C-376/20

62020CC0376

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

JULIANE KOKOTT

prednesené 20. októbra 2022 ( 1 )

Vec C‑376/20 P

Európska komisia

A. Skutkový stav

B. Sporné rozhodnutie

C. Napadnutý rozsudok

III. Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

IV. Posúdenie

A. Úvodné pripomienky

2. O druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu založenej na nesprávnom výklade pojmu „významná konkurenčná sila“ a na skreslení tak sporného rozhodnutia, ako aj vyjadrenia k žalobe na prvom stupni

a) O prvej výhrade

b) O druhej výhrade

3. O tretej časti tretieho odvolacieho dôvodu založenej na nesprávnom výklade pojmu „blízky konkurenti“ a na skreslení sporného rozhodnutia

a) O prvej výhrade

b) O druhej výhrade

G. O šiestom odvolacom dôvode založenom na skreslení sporného rozhodnutia a porušení povinnosti odôvodnenia

1. O účinnosti šiesteho odvolacieho dôvodu

2. O prvej časti šiesteho odvolacieho dôvodu založenej na skreslení sporného rozhodnutia

3. O druhej časti šiesteho odvolacieho dôvodu založenej na porušení povinnosti odôvodnenia

V. O vrátení veci Všeobecnému súdu

VI. Návrh

3.

V prejednávanej veci sa Komisia svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 28. mája 2020, CK Telecoms UK Investments/Komisia (ďalej len „napadnutý rozsudok“) ( 6 ), ktorým tento súd zrušil rozhodnutie Komisie C(2016) 2796 final z 11. mája 2016, ktorým sa koncentrácia týkajúca sa nadobudnutia spoločnosti Telefónica Europe plc spoločnosťou Hutchison 3G UK Investments Ltd vyhlasuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom (ďalej len „sporné rozhodnutie“) ( 7 ). Podľa Všeobecného súdu Komisia predovšetkým porušila dôkazné požiadavky uplatniteľné v oblasti kontroly koncentrácií vedúcich k nekoordinovaným účinkom na oligopolný trh. Komisia v rámci svojho odvolania v podstate spochybňuje tak tieto požiadavky, ako aj rozsah preskúmania, ktoré Všeobecný súd v tejto súvislosti vykonal, ako nezlučiteľné s relevantnými kritériami vyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora, najmä z rozsudku z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala ( 8 ).

II. Okolnosti predchádzajúce sporu

A.

Skutkový stav

4.

V čase skutkových okolností prejednávanej veci boli na maloobchodnom trhu mobilných telekomunikačných služieb v Spojenom kráľovstve (ďalej len „maloobchodný trh“) štyria prevádzkovatelia mobilnej siete: EE Ltd, ktorá je dcérskou spoločnosťou skupiny BT Group plc, ktorú táto skupina získala v roku 2016 (ďalej spoločne len „BT/EE“), O2, Vodafone a Hutchison 3G UK Ltd (ďalej len „Three“), nepriama dcérska spoločnosť spoločnosti CK Hutchison Holdings, ktorých podiely na trhu z hľadiska počtu účastníkov boli pre EE Ltd približne [30 až 40 %], pre O2 [20 až 30 %], pre Vodafone [10 až 20 %] a pre Hutchison 3G UK Ltd [10 až 20 %]. Koncentrácia, ktorá je predmetom tohto sporu (ďalej len „predmetná koncentrácia“) by umožnila zlúčenému subjektu, ktorý združuje spoločnosti Three a O2 (ďalej spoločne len „účastníci koncentrácie“), získať približne [30 až 40 %] maloobchodného trhu a stať sa tak hlavným aktérom tohto trhu pred niekdajším tradičným prevádzkovateľom spoločnosťou BT/EE a spoločnosťou Vodafone.

7.

Okrem týchto prevádzkovateľov mobilnej siete sa na maloobchodnom trhu zúčastňovali aj viacerí prevádzkovatelia virtuálnych mobilných sietí, akými sú Tesco Mobile, Virgin Mobile a TalkTalk, ktorí neboli vlastníkmi sietí, ktoré používali na poskytovanie mobilných služieb spotrebiteľom v Spojenom kráľovstve, a teda uzavreli dohody s jedným z prevádzkovateľov mobilnej siete s cieľom získať prístup k jeho sieti za veľkoobchodné ceny. Spoločnosť Tesco Mobile vlastnia rovnakým dielom Tesco a O2. Na maloobchodnom trhu sa nachádzali tiež predajcovia (ďalej len, spolu s prevádzkovateľmi virtuálnych mobilných sietí, „iné subjekty ako PMS“) a nezávislí maloobchodníci, ako je napríklad spoločnosť Dixons.

11.

Na konci prvej fázy prešetrovania Komisia dospela k záveru, že transakcia vyvoláva vážne pochybnosti o jej zlučiteľnosti s vnútorným trhom, a 30. októbra 2015 rozhodla o začatí konania podľa článku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 139/2004.

12.

Komisia na základe druhej fázy prešetrovania, ktorá doplnila závery prvej fázy, vydala 4. februára 2016 oznámenie o výhradách. Dňa 26. februára 2016 predložila CK Telecoms svoje písomné pripomienky k oznámeniu o výhradách.

13.

Na vyriešenie problémov hospodárskej súťaže uvedených v oznámení o výhradách predložila táto spoločnosť 2. marca 2016 prvý súbor záväzkov.

17.

Dňa 6. apríla 2016 po konzultácii s aktérmi na trhu táto spoločnosť predložila nový súbor zmenených záväzkov.

18.

Poradný výbor pre koncentrácie preskúmal návrh rozhodnutia Komisie 27. apríla 2016 a vydal kladné stanovisko.

19.

Dňa 11. mája 2016 Komisia prijala sporné rozhodnutie.

22.

Prvé dve teórie ujmy sa týkajú maloobchodného trhu, zatiaľ čo tretia teória sa týka veľkoobchodného trhu.

23.

Prvá teória ujmy sa konkrétne týka existencie nekoordinovaných účinkov na maloobchodný trh spojených s odstránením dôležitých konkurenčných obmedzení. Podľa Komisie by v podstate výrazné zníženie hospodárskej súťaže, ku ktorému by došlo v dôsledku predmetnej koncentrácie, pravdepodobne spôsobilo zvýšenie cien mobilných telefónnych služieb v Spojenom kráľovstve a obmedzenie výberu pre spotrebiteľov.

24.

Podľa druhej teórie ujmy týkajúcej sa existencie nekoordinovaných účinkov na maloobchodný trh spojených so spoločným používaním siete by transakcia mohla tiež negatívne ovplyvniť kvalitu služieb pre spotrebiteľov v Spojenom kráľovstve tým, že by bránila rozvoju infraštruktúry mobilnej siete v Spojenom kráľovstve.

28.

V dôsledku toho Komisia vyhlásila koncentráciu za nezlučiteľnú s vnútorným trhom.

C.

Napadnutý rozsudok

29.

Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 25. júla 2016 podala CK Telecoms žalobu o zrušenie sporného rozhodnutia.

