C-271/20

62020CC0271

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

GERARD HOGAN

prednesené 24. júna 2021 ( 1 )

Vec C‑271/20

Aurubis AG

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Verwaltungsgericht Berlin (Správny súd Berlín, Nemecko) sa týka predovšetkým výkladu pojmu „podzariadenie spojené s referenčným štandardom paliva (fuel benchmark sub‑installation)“ v zmysle článku 3 písm. d) rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ z 27. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES [z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES ( Ú. v. EÚ L 275, 2003, s. 32 , Mim. vyd. 15/007, s. 631)] platné v celej Únii. ( 2 )

2.

„Podzariadenie spojené s referenčným štandardom paliva“ je jedna z kategórií priemyselných zariadení, ktorým môžu byť na účely smernice 2003/87 bezodplatne pridelené emisné kvóty. Práve táto smernica zavádza systém emisných kvót skleníkových plynov pre podniky obchodujúce v rámci Európskej únie.

3.

Tento návrh bol podaný v rámci konania vedenom medzi spoločnosťou Aurubis AG (ďalej len „Aurubis“) a Bundesrepublik Deutschland (Spolková republika Nemecko), v zastúpení Umweltbundesamt, Deutsche Emissionshandelsstelle (Nemecká správa pre obchodovanie s emisnými kvótami, ďalej len „DEHSt“), ktoré sa týka počtu bezodplatných emisných kvót pridelených spoločnosti Aurubis na účely výroby primárnej medi touto spoločnosťou.

II. Právny rámec

Článok 1 smernice 2003/87, nazvaný „Predmet“, stanovuje:

„Táto smernica zriaďuje systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v [Únii]… na podporu znižovania emisií skleníkových plynov finančne a ekonomicky výhodným spôsobom.

…“

6.

Článok 2 smernice 2003/87, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, vo svojom odseku 1 stanovuje:

„Táto smernica sa vzťahuje na emisie z činností uvedených v prílohe I a skleníkové plyny uvedené v prílohe II.“

…

e)

‚zariadenie‘ znamená stacionárnu technologickú jednotku, kde sa uskutočňuje jedna alebo viac činností uvedených v prílohe I a akákoľvek iná priamo súvisiaca činnosť, ktorá má technické spojenie s činnosťami vykonávanými v danej prevádzkárni a ktorá by mohla mať vplyv na emisie a znečisťovanie;

…

t)

‚spaľovanie‘ znamená každá oxidácia palív bez ohľadu na spôsob, akým sú týmto procesom vyprodukované teplo, elektrina alebo mechanická energia využité, a ostatné priamo s tým spojené činnosti vrátane čistenia odpadových plynov;

Tieto referenčné úrovne sa pre každé odvetvie a pododvetvie v zásade vypočítavajú na základe produktov, a nie vstupov, čo umožní maximálne zníženie emisií skleníkových plynov a čo najväčšie úspory vďaka energetickej účinnosti v celom výrobnom procese v rámci príslušného odvetvia alebo pododvetvia.

…“

2. Rozhodnutie 2011/278

9.

Odôvodnenia 1, 5, 12 a 18 rozhodnutia 2011/278 stanovili toto:

„(1)

Ak nebolo možné odvodiť referenčný produkt, ale existujú skleníkové plyny oprávnené na bezodplatné prideľovanie emisných kvót, tieto kvóty by sa mali prideľovať na základe všeobecných záložných prístupov. Vypracovala sa hierarchia troch záložných prístupov, aby sa dosiahlo maximálne zníženie emisií skleníkových plynov a úspory energie aspoň za časti príslušných výrobných procesov. Referenčný štandard tepla sa uplatňuje na procesy spotreby tepla, v ktorých sa používa merateľný nosič tepla. Referenčný štandard paliva sa uplatňuje, ak sa spotrebúva nemerateľné teplo. Referenčné úrovne tepla a paliva sa odvodili na základe zásad transparentnosti a jednoduchosti, s použitím referenčnej účinnosti široko dostupného paliva, ktoré možno považovať za druhé najlepšie z hľadiska účinnosti emisie skleníkových plynov, pričom sa zohľadnili energeticky účinné techniky. V prípade emisií z procesov by sa emisné kvóty mali prideľovať na základe historických emisií…

