C-277/20

62020CC0277

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

JEAN RICHARD DE LA TOUR

prednesené 1. júla 2021 ( 1 )

Vec C‑277/20

UM

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 1 písm. b), ako aj článku 83 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve ( 2 ).

2.

Tento návrh bol podaný v rámci konania, v ktorom UM, nemecký štátny príslušník, napadol zamietnutie jeho návrhu na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Rakúsku rakúskymi orgánmi, ktorého sa domáha na účely dedičského konania začatého v Nemecku na základe zmluvy o darovaní pre prípad smrti.

3.

Súdny dvor má pritom rozhodnúť, na základe kvalifikácie tohto právneho úkonu medzi živými, ktorá môže byť použitá, o rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 650/2012, ako aj o výklade jeho prechodných ustanovení.

4.

„(9)

Do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by mali patriť všetky občianskoprávne aspekty dedenia, najmä všetky formy prechodu majetku, práv a povinností z dôvodu smrti, nezávisle od toho, či ide o prechod na základe právneho úkonu nakladania s majetkom v prípade úmrtia, alebo o prechod majetku zo zákona.

…

(11)

Toto nariadenie by sa nemalo uplatňovať na iné oblasti občianskeho práva ako dedičstvo. Viacero otázok, ktoré možno považovať za otázky týkajúce sa dedičských vecí, by sa malo z dôvodov jednoznačnosti výslovne vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

…

(49)

Dedičská zmluva je druhom právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti, ktor[ého] prípustnosť a uznávanie sa v členských štátoch líšia. S cieľom uľahčiť nadobúdanie dedičských práv na základe dedičskej zmluvy, ktorá sa má uznať v členských štátoch, by sa v tomto nariadení malo rozhodnúť, ktorým právnym poriadkom by sa mala spravovať prípustnosť takýchto zmlúv, ich hmotnoprávna platnosť a ich záväzné účinky medzi stranami vrátane podmienok ich zrušenia.“

6.

Článok 1 nariadenia č. 650/2012, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, vo svojom odseku 1 a vo svojom odseku 2 písm. g) stanovuje:

„1. Toto nariadenie sa vzťahuje na dedenie majetku zosnulých osôb.

…

„Na účely tohto nariadenia:

a)

‚dedenie‘ je prechod dedičstva po zosnulom a zahŕňa všetky dôvody prechodu majetku, práv a povinností z dôvodu smrti nezávisle od toho, či ide o prechod na základe právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti, alebo zo zákona;

b)

‚dedičská zmluva‘ je zmluva vrátane zmluvy vyplývajúcej zo vzájomných závetov, ktorou sa s protiplnením alebo bez protiplnenia vytvárajú, menia alebo rušia práva k budúcemu dedičstvu jednej alebo viacerých osôb, ktoré sú zmluvnými stranami;

…

9.

Článok 22 ods. 1 a 2 nariadenia č. 650/2012 s názvom „Voľba práva“ stanovuje:

„1. Osoba si môže za rozhodné právo, ktorým sa bude spravovať dedenie jej celého dedičstva, zvoliť právny poriadok štátu, ktorého je v čase voľby alebo úmrtia štátnym príslušníkom.

…

2. Voľba sa urobí výslovne vo vyhlásení vo forme právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti alebo vyplýva z podmienok tohto právneho úkonu.“

10.

11.

Článok 25 tohto nariadenia, nazvaný „Dedičská zmluva“, vo svojich odsekoch 1 a 3 stanovuje:

„1. Prípustnosť, hmotnoprávna platnosť a záväzné účinky medzi stranami vrátane podmienok zrušenia dedičskej zmluvy, ktorá sa týka dedenia po jednej osobe, sa spravujú právnym poriadkom, ktorý by podľa tohto nariadenia bol rozhodným právom pre dedenie po tejto osobe v prípade jej smrti v deň, keď bola táto dedičská zmluva uzavretá.

…

3. Bez ohľadu na odseky 1 a 2 si strany za podmienok stanovených v článku 22 môžu za rozhodné právo pre dedičskú zmluvu, ktorým sa bude spravovať jej prípustnosť, hmotnoprávna platnosť a záväzné účinky medzi stranami vrátane podmienok zrušenia, zvoliť právny poriadok, ktorý by si podľa uvedeného článku mohol zvoliť zosnulý alebo jeden zo zosnulých, o ktorých dedičstvo ide.“

12.

13.