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zrušil sporné rozhodnutie v celom rozsahu najmä z dôvodu, že Komisia nesplnila dôkazné požiadavky týkajúce sa preukázania koordinovaných účinkov, ktoré viedli k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže v zmysle článku 2 ods. 3 nariadenia č. 139/2004. Na tento účel Všeobecný súd vyhovel niektorým výhradám v rámci druhej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcim sa kvalifikácie spoločnosti Three ako „významnej konkurenčnej sily“, ako aj tretej a piatej časti tohto žalobného dôvodu, ktoré sa týkali v príslušnom poradí posúdenia blízkosti hospodárskej súťaže a kvantitatívnych účinkov koncentrácie na ceny. Vyhovel tiež prvej, tretej, štvrtej, piatej a šiestej časti tretieho žalobného dôvodu, ktoré sa týkajú nevyhnutnosti a rozsahu konvergencie medzi stranami dohôd o spoločnom používaní siete, schopnosti spoločnosti Three brániť jednostranným využívaniam spoločnosti BT/EE alebo ich oneskoriť, prípadného negatívneho vplyvu koncentrácie na konkurentov, a nie na hospodársku súťaž, narušenia konkurenčného postavenia ostatných prevádzkovateľov mobilnej siete a vplyvu zvýšenej transparentnosti na celkové investície do sietí. Napokon Všeobecný súd vyhovel prvým trom častiam štvrtého žalobného dôvodu týkajúcim sa nekoordinovaných účinkov na veľkoobchodný trh.

III. Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

33.

Podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 7. augusta 2020 podala Komisia toto odvolanie.

34.

Ďalším podaním doručeným v ten istý deň Komisia požiadala Súdny dvor, aby jej výlučne voči účastníkovi konania spoločnosti EE, jednému z dvoch vedľajších účastníkov konania na prvom stupni, poskytol dôverné zaobchádzanie s niektorými časťami tohto odvolania, ktoré obsahovali informácie podliehajúce obchodnému tajomstvu a ktoré zodpovedali informáciám, v súvislosti s ktorými Všeobecný súd povolil dôverné zaobchádzanie v konaní na prvom stupni. Uznesením z 1. októbra 2020, Komisia/CK Telecoms UK Investments ( 9 ), predseda Súdneho dvora vyhovel tejto žiadosti.

–

zrušil napadnutý rozsudok,

–

vrátil vec Všeobecnému súdu,

–

uložil spoločnosti CK Telecoms povinnosť nahradiť trovy konania súvisiace s týmto odvolacím konaním a

–

uložil Komisii a vedľajším účastníkom konania povinnosť nahradiť trovy konania tak na Všeobecnom súde, ako aj na Súdnom dvore.

39.

Dňa 5. mája 2022 Súdny dvor vyzval účastníkov konania a Dozorný orgán EZVO, aby odpovedali na písomné otázky sčasti písomne, čo vykonali v stanovených lehotách, a sčasti na pojednávaní.

40.

Účastníci konania a Dozorný úrad EZVO predniesli svoje pripomienky a odpovede na otázky Súdneho dvora na pojednávaní 14. júna 2022.

V prejednávanej veci je totiž nesporné, že predmetná koncentrácia neviedla k vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postavenia na relevantných trhoch s oligopolnou štruktúrou. Podľa sporného rozhodnutia však môže na týchto trhoch vytvárať nekoordinované účinky, ktoré v zásade postačujú na naplnenie pojmu „značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže“ v zmysle článku 2 ods. 3 nariadenia č. 139/2004. S cieľom preukázať existenciu takéhoto narušenia spôsobeného nekoordinovanými účinkami Komisia v tomto rozhodnutí vychádzala z troch teórií ujmy týkajúcich sa relevantných maloobchodných a veľkoobchodných trhov (pozri body 21 až 25 vyššie).

43.

45.

Prvý až tretí odvolací dôvod, ktoré sa v príslušnom poradí týkajú dôkazných požiadaviek a rozsahu pojmu „značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže“, sú teda hlavnou témou tohto odvolacieho konania. V tejto súvislosti presné určenie požiadaviek na preukázanie existencie nekoordinovaných účinkov na jednej strane a preskúmanie, ktoré majú súdy Únie vykonávať v súvislosti s uplatňovaním tohto pojmu na druhej strane, sa vzájomne ovplyvňujú a môžu prinajmenšom sčasti predurčiť odpovede, ktoré treba poskytnúť na jednotlivé časti týchto odvolacích dôvodov. Takéto spresnenie sa zdá byť o to dôležitejšie, že z kontradiktórnej diskusie medzi účastníkmi konania, a to aj na pojednávaní, vyplýva, že pojem „značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže“, rozsah súdneho preskúmania týkajúceho sa jeho uplatňovania Komisiou, ako aj s tým súvisiace dôkazné požiadavky môžu byť neprimerane zlúčené či dokonca zamenené. ( 12 )

B.

O prvom odvolacom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení v rozsahu, v akom Všeobecný súd uplatnil prísnejšiu dôkaznú požiadavku, než aká bola uznaná v judikatúre

46.

Vo svojom prvom odvolacom dôvode Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 118 napadnutého rozsudku konštatoval, že bola povinná predložiť dostatok dôkazov na to, aby s „veľkou pravdepodobnosťou“ preukázala existenciu značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže, čím uplatnil prísnejšiu dôkaznú požiadavku, než aká bola uznaná v judikatúre Súdneho dvora v oblasti kontroly koncentrácií. Okrem toho Komisia vo svojom druhom odvolacom dôvode uvádza, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia jednak tým, že stotožnil podmienky, ktoré musia byť splnené na účely konštatovania, že predmetná koncentrácia mohla mať nekoordinované účinky, s podmienkami, ktoré musia byť splnené na preukázanie existencie dominantného postavenia (prvá časť), a jednak tým, že uplatnil príliš reštriktívny výklad článku 2 ods. 3 nariadenia č. 139/2004 (druhá časť).

V prvom rade treba pripomenúť, ako to urobil aj Všeobecný súd v bode 81 a nasl. napadnutého rozsudku, že pojem „značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže“ v zmysle článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia č. 139/2004 bol predmetom zásadných zmien, ku ktorým došlo prijatím tohto nariadenia, o čom svedčia jeho odôvodnenia 25 a 26. Na základe uvedených ustanovení alebo článku 2 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (EHS)č. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ( 13 ) bol totiž tento pojem stále úzko spojený s vytvorením alebo posilnením dominantného postavenia ( 14 ). Inak povedané, ako vyplýva z uvedených odôvodnení nariadenia č. 139/2004, tzv. kritérium „dominancie“, ktorého dôsledkom môžu byť významné prekážky účinnej hospodárskej súťaže, bolo nahradené širším kritériom „značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže“, ktoré zahŕňa nielen koncept dominancie, ale aj koncept nekoordinovaných účinkov na oligopolné trhy.

49.

