s pôvodom v Thajsku na základe preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 uvedeného nariadenia, s pôvodom na Ukrajine na základe preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 a predbežného preskúmania podľa článku 11 ods. 3 uvedeného nariadenia a ktorým sa ukončujú konania týkajúce sa dovozu uvedeného výrobku s pôvodom v Bosne a Hercegovine a v Turecku ( Ú. v. EÚ L 343, 2008, s. 1 ), odôvodnenie 30 nariadenia Rady (ES) č. 685/2008 zo 17. júla 2008, ktorým sa zrušujú antidumpingové clá uložené nariadením Rady (ES) č. 85/2006 na dovoz chovaného lososa s pôvodom v Nórsku ( Ú. v. EÚ L 192, 2008, s. 5 ), odôvodnenia 8 až 10 nariadenia Rady (ES) č. 63/2008 z 21. januára 2008, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz dihydromyrcenolu s pôvodom v Indii ( Ú. v. EÚ L 23, 2008, s. 1 ).

( 44 ) „Cena CIF“ je cena tovaru na hranici krajiny dovozu vrátane poistného a prepravného vzniknutého po tento bod alebo cena služby poskytnutej rezidentovi pred zaplatením prípadného cla alebo iných vývozných poplatkov a obchodných a dopravných marží vnútri krajiny.

( 47 ) Pozri bod 105 vyššie.

( 48 ) Pozri body 72 až 74 vyššie.

( 49 ) Rozsudky z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia ( C‑194/99 P , EU:C:2003:527 , bod 144 ); z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia ( C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P , EU:C:2005:408 , bod 462 ), ako aj z 28. júna 2018, EUIPO/Puma ( C‑564/16 P , EU:C:2018:509 , bod 64 ).

( 50 ) Hoci článok 3 antidumpingovej dohody de WTO („Zistenie ujmy“) neobsahuje nijaké ustanovenie, ktoré by bolo podobné článku 2.4, orgány na urovnávanie sporov v rámci WTO majú podľa všetkého tiež tendenciu požadovať, aby boli ceny „porovnateľné“, t. j. aby boli porovnávané „na rovnakej obchodnej úrovni“, ako ukazujú nižšie uvedené rozhodnutia.

( 51 ) Správa odvolacieho orgánu, Čína – vyrovnávacie a antidumpingové clo na valcovanú elektrooceľ s orientovanou štruktúrou zo Spojených štátov, WT/DS414/AB/R, bod 200.

( 52 ) Správa poroty, Čína – antidumpingové a vyrovnávacie clo na brojlery zo Spojených štátov, WT/DS427/RW, body 7.480 a 7.481. Pozri tiež rozsudky zo 17. februára 2011, Zhejiang Xinshiji Foods a Hubei Xinshiji Foods/Rada ( T‑122/09 , neuverejnený, EU:T:2011:46 , bod 79 ), a z 10. apríla 2019, Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia ( T‑301/16 , EU:T:2019:234 , bod 189 ).

( 59 ) Rozsudok z 5. apríla 2017, Changshu City Standard Parts Factory a Ningbo Jinding Fastener/Rada ( C‑376/15 P a C‑377/15 P , EU:C:2017:269 ).

( 60 ) Rozsudok z 5. apríla 2017, Changshu City Standard Parts Factory a Ningbo Jinding Fastener/Rada ( C‑376/15 P a C‑377/15 P , EU:C:2017:269 , bod 54 ). Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 61 ) Správa poroty, Európske spoločenstvá – antidumpingové clo na dovoz bavlnenej posteľnej bielizne z Indie – Uplatnenie článku 21.5 Dohovoru o urovnávaní sporov Indiou, WT/DS141/RW.

( 62 ) Pozri vyššie, bod 6.78 [citácia: „Musíme teda odpovedať na otázku, či článok 2.2.2 bod ii) stanovuje nejakú povinnosť, pokiaľ ide o základ, na ktorom sa má vážiť priemer súm zodpovedajúcich nákladom a výnosom, ktoré sa majú použiť na určenie normálnej hodnoty, a ak áno, či ES v prejednávanej veci postupovali v súlade s touto povinnosťou.“].

( 63 ) Pozri bod 83 vyššie.

( ) Pozri bod 90 vyššie.