§ 956 rakúskeho Allgemeines Bürgerliches Gesetzbuch (Občiansky zákonník), v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej pred nadobudnutím účinnosti Erbrechts‑ Änderungsgesetz 2015 (zákon o zmene dedičského práva z roku 2015) ( 3 ) z 30. júla 2015, znel takto:

„Darovanie, ktorého účinky majú nastať až po smrti darcu, je platné ako dedičstvo, ak boli dodržané formálne náležitosti vyžadované pre dedičstvo. Za zmluvu sa má považovať len vtedy, ak obdarovaný dar prijal, darca sa výslovne vzdal práva dar odvolať a ak o tom bola obdarovanému doručená písomná listina.“

14.

§ 1 ods. 1 písm. d) Notariatsaktsgesetz (zákon o notárskych zápisniciach) ( 4 ) z 25. júla 1871, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, viaže platnosť darovacej zmluvy bez odovzdania predmetu zmluvy (tradície) na vyhotovenie notárskej zápisnice.

15.

…

3. veci katastra nehnuteľností a registra lodí.“

17.

§ 16 ods. 2 bod 6 tohto zákona stanovuje:

„Sudcovi zostávajú vždy vyhradené:

…

„…

b) ZL sa zaväzuje do desiatich rokov od uzavretia zmluvy postaviť na tejto nehnuteľnosti, ktorá potom bude v jeho vlastníctve, dvojdom. Ak túto povinnosť nesplní počas svojho života sám, prechádza na jeho dedičov…

c) ZL pre prípad svojej smrti odovzdáva uvedenú nehnuteľnosť XU a UM v podiele po jednej polovici vrátane všetkého, čo bude s nehnuteľnosťou spojené v čase jeho smrti, najmä dom nachádzajúci sa na nehnuteľnosti… Odovzdanie sa uskutoční v deň smrti ZL, nie však pred dokončením domu. Odovzdanie je podmienené tým, že v čase smrti ZL nebudú [UM a XU] rozvedení a XU prežije ZL. Ak táto podmienka nie je splnená, považuje sa odovzdanie pre prípad smrti za uskutočnené len voči UM, po ktorom je nárok zo zmluvy, ktorá sa teraz má uzavrieť, dediteľný aj pred smrťou ZL.

d) Keďže za toto odovzdanie neboli dojednané protiplnenia, uskutočňuje sa odovzdanie pre prípad smrti ako darovanie, ako ZL výslovne vyhlasuje. Vzdáva sa práva odvolať túto zmluvu.

e) Ako čiastočné protiplnenie za odovzdanie sú [UM a XU] povinní priznať… matke XU právo bývať v dome, ktorý má byť postavený…

f) Na právne vzťahy vyplývajúce z uzatváraných zmlúv sa uplatní rakúske právo…

…“

20.

V čase smrti ZL bola XU, ktorá sa rozviedla s UM, zosnulá od 5. novembra 2005, a žiaden dom nebol postavený.

21.

Dedičské konanie prebieha na Amtsgericht Köln (Okresný súd Kolín nad Rýnom, Nemecko). UM na tento účel, uvádzajúc, že v čase smrti svojho otca bol jediným oprávneným zo zmluvy o darovaní, podal na príslušnom súde Bezirksgericht Hermagor (Okresný súd Hermagor, Rakúsko) návrh na zápis svojho vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Rechtspfleger (vyšší súdny úradník, Rakúsko) tohto súdu prvého stupňa poverený preskúmaním návrhu UM sa domnieval, že rozhodným právom bolo rakúske právo a zamietol tento návrh pre nedostatok listinných dôkazov preukazujúcich splnenie podmienok požadovaných zmluvou, na ktorú sa UM odvolával. Landesgerichts Klagenfurt (Krajinský súd Klagenfurt, Rakúsko) potvrdil toto rozhodnutie s odôvodnením, že nariadenie č. 650/2012 nie je uplatniteľné z dôvodu voľby rakúskeho práva uskutočnenej v tejto zmluve a že k odovzdaniu nehnuteľnosti na základe zmluvy o darovaní pre prípad smrti nemohlo dôjsť bez dôkazu o postavení domu, tak ako je stanovené v danej zmluve. Na vnútroštátny súd Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko) bol proti tomuto rozhodnutiu podaný opravný prostriedok „Revision“.

22.