Zo žiadneho legislatívneho textu ani z judikatúry však nevyplýva, že tento nový širší pojem „značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže“ by mal byť ľahšie alebo ťažšie uplatniteľný zo strany Komisie alebo že by dôkaz o menšej miere škodlivosti pre hospodársku súťaž postačoval na to, aby táto inštitúcia zakázala koncentráciu na základe článku 2 ods. 3 nariadenia č. 139/2004. Naopak, tak pred reformou z roku 2004, ako aj po nej, Komisia bola a stále je povinná preukázať „ značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže“ bez ohľadu na to, či toto narušenie bolo/je alebo nebolo/nie je dôsledkom dominantného postavenia.

Zásadami uvedenými v predchádzajúcom bode nie sú dotknuté spresnenia, ktoré Súdny dvor uviedol v oblasti dôkazného bremena, vykonávania a úrovne dokazovania ( 16 ) pri výkone voľnej úvahy zo strany Komisie ( 17 ), ktorými sa budem zaoberať nižšie. Navyše v napadnutom rozsudku Všeobecný súd tieto zásady výslovne neprijal a obmedzil sa len na to, že v úvode sa vyjadril jednak k „rozsahu zmeny zavedenej nariadením č. 139/2004“ ( 18 ), a jednak k „dôkaznému bremenu a úrovni dokazovania v oblasti koncentrácií“ ( 19 ). Nič to však nemení na tom, že v tomto rozsudku sa Všeobecný súd na viacerých miestach odklonil od pojmu „zjavne nesprávne posúdenie“, aby dospel k záveru o existencii obyčajných „nesprávnych posúdení“ ( 20 ). Aj keď Komisia vo svojom odvolaní priamo nespochybňuje tento prístup, takže ho v prejednávanej veci nemožno ďalej skúmať, sama uvádza, že Všeobecný súd vykonal prísnejšie súdne preskúmanie ako to, ktoré je opísané v bode 51 vyššie.

53.

V treťom rade treba bližšie preskúmať kritériá, ktorými sa riadi dôkazné bremeno a vedenie dokazovania, ako aj úroveň dokazovania, a ktoré musí súd Únie vyžadovať od Komisie, ak táto zakáže koncentráciu z dôvodu značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže vyplývajúceho z nekoordinovaných účinkov na oligopolný trh.

54.

V tejto súvislosti sa domnievam, že sú potrebné dve zásadné úvahy, pričom prvú z nich podľa všetkého nespochybnil, najmä na pojednávaní, žiadny z účastníkov konania.

55.

57.

Naproti tomu bod 118 napadnutého rozsudku uvádza na jednej strane, že Komisia je povinná predložiť dostatok dôkazov na to, aby s „veľkou pravdepodobnosťou“ preukázala existenciu značného narušenia spôsobeného predmetnou koncentráciou, a na druhej strane, že uplatniteľná dôkazná požiadavka je preto „prísnejšia“ ako požiadavka, podľa ktorej má byť značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže „viac pravdepodobné ako nepravdepodobné“ na základe „zváženia pravdepodobností“. Ako správne tvrdí Komisia, Všeobecný súd tým vyžadoval vyššiu úroveň dokazovania v rozpore s premisami judikatúry uvedenými v bodoch 55 a 56 vyššie, a teda sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

58.

Tento záver platí o to viac, že prognóza budúcnosti nemôže byť „objektívnym“ dôkazom, ani nie je zbavená neistoty či pochybností. Zo všeobecného alebo abstraktného hľadiska sa teda akákoľvek analýza budúceho vývoja relevantného trhu a budúceho správania subjektov, ktoré na ňom pôsobia alebo budú pôsobiť, môže zakladať len na určení väčšej či menšej pravdepodobnosti, ktorej prijateľnosť v zmysle úrovne dokazovania založenej na „zvážení pravdepodobností“ je taká, že v konkrétnom prípade stačí na preukázanie dôvodnosti tvrdenia Komisie. ( 27 )

59.

61.

V týchto bodoch si Všeobecný súd zamieňa presvedčenie, ktoré musí súd Únie nadobudnúť v konkrétnom prípade pri výkone voľného posúdenia dôkazov, ktoré mu boli predložené na podporu prijateľnosti rôznych dôsledkov tejto koncentrácie a určenie toho, ktorý je najpravdepodobnejší, ( 30 ) s jednotnou a všeobecne uplatniteľnou úrovňou dokazovania založenou na kritériu „zváženia pravdepodobností“. Okrem toho, hoci Všeobecný súd v závere bodu 113 napadnutého rozsudku sám tvrdí, že sa hlási ku kritériu „pravdepodobnost[i, ktorá] je najväčšia“, napokon toto kritérium v bode 118 uvedeného rozsudku kontradiktórne a chybne zamieta, pričom požaduje prísnejšiu úroveň dokazovania. Napokon najmä body 332 a 368 uvedeného rozsudku, ktoré odkazujú na bod 111 tohto rozsudku, preukazujú, že toto nesprávne právne posúdenie malo skutočne vplyv na ďalšie posúdenie Všeobecného súdu. ( 31 )

62.

Z toho vyplýva, že úvahy rozvinuté v bodoch 110 až 118 napadnutého rozsudku vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia.

63.

V tejto súvislosti nemožno uznať tvrdenie spoločnosti CK Telecoms uvedené na pojednávaní, podľa ktorého úroveň dokazovania vyžadovaná v prejednávanej veci musí byť vyššia, aby sa zabránilo tomu, že Komisia pri výkone svojej diskrečnej právomoci systematicky pristúpi k zákazu horizontálnych koncentrácií na oligopolných trhoch z dôvodu údajných nekoordinovaných účinkov. CK Telecoms neuvádza žiadnu presvedčivú skutočnosť, ktorá by preukazovala, že by bol takýto prístup zamýšľaný alebo skutočne možný vzhľadom na kritériá judikatúry uvedené v bodoch 51 a 56 vyššie.

67.

Pre úplnosť však v súlade s požiadavkou Komisie a s ohľadom na veľký počet výčitiek, ktoré Všeobecný súd vzniesol voči nej za porušovanie uplatniteľných pravidiel, preskúmam aj ostatné odvolacie dôvody. Okrem toho považujem za užitočné objasniť čo najviac právnych otázok s ohľadom na prípadné vrátenie tejto veci Všeobecnému súdu.

C.

O druhom odvolacom dôvode založenom na nesprávnom výklade článku 2 ods. 3 nariadenia č. 139/2004

68.

Druhý odvolací dôvod sa skladá z dvoch častí, z ktorých prvá je založená na nesprávnom právnom posúdení v rozsahu, v akom Všeobecný súd stotožnil podmienky, ktoré majú preukázať, že predmetná koncentrácia môže mať nekoordinované účinky, s podmienkami, ktoré majú preukázať existenciu dominantného postavenia, a druhá na reštriktívnom výklade článku 2 ods. 3 nariadenia č. 139/2004.

Prvej časti druhého odvolacieho dôvodu preto nemožno vyhovieť.

2. O druhej časti druhého odvolacieho dôvodu založenom na reštriktívnom výklade článku 2 ods. 3 nariadenia č. 139/2004

72.

