← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·17.6.2021

C-315/20

ECLI:EU:C:2021:499

Mení
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62020CC0315

62020CC0315

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

ATHANASIOS RANTOS

prednesené 17. júna 2021 ( 1 )

Vec C‑315/20

Regione Veneto

proti

Plan Eco Srl,

za účasti:

Futura Srl

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Smernica 2008/98/ES – Nakladanie s odpadom – Článok 16 – Zásada sebestačnosti a zásada blízkostiNariadenie (ES) č. 1013/2006 – Preprava odpadu – Článok 3 ods. 5 a článok 11 – Zmesový komunálny odpad podrobený mechanickému spracovaniu, ktoré nezmenilo jeho povahu – Európsky katalóg odpadov (EKO) – Zakódovanie pod kódom EKO ako špeciálny odpad“

I. Úvod

1.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol predložený v rámci sporu medzi Regione Veneto (región Benátsko, Taliansko, ďalej len „Región“) a spoločnosťou Plan Eco Srl, týkajúceho sa nesúhlasu Regiónu s prepravou odpadu do iného členského štátu.

2.

Predmetom tohto návrhu je v zásade výklad nariadenia (ES) č. 1013/2006 ( 2 ), vykladaného v spojení so smernicou 2008/98/ES ( 3 ), a v podstate sa týka otázky, či klasifikácia, ktorá bola v členskom štáte priradená zmesovému komunálnemu odpadu v zmysle európskeho katalógu odpadov (EKO) v nadväznosti na mechanické spracovanie, ktoré podstatným spôsobom nezmenilo pôvodné vlastnosti tohto odpadu, je v rozpore s uplatňovaním právnej úpravy Európskej únie, týkajúcej sa prepravy uvedeného odpadu do iného členského štátu.

II. Právny rámec

A.

Právo Únie

1. Smernica 2008/98

3.

Podľa jej článku 41 smernice 2008/98 táto smernica od 12. decembra 2010 zrušila a nahradila smernicu 2006/12/ES ( 4 ) a odkazy na druhú uvedenú smernicu sa majú považovať za odkazy na prvú uvedenú smernicu.

4.

Odôvodnenie

33 smernice 2008/98 znie:

„Na účely uplatňovania [nariadenia č. 1013/2006] ostáva zmesový komunálny odpad uvedený v článku 3 ods. 5 uvedeného nariadenia zmesovým komunálnym odpadom, aj keď bol predmetom spracovania, ktoré podstatným spôsobom nezmenilo jeho vlastnosti.“

5.

Podľa článku 1 tejto smernice, nazvaného „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“:

„Táto smernica ustanovuje opatrenia na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí predchádzaním alebo znižovaním vzniku odpadu, nepriaznivých vplyvov vzniku odpadu a nakladania s ním a znižovaním celkových vplyvov využívania zdrojov a zvyšovaním efektívnosti takéhoto využívania…“

6.

Článok 3 uvedenej smernice, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, poskytuje na účely tejto smernice okrem iného tieto definície:

„…

9.

‚nakladanie s odpadom‘ je zber, preprava, zhodnocovanie… a zneškodňovanie odpadu…;

14.

‚spracovanie‘ sú činnosti zhodnocovania alebo zneškodňovania vrátane prípravy pred zhodnocovaním alebo zneškodňovaním;

15.

‚zhodnocovanie‘ je akákoľvek činnosť, ktorej hlavným výsledkom je prospešné využitie odpadu, ktorý nahradí iné materiály, ktoré by sa inak použili na splnenie určitej funkcie, alebo pripravenosť odpadu na plnenie tejto funkcie v závode alebo v širšom hospodárstve. …;

19.

‚zneškodňovanie‘ je každá činnosť, ktorá nie je zhodnocovaním, i v prípade, ak je druhotným výsledkom činnosti spätné získanie látok alebo energie. …;

…“

7.

Článok 7 tejto smernice, nazvaný „Zoznam odpadov“, v odseku 1 stanovuje:

„… Zoznam odpadov zahŕňa nebezpečný odpad a zohľadňuje pôvod a zloženie odpadu a v potrebných prípadoch i limitné hodnoty koncentrácie nebezpečných látok. Zoznam odpadov je záväzný z hľadiska určenia odpadu, ktorý sa má považovať za nebezpečný odpad. Zahrnutie látky alebo veci do zoznamu neznamená, že je odpadom za každých okolností. Látka alebo vec sa považuje za odpad, iba ak zodpovedá vymedzeniu pojmu v článku 3 bode 1.“

8.

Článok 13 smernice 2008/98, nazvaný „Ochrana zdravia ľudí a životného prostredia“, znie:

„Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa nakladanie s odpadom vykonávalo bez ohrozovania zdravia ľudí, poškodzovania životného prostredia, a najmä:

a)

bez rizika pre vodu, ovzdušie, pôdu, rastliny alebo živočíchy;

b)

bez obťažovania okolia hlukom alebo zápachmi; a

c)

bez nepriaznivého vplyvu na krajinu alebo miesta osobitného záujmu.“

9.

Kapitola III tejto smernice, ktorá je zložená z článkov 15 až 22 tejto smernice, je nazvaná Nakladanie s odpadom“. Podľa článku 16, nazvaného „Zásada sebestačnosti a zásada blízkosti“:

„1. Členské štáty prijmú, ak je to potrebné alebo vhodné, v spolupráci s inými členskými štátmi príslušné opatrenia na vytvorenie integrovanej a primeranej siete zariadení na zneškodňovanie odpadu a zariadení na zhodnocovanie zmesového komunálneho odpadu zozbieraného zo súkromných domácností vrátane prípadov, keď sa tento zber vzťahuje aj na takýto odpad od iných pôvodcov, pričom sa zohľadňujú najlepšie dostupné techniky.

Odchylne od [nariadenia č. 1013/2006] môžu členské štáty s cieľom chrániť svoju sieť obmedziť prichádzajúce zásielky odpadu určené pre spaľovne, ktoré sú označené ako zhodnocovacie zariadenia, ak sa zistilo, že v dôsledku takýchto zásielok by sa musel vnútroštátny odpad zneškodňovať alebo, že by sa musel odpad spracovať spôsobom, ktorý nie je v súlade s ich programami odpadového hospodárstva. Členské štáty oznámia takéto rozhodnutie Komisii. Členské štáty môžu tiež obmedziť odchádzajúce zásielky odpadu z environmentálnych dôvodov, ako to ustanovuje [nariadenie č. 1013/2006].