Má sa článok 3 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 650/2012 vykladať v tom zmysle, že zmluva o darovaní pre prípad smrti uzavretá medzi dvoma nemeckými štátnymi príslušníkmi s obvyklým pobytom v Nemecku, ktorá sa týka nehnuteľnosti ležiacej v Rakúsku a podľa ktorej obdarovaný má mať po smrti darcu záväzkovoprávny nárok voči pozostalosti na vklad svojho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe tejto zmluvy a úmrtného listu darcu, a teda bez participácie orgánu prejednávajúceho dedičstvo, je dedičskou zmluvou v zmysle tohto ustanovenia?

2.

V prípade kladnej odpovede na túto otázku:

Má sa článok 83 ods. 2 nariadenia č. 650/2012 vykladať v tom zmysle, že upravuje aj účinnosť voľby rozhodného práva pre zmluvu o darovaní pre prípad smrti, ktorá sa má kvalifikovať ako dedičská zmluva v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 650/2012, uskutočnenej pred 17. augustom 2015?“

25.

Písomné pripomienky predložili Súdnemu dvoru UM, španielska vláda a Európska komisia. Títo účastníci konania, ako aj nemecká vláda, poskytli v stanovenej lehote písomné odpovede na otázky položené Súdnym dvorom.

Vnútroštátny súd sa svojou prvou prejudiciálnou otázkou v podstate pýta Súdneho dvora, či sa článok 3 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 650/2012 má vykladať v tom zmysle, že pod pojem „dedičská zmluva“ patrí zmluva o darovaní medzi živými, podľa ktorej k prevodu vlastníctva k majetku patriacemu darcovi dôjde až po jeho smrti.

28.

Po prvé teba spresniť, že otázka týkajúca sa uplatniteľnosti tohto nariadenia je odôvodnená:

–

ratione temporis , a to v súlade s jeho článkom 83 ods. 1, keďže predmetom sporu vo veci samej je dedenie po ZL, k smrti ktorého došlo po 17. auguste 2015,

–

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry z požiadaviek jednotného uplatňovania práva Únie, ako aj zo zásady rovnosti vyplýva, že znenie ustanovenia práva Únie, ktoré neobsahuje nijaký výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť jeho zmysel a pôsobnosť, si v zásade vyžaduje v celej Únii autonómny a jednotný výklad, ktorý musí zohľadňovať kontext ustanovenia a cieľ sledovaný príslušnou právnou úpravou. ( 12 )

31.

Na účely doslovného výkladu ustanovení nariadenia č. 650/2012 uplatniteľných vo veci samej na jednej strane uvádzam, že podľa článku 1 ods. 1 prvej vety sa toto nariadenie vzťahuje na „dedenie majetku zosnulých osôb“. V článku 3 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia je spresnené, že „dedenie“ je prechod dedičstva po zosnulom a že tento pojem zahŕňa „ všetky dôvody prechodu majetku… z dôvodu smrti“ ( 13 ). Táto definícia preberá znenie odôvodenia 9 tohto nariadenia, podľa ktorého sa toto nariadenie má uplatňovať na „ všetky občianskoprávne aspekty dedenia … z dôvodu smrti“ ( 14 ).

32.

Sú v ňom uvedené dva spôsoby prechodu majetku z dôvodu smrti, a to na základe právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti a v rámci dedenia zo zákona.

33.

V prvom rade uvádzam, že v odôvodnení 14 nariadenia č. 650/2012, so zreteľom na ktorý treba vykladať článok 1 ods. 2 písm. g) tohto nariadenia, je použitý výraz „ dary alebo iné formy právnych úkonov nakladania s majetkom medzi živými s okamžitým vecnoprávnym účinkom “ ( 20 ).

37.

Domnievam sa, že z toho, ako aj z podobnosti s inými spôsobmi prevodu práv a majetku uvedenými v článku 1. ods. 2 písm. g) nariadenia č. 650/2012, ako je spoluvlastníctvo viacerých osôb prevoditeľného na preživšieho, dôchodkové zabezpečenie, poistné zmluvy a podobné dohody, treba vyvodiť, že normotvorca Únie chcel vylúčiť z pôsobnosti tohto nariadenia právne úkony medzi živými zakladajúce práva pred smrťou ich držiteľa, alebo ktoré v zásade predstavujú prevod majetku mimo dedenia.

38.