V druhej časti druhého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že v bodoch 95 a 96 napadnutého rozsudku Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že článok 2 ods. 3 nariadenia č. 139/2004 v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade neexistencie vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia v nadväznosti na koncentráciu možno konštatovať značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže len vtedy, ak Komisia preukáže, že boli splnené dve kumulatívne a vyčerpávajúce podmienky, a to jednak odstránenie dôležitých konkurenčných obmedzení, ktoré voči sebe uplatňovali účastníci koncentrácie, a jednak zníženie konkurenčných tlakov na ostatných účastníkov hospodárskej súťaže. Tvrdí najmä, že prístup Všeobecného súdu podlieha príliš reštriktívnemu výkladu pojmu „značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže“ v rámci uplatnenia ktorého je povinná zohľadniť nielen zníženie konkurenčného tlaku vyvíjaného na konkurentov, ale aj obmedzenia konkurenčného tlaku, ktorý je vyvíjaný zo strany konkurentov, ako je to v prípade druhej teórie ujmy uplatnenej v spornom rozhodnutí, ktorú Všeobecný súd v bode 370 napadnutého rozsudku označil za nedostatočnú.

73.

75.

Kategorický prístup Všeobecného súdu by mal mať za následok najmä odmietnutie zohľadnenia zníženia konkurenčného tlaku vyvíjaného zo strany konkurentov v nadväznosti na koncentráciu z dôvodu rozporu s článkom 2 ods. 3 nariadenia č. 139/2004. Zo všeobecného hľadiska je pritom takýto tlak neoddeliteľnou súčasťou každej analýzy na účely uplatnenia pravidiel hospodárskej súťaže Únie, vrátane analýzy zameranej na určenie relevantného trhu, trhovej sily subjektov prítomných na tomto trhu, alebo správania, ktoré by mohlo viesť k protisúťažnému vylúčeniu konkurentov z trhu. ( 34 ) Takýto reštriktívny výklad sa mi teda nezdá byť odôvodnený nijakou presvedčivou úvahou.

76.

Takýto prístup je o to menej možný, že odôvodnenie 25 nariadenia č. 139/2004, keďže používa spojku „ako aj“, možno bez ohľadu na jeho právne nezáväzný charakter vykladať aj v tom zmysle, že len ako príklad špecifikuje dve osobitne relevantné alebo opakujúce sa situácie, ktoré môžu viesť k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže spôsobenému nekoordinovanými horizontálnymi účinkami. Tým, že sa toto odôvodnenie obmedzuje na uvedenie týchto príkladov, nevylučuje iné situácie, ktoré by mohli vytvárať rovnaké účinky alebo prispieť k ich vzniku, a to najmä situáciu, v ktorej by sa výrazne znížil konkurenčný tlak vyvíjaný zo strany konkurentov. Napokon sa nezdá byť vylúčené ani to, že iba jedna z týchto situácií, ktorých účinky môžu byť osobitne škodlivé pre hospodársku súťaž, postačuje na vyvodenie záveru o existencii takéhoto značného narušenia.

77.

Posúdenie uvedené v bode 96 napadnutého rozsudku je preto dvojnásobne nesprávne, keďže na jednej strane kvalifikuje dve podmienky uvedené v odôvodnení 25 nariadenia č. 139/2004 jednak ako „kumulatívne“, a jednak prinajmenšom implicitne ako vyčerpávajúce, a na druhej strane sa opiera o tento výklad na účel určenia rozsahu pojmu „značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže“ podľa článku 2 ods. 3 tohto nariadenia.

Okrem toho Všeobecný súd neodmietol prvú z čiastkových teórií uvádzaných v rámci druhej teórie ujmy, zhrnutú v bode 298 napadnutého rozsudku a v odôvodnení 1232 sporného rozhodnutia, z dôvodu, že táto čiastková teória nespĺňala kumulatívne podmienky uvedené v bode 96 tohto rozsudku. Táto čiastková teória totiž v podstate spočíva v konštatovaní zníženia konkurenčného tlaku vyvíjaného ostatnými konkurentmi, teda spoločnosťami BT/EE a Vodafone, na zlúčený subjekt v nadväznosti na predmetnú koncentráciu. Všeobecný súd bez ohľadu na svoj (chybný) výklad rozsahu odôvodnenia 25 nariadenia č. 139/2004 túto čiastkovú teóriu preskúmal a zamietol vo veci samej, keďže podľa neho Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala neschopnosť spoločností BT/EE a Vodafone vyvíjať účinný konkurenčný tlak na zlúčený subjekt. ( 35 ) Napokon, napriek tomu, že Všeobecný súd v bode 359 napadnutého rozsudku opäť trval na potrebe splnenia kumulatívnych podmienok uvedených v bode 96 tohto rozsudku, opomenul zohľadniť druhú údajne kumulatívnu podmienku, podľa ktorej je Komisia povinná preukázať, že predmetná koncentrácia vedie k „zníženiu konkurenčných tlakov na ostatných účastníkov hospodárskej súťaže “ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka)

80.

Všeobecný súd však tým, že postupoval týmto spôsobom, prejavil rozporuplný prístup a dopustil sa nesprávnych právnych posúdení pri výklade kritérií požadovaných na preukázanie značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže, takže druhej časti druhého odvolacieho dôvodu treba vyhovieť.

D.

O treťom odvolacom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení v rozsahu, v akom Všeobecný súd predovšetkým prekročil hranice súdneho preskúmania pri výklade pojmov „významná konkurenčná sila“ a „blízki konkurenti“, a na skreslení tak sporného rozhodnutia, ako aj predloženého vyjadrenia k žalobe na prvom stupni

83.

Ako vyplýva z úvodných pripomienok Komisie v rámci tretieho odvolacieho dôvodu, domnieva sa, že na základe svojej voľnej úvahy v ekonomickej oblasti má výlučnú výsadu vykladať ekonomické pojmy, ktoré sa nachádzajú v usmerneniach. Táto inštitúcia sa konkrétne domnieva, že pokiaľ sú tieto usmernenia zlučiteľné s požiadavkami nariadenia č. 139/2004 a primárneho práva Únie, súdne preskúmanie vykonávané Všeobecným súdom sa musí obmedziť na overenie, či je sporné rozhodnutie v súlade s kritériami, ktoré v nich stanovila Komisia v rámci výkonu tejto voľnej úvahy.

84.

Je pravda, že v rámci svojej kontroly koncentrácií má Komisia priestor na voľnú úvahu v ekonomickej oblasti. Ako bolo uvedené v bode 51 vyššie, v rozsahu, v akom má Komisia v tejto súvislosti vykonať komplexné ekonomické posúdenia, je zakázané, aby Všeobecný súd nahrádzal ekonomické posúdenie tejto inštitúcie svojím vlastným posúdením.

85.