2. Sieť sa navrhne tak, aby umožnila [Únii] ako celku stať sa sebestačným pri zneškodňovaní odpadu, ako aj pri zhodnocovaní odpadu uvedeného v odseku 1, a aby sa členským štátom umožnilo približovať sa k tomuto cieľu individuálne, pričom sa zohľadnia zemepisné okolnosti alebo potreba špecializovaných zariadení pre určité druhy odpadu.

3. Sieť umožní, aby sa odpad zneškodňoval alebo aby sa odpad uvedený v odseku 1 zhodnocoval v niektorom z najbližších vhodných zariadení najvhodnejšími metódami a technológiami, aby sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany životného prostredia a verejného zdravia.

…“

10.

Príloha II k uvedenej smernici s názvom „Činnosti zhodnocovania“ obsahuje v bode R 1 aj túto definíciu: „využitie najmä ako palivo alebo na získavanie energie iným spôsobom“ ( 5 ).

2. Nariadenie č. 1013/2006

11.

Nariadenie č. 1013/2006 vo svojich odôvodneniach 7 a 20 uvádza:

„(7)

Je dôležité organizovať a regulovať dozor a riadenie prepravy odpadu spôsobom, ktorý zohľadňuje potrebu zachovať, chrániť a zlepšovať kvalitu životného prostredia a ľudského zdravia a ktorý podporuje jednotnejšie uplatňovanie nariadenia v cel[ej Únii].

(20)

V prípade prepravy odpadu na zneškodnenie by členské štáty mali zohľadňovať zásadu blízkosti miesta, prednostného zhodnotenia a sebestačnosti na úrovni [Únie] a vnútroštátnej úrovni v súlade so smernicou… [2006/12] tým, že sa v súlade so [zmluvou o FEÚ] prijmú opatrenia, ktorými sa úplne alebo čiastočne zakáže preprava odpadu alebo sa proti nej systematicky namieta. Mala by sa zohľadniť aj požiadavka ustanovená v smernici [2006/12], podľa ktorej majú členské štáty zriadiť integrovanú a adekvátnu sieť zariadení na zneškodňovanie odpadu, aby sa umožnilo [Únii] ako celku stať sa sebestačn[ou] v zneškodňovaní odpadov a členským štátom smerovať k tomu cieľu jednotlivo, zohľadňujúc geografické okolnosti alebo potrebu špecializovaných zariadení pre určité odpady. …“

12.

Podľa článku 1 tohto nariadenia, nazvaného „Rozsah pôsobnosti“:

„1. Týmto nariadením sa zavádzajú postupy a kontrolné režimy prepravy odpadu v závislosti od pôvodu, miesta určenia a trasy prepravy, druhu prepravovaného odpadu a typu predpísaného nakladania s odpadom na mieste jeho určenia.

2. Toto nariadenie sa uplatňuje na prepravu odpadu:

a)

medzi členskými štátmi, v rámci [Únie] alebo s tranzitom cez tretie krajiny;

…“

13.

Hlava II uvedeného nariadenia, nazvaná „Preprava v rámci [Únie] s tranzitom alebo bez tranzitu cez tretie krajiny“ obsahuje konkrétne články 3 až 32. článok 3 tohto nariadenia, nazvaný „Celkový procedurálny rámec“, v odseku 5 stanovuje:

„Preprava zmesového komunálneho odpadu (položka 20 03 01) zozbieraného zo súkromných domácností vrátane prípadov, keď tento zber pokrýva aj odpady od iných pôvodcov, do zariadenia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie podlieha podľa tohto nariadenia tým istým ustanoveniam ako preprava odpadu určeného na zneškodnenie.“

14.

Článok 4 nariadenia č. 1013/2006, nazvaný „Oznámenie“, v prvom odseku stanovuje:

„Ak oznamovateľ plánuje prepravovať odpady, ako je to uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) alebo b), oznamovateľ podá predchádzajúce písomné oznámenie príslušnému orgánu miesta odoslania a cez tento orgán a, ak podá všeobecné oznámenie, dodrží článok 13.“

15.

Článok 11 tohto nariadenia, nazvaný „Námietky voči preprave odpadu určeného na zneškodnenie“, v odseku 1 stanovuje:

„Ak sa podalo oznámenie o plánovanej preprave odpadu určeného na zneškodnenie, príslušný orgán miesta určenia a príslušný orgán miesta odoslania môže do 30 dní po dni odoslania potvrdenia príslušného orgánu miesta určenia podľa článku 8 vzniesť námietky na základe jedného alebo viacerých nasledujúcich dôvodov a podľa zmluvy:

a)

že plánovaná preprava alebo zneškodnenie nebude v súlade s opatreniami prijatými na zavedenie zásad blízkosti, prednosti zhodnotenia a sebestačnosti na úrovni [Únie] a na vnútroštátnej úrovni podľa smernice [2006/12], alebo

i)

že odpad je zmesový komunálny odpad zo súkromných domácností (položka 20 03 01),… alebo

…“

16.

Článok 12 uvedeného nariadenia, nazvaný „Námietky voči preprave odpadu určeného na zhodnotenie“, v odseku 1 stanovuje:

„Ak sa podalo oznámenie o plánovanej preprave odpadu určeného na zhodnotenie, príslušný orgán miesta určenia a príslušný orgán miesta odoslania môže do 30 dní po dni odoslania potvrdenia príslušného orgánu miesta určenia podľa článku 8 vzniesť odôvodnené námietky na základe jedného alebo viacerých nasledujúcich dôvodov a podľa zmluvy:

b)

plánovaná preprava alebo zhodnotenie nebude v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o ochrane životného prostredia, o verejnom poriadku, verejnej bezpečnosti alebo o ochrane zdravia vzhľadom na činnosti, ktoré sa v namietajúcej krajine uskutočňujú, alebo

g)

pomer zhodnotiteľného a nezhodnotiteľného odpadu, odhadovaná hodnota materiálu, ktorý sa má v konečnom dôsledku zhodnotiť, alebo náklady na toto zhodnotenie a náklady na zneškodnenie nezhodnotiteľnej frakcie neodôvodňujú zhodnotenie s ohľadom na hospodárnosť a/alebo životné prostredie,…

…“

3. Zoznam odpadov a EKO

17.