V druhom rade spresňujem, že článok 1 ods. 2 písm. g) nariadenia č. 650/2012 má svoj pôvod v článku 1 ods. 2 písm. d) Dohovoru o rozhodnom práve pre dedičskú postupnosť po poručiteľovi, podpísaného v Haagu 1. augusta 1989 ( 21 ), ktorý nikdy nenadobudol účinnosť. Vo vysvetľujúcej správe k tomuto dohovoru ( 22 ) je spresnené, že tento článok 1 ods. 2 písm. d) sa týka veľmi širokej oblasti zahrňujúcej všetky právne úkony nakladania s majetkom, iné, ako sú úkony pre prípad smrti, a že vylučuje transakcie medzi živými, pokiaľ vlastnícke právo vzniká ku dňu smrti.

39.

Z tohto dôvodu sa treba zaoberať otázkou rôznorodosti právnych režimov darovania pre prípad smrti a dedičských zmlúv, uvedenou v prípade dedičských zmlúv v odôvodnení 49 nariadenia č. 650/2012 a zdôraznenou účastníkmi konania v ich písomných pripomienkach, ako aj právnou náukou ( 30 ) s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia.

43.

V tejto súvislosti súhlasím s názormi vyjadrenými viacerými autormi v tom zmysle, že kvalifikácia právneho úkonu by mala vyplývať z uplatnenia rozhodného práva upravujúceho dedičské zmluvy, ako je to stanovené v článku 25 nariadenia č. 650/2012. ( 31 )

44.

Tento výklad je v súlade s cieľom sledovaným týmto nariadením, ktorým je na jednej strane pomôcť dedičom a odkazovníkom, ďalším osobám s blízkym vzťahom k zosnulému, ako aj veriteľom poručiteľa pri uplatňovaní svojich práv v kontexte dedenia, ktoré má cezhraničné dôsledky, ako aj umožniť občanom Únie pripraviť svoje dedičstvo. ( 32 )

45.

Opačný výklad by viedol k vylúčeniu z rozsahu pôsobnosti ďalších právnych úkonov, ktoré sú bežne uzavreté na účely prípravy prevodu dedičstva, pri ktorých sa kladú rovnaké otázky, ako sú darovania poslednému preživšiemu alebo darovanie‑rozdelenie. ( 36 )

49.

Veľké množstvo právnych aktov dôležitých pre prípravu dedičstva by preto v závislosti od prípadu malo podliehať buď nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) ( 37 ), alebo vnútroštátnym či z dohôd vyplývajúcim pravidlám dotknutého štátu, ( 38 ) čo by mohlo vážne oslabiť zásadu jednoty dedičského práva.

50.

Predmetom prejednávanej veci je dohoda týkajúca sa prevodu vlastníctva k nehnuteľnému majetku , ku ktorému malo za určitých podmienok ( 39 ) dôjsť v okamihu smrti otca navrhovateľa. Hoci má táto dohoda podľa môjho názoru znaky dedičskej zmluvy v zmysle nariadenia č. 650/2012, táto kvalifikácia by mala závisieť od rozhodného dedičského práva, ako som už navrhol. ( 40 )

51.

Ako uviedla Komisia, nemecká jazyková verzia článku 22 nariadenia č. 650/2012 na rozdiel od ostatných jazykových verzií ( 42 ) nespresňuje, že voľba práva sa musí vzťahovať na celé dedičstvo.

54.

V tejto súvislosti treba spresniť, že Súdny dvor v rozsudku vydanom krátko po podaní predmetného návrhu na začatie prejudiciálneho konania rozhodol, že osoba si môže zvoliť právny poriadok, „ktorým sa bude spravovať celé jej dedičstvo“, podľa tohto článku 22 a že článok 83 ods. 2 tohto nariadenia sa vzťahuje na prípad, keď si zosnulý zvolil „rozhodné právo pre dedenie“ pred 17. augustom 2015. ( 43 )

55.

Z tohto dôvodu sa rovnako ako Komisia domnievam, že odpoveď Súdneho dvora sa nemôže týkať výkladu tohto ustanovenia, keďže zo zistení vnútroštátneho súdu vyplýva, že zmluvné strany si zvolili rakúske právo na účely jeho uplatnenia na právne vzťahy medzi nimi, a nie na účely spravovania celého dedičstva.

56.

59.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázku, ktorú mu položil Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko), takto:

Článok 3 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „dedičská zmluva“ sa vzťahuje aj na zmluvy o darovaní medzi živými, na základe ktorých dôjde k prechodu vlastníckeho práva k majetku darcu na obdarovaného až v čase smrti darcu, aj keď tento majetok tvorí len časť pozostalosti darcu.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Ú. v. EÚ L 201, 2012, s. 107 .

( 3 ) BGBl. I, 87/2015.