Z ustálenej judikatúry uvedenej v bode 73 vyššie pritom tiež vyplýva, že usmernenia nemôžu byť právne záväzné pre súdy Únie. Sú záväzné len pre samotnú Komisiu, ktorá sa ich prijatím sama obmedzila pri výkone svojej voľnej úvahy, takže sa od nich nemôže odchýliť bez objektívneho odôvodnenia, inak by bola dokonca narušená predovšetkým zásada rovnosti zaobchádzania. ( 36 ) Iba v tomto kontexte judikatúra nevylúčila, že za určitých podmienok a v závislosti od ich obsahu môžu takéto pravidlá postupu so všeobecnou pôsobnosťou vyvolávať právne účinky. ( 37 ) Týka sa to najmä ekonomických pojmov, ktoré Komisia spresňuje v kontexte takýchto usmernení s cieľom riadiť svoju správnu prax.

89.

Z toho vyplýva, že súdu Únie v zásade nič nebráni, aby spresnil rozsah pojmov „blízki konkurenti“ a „významná konkurenčná sila“ uvedených v bodoch 28, 37 a 38 usmernení, s cieľom určiť najmä to, či Komisia v prejednávanej veci správne uplatnila tieto pojmy pre vyvodenie záveru o existencii značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže alebo či konala v medziach pravidiel postupu, ktoré si sama stanovila.

90.

V dôsledku toho Všeobecný súd tým, že podal takýto koncepčný výklad, neporušil mieru voľnej úvahy Komisie v hospodárskej oblasti, ani neoprávnene nenahradil ekonomické posúdenie tejto inštitúcie svojím vlastným posúdením a ani neprekročil hranice súdneho preskúmania.

91.

Prvej časti tretieho odvolacieho dôvodu preto nemožno vyhovieť.

94.

V prvom rade, pokiaľ ide o údajné skreslenie sporného rozhodnutia, z porovnania bodov 155 a 171 napadnutého rozsudku vyplýva, že odôvodnenie Všeobecného súdu je skutočne rozporuplné.

95.

V bode 155 napadnutého rozsudku Všeobecný súd správne konštatuje, že z odôvodnenia 777 sporného rozhodnutia vyplýva, že „ jedným z faktorov , ktoré Komisia použila na vyvodenie záveru, že koncentrácia vyvoláva nekoordinované účinky, [je] skutočnosť, že ‚Three predstavuje významnú konkurenčnú silu na maloobchodnom trhu… v zmysle bodu 37 usmernení alebo v každom prípade vykonáva dôležité konkurenčné obmedzenie na tomto trhu, ktoré by pravdepodobne naďalej vyvíjala, ak by sa koncentrácia neuskutočnila‘“ ( 41 ).

96.

Naproti tomu v bode 171 napadnutého rozsudku sa uvádza, že „z[o sporného] rozhodnutia vyplýva, že pokiaľ ide o vylúčenie ‚významnej konkurenčnej sily‘, Komisia sa domnieva, že samotné zníženie konkurenčného tlaku , ktoré by vyplývalo najmä zo zániku podniku, ktorý má významnejšiu úlohu, než naznačujú jeho podiely na trhu, by samo osebe postačovalo na preukázanie značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže“ ( 42 ).

99.

Preto sa domnievam, že bod 171 napadnutého rozsudku v skutočnosti predstavuje skreslenie, ktoré zjavne vyplýva z listín založených v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov. ( 45 ) Ako vyplýva najmä z bodov 172 až 174 tohto rozsudku, dôsledkom tohto skreslenia bolo to, že okrem iných úvah viedlo Všeobecný súd k záveru, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a k „nesprávnemu posúdeniu“, ktoré postihuje odôvodnenie 326 napadnutého rozhodnutia.

100.

V dôsledku toho treba prvej výhrade vyhovieť v rozsahu, v akom Všeobecnému súdu vytýka, že v bode 171 napadnutého rozsudku skreslil sporné rozhodnutie.

101.

V druhom rade, pokiaľ ide o tvrdenie, že Všeobecný súd vytvoril vlastnú definíciu pojmu „významná konkurenčná sila“, na jeho odmietnutie postačujú dôvody uvedené v bodoch 83 až 90 vyššie.

105.

Prvej výhrade v rámci druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu preto treba vyhovieť v rozsahu, v akom vytýka Všeobecnému súdu skreslenie sporného rozhodnutia a vyjadrenia k žalobe na prvom stupni.

b) O druhej výhrade

106.

Svojou druhou výhradou Komisia v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v rozsahu, v akom stanovil neprimerané požiadavky na kvalifikáciu podniku ako „významnej konkurenčnej sily“. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v bode 174 napadnutého rozsudku sa uvádza, že Komisia musí na účely takejto kvalifikácie predovšetkým preskúmať, či sa tento podnik odlišuje od svojich konkurentov z hľadiska vplyvu na hospodársku súťaž. Okrem toho sa v bodoch 170 a 216 tohto rozsudku spresňuje, že Komisia je povinná z právneho hľadiska dostatočne preukázať, že uvedený podnik „vykonáva osobitne agresívnu hospodársku súťaž z hľadiska cien“ a „núti ostatných aktérov na trhu, aby zosúladili svoje ceny s cenami, ktoré uplatňuje, alebo že [jeho] cenová politika [je] spôsobilá významne zmeniť dynamiku hospodárskej súťaže na trhu v súlade s definíciou pojmu ‚významná konkurenčná sila'“.

107.

Preto Všeobecný súd nemal právo vytýkať Komisii, hoci aj implicitne, že sa v spornom rozhodnutí odklonila od kritérií, ktoré si stanovila v bodoch 37 a 38 usmernení. Navyše dve kritériá uvádzané v bodoch 170 a 216 napadnutého rozsudku, ktoré neboli zahrnuté v tomto rozhodnutí, sa v skutočnosti týkali iba príkladu uvedeného vo vyjadrení k žalobe na prvom stupni, ktorého obsah bol skreslený Všeobecným súdom (pozri body 102 a 103 vyššie). Tento príklad sa totiž týka situácie, v ktorej by sa dalo usudzovať, že podnik spadá pod pojem „významná konkurenčná sila“, a nie spresnenia rozsahu uvedeného pojmu vo všeobecnosti. Rovnako skutočnosť, že Komisia vo svojej skoršej rozhodovacej praxi, ako bola pripomenutá v bodoch 164 až 167 napadnutého rozsudku, ktorá nezaväzuje súd Únie, ( 48 ) konštatovala, že niektoré podniky zohrávali osobitnú úlohu ako „narušitelia trhu“, neznamená, že to boli jediné prípady, v ktorých sa vyskytuje koncept „významnej konkurenčnej sily“.

110.

Okrem toho nebolo predložené žiadne presvedčivé tvrdenie, ktoré by smerovalo k preukázaniu, že rozsah pojmu „významná konkurenčná sila“ v zmysle bodov 37 a 38 usmernení sa má vykladať takto reštriktívne alebo inak ako je uvedené v tomto bode 37 a v odôvodnení 326 sporného rozhodnutia. Naopak, takýto výklad by od začiatku mohol podceniť konkurenčné sily existujúce na oligopolnom trhu, ktorý je už koncentrovaný. Hoci prídavné meno „významný“ predpokladá, že dotknutému podniku sa pripisuje dôležité súťažné správanie na tomto trhu, ktorého kvalita môže „významne v neprospech súťaže zmeniť jej dynamiku“ a ktoré prekračuje jeho význam z hľadiska podielov na trhu alebo iného podobného ukazovateľa, nemožno ho vykladať tak, že vyžaduje výkon „osobitne agresívnej hospodárskej súťaže z hľadiska cien“.