(18)

S cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže a zabezpečiť riadne fungovanie trhu s uhlíkom by členské štáty mali zabezpečiť, aby pri určovaní kvót pridelených jednotlivým zariadeniam nenastalo dvojité započítanie ani dvojité pridelenie kvót. V súvislosti s tým by mali členské štáty venovať osobitnú pozornosť prípadom, pri ktorých sa referenčný produkt vyrába vo viac ako jednom zariadení, keď sa viac ako jeden referenčný produkt vyrába v tom istom zariadení, alebo ak sa medziprodukty vymieňajú s prekročením hraníc zariadenia.“

10.

Článok 2 tohto rozhodnutia, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, stanovoval:

c)

‚podzariadenie spojené s referenčným štandardom tepla‘ sú vstupy, výstupy a zodpovedajúce emisie, ktoré nepatria do rámca podzariadenia spojeného s referenčným produktom a súvisia s produkciou alebo dovozom zo zariadenia alebo z iného subjektu patriaceho do rámca systému Únie, alebo oboma, merateľného tepla:

–

ktoré sa spotrebuje v rámci hraníc zariadenia na výrobu produktov, na produkciu mechanickej energie inej ako používanej na výrobu elektrickej energie, na vykurovanie alebo chladenie, s výnimkou spotreby na výrobu elektrickej energie, alebo

–

ktoré sa vyvezie do zariadenia alebo iného subjektu, ktorý nepatrí do rámca systému Únie okrem vývozu na výrobu elektrickej energie;

‚nemerateľné teplo‘ je všetko iné teplo ako merateľné teplo;

h)

‚podzariadenie spojené s emisiami z procesov‘ sú emisie skleníkových plynov uvedené v prílohe I k smernici (2003/87/ES), iné ako oxid uhličitý, ku ktorým dochádza mimo systémových hraníc referenčného produktu uvedeného v prílohe I, alebo emisie oxidu uhličitého, ku ktorým dochádza mimo systémových hraníc referenčného produktu uvedeného v prílohe I v dôsledku ktorejkoľvek z nasledujúcich činností a emisií, ktoré vyplývajú zo spaľovania neúplne oxidovaného uhlíka vyprodukovaného ako dôsledok nasledovných činností na účel výroby merateľného tepla, nemerateľného tepla alebo technicky využiteľnej elektrickej energie za predpokladu, že sa odrátajú emisie, ktoré by nastali zo spálenia množstva zemného plynu rovnajúceho sa energetickému obsahu spáleného neúplne oxidovaného uhlíka:

i)

chemická alebo elektrolytická redukcia zlúčenín kovu v rudách, koncentrátoch a druhotných materiáloch;

ii)

použitie prídavných látok alebo surovín obsahujúcich uhlík na iný hlavný účel ako na výrobu tepla;

vi)

chemická alebo elektrolytická redukcia metaloidných oxidov alebo nekovových oxidov, ako oxidy kremíka a fosfáty;

…“

12.

Článok 10 ods. 8 rozhodnutia 2011/278, nazvaný „Prideľovanie kvót na úrovni zariadení“, stanovil:

14.

§ 9 Treibhausgas‑Emissionshandelsgesetz (zákon o obchodovaní s emisnými kvótami skleníkových plynov) z 21. júla 2011 ( 6 ) (ďalej len „TEHG“) znie:

„1. Prevádzkovateľom zariadení sa pridelia bezplatné kvóty podľa zásad stanovených v článku 10a… smernice [2003/87]… v znení platnom v čase a v… rozhodnutia [2011/278]

…“

15.

Príloha I časť 2 TEHG, nazvaná „Činnosti“, vo svojom bode 1 zahŕňa pod zariadenia, ktorých emisie spadajú do pôsobnosti tohto zákona, aj „spaľovacie jednotky určené na spaľovanie palív, ktorých celkový menovitý tepelný príkon sa rovná alebo je vyšší ako 20 MW, pokiaľ nie sú uvedené v niektorom z nasledujúcich bodov“.

18.