( 10 ) Pozri odôvodnenie 18 a článok 1 ods. 2 písm. l) nariadenia č. 650/2012, ako aj rozsudok z 12. októbra 2017, Kubicka ( C‑218/16 , EU:C:2017:755 , bod 54 ).

( 11 ) To je prípad francúzskej jazykovej verzie. Pojem „donaciones“ sa však nachádza v španielskej jazykovej verzii článku 23 ods. 2 písm. i) tohto nariadenia, na rozdiel od iných jazykových verzií, najmä nemeckej, anglickej, talianskej alebo rumunskej. Spresňujem, že tieto rozdiely nemajú vplyv na výklad ustanovení daného nariadenia, o ktoré ide vo veci samej.

( 12 ) Pozri rozsudok z 23. mája 2019, WB ( C‑658/17 , EU:C:2019:444 , bod 50 a citovaná judikatúra).

( 13 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 14 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Tento výraz uviedol Súdny dvor v rozsudkoch z 1. marca 2018, Mahnkopf ( C‑558/16 , EU:C:2018:138 , bod 34 ), a z 21. júna 2018, Oberle ( C‑20/17 , EU:C:2018:485 , bod 30 ).

( 15 ) Pozri v tomto smere BONOMI, A.: Article 1. Champ d’application. In: BONOMI, A., WAUTELET, P.: Le droit européen des succession, Commentaire du règlement (UE) n o 650/2012, zo 4. júla 2012 . 2. vydanie, Bruylant: Bruxelles, 2016, s. 73 až 139, predovšetkým bod 2, s. 75, ako aj LOOSCHELDERS, D.: Artikel 3 EuErbVO. In: HÜßTEGE, R., MANSEL, H.‑P.: Rom‑Verordnungen . 2. vydanie, Nomos: Baden‑Baden, 2015, s. 839 až 847, predovšetkým bod 8, s. 841 a 842.

( 22 ) Pozri výkladovú správu od Donovana W. M. Watersa, k dispozícii na tejto internetovej stránke: https://assets.hcch.net/docs/ed641835‑352a‑4fe0‑a378‑5bf4222086c8.pdf [body 41 (s. 542) a 92 (s. 574)].

( 23 ) Pozri článok 23 ods. 2 písm. i) nariadenia č. 650/2012.

( 24 ) Pozri analogicky rozsudok z 1. marca 2018, Mahnkopf ( C‑558/16 , EU:C:2018:138 , bod 40 ).

( 25 ) Treba rozlišovať medzi darovaním pre prípad smrti a darovaním, ktoré vedie k okamžitému prevodu práv a súčasne stanovuje nadobudnutie držby majetku k inému dátumu, ktorý by mohol byť dátumom smrti darcu. V tomto zmysle pozri BOULANGER, D.: Le renouvellement du traitement de l’anticipation successorale au travers du règlement (UE) du 4 juillet 2012. In: La Semaine Juridique – Notariale et Immobilière . LexisNexis: Paris, č. 27, s. 39 až 44, predovšetkým bod 15, s. 41. V tejto súvislosti uvádzam, že vo francúzskej jazykovej verzii procesných písomností by výraz „odovzdanie majetku“ nemal byť zdrojom nedorozumenia. Podľa mňa treba totiž odkázať na „Abstraktionsprinzip“, podľa ktorého prevod nehnuteľnosti zahŕňa prevod vlastníckeho práva (napríklad kúpna zmluva) a fyzické odovzdanie majetku (zápisom do katastra nehnuteľností). K rozlíšeniu medzi vykonaním práva počas života darcu a tým, ku ktorému dôjde v čase jeho smrti, pozri LOOSCHELDERS, D.: Artikel 1 EuErbVO. In: HÜßTEGE, R., MANSEL, H.‑P.: c. d., s. 817 až 835, predovšetkým body 45 a 46, s. 829 a 830.

( 26 ) Pozri BONOMI, A.: Article 25. Pacte successoral. In: BONOMI, A., WAUTELET, P.: c. d., s. 429 až 449, predovšetkým bod 13, s. 436; PESENDORFER, U.: Art. 3 EuErbVO. In: BURGSTALLER, A., NEUMAYR, M., GEROLDINGER, A., SCHMARANZER, G.: Die EU‑Erbrechtsverordnung . LexisNexis: Wien, 2016, s. 68 až 81, predovšetkým body 12 a 17, s. 74 až 76, ako aj DUTTA, A.: Art. 3 EuErbVO Begriffsbestimmungen. In: Münchener Kommentar zum Bürgerlichen Gesetzbuch . C.H. Beck: Munich, 2020, bod 8.