113.

Druhej výhrade v rámci druhej časti tretieho odvolacieho dôvodu treba preto vyhovieť.

3. O tretej časti tretieho odvolacieho dôvodu založenej na nesprávnom výklade pojmu „blízky konkurenti“ a na skreslení sporného rozhodnutia

114.

Tretia časť tretieho odvolacieho dôvodu obsahuje dve výhrady.

a) O prvej výhrade

118.

Napokon v bodoch 249 a 250 napadnutého rozsudku Všeobecný súd vyhovel argumentácii spoločnosti CK Telecoms týkajúcej sa nízkej dôkaznej sily analýzy blízkosti súťažného vzťahu medzi spoločnosťami Three a O2. Všeobecný súd odôvodnil toto stanovisko tým, že Three a O2 boli len relatívne blízkymi konkurentmi na časti segmentov koncentrovaného trhu, ktorý zahŕňa štyroch prevádzkovateľov mobilnej siete. To by však z hľadiska vyššie uvedených požiadaviek nestačilo, ibaže by sa v zásade zakázala akákoľvek koncentrácia vyplývajúca z prechodu zo štyroch operátorov na troch.

119.

121.

Z toho vyplýva, že usmernenia vychádzajú z predpokladu, že zjavne existujú rôzne úrovne blízkosti hospodárskej súťaže medzi účastníkmi koncentrácie. Z toho však nevyplýva, že na účely posúdenia kritéria blízkosti hospodárskej súťaže ako relevantného faktora na vyvodenie záveru o existencii značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže musí byť relevantným stupňom blízkosti, ako to vyžadujú body 242, 247 a 249 napadnutého rozsudku, stupeň „osobitne blízkych konkurentov“.

122.

Preto Všeobecný súd nemal právo vytýkať Komisii, hoci aj implicitne, že v spornom rozhodnutí nerešpektovala kritériá, ktoré si stanovila v bodoch 26, 28 a 29 usmernení. Uvedené sa mi zdá o to menej možné, že kritérium blízkosti hospodárskej súťaže predstavuje len jeden faktor, ktorý treba zohľadniť spoločne s inými relevantnými faktormi na to, aby Komisia mohla dospieť k záveru, že predmetná koncentrácia môže spôsobiť škodlivé nekoordinované účinky, a teda viesť k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže. Všeobecný súd pritom len na základe zohľadnenia tohto jediného faktora a bez zohľadnenia ďalších faktorov posudzovaných Komisiou nemohol dospieť k záveru, že neexistuje dôkaz o existencii takéhoto narušenia.

123.

Rovnako na rozdiel od toho, čo vyplýva zo znenia bodov 235, 241, 242, 245 a 247 napadnutého rozsudku, údajná požiadavka „osobitne“ blízkeho konkurenčného vzťahu účastníkov koncentrácie nemá oporu ani v znení odôvodnenia 25 nariadenia č. 139/2004, podľa ktorého článok 2 ods. 3 tohto nariadenia vyžaduje odstránenie „dôležitých konkurenčných obmedzení, ktoré voči sebe mali účastníci koncentrácie“, ani v samotnom pojme „značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže“.

b) O druhej výhrade

127.

Svojou druhou výhradou v rámci tretej časti tretieho odvolacieho dôvodu Komisia vytýka Všeobecnému súdu, že skreslil sporné rozhodnutie a predovšetkým v bode 249 napadnutého rozsudku nesprávne dospel k záveru, že v tomto rozhodnutí vychádzala z predpokladu, že blízkosť hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami Three a O2 na relevantnom trhu sama osebe postačuje na konštatovanie, že predmetná koncentrácia by viedla k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže. V tejto súvislosti Komisia uvádza, že ako samotný Všeobecný súd uviedol v bode 227 napadnutého rozsudku, išlo len o jeden z faktorov, ktoré viedli túto inštitúciu k záveru, že uvedená koncentrácia by vyvolala nekoordinované účinky.

128.

Podľa bodu 249 napadnutého rozsudku v podstate preukázanie samotnej skutočnosti, že Three a O2 sú relatívne blízkymi konkurentmi na časti segmentov koncentrovaného trhu, ktorý zahŕňa štyroch prevádzkovateľov mobilnej siete, nemôže stačiť ani na preukázanie odstránenia dôležitých konkurenčných obmedzení, ktoré účastníci koncentrácie na seba navzájom vyvíjali, ani na preukázanie značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže, ibaže by sa v zásade zakázala akákoľvek koncentrácia vyplývajúca z prechodu zo štyroch operátorov na troch.

129.

Nič to však nemení na tom, že odôvodnenie Všeobecného súdu uvedené v bode 249 napadnutého rozsudku je nejednoznačné a nemožno ho nevyhnutne chápať tak, že Komisii vytýka, že v spornom rozhodnutí sama konštatovala, že takýto dôkaz bol sám osebe dostatočný. Takýto výklad sporného rozhodnutia sa zdá byť o to menej možný, že Všeobecný súd, ako navyše správne uvádza Komisia, v bode 227 uvedeného rozsudku uznal, že blízkosť konkurenčného vzťahu bola len „faktorom, ktorý Komisia použila na vyvodenie záveru, že [predmetná] koncentrácia by vyvolala nekoordinované účinky“. ( 53 ) Toto odôvodnenie nie je ani tak skreslením obsahu uvedeného rozhodnutia, ako skôr súčasťou hodnotenia poznačeného sériou nesprávnych právnych posúdení, ktorých sa dopustil Všeobecný súd, vrátane nesprávneho právneho posúdenia konštatovaného v bodoch 124 a 125 vyššie v rozsahu, v akom vyžadoval príliš vysokú úroveň dokazovania, a to aj pre každý z dôkazov, ktoré tento súd posudzoval na účely určenia, či mohli preukázať existenciu značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže.

131.

V tomto rozsahu sa druhá výhrada prekrýva s prvou výhradou v rámci tretej časti tretieho odvolacieho dôvodu (body 115 až 125 vyššie) vyššie) a treba ju zamietnuť v rozsahu, v akom Všeobecnému súdu vytýka, že skreslil sporné rozhodnutie.

4. O štvrtej časti tretieho odvolacieho dôvodu založenej na porušení povinnosti odôvodnenia, pokiaľ ide o možnú nezlučiteľnosť usmernení s nariadením č. 139/2004

132.

Vo štvrtej časti tretieho odvolacieho dôvodu Komisia subsidiárne tvrdí, že keďže CK Telecoms na Všeobecnom súde nespochybnila zlučiteľnosť usmernení s článkom 2 nariadenia č. 139/2004, tento súd nemôže túto otázku preskúmať z vlastnej iniciatívy.