Zariadenie pozostáva z dvoch podzariadení, Rohhüttenwerk Nord a Rohhüttenwerk Ost (RWO). Spor vo veci samej sa týka iba podzariadenia RWO. Podzariadenie RWO je taviareň, v ktorej sa rýchlym tavením („flash smelting“) koncentrátu medi pomocou procesu zvaného Outukumpu získava primárna meď. ( 8 ) Podľa spoločnosti Aurubis bol však tento proces vďaka jej vlastnej práci v odvetví výskumu a vývoja vylepšený tak, že taviaca pec môže byť prevádzkovaná bez použitia uhlíkových palív. ( 9 )

19.

Na základe žiadosti žalobkyne z 20. januára 2012 DEHSt rozhodnutím zo 17. februára 2014 pridelil celkovo 2596999 bezplatných emisných kvót na roky 2013 až 2020.

20.

Žalobkyňa podala 14. marca 2014 námietku. Rozhodnutím o námietke z 3. apríla 2018 DEHSt rozhodnutie o pridelení čiastočne zrušila v rozsahu, v akom pridelenie presahuje 1784398 emisných kvót. V odôvodnení uviedla, že používanie koncentrátu medi nemôže byť zohľadnené v rámci „podzariadenia spojeného s referenčným štandardnom paliva“, ale musí byť spojené s „podzariadením spojeným s emisiami z procesov“. Po vykonaní prepočtu nároku na pridelenie žiadala DEHSt vrátenie 523027 emisných kvót.

24.

Tento proces teda podľa všetkého nevyužíva fosílne palivá. Na rozdiel od ostatných výrobcov medi, ktorí používajú palivá s obsahom uhlíka, ako je ťažký vykurovací olej alebo zemný plyn, teda proces vyvinutý a používaný spoločnosťou Aurubis zjavne predstavuje v oblasti ochrany klímy isté vylepšenia. V rámci tohto procesu síce obvykle vzniká SO 2 , nie oxid uhličitý (CO 2 ), avšak dotknutá taviareň aj tak vypúšťa do atmosféry malé množstvo CO 2 z dôvodu prítomnosti veľmi malých množstiev uhlíka v koncentráte medi. Použité koncentráty medi mali podiel uhlíka približne 0,7 % (hmotnosť podielu). Podzariadenie RWO teda zrejme vypúšťa 0,026 tony CO 2 na tonu koncentrátu medi, resp. priemerne 29024 tony CO 2 ročne.

25.

Aurubis tvrdí, že bezodplatné prideľovanie emisných kvót malo vychádzať z § 2 bodu 27 ZuV 2020 a článku 3 písm. d) rozhodnutia 2011/278, pretože síra zapálená v taviacej peci predstavuje na tieto účely „palivo“. Kvalifikácia vstupnej látky ako paliva nevychádza z predpokladu, že hlavným účelom použitia tejto látky je výroba tepla, resp. že ide o štandardné palivo, ako je uhlie, ropa alebo zemný plyn. V koncentráte medi je meď surovinou a síra palivom.

26.

Aurubis dodáva, že žalovaná stále vychádza z hierarchického vzťahu troch záložných metód. Podľa názoru spoločnosti Aurubis sú v tomto prípade splnené kritériá „podzariadenia spojeného s referenčným štandardom paliva“, takže by sa nemalo brať do úvahy pridelenie spojené s emisiami z procesov. Okrem toho, aby bolo splnené kritérium „podzariadenia spojeného s emisiami z procesov“, musela by tu existovať priama a bezprostredná príčinná súvislosť medzi emisiami CO 2 a použitým procesom. V prípade postupu Outokumpu to tak podľa spoločnosti Aurubis nie je.

30.

Tento súd uvádza, že Súdny dvor v bode 53 rozsudku z 20. júna 2019, ExxonMobil Production Deutschland ( C‑682/17 , EU:C:2019:518 ), rozhodol, že článok 3 písm. t) smernice 2003/87 neobmedzuje pojem „spaľovanie“ len na oxidačné reakcie, ktoré samy vytvárajú skleníkový plyn. Tento výklad Súdneho dvora však nie je nevyhnutne rozhodujúci pre výklad rozsahu pojmu „palivo“ uvedeného v článku 3 písm. d) rozhodnutia 2011/278.

31.