Rozhodnutím 94/3/ES ( 6 ) sa stanovil zoznam odpadov podľa článku 1 písm. a) druhého pododseku smernice 75/442/EHS ( 7 ). Daný zoznam tvorí prílohu k tomuto rozhodnutiu.

18.

Bod 2 prílohy k rozhodnutiu 94/3 stanovuje, že zoznam odpadov sa všeobecne nazýva „európsky katalóg odpadov (EKO)“.

19.

V bode 3 tejto prílohy sa spresňuje, že „[EKO] je harmonizovaným a demonštratívnym zoznamom odpadov, to znamená zoznamom, ktorý bude podliehať periodickému preskúmavaniu…“ [ neoficiálny preklad ].

20.

Rozhodnutie 94/3 bolo nahradené rozhodnutím 2000/532/ES ( 8 ), ktorým došlo k zmene EKO.

21.

V kapitole 19 zoznamu odpadov, ktorý je pripojený k tomuto rozhodnutiu, s názvom „Odpady zo zariadení na úpravu odpadu…“ v časti 19 12, nazvanej „Odpady z mechanického spracovania odpadu (napr. triedenia, drvenia, lisovania a peletizovania) inak nešpecifikované“, je uvedená položka 19 12 12: „iné odpady (vrátane zmiešaných materiálov) z mechanického spracovania odpadu, iné ako uvedené v 19 12 11 [ ( 9 )]“.

22.

V kapitole 20 tohto zoznamu, nazvanej „Komunálne odpady (odpady z domácností a podobné odpady z obchodu, priemyslu a inštitúcií) vrátane ich zložiek z triedeného zberu“, v časti 20 03, nazvanej „Iné komunálne odpady“, je uvedená položka 20 03 01: „zmesový komunálny odpad“.

B.

Talianske právo

23.

Článok 182a ods. 1 decreto legislativo n. 152 – Norme in materia ambientale (legislatívny dekrét č. 152, týkajúci sa noriem v oblasti životného prostredia) z 3. apríla 2006 ( 10 ) stanovuje:

„Zneškodňovanie odpadu a zhodnocovanie zmesového komunálneho odpadu sa uskutočňuje prostredníctvom integrovanej a primeranej siete zariadení, pričom sa zohľadňujú najlepšie dostupné techniky a pomer medzi celkovými nákladmi a prínosmi, s tým cieľom, aby sa

a)

dospelo k sebestačnosti pri zneškodňovaní komunálneho odpadu, ktorý nie je nebezpečný, a odpadu vyplývajúceho z jeho spracovania v optimálnych zemepisných zónach;

b)

umožnilo zneškodňovanie odpadu a zhodnocovanie zmesového komunálneho odpadu v niektorom z vhodných zariadení, ktoré sa nachádzajú najbližšie k miestam produkcie alebo zberu, s cieľom obmedziť pohyb odpadu, pričom sa zohľadní zemepisný kontext alebo potreba špecializovaných zariadení pre určité druhy odpadu;

…“

24.

Príloha D k legislatívnemu dekrétu č. 152/2006 preberá kódy, ktoré sa majú priraďovať jednotlivým druhom odpadu, tak ako sú tieto stanovené EKO.

III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

25.

Spoločnosť Plan Eco, ktorá je prepravnou spoločnosťou, predložila Regiónu žiadosť o predbežné povolenie, týkajúcu sa vývozu 2000 ton zmesového komunálneho odpadu do cementárne nachádzajúcej sa v Slovinsku, na účely jeho použitia v rámci spoluspaľovania, pričom tento odpad bol mechanicky spracovaný spoločnosťou Futura a po tomto spracovaní ho uvedená spoločnosť klasifikovala pod položku 19 12 12 EKO (ďalej len „predmetný odpad“).

26.

Rozhodnutím z 22. apríla 2016 vzniesol Región námietky voči plánovanej preprave okrem iného na základe článku 12 ods. 1 písm. b) a g) nariadenia č. 1013/2016 z dôvodu po prvé, že predmetný odpad bol pôvodne zmesovým komunálnym odpadom a že spracovanie uskutočnené spoločnosťou Futura nezmenilo jeho povahu, pričom priradenie položky 19 12 12 EKO nie je v tejto súvislosti rozhodujúce, po druhé, že legislatívny dekrét č. 152/2006 stanovuje povinnosť, aby sa tento zmesový komunálny odpad zhodnocoval v niektorom z vhodných zariadení, ktoré sa nachádzajú najbližšie k miestam produkcie alebo zberu, po tretie, že na jeho území existuje sieť zariadení, ktorá je schopná uspokojiť potreby spoločnosti Plan Eco, a že v predmetnom prípade jedno zariadenie v Regióne vyhlásilo, že je spôsobilé uvedený zmesový komunálny tovar prijať.

27.

Plan Eco podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Tribunale Amministrativo Regionale per il Veneto (Regionálny správny súd pre Benátsko, Taliansko), ktorý rozsudkom z 15. novembra 2016 rozhodnutie zrušil okrem iného z dôvodu, že preprava do zahraničia sa týka špeciálneho tovaru, klasifikovaného pod položkou 19 12 12 európskeho katalógu odpadov, a že teda zásada sebestačnosti, zásada blízkosti a zásada územného obmedzenia, stanovené pre spracovanie komunálneho odpadu, sa neuplatňujú.

28.

Región podal proti tomuto rozsudku odvolanie na Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko), ktorá po tom, čo predovšetkým preverila, že predmetný odpad bol predmetom spracovania, ktoré podstatne nezmenilo jeho pôvodné vlastnosti ako komunálneho odpadu, rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„V súvislostiach, o aké ide v prejednávanej veci, v ktorej zmesový komunálny odpad, ktorý neobsahuje nebezpečný odpad, bol mechanicky spracovaný zariadením na účely energetického zhodnocovania (činnosť R1/R12 v zmysle prílohy C [legislatívneho dekrétu č. 152/2006]) a za predpokladu, že po spracovaní sa ukáže, že spracovanie podstatne neovplyvnilo pôvodné vlastnosti zmesového komunálneho odpadu, avšak tomuto odpadu bola v rámci klasifikácie stanovenej [EKO] priradená [položka] 19.12.12, ktorú účastníci nespochybnili;

na účely posúdenia zákonnosti námietok krajiny pôvodu týkajúcich sa žiadosti o predbežné povolenie na prepravu spracovaného odpadu do európskej krajiny do výrobného zariadenia na účely jeho použitia v rámci spoluspaľovania alebo v každom prípade ako prostriedku na výrobu energie, ktoré vzniesol príslušný orgán v krajine pôvodu na základe zásad smernice 2008/98/ES, a najmä takých námietok, aké sú v prejednávanej veci založené:

na zásade ochrany zdravia ľudí a životného prostredia (článok 13 smernice 2008/98);

na zásade sebestačnosti a blízkosti stanovenej v článku 16 ods. 1 smernice 2008/98…;

na zásade stanovenej v tom istom článku 16 ods. 1 poslednej vete…;

na odôvodnení 33 smernice 2008/98…:

[EKO] (v prejednávanej veci [položka] 19.12.12 [tohto katalógu], označujúca odpad vytvorený zariadeniami na mechanické spracovanie odpadu pre činnosti zhodnocovania R1/R12) a jeho klasifikácia zasahujú, resp. nezasahujú, a v prípade kladnej odpovede, za akých podmienok a obmedzení, do právnej úpravy [Únie] týkajúcej sa prepravy odpadu, ktorý bol pred mechanickým spracovaním zmesovým komunálnym odpadom?

Konkrétne s odkazom na prepravu odpadu vzniknutého zo spracovania zmesového komunálneho odpadu, ustanovenia článku 16 a odôvodnenia 33 smernice 2008/98, ktoré sa výslovne týkajú prepravy odpadu, prevládajú, resp. neprevládajú nad kvalifikáciou vyplývajúcou z európskeho katalógu odpadov?

Ak by Súdny dvor považoval túto otázku za vhodnú a užitočnú, má uvedený katalóg normatívnu povahu alebo predstavuje iba technickú certifikáciu spôsobilú na homogénne sledovanie všetkých odpadov?“

29.

Písomné pripomienky predložili talianska vláda a Európska komisia.

IV. Analýza

A.

Úvodné úvahy

30.

Prejudiciálna otázka, ktorú položil vnútroštátny súd, sa v podstate skladá z dvoch otázok, ktoré preskúmam v texte nižšie:

prvá otázka sa týka toho, či sa odôvodnenie 33 a článok 16 smernice 2008/98 majú vykladať v tom zmysle, že príslušnému orgánu miesta odoslania umožňujú vzniesť námietky voči preprave zmesového komunálneho odpadu do iného členského štátu, na účely jeho použitia v rámci spoluspaľovania, hoci tento odpad bol klasifikovaný pod položkou 19 12 12 EKO, v nadväznosti na mechanické spracovanie, ktoré však podstatne nezmenilo jeho pôvodné vlastnosti,

druhá, vedľajšia otázka, sa týka toho, či má EKO normatívnu povahu, alebo naopak predstavuje „iba technickú certifikáciu spôsobilú na homogénne sledovanie všetkých odpadov“.

31.

V priebehu konania na vnútroštátnom súde Región v podstate uviedol, že na predmetný odpad, ktorý ostáva komunálnym odpadom napriek tomu, že bol predmetom mechanického spracovania, sa vzťahuje zásada sebestačnosti a zásada blízkosti, stanovené v článku 182a ods. 1 legislatívneho dekrétu č. 152/2006, a že EKO určuje technickú špecifikáciu, no nepredstavuje normatívny systém.

32.

Plan Eco naopak v podstate uviedla, že predmetný odpad je „špeciálnym“ odpadom, to znamená odpadom, ktorý bol predmetom mechanického spracovania, ktoré so sebou prinieslo priradenie položky 19 12 12 EKO.

33.

Pred Súdnym dvorom talianska vláda tvrdí, že predmetný tovar si napriek spracovaniu, ktorému bol podrobený, a hoci by aj priradenie položky 19 12 12 EKO v dôsledku tohto spracovania bolo správne, zachoval svoju povahu zmesového komunálneho odpadu, ktorý nie je nebezpečný, v zmysle odôvodnenia 33 smernice 2008/98. Preto sa na základe článku 3 ods. 5 nariadenia č. 1013/2006 na tento odpad vzťahujú ustanovenia o preprave odpadu určeného na zneškodnenie, a predovšetkým článok 12 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, ako aj zásada blízkosti uvedená v článku 16 ods. 1 uvedenej smernice.

34.

Pokiaľ ide o Komisiu, táto sa domnieva, že v zmysle článku 3 ods. 5 nariadenia č. 1013/2006 preprava predmetného odpadu, ktorý nestratil svoju povahu zmesového komunálneho odpadu napriek tomu, že je určený na zhodnotenie, a nie zneškodnenie, podlieha tým istým ustanoveniam ako preprava odpadu určeného na zneškodnenie, a v dôsledku toho aj článku 11 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia, ktorý umožňuje príslušným orgánom vzniesť odôvodnené námietky voči preprave, založené okrem iného na zásade blízkosti a zásade sebestačnosti. Tento záver nie je spochybnený odkazom na kód 20 EKO, uvedeným v článku 3 ods. 5 uvedeného nariadenia, pretože toto ustanovenie sa uplatňuje na komunálny odpad zahŕňajúci odpad odlišnej povahy. Uvedený záver potvrdzuje odôvodnenie 33 smernice 2008/98, ktoré znovu potvrdzuje, že zmesový komunálny odpad ostáva zmesovým komunálnym odpadom aj vtedy, keď bol predmetom spracovania, ktoré podstatným spôsobom nezmenilo jeho vlastnosti, ako aj článok 7 ods. 1 tejto smernice, podľa ktorého je zoznam odpadov záväzný len z hľadiska určenia odpadu, ktorý sa má považovať za nebezpečný odpad. V konečnom dôsledku, to, čo je rozhodujúce na účely určenia povahy predmetného odpadu, nie je priradenie kódu EKO, ale skutočnosť, že tento odpad ostáva zmesovým komunálnym odpadom napriek spracovaniu.

35.

So zreteľom na technickú povahu položených otázok je podľa môjho názoru predtým, ako začnem svoju analýzu, potrebné poskytnúť prehľad regulačného rámca týkajúceho sa prepravy tovaru, ako aj klasifikácie predmetného odpadu.

1. Regulačný rámec týkajúci sa prepravy tovaru

36.

V prvom rade konštatujem, že podľa článku 1 smernice 2008/98 táto smernica ustanovuje opatrenia na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí jednak predchádzaním alebo znižovaním vzniku odpadu, nepriaznivých vplyvov vzniku odpadu a nakladania s ním a jednak znižovaním celkových vplyvov využívania zdrojov a zvyšovaním efektívnosti takéhoto využívania.