V prvej časti štvrtého odvolacieho dôvodu Komisia na jednej strane uvádza, že Všeobecný súd skreslil jej tvrdenia uvedené vo vyjadrení k žalobe a v duplike na prvom stupni, keďže v bode 273 napadnutého rozsudku konštatoval, že medzi účastníkmi konania je nesporné, že zvýšenie cien, ktoré by mohlo vyplynúť z predmetnej koncentrácie, predstavuje [ dôverné ] %, hoci Komisia tento údaj v priebehu konania spochybnila. Na druhej strane Komisia vytýka Všeobecnému súdu, že sa v uvedenom bode dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že toto zvýšenie cien nebolo významné, pretože bolo nižšie ako zvýšenie cien stanovené v predchádzajúcich veciach týkajúcich sa koncentrácií, ktoré Komisia povolila za určitých podmienok.

135.

V druhej časti štvrtého odvolacieho dôvodu Komisia v podstate tvrdí, že Všeobecný súd v bodoch 277 až 279 napadnutého rozsudku od nej nesprávne vyžadoval, aby do svojej analýzy UPP zahrnula „štandardný“ nárast efektívnosti, ktorý je podľa tohto súdu vlastný každej koncentrácii.

136.

Argumentácia spoločnosti CK Telecoms, podľa ktorej je tento odvolací dôvod neúčinný, nemôže uspieť.

137.

Po štvrté Všeobecný súd v bodoch 277 až 281 napadnutého rozsudku Komisii v podstate vytýkal, že do svojej analýzy UPP nezahrnula nárast efektívnosti vyvolaný predmetnou koncentráciou, ktorý je však jej neoddeliteľnou súčasťou. Podľa Všeobecného súdu sa teda Komisii aj z tohto dôvodu nepodarilo preukázať existenciu značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže z dôvodu zhoršenia kvality siete, na ktorej bola čiastočne založená jej druhá teória ujmy.

141.

Vzhľadom na vyššie uvedené argumentáciu Komisie, ktorej cieľom je preukázať po prvé, že spochybnila presné percento zvýšenia cien, ktoré by mohlo vyplývať z predmetnej koncentrácie, po druhé, že Všeobecný súd nesprávne porovnal prejednávanú vec s inými už skôr prejednávanými prípadmi koncentrácií, a po tretie, že nebola povinná zahrnúť do svojej analýzy UPP taký nárast efektívnosti, aký bol uvedený v bodoch 277 až 279 napadnutého rozsudku, nemožno považovať za neúčinnú. Každá z týchto troch výhrad totiž môže spochybniť právnu dôvodnosť záveru, ku ktorému Všeobecný súd dospel v bode 282 napadnutého rozsudku.

142.

Je teda potrebné preskúmať tieto výhrady z vecného hľadiska.

2. O prvej časti štvrtého odvolacieho dôvodu založenej na skreslení argumentácie Komisie týkajúcej sa zvýšenia cien, ktoré by mohlo vyplývať z predmetnej koncentrácie, a na nesprávnom právnom posúdení Všeobecného súdu pri hodnotení kvantitatívnej analýzy

146.

V odpovedi na druhú výhradu v rámci prvej časti tohto odvolacieho dôvodu stačí uviesť, že Všeobecný súd už len z tohto dôvodu nemal právo vytýkať Komisii v bode 273 napadnutého rozsudku, že presvedčivo nepreukázala, že zvýšenie cien, ktoré mohlo vyplynúť z predmetnej koncentrácie, nebolo významné z (implicitného) dôvodu, že toto zvýšenie bolo len o [dôverné] % nižšie, ako bolo stanovené v írskej veci (6,6 %) a oveľa nižšie ako v nemeckej veci (9,5 %), v ktorých boli dotknuté koncentrácie povolené za určitých podmienok. Takýto prístup založený na nepreukázanej skutočnosti je v rozpore s pravidlami hodnotenia dôkazov, a teda je z právneho hľadiska nesprávny.

147.

Okrem toho, keďže v napadnutom rozsudku nebolo uvedené vysvetlenie týkajúce sa porovnateľnosti predmetných situácií, Všeobecný súd nemal právo založiť tento záver na porovnaní s týmito inými vecami, v ktorých účastníci koncentrácie ponúkli záväzky a podarilo sa im odstrániť obavy Komisie v súvislosti s hospodárskou súťažou. Uvedené prípady teda neboli nevyhnutne porovnateľné s prejednávanou vecou, ktorej špecifické okolnosti viedli k zákazu predmetnej koncentrácie, najmä na základe prvej teórie ujmy. Preto aj z tohto dôvodu Všeobecný súd v bode 273 napadnutého rozsudku nesprávne odmietol dôkazy predložené Komisiou na podporu tejto teórie ako nepresvedčivé.

148.

Naproti tomu si nemyslím, že toto pochybenie, ako tvrdí Komisia, sa týka aj zakázaného nahradenia jej komplexného ekonomického posúdenia významnosti zvýšenia cien v rámci jej analýzy UPP. Z bodu 273 napadnutého rozsudku totiž vyplýva, že Všeobecný súd nepresvedčila argumentácia Komisie. Všeobecný súd sa preto pri svojom závere obmedzil na uplatnenie pravidiel týkajúcich sa vedenia dokazovania a dôkazného bremena a využil svoje slobodné hodnotenie dôkazov bez toho, aby pristúpil k vlastnému výpočtu významnosti zvýšenia cien.

Všeobecný súd na základe pomerne novátorského prístupu dospel v bode 277 napadnutého rozsudku k záveru, že každá koncentrácia vedie k nárastu efektívnosti, ktorého rozsah závisí aj od vonkajšieho konkurenčného tlaku. Podľa neho tento nárast vyplýva najmä z racionalizácie a integrácie výrobných a distribučných procesov v rámci zlúčeného subjektu, ktoré ho môžu viesť k zníženiu jeho cien. Ako vyplýva z bodov 278 a 279 tohto rozsudku, Všeobecný súd rozlišoval uvedený nárast efektívnosti od nárastu uvedeného v usmerneniach, ktorého existenciu musí preukázať oznamovateľ, pričom túto existenciu Komisia v tejto veci odmietla. ( 55 ) Všeobecný súd spresnil, že zatiaľ čo tento istý nárast efektívnosti sa musí preskúmať v rámci celkového posúdenia koncentrácie z hľadiska hospodárskej súťaže s cieľom určiť jeho schopnosť vyvážiť obmedzujúce účinky koncentrácie, „štandardný“ nárast efektívnosti je vlastný každej koncentrácii a je len „súčasťou kvantitatívneho modelu, ktorého cieľom je zistiť, či koncentrácia môže mať takéto obmedzujúce účinky“. Z toho vyvodzujem, že Všeobecný súd zastával názor, že Komisia bola povinná systematicky a z vlastnej iniciatívy zohľadniť „štandardný“ nárast efektívnosti vo všetkých prípadoch.

152.