Predovšetkým je potrebné určiť, či pridelenie z titulu referenčnej úrovne paliva predpokladá, že hlavným cieľom spaľovanie je výroba tepla. Kľúčové však v tejto veci je, že použitý koncentrát medi slúži ako surovina, ako aj palivo. Ani otázka, či existencia paliva v zmysle referenčnej úrovne paliva spomínanej v rozhodnutí 2011/278 vyžaduje zameniteľnosť použitého paliva, sa doteraz v judikatúre Súdneho dvora neriešila.

32.

Vnútroštátny súd napokon uvádza, že tretie obdobie obchodovania sa končí 31. decembra 2020. Poznamenáva, že podľa nemeckej judikatúry a vzhľadom na neexistenciu výslovného prechodného ustanovenia vo vnútroštátnom práve znamenalo skončenie prvého a druhého obdobia obchodovania zánik nárokov na emisné kvóty, ktoré neboli preplatené do 30. apríla po skončení daného obdobia obchodovania. Rovnako tak neobsahuje vnútroštátne právo žiadne prechodné ustanovenie vo vzťahu k tretiemu obdobiu obchodovania. Nemecké orgány odmietli prijať takéto ustanovenie z dôvodu, že pravidlá týkajúce sa štvrtého obdobia obchodovania (2021 – 2030) boli taxatívne stanovené právnou úpravou Únie a že kompenzácia práv, ktoré zasahujú do niekoľkých období, by bola legálna len vtedy, ak by bola zakotvená v tejto právnej úprave.

Sú splnené podmienky podľa článku 3 písm. d) [rozhodnutia 2011/278] na bezodplatné pridelenie emisných kvót na základe podzariadenia spojeného s emisiami z procesov, ak sa v zariadení na výrobu neželezného kovu podľa prílohy I smernice 2003/87 v taviacej peci na výrobu primárnej medi použije sírnatý koncentrát medi a nemerateľné teplo, ktoré je potrebné na roztavenie medenej rudy obsiahnutej v koncentráte, sa v zásade vyrába oxidáciou síry obsiahnutej v koncentráte, čím sa koncentrát medi použije ako surovina, aj ako horľavý materiál na výrobu tepla?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

Možno nároky na pridelenie vyššieho počtu bezodplatných emisných kvót na tretie obdobie obchodovania uspokojiť po skončení tretieho obdobia obchodovania kvótami zo štvrtého obdobia obchodovania, ak existencia takéhoto nároku na pridelenie sa súdnym rozhodnutím určí až po uplynutí tretieho obdobia obchodovania, alebo ešte neuspokojené nároky na pridelenie zanikajú s koncom tretieho obdobia obchodovania?“

35.

Písomné pripomienky predložili Aurubis, Spolková republika Nemecko a Komisia. Okrem toho predniesli ústne pripomienky na pojednávaní 19. mája 2021.

Špecifické znaky procesu dotknutého vo veci samej vedú k vzniku troch konkrétnych problémov pri výklade definície „podzariadenia spojeného s referenčným štandardom paliva“ obsiahnuté v článku 3 písm. d) rozhodnutia 2011/278. Po prvé, používaná látka je surovinou aj palivom. Okrem toho ide o nízkouhlíkovú surovinu, ktorá prechádza autotermickou reakciou. Nie je tu teda prítomný žiadny externý zdroj tepla a do reakcie nevstupujú žiadne vysokouhlíkové palivá. Po druhé, spaľovanie použitého paliva je len čiastočné. Po tretie, výroba tepla nie je nevyhnutne hlavným účelom použitia predmetného materiálu.

38.

Z dôvodov, ktoré vysvetlím, sa však nedomnievam, že tieto špecifické črty bránia tomu, aby boli v prípade, že zariadenie na výrobu neželezných kovov používa koncentrát medi obsahujúci síru v taviacej peci na výrobu primárnej medi a že nemerateľné teplo potrebné na tavenie medenej rudy obsiahnuté v tomto koncentráte sa v podstate vyrába oxidáciou síry obsiahnutej v tom istom koncentráte, splnené požiadavky článku 3 písm. d) rozhodnutia 2011/278.

39.