37.

V zmysle článku 16 tejto smernice sú členské štáty povinné vytvoriť integrovanú a primeranú sieť zariadení na spracovanie odpadu určeného na zneškodnenie a zmesového komunálneho odpadu, ktorý je zozbieraný, pričom sa zohľadňujú najlepšie dostupné techniky a táto sieť je navrhnutá okrem iného tak, aby sa členské štáty individuálne približovali k sebestačnosti pri zneškodňovaní tohto odpadu a aby k tomuto spracovaniu mohlo dochádzať v niektorom z vhodných zariadení nachádzajúcich sa najbližšie k miestu produkcie. Tento článok okrem iného stanovuje, že členské štáty môžu obmedziť odchádzajúce zásielky odpadu z environmentálnych dôvodov, ako to ustanovuje nariadenie č. 1013/2006.

38.

Ďalej poznamenávam, že podľa článku 1 ods. 1 nariadenia č. 1013/2006 sa týmto nariadením zavádzajú postupy a kontrolné režimy prepravy odpadu v závislosti od pôvodu, miesta určenia a trasy prepravy, druhu prepravovaného odpadu a typu predpísaného nakladania s odpadom na mieste jeho určenia, a že podľa článku 1 ods. 2 tohto nariadenia sa toto nariadenie uplatňuje na prepravu odpadu, ku ktorej dochádza predovšetkým medzi členskými štátmi, s výnimkou prepravy tovaru, ktorá patrí medzi osobitné prípady, alebo na ktorú sa vzťahujú špeciálne predpisy uvedené v odseku 3 tohto článku, ktoré sa v prípade, o aký ide vo veci samej, neuplatňujú.

39.

Podľa článku 3 uvedeného nariadenia preprava odpadov medzi členskými štátmi podlieha buď postupu predchádzajúceho písomného oznámenia a súhlasu, upravenému v článkoch 4 až 17 tohto nariadenia, ak ide o odpady určené na zneškodnenie a nebezpečné odpady určené na zhodnotenie, alebo podlieha všeobecným požiadavkám na informácie stanoveným v článku 18 tohto nariadenia, ktorý sa v zásade týka iba bezpečných odpadov určených na zhodnotenie. ( 11 )

40.

Okrem toho z článkov 11, 12 a 18 nariadenia č. 1013/2006 vyplýva, že členské štáty majú rôzne právomoci a povinnosti, pokiaľ ide jednak o prepravu odpadu medzi členskými štátmi určeného na zneškodnenie a jednak odpadu určeného na zhodnotenie. Okrem toho podľa článku 3 ods. 5 tohto nariadenia preprava zmesového komunálneho odpadu zozbieraného zo súkromných domácností vrátane iných pôvodcov do zariadení na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie podlieha tým istým ustanoveniam ako preprava odpadu určeného na zneškodnenie. ( 12 )

41.

Pokiaľ ide konkrétnejšie o odpad určený na zneškodnenie a zmesový komunálny odpad, z článku 11 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia, vykladaného s ohľadom na odôvodnenie 20 tohto nariadenia, ako aj z článku 16 smernice 2008/98 vyplýva, že členské štáty môžu prijať všeobecne záväzné opatrenia obmedzujúce prepravu tohto odpadu medzi členskými štátmi, a to vo forme všeobecných alebo čiastočných zákazov prepravy, s cieľom realizovať zásady blízkosti, prednosti zhodnotenia a sebestačnosti podľa tejto smernice. ( 13 )

2. Klasifikácia predmetného odpadu

42.

V prejednávanej veci v prvom rade pripomínam, že predmetný odpad, ktorý bol predmetom žiadosti o predbežné povolenie, týkajúcej sa vývozu, bol pôvodne zmesovým komunálnym odpadom neobsahujúcim nebezpečný odpad.

43.

Je tiež nesporné, že predmetný odpad bol mechanicky spracovaný na účely jeho energetického zhodnocovania a že toto spracovanie viedlo k zmene jeho klasifikácie podľa EKO. Tento odpad tak bol klasifikovaný pod položkou 19 12 12 uvedeného katalógu, ktorá zodpovedá tejto definícii: „iné odpady (vrátane zmiešaných materiálov) z mechanického spracovania odpadu, iné ako uvedené v 19 12 11“, zatiaľ čo „zmesový komunálny odpad“ vo vlastnom zmysle slova je uvedeným katalógom klasifikovaný pod položkou 20 03 01. Vnútroštátny súd však preveril, že uvedené spracovanie podstatne nezmenilo pôvodné vlastnosti uvedeného tovaru, ktorý ostal zmesovým komunálnym odpadom.

44.

Napokon je rovnako nesporné, že plánovaná preprava sa týkala odpadu určeného na „zhodnotenie“, to znamená určeného na použitie ako prostriedku na výrobu energie ( 14 ), a že na území Regiónu existovala sieť zariadení spôsobilá tento odpad prijať.

B.

O prvej prejudiciálnej otázke

45.

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta na uplatnenie odôvodnenia 33 a článku 16 smernice 2008/98 na prejednávanú vec a na dôsledky kvalifikácie predmetného odpadu podľa EKO na uplatnenie týchto ustanovení.

46.

V tejto súvislosti je podľa môjho názoru dôležité hneď na úvod uviesť, že preprava tovaru, o akú ide vo veci samej, patrí do pôsobnosti nariadenia č. 1013/2006, ktoré, tak ako vyplýva z jeho názvu, sa uplatňuje špecificky na prepravu odpadu. ( 15 ) Konkrétnejšie článok 3 ods. 5 tohto nariadenia sa týka práve prepráv zmesového komunálneho odpadu a stanovuje, že tieto prepravy podliehajú tým istým ustanoveniam ako preprava odpadu určeného na zneškodnenie, a teda, pokiaľ ide o námietky voči ich preprave, aj článku 11 uvedeného nariadenia. Navyše odôvodnenie 33 a článok 16 smernice 2008/98, na ktoré poukazuje vnútroštátny súd, tiež odkazujú na toto nariadenie.

47.

Domnievam sa tak, že na ten účel, aby sa vnútroštátnemu súdu poskytla užitočnú odpoveď, treba prvú prejudiciálnu otázku chápať tak, že sa okrem smernice 2008/98 týka tiež, a hlavne, príslušných ustanovení nariadenia č. 1013/2006.