Táto nová kategória tzv. „štandardných“ nárastov efektívností identifikovaná Všeobecným súdom, o ktorých predpokladá, že sú vlastné každej horizontálnej koncentrácii, zodpovedá typu „predvoleného“ nárastu efektívností, ktorého uznávanie odporúčajú niektorí autori, najmä ekonómovia, ako protiváhu neistoty vyplývajúcej z analýzy UPP. ( 56 ) Navrhuje sa tak zahrnúť do takejto analýzy „navýšenie“ určitého percenta, napríklad o 10 % ako „predvoleného“ nárastu efektívnosti priamo spojeného s koncentráciou, ktoré umožní vyvážiť toto percento z hľadiska odhadovaného zvýšenia cien v rámci analýzy UPP. ( 57 )

Je pravda, že Súdny dvor už rozhodol, že Komisia musí vziať do úvahy špecifické pozitívne aspekty pre hospodársku súťaž spojené s dohodou, na ktoré sa odvolávajú účastníci ako na jej ekonomický kontext, aby posúdila, či tieto údajné pozitívne aspekty pre hospodársku súťaž môžu spochybniť konštatovanie, podľa ktorého táto dohoda predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“, a zhodnotila potrebu zmeniť preskúmanie na preskúmanie obmedzenia hospodárskej súťaže „z hľadiska následku“ podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ ( 59 ). Súdny dvor však tiež spresnil, že takýto prístup nespadá pod uplatňovanie „pravidla logického uvažovania“ (rule of reason), ako je uznané v práve hospodárskej súťaže Spojených štátov, ktoré by si vyžadovalo, aby Komisia vykonala povinné zváženie všetkých prosúťažných a protisúťažných účinkov v rámci samotného odseku 1 tohto článku ( 60 ), pričom takéto zváženie sa musí vykonať v rámci jeho odseku 3. ( 61 )

155.

Rovnako neexistuje žiadny presvedčivý dôvod na to, aby sa mimo regulačného rámca uplatniteľného na kontrolu koncentrácií uznala povinnosť Komisie zahrnúť do svojho posúdenia existencie značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže, najmä v dôsledku horizontálnych nekoordinovaných účinkov vytvorených koncentráciou na oligopolnom trhu, také preskúmanie „predvoleného“ nárastu efektívnosti, aké požaduje Všeobecný súd v prejednávanej veci. Úlohou Komisie pri výkone svojej diskrečnej právomoci v danej oblasti, najmä v rámci prípadnej revízie usmernení, je nanajvýš overiť potrebu vykonania takejto analýzy z vlastnej iniciatívy.

F.

O piatom odvolacom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení v rozsahu, v akom Všeobecný súd neposúdil všetky relevantné faktory a dôkazy

159.

Svojim piatym odvolacím dôvodom Komisia vytýka Všeobecnému súdu, že nepreskúmal všetky relevantné faktory a dôkazy, ktoré umožňovali domnievať sa, že sa jej v prejednávanej veci podarilo preukázať značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže. Všeobecný súd sa nesprávne obmedzil na preskúmanie niektorých faktorov a skutočností uvádzaných na podporu prvej teórie ujmy a toho, či posudzované samostatne postačovali na tento účel. V tejto súvislosti Všeobecný súd skreslil sporné rozhodnutie, nahradil ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením, nesprávne uplatnil relevantné právne kritériá a porušil svoju povinnosť odôvodnenia.

160.

163.

Podobne ako v prípade dôkazných požiadaviek, ktorými sa riadi uplatňovanie článku 101 ods. 1 ZFEÚ, ( 65 ) je nepochybne možné, že každý z dôkazov predložených Komisiou nebude sám osebe stačiť na preukázanie, že koncentrácia má nekoordinované účinky, ktoré vedú k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže. Takéto preukázanie však môže vyplývať z celého radu faktorov a dôkazov posudzovaných celkovo. To zodpovedá prístupu Komisie vymedzenému v bode 26 usmernení, podľa ktorého viacero faktorov, ktoré nemusia byť rozhodujúce jednotlivo, môžu mať ako celok vplyv na pravdepodobnosť, že koncentrácia spôsobí významné nekoordinované účinky, pričom všetky tieto faktory, ktoré nie sú vymenované taxatívne v bodoch 27 až 38 uvedených usmernení, nemusia byť nevyhnutne prítomné, aby sa dospelo k záveru, že takéto účinky sú pravdepodobné. ( 66 ) Okrem toho, ako bolo uvedené v bodoch 64, 97 a 119 vyššie a uznané v bode 287 napadnutého rozsudku, Komisia sa v spornom rozhodnutí riadila týmto prístupom. ( 67 )

164.

Naopak, nie je vylúčené, že niektoré faktory alebo dôkazy môžu byť osobitne dôležité, či dokonca rozhodujúce v rámci analýzy zameranej na preukázanie existencie značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže. V takomto prípade teda na vyhlásenie neplatnosti prístupu Komisie môže stačiť, aby súd Únie konštatoval nedostatok dôkaznej hodnoty takýchto rozhodujúcich faktorov alebo dôkazov.

165.

Zdá sa, že týmto posledným predpokladom sa Všeobecný súd prinajmenšom implicitne riadil pri svojich záveroch uvedených v bodoch 149, 171 až 173, 249 a 268 napadnutého rozsudku, spochybňovaných Komisiou v rámci tohto odvolacieho dôvodu, v ktorých v podstate konštatoval, že skúmaný faktor alebo dôkaz sám osebe nestačí na preukázanie existencie značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže.

168.

Rovnako v bode 268 napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o tú istú teóriu ujmy, Všeobecný súd konštatoval, že analýza UPP nie je rozhodujúcim dôkazom a nemôže postačovať na preukázanie toho, že odstránenie dôležitých konkurenčných obmedzení, ktoré účastníci koncentrácie na seba navzájom vyvíjali, by viedlo k výraznému zvýšeniu cien, a teda k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže.

169.

Navyše, ako uvádza Komisia, Všeobecný súd v bode 455 napadnutého rozsudku konštatoval, že nie je potrebné rozhodnúť o nezávislosti alebo vzájomnej závislosti troch teórií ujmy alebo o ostatných tvrdeniach a žalobných dôvodoch CK Telecoms. Tento súd teda sám nevykonal celkovú analýzu rôznych faktorov a dôkazov spochybnených spoločnosťou CK Telecoms, ktoré boli základom týchto teórií a na ktorých bol založený konečný záver sporného rozhodnutia týkajúci sa existencie značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže.

170.

Napokon predovšetkým z bodov 291, 397, 417, 418, a 454 napadnutého rozsudku, ako aj z bodu 32 vyššie vyplýva, že Všeobecný súd vyriešil spor len tak, že posúdil a prijal alebo zamietol časť žalobných dôvodov, častí, výhrad a tvrdení vznesených spoločnosťou CK Telecoms.

174.

Treba však konštatovať, že v bodoch 284 až 291 napadnutého rozsudku Všeobecný súd len odpovedal na výhradu spoločnosti CK Telecoms, podľa ktorej Komisia v rámci svojho celkového posúdenia „nespresnila“ dôvody, na základe ktorých dospela k záveru, že údajné nekoordinované účinky, a teda aj údajné narušenie účinnej hospodárskej súťaže, sú „významné“. ( 71 ) Skutočnosť, že v bode 288 tohto rozsudku sú v tejto súvislosti