Tento výklad vychádza z tradičných metód výkladu používaných Súdnym dvorom v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov, zohľadňuje sa teda nielen znenie článku 3 písm. d) rozhodnutia 2011/278, ale prihliada sa aj na celkovú štruktúru smernice 2003/87 a rozhodnutia 2011/278, ako aj na ciele, ktoré sledujú. ( 11 ) Teraz sa budem postupne venovať obom výkladom.

1. Gramatický a systematický výklad

43.

Ako vysvetlil generálny advokát H. Saugmandsgaard Øe vo svojich návrhoch v uvedenej veci, relevantné prípravné práce potvrdzujú, že cieľom doplnenia článku 3 písm. t) smernice 2003/87 bolo zakotviť širokú definíciu pojmu „spaľovanie“, ktorý by mohol zahrnúť každú oxidáciu palív bez ohľadu na jej cieľ. ( 13 )

44.

V tejto súvislosti treba poznamenať, že tieto dve ustanovenia relevantného právneho rámca, ktoré zmieňujú pojem „palivo“, žiadnym spôsobom neobmedzujú rozsah tohto pojmu, či už ide o jeho zloženie, alebo povahu, množstvo uhlíka, ktoré by malo toto palivo obsahovať, spôsob, akým by malo dôjsť k vznieteniu, percentuálny podiel paliva, ktorý sa má v tomto procese použiť, či účel použitia materiálu, v ktorom je predmetné palivo obsiahnuté. Na rozdiel od článku 3 písm. h) bodu v) rozhodnutia 2011/278, v ktorom sa výslovne zmieňuje použitie prísad alebo surovín obsahujúcich uhlík, ktorých hlavným účelom nie je výroba tepla, článok 3 písm. d) rozhodnutia 2011/278 podľa všetkého vyžaduje iba to, aby vstupy, výstupy a zodpovedajúce emisie súviseli s výrobou nemerateľného tepla spaľovaním paliva, ktoré sa spotrebováva pri výrobe produktov.

45.

Ciele sledované smernicou 2003/87 a rozhodnutím 2011/278 tento konkrétny výklad potvrdzujú.

V tomto kontexte nemožno stimulačný mechanizmus, ktorý je základom systému obchodovania s emisnými kvótami, podceňovať. Jednou z funkcií tohto systému je totiž podporovať investície s cieľom ekonomicky efektívneho znižovania emisií CO 2 a byť tak podnetom k nízkouhlíkovým inováciám prispievajúcim k boju proti zmene klímy. ( 16 ) Normotvorca Únie mal zjavne v úmysle zaviesť taký mechanizmus stimulov, keď článok 10a ods. 1 smernice 2003/87 spresňuje, že prideľovanie by sa malo uskutočňovať „spôsobom, ktorý motivuje k znižovaniu emisií skleníkových plynov a energeticky účinným technikám, pričom sa zohľadnia najúčinnejšie techniky, náhrady [a] alternatívne výrobné procesy“. Prvé odôvodnenie rozhodnutia 2011/278 na tento aspekt predmetného systému výslovne poukazuje.

49.

Ako som však už zdôraznil, ide o ekonomickú logiku systému, ktorá nabáda účastníka, aby vypúšťal menej skleníkových plynov, ako mu bolo pôvodne pridelené s cieľom predať prebytok inému účastníkovi, ktorý vypustil viac emisií, ako mu bolo pridelené. Týmto spôsobom druhý účastník svoje emisie nezníži, ale bude nútený za ne zaplatiť, pričom sa predovšetkým dosiahne všeobecný cieľ, pretože prvý účastník svoje emisie znížil vďaka investícii, ktorej pozitívne environmentálne účinky budú pokračovať aj po úplnom zrušení systému bezplatného prideľovania. ( 17 ) Až do tohto momentu nebude držba emisných kvót predstavovať formu povolenia na znečisťovanie, ( 18 ) pričom však zisk z predaja nevyužitých emisných kvót je v skutočnosti súčasťou systému stimulov vytvoreného v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami. ( 19 )

53.