48.

Vzniká teda otázka, či preprava predmetného odpadu podlieha právnemu režimu podľa článku 11 nariadenia č. 1013/2006, na základe odkazu uvedeného v článku 3 ods. 5 tohto nariadenia, hoci v tomto druhom uvedenom ustanovení sa zmieňuje položka 20 03 01 EKO ( 16 ), zatiaľ čo tento odpad bol klasifikovaný odlišne, konkrétne pod položkou 19 12 12 ( 17 ) tohto katalógu.

49.

Domnievam sa, že na túto otázku treba odpovedať kladne, pretože podľa môjho názoru za okolností prejednávanej veci nemôže byť klasifikácia predmetného odpadu podľa EKO v rozpore s uplatňovaním noriem týkajúcich sa prepravy odpadu medzi členskými štátmi.

50.

V ďalšom texte toto stanovisko podrobne rozoberiem, keď preskúmam v prvom rade právne účinky klasifikácie podľa EKO, a v druhom rade odkaz uvedený v článku 3 ods. 5 nariadenia č. 1013/2006 na položku 20 03 01 tohto katalógu.

51.

V prvom rade, pokiaľ ide o právne účinky klasifikácie odpadu, konštatujem, že podľa ustálenej judikatúry má zoznam odpadov zahrnutý do tohto katalógu iba indikatívnu povahu. ( 18 ) Navyše článok 7 ods. 1 smernice 2008/98 stanovuje, že zoznam odpadov je záväzný z hľadiska určenia odpadu, ktorý sa má považovať za nebezpečný odpad ( 19 ), čo tak v prejednávanej veci nie je. ( 20 )

52.

Napokon, predovšetkým z bodu 3 predbežnej správy k zoznamu odpadov, ktorá je uvedená v prílohe k rozhodnutiu 94/3, vyplýva, že EKO, zavedený týmto rozhodnutím, je harmonizovaným a demonštratívnym zoznamom odpadov a že skutočnosť, že je v ňom uvedený určitý materiál, neznamená, že je tento odpadom za každých okolností, keďže zápis na tento zoznam má účinky iba vtedy, ak tento materiál zodpovedá vymedzeniu pojmu odpadu. V bode 5 tejto predbežnej správy sa okrem iného spresňuje, že tento katalóg „je určený na to, aby slúžil ako referenčná nomenklatúra poskytujúca spoločnú terminológiu, platnú v celej [Únii], s cieľom zlepšiť účinnosť činností nakladania s odpadom“ [ neoficiálny preklad ].

53.

Podľa môjho názoru teda klasifikácia predmetného tovaru v súlade s EKO nie je záväzná, čo sa týka noriem uplatniteľných na prepravu, o akú ide vo veci samej.

54.

V druhom rade, pokiaľ ide o skutočnosť, že sa v článku 3 ods. 5 nariadenia č. 1013/2006 výslovne zmieňuje položka 20 03 01, domnievam sa, že táto zmienka je iba indikatívna.

55.

Treba totiž pripomenúť, že podľa odôvodnenia 7 nariadenia č. 1013/2006, dozor a riadenie prepravy odpadu sú organizované a regulované spôsobom, ktorý zohľadňuje okrem iného potrebu zachovať, chrániť a zlepšovať kvalitu životného prostredia a ľudského zdravia a že tak ako potvrdil Súdny dvor, toto nariadenie má za cieľ stanoviť harmonizovaný systém postupov, ktorými je možné obmedziť pohyb odpadu na účely zaručenia ochrany životného prostredia. ( 21 ) Na tieto účely stanovuje uvedené nariadenie na jednej strane odlišné režimy pre prepravy odpadu určeného na zneškodnenie a zmesového komunálneho odpadu medzi členskými štátmi a na druhej strane prepravy odpadu určeného na zhodnotenie. ( 22 ) Čo sa týka konkrétnejšie zmesového komunálneho odpadu, z prípravných prác pri prijímaní uvedeného nariadenia vyplýva, že zámerom normotvorcu Únie bolo sledovať cieľ spočívajúci v obmedzení prepravu odpadu pochádzajúceho zo súkromných domácností, z ktorého sa skladá zmesový komunálny odpad, na nevyhnutné minimum a podporovať členské štáty, ktoré by sa mali postarať o tento nehomogénny odpad, v tom, aby autonómne riešili svoje problémy s odpadom z domácností, pričom im tak dal možnosť vzniesť námietky voči prepravám komunálneho odpadu na základe ustanovení týkajúcich sa odpadu určeného na zneškodnenie, bez vylúčenia spolupráce so susednými krajinami. ( 23 )

56.

Z týchto úvah vyvodzujem záver, že právny režim uplatnený na prepravy tovaru závisí od skutočnej podstaty tohto tovaru, a nie od jeho formálnej klasifikácie podľa EKO.

57.

Navyše v odôvodnení 33 smernice 2008/98 sa jasne a jednoznačne stanovuje, že zmesový komunálny odpad, ktorého sa toto ustanovenie týka, si túto klasifikáciu ponecháva, pričom nezáleží na tom, že bol predmetom spracovania odpadu, pokiaľ toto spracovanie „podstatne nezmenilo“ jeho vlastnosti. Platí pritom, že hoci odôvodnenia aktu Únie nemajú nezávislú právnu silu či normatívnu povahu, môžu slúžiť ako výkladová pomôcka, z ktorej možno odvodiť vôľu normotvorcu Únie. ( 24 ) Hoci v prejednávanej veci toto odôvodnenie nie je súčasťou nariadenia č. 1013/2006, vzťahuje sa výslovne na článok 3 ods. 5 tohto nariadenia, a tak predstavuje pomôcku pri výklade tohto ustanovenia, keď implicitne potvrdzuje, že odkaz na položku 20 03 01 je iba indikatívny, pretože článok 3 ods. 5 uvedeného nariadenia sa uplatňuje v závislosti od povahy odpadu, ktorá je v prejednávanej veci nezmenená.

58.

Za týchto okolností sa domnievam, že preprava predmetného tovaru, bez ohľadu na jeho klasifikáciu podľa EKO, patrí do pôsobnosti článku 3 ods. 5 nariadenia č. 1013/2006, a vzťahujú sa tak na neho ustanovenia článku 11 tohto nariadenia, ktorý umožňuje príslušným orgánom miesta odoslania vzniesť námietky voči preprave tohto odpadu, opierajúc sa predovšetkým o zásadu blízkosti a zásadu sebestačnosti, v súlade so smernicou 2008/98 ( 25 ).

59.

Pokiaľ ide o článok 16 tejto smernice, na ktorý sa odvolávajú Región a talianska vláda, treba spresniť, že odsek 1 druhý pododsek posledná veta tohto článku umožňuje členským štátom obmedziť odchádzajúce zásielky odpadu „z environmentálnych dôvodov, ako to ustanovuje nariadenie č. 1013/2006“, a teda že vo vzťahu k prejednávanej veci samotné toto ustanovenie odkazuje na toto nariadenie. Uvedené ustanovenie v každom prípade predstavuje nástroj pre výklad článku 11 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia, keďže podrobne vyjadruje zásadu sebestačnosti a zásadu blízkosti, na ktoré odkazuje druhé uvedené ustanovenie. ( 26 )

60.

Okrem toho je podľa môjho názoru potrebné spresniť, že na základe výslovného odkazu uvedeného v článku 3 ods. 5 nariadenia č. 1013/2006 sa v prejednávanej veci uplatňuje práve článok 11 tohto nariadenia, týkajúci sa prepráv odpadu určeného na zneškodnenie, a nie článok 12 uvedeného nariadenia, na ktorý poukazuje talianska vláda, ktorý sa týka prepráv odpadu určeného na zhodnotenie. Nie je teda podstatné, že bol predmetný odpad určený na to, aby bol použitý ako prostriedok na výrobu energie, a teda „zhodnotený“ ( 27 ).

61.

Článok 13 smernice 2008/98, ktorý vnútroštátny súd cituje bez ďalšieho vysvetlenia, nie je v prejednávanej veci relevantný, keďže sa obmedzuje iba na to, že všeobecne stanovuje, aby členské štáty prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby nakladanie s odpadom neohrozovalo zdravie ľudí a nepoškodzovalo životné prostredie.

62.

Podľa môjho názoru sa preto v zmysle článku 3 ods. 5 nariadenia č. 1013/2006 na prepravu predmetného odpadu vzťahujú ustanovenia týkajúce sa prepráv odpadu určeného na zneškodnenie, to znamená článok 11 ods. 1 tohto nariadenia ( 28 ), vykladaný s ohľadom na článok 16 smernice 2008/98, a to napriek skutočnosti, že bol tento odpad predmetom spracovania, ktoré bez toho, aby podstatne zmenilo jeho pôvodné vlastnosti, so sebou prinieslo zmenu položky v zmysle EKO. V tejto súvislosti sa domnievam, že tento katalóg a klasifikácia, ktorú zavádza, nie sú v rozpore s právnou úpravou Únie v oblasti prepravy tovaru, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci.

C.

O druhej prejudiciálnej otázke

63.

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či má EKO normatívnu povahu, alebo či predstavuje iba technickú certifikáciu spôsobilú na homogénne sledovanie všetkých odpadov.

64.

Odpoveď na túto otázku vyplýva z vyššie uvedenej analýzy, a predovšetkým z bodov 51 až 53 vyššie.

65.

Je tak potrebné dospieť k záveru, že zoznam odpadov zahrnutý do EKO nemá normatívnu ani záväznú povahu, ale tak ako sa uvádza v bode 5 predbežnej správy k zoznamu odpadov, keď bol zavedený, že je určený na to, aby slúžil ako referenčná nomenklatúra poskytujúca spoločnú terminológiu, platnú v celej Únii, s cieľom zlepšiť účinnosť činností nakladania s odpadom. ( 29 )

V. Návrh

66.

So zreteľom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálne otázky, ktoré položila Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko), odpovedal takto:

Európsky katalóg odpadov (EKO) a klasifikácia, ktorú zavádza, tak ako sú upravené v rozhodnutí Komisie 2000/532/ES z 3. mája 2000 nahradzujúcom rozhodnutie 94/3/ES, ktorým sa vydáva zoznam odpadov podľa článku 1 písm. a) smernice Rady 75/442/EHS o odpadoch a rozhodnutie Rady 94/904/ES, ktorým sa vydáva zoznam nebezpečných odpadov podľa článku 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch, sa majú vykladať v tom zmysle, že nie sú v rozpore s článkom 3 ods. 5 a s článkom 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu, vykladaným s ohľadom na článok 16 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc, uplatniteľným na prepravu zmesového komunálneho odpadu, ktorý bol predmetom mechanického spracovania, ktoré podstatne nezmenilo pôvodné vlastnosti tohto odpadu, a to bez ohľadu na klasifikáciu tohto odpadu v zmysle EKO.

Klasifikácia v zmysle EKO nemá v tejto súvislosti záväzný účinok.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) zo 14. júna 2006 o preprave odpadu ( Ú. v. EÚ L 190, 2006, s. 1 ).

( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc ( Ú. v. EÚ L 312, 2008, s. 3 ).

( 4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 5. apríla 2006 o odpadoch ( Ú. v. EÚ L 114, 2006, s. 9 ).

( 5 ) V poznámke pod čiarou sa spresňuje, že činnosť zhodnocovania zahŕňa zariadenia na spaľovanie, ktoré sú určené na spracovanie tuhého komunálneho odpadu, iba vtedy, ak ich energetická účinnosť dosahuje hodnotu vypočítanú podľa vzorca týkajúceho sa energetickej účinnosti.

( 6 ) Rozhodnutie Komisie z 20. decembra 1993, ktorým sa vydáva zoznam odpadov podľa článku 1 bodu a) smernice Rady 75/442/EHS o odpadoch [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 5, 1994, s. 15 ).

( 7 ) Smernica Rady z 15. júla 1975 o odpadoch ( Ú. v. ES L 194, 1975, s. 39 ; Mim. vyd. 15/001, s. 23).

( 8 ) Rozhodnutie Komisie z 3. mája 2000 nahradzujúce [rozhodnutie 94/3] a rozhodnutie Rady 94/904/ES, ktorým sa vydáva zoznam nebezpečných odpadov podľa článku 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch ( Ú. v. ES L 226, 2000, s. 3 ; Mim. vyd. 15/005, s. 151). Toto rozhodnutie bolo naposledy zmenené rozhodnutím Komisie 2014/955/EÚ z 18. decembra 2014, ktorým sa mení rozhodnutie 2000/532/ES ( Ú. v. EÚ L 370, 2014, s. 44 ).

( 9 ) Položka 19 12 11 sa vzťahuje na „iné odpady (vrátane zmiešaných materiálov) z mechanického spracovania odpadu obsahujúce nebezpečné látky“.

( 10 ) Riadna príloha GURI č. 88 zo 14. apríla 2006, ďalej len „legislatívny dekrét č. 152/2006“. Článok 182a bol vložený článkom 9 decreto legislativo n o 205 – Disposizioni di attuazione della direttiva 2008/98… (legislatívny dekrét č. 205, ustanovenia na uplatňovanie smernice 2008/98) z 3. decembra 2010 (riadna príloha GURI č. 288 z 10. decembra 2010).

( 11 ) Pozri rozsudok z 12. decembra 2013, Ragn‑Sells ( C‑292/12 , EU:C:2013:820 , bod 52 ).

( 12 ) Tamže, bod 53.

( 13 ) Tamže, bod 56.

( 14 ) V súvislosti s definíciou „zhodnocovania“ pozri body 6 a 10 vyššie.

( 15 ) Pozri bod 38 vyššie. Pripomínam, že v súlade s článkom 1 nariadenia č. 1013/2006 sa týmto nariadením „zavádzajú postupy a kontrolné režimy prepravy odpadu v závislosti od pôvodu, miesta určenia a trasy prepravy, druhu prepravovaného odpadu a typu predpísaného nakladania s odpadom na mieste jeho určenia“. Hlava II tohto nariadenia sa týka prepravy odpadu v rámci Únie. Na rozdiel od uvedeného nariadenia má smernica 2008/98 širší rozsah pôsobnosti, pretože podľa jej článku 1 táto smernica „ustanovuje opatrenia na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí predchádzaním alebo znižovaním vzniku odpadu, nepriaznivých vplyvov vzniku odpadu a nakladania s ním a znižovaním celkových vplyvov využívania zdrojov a zvyšovaním efektívnosti takéhoto využívania“.

( 16 ) Pripomínam, že článok 3 ods. 5 nariadenia č. 1013/2006 znie: „Preprava zmesového komunálneho odpadu (položka 20 03 01) zozbieraného zo súkromných domácností vrátane prípadov, keď tento zber pokrýva aj odpady od iných pôvodcov, do zariadenia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie podlieha podľa tohto nariadenia tým istým ustanoveniam ako preprava odpadu určeného na zneškodnenie“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Položka 20 03 01 zodpovedá definícii „zmesový komunálny odpad“.

( 17 ) Uvedená položka zodpovedá tejto definícii: „iné odpady (vrátane zmiešaných materiálov) z mechanického spracovania odpadu, iné ako uvedené v 19 12 11“.

( 18 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. októbra 2013, Brady ( C‑113/12 , EU:C:2013:627 , bod 36 a citovaná judikatúra).

( 19 ) Navyše, aj čo sa týka odpadu, ktorý je klasifikovaný ako „nebezpečný“, v článku 7 ods. 1 smernice 2008/98 sa uvádza, že zahrnutie látky alebo veci do zoznamu neznamená, že je odpadom za každých okolností, keďže látka alebo vec sa považuje za odpad, iba ak zodpovedá vymedzeniu pojmu v článku 3 bode 1 tejto smernice (to znamená, ak ide o látku alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť), a odseky 2 a 3 tohto ustanovenia umožňujú členským štátom, aby so zreteľom na vlastnosti uvedené v prílohe III uvedenej smernice považovali za nebezpečný odpad aj taký odpad, ktorý sa na zozname odpadov neuvádza ako nebezpečný, alebo zmeniť klasifikáciu nebezpečného odpadu na odpad, ktorý nie je nebezpečný.

( 20 ) Pozri bod 42 vyššie.

( 21 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2013, Ragn‑Sells ( C‑292/12 , EU:C:2013:820 , bod 49 ).

( 22 ) Pozri bod 40 vyššie.

( 23 ) Pozri napríklad odporúčanie Európskeho parlamentu A6‑0287/2005 z 10. októbra 2005 o spoločnej pozícii Rady k prijatiu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o preprave odpadu, najmä odôvodnenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu č. 28 a 33.

( 24 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesli generálny advokát Szpunar v spojených veciach X a Visser ( C‑360/15 a C‑31/16 , EU:C:2017:397 , bod 132 ), a generálny advokát Pikamäe vo veci Airhelp ( C‑28/20 , EU:C:2021:203 , bod 38 ). Pozri tiež v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 2020, Marine Harvest/Komisia ( C‑10/18 P , EU:C:2020:149 , body 43 a 44 , ako aj citovaná judikatúra).

( 25 ) Okrem toho poznamenávam, že hoci podľa článku 11 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1013/2006 môžu príslušné orgány vzniesť námietky proti preprave odpadu okrem iného pri uplatnení zásad blízkosti a sebestačnosti, na ktoré sa odvoláva región v prejednávanej veci (pozri bod 26 týchto návrhov), článok 11 ods. 1 písm. i) tohto nariadenia umožňuje týmto orgánom vzniesť námietky priamo aj proti preprave „zmesového komunálneho odpadu zo súkromných domácností (kód 20 03 01)“.

( 26 ) Konkrétnejšie, prostredníctvom vzájomného odkazu medzi dvoma normami, jednak článok 11 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1013/2006 umožňuje príslušným orgánom vzniesť odôvodnené námietky voči prepravám odpadu určeným na zneškodnenie (ako aj na základe odkazu uvedeného v článku 3 ods. 5 tohto nariadenia zmesového komunálneho odpadu), s cieľom „zavedenia zásad blízkosti, prednosti zhodnotenia a sebestačnosti na úrovni [Únie] a na vnútroštátnej úrovni podľa smernice [2008/98] “, a jednak článok 16 tejto smernice, ktorý stanovuje zásadu sebestačnosti a zásadu blízkosti, umožňuje členským štátom obmedziť odchádzajúce zásielky odpadu „z environmentálnych dôvodov, ako to ustanovuje [nariadenie č. 1013/2006] “ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

( 27 ) V súvislosti s pojmom „zhodnocovanie“ pozri body 6 a 10 vyššie.

( 28 ) Príslušný orgán môže vzniesť námietku proti preprave v ktoromkoľvek z prípadov uvedených v tomto ustanovení.

( ) Pozri bod 51 vyššie.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.