( 30 ) Pozri BONOMI, A.: Article 1. Champ d’application, c. d., body 51 a 52, ako aj autorov citovaných v poznámkach pod čiarou, s. 102 až 104.

( 31 ) Pozri BONOMI, A.: c. d., bod 53, a autorov citovaných v poznámke pod čiarou 76, s. 104. Pozri tiež DUTTA, A.: Art. 25 EuErbVO Erbverträge. In: Münchener Kommentar zum Bürgerlichen Gesetzbuch , c. d., bod 9. K všeobecnejšej úvahe, podľa ktorej treba odkázať na rozhodné právo pre ustanovenia pre prípad smrti, pozri BONOMI, A.: c. d., bod 53, a autorov citovaných v poznámke pod čiarou 75, s. 104. V rovnakom zmysle pozri KÖHLER, A.: Teil 1 EuErbVO, § 4 Internationales Privatrecht. In: GRIERL, W., KÖHLER, A., KROIß, L., WILSCH, H.: Internationales Erbrecht: EuErbVO, IntErbRVG, DurchfVO, Länderberichte . 3. vyd., Nomos: Wien, 2020, s. 57 až 127, predovšetkým bod 52, s. 70 a bod 74, s. 78.

( 32 ) Pozri rozsudky z 12. októbra 2017, Kubicka ( C‑218/16 , EU:C:2017:755 , bod 56 ), a z 21. júna 2018, Oberle ( C‑20/17 , EU:C:2018:485 , bod 49 ).

( 33 ) Pozri odôvodnenie 37 nariadenia č. 650/2012, ako aj rozsudky z 12. októbra 2017, Kubicka ( C‑218/16 , EU:C:2017:755 , body 44 a 57 ), ako aj z 21. júna 2018, Oberle ( C‑20/17 , EU:C:2018:485 , bod 56 ).

( 34 ) Pozri rozsudky z 21. júna 2018, Oberle ( C‑20/17 , EU:C:2018:485 , bod 55 ), a zo 16. júla 2020, E. E. (Súdna právomoc a rozhodné právo pre dedenia) ( C‑80/19 , EU:C:2020:569 , bod 41 ).

( 35 ) Pozri, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa súdnej právomoci v oblasti dedenia, rozsudok zo 16. júla 2020, E. E. (Súdna právomoc a rozhodné právo pre dedenia) ( C‑80/19 , EU:C:2020:569 , bod 69 ). Súdny dvor rozhodol, že „zásada celistvosti dedičstva nie je absolútna“.

( 42 ) Podotýkam, tak ako už uviedla Komisia, že dosah zvoleného práva je spresnený v anglickej, francúzskej, talianskej, holandskej a poľskej verzii a že v španielskej verzii, ktorá je rovnako nejednoznačná ako nemecká verzia v čase jej uverejnenia, bol zmenený takto: „Osoba si môže za rozhodné právo, ktorým sa bude spravovať dedenie jej celého dedičstva, zvoliť právny poriadok štátu“ (korigendum Ú. v. EÚ L 243, 2019, s. 9 ).

( 43 ) Pozri rozsudok zo 16. júla 2020, E. E. (Súdna právomoc a rozhodné právo pre dedenia) ( C‑80/19 , EU:C:2020:569 , body 88 a 92 ).

( 44 ) Pozri článok 15 nariadenia č. 650/2012 s názvom „Preskúmanie právomoci“. Pozri, pokiaľ ide o pravidlá upravujúce právomoc a ich vplyv na obeh rozhodnutí, rozsudky z 21. júna 2018, Oberle ( C‑20/17 , EU:C:2018:485 , body 37 a 53 až 55 ), ako aj zo 16. júla 2020, E. E. (Súdna právomoc a rozhodné právo pre dedenia) ( C‑80/19 , EU:C:2020:569 , body 61 a 62 ).

( 45 ) Pozri, pokiaľ ide o obsah prechodných ustanovení, ako aj o vzťah medzi nimi a medzinárodnou súdnou právomocou návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez‑Bordona vo veci E. E. (Súdna právomoc a rozhodné právo pre dedenia) ( C‑80/19 , EU:C:2020:230 , body 101 až 104 , ako aj 108 až 112).

( ) Pozri rozsudok zo 16. júla 2020, E. E. (Súdna právomoc a rozhodné právo pre dedenia) ( C‑80/19 , EU:C:2020:569 , body 92 a 93 ).