V tomto ohľade by som teda iba pripomenul, že Súdny dvor síce už pri mnohých príležitostiach rozhodol, že definície jednotlivých podzariadení spojených s referenčným štandardom sa navzájom vylučujú, ( 23 ) tiež však konštatoval, že rozhodnutím 2011/278 sa vypracovala „ hierarchia troch záložných prístupov , aby sa dosiahlo maximálne zníženie emisií skleníkových plynov a úspory energie aspoň za časti príslušných výrobných procesov“ ( 24 ). Je teda nesporné, že „ak nebolo možné odvodiť referenčný produkt, ale existujú skleníkové plyny oprávnené na bezodplatné prideľovanie emisných kvót, tieto kvóty sa majú prideľovať na základe troch takzvaných záložných prístupov, ktoré sú hierarchicky zoradené “ ( 25 ). Samotná existencia tejto hierarchie je argumentom proti riziku dvojitého započítania.

3. Záver k prvej otázke

54.

Na základe gramatického, systematického a teleologického výkladu článku 3 písm. d) rozhodnutia 2011/278 som teda dospel k záveru, že toto ustanovenie sa má vykladať v tom zmysle, že podmienky na bezodplatné pridelenie emisných kvót na základe „podzariadenia spojeného s referenčným štandardom paliva“ sú splnené, ak v zariadení na výrobu neželezného kovu podľa prílohy I smernice 2003/87 sa v taviacej peci na výrobu primárnej medi použije sírnatý koncentrát medi a nemerateľné teplo, ktoré je potrebné na roztavenie medenej rudy obsiahnutej v koncentráte, sa v zásade vyrába oxidáciou síry obsiahnutej v koncentráte, čím sa koncentrát medi použije ako surovina, aj ako horľavý materiál na výrobu tepla.

B.

Na základe svojej analýzy v návrhoch v uvedenej veci dospievam k záveru, že na túto otázku treba odpovedať kladne. Vzhľadom na to, že Súdny dvor ešte nevyniesol rozsudok v uvedenej veci, dovoľujem si na tomto výklade zotrvať, a pokiaľ ide o bližšie vysvetlenie, odkázať na svoje predchádzajúce návrhy. ( 26 )

VI. Návrh

58.

S ohľadom na predchádzajúce úvahy teda navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázky položené Verwaltungsgericht Berlin (Správny súd Berlín, Nemecko) takto:

1.

( 4 ) Ú. v. EÚ L 76, 2018, s. 3 .

( 5 ) Ú. v. EÚ L 59, 2019, s. 8 .

( 6 ) BGBl. 2011 I, s. 1475.

( 7 ) BGBl. 2011 I, s. 1921.

( 8 ) Tento proces je pomenovaný po (dnes už nepoužívanej) bani na meď vo východnom Fínsku, ktorá prvý raz vyvinula tento proces tavenia pre rudy obsahujúce síru na konci 40. rokov.

( 9 ) Pozri bod 8 písomných pripomienok Aurubis.

( 16 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. apríla 2018, PPC Power ( C‑302/17 , EU:C:2018:245 , bod 27 ), a z 21. júna 2018, Poľsko/Parlament a Rada ( C‑5/16 , EU:C:2018:483 , bod 61 ).

( 17 ) Zásada, podľa ktorej by mali byť bezplatné kvóty na emisie úplne zrušené do roku 2027, bola zakotvená v článku 10a ods. 11 smernice 2003/87, v znení platnom v prejednávanej veci. Táto zásada však bola spochybnená zmenami článkov 10a a 10b smernice 2003/87 vykonanými článkom 1 ods. 14 písm. k) a článkom 1 ods. 15 smernice 2018/410.

( 18 ) Pozri v tomto zmysle (implicitne) rozsudok zo 17. októbra 2013, Billerud Karlsborg a Billerud Skärblacka ( C‑203/12 , EU:C:2013:664 , bod 32 ).

( 19 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. apríla 2018, PPC Power ( C‑302/17 , EU:C:2018:245 , bod 27 ).

( 20 ) Takto chápem predmetný proces v nadväznosti na vysvetlenie poskytnuté spoločnosťou Aurubis a vnútroštátnym súdom v podanom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, a teda s výhradou overenia uvedeným súdom.

( 21 ) Pozri v tejto súvislosti článok 6 ods. 2, článok 7 ods. 7 a článok 8 ods. 5 rozhodnutia 2011/278 a rozsudok z 8. septembra 2016, Borealis a i. ( C‑180/15 , EU:C:2016:647 , body 69 a 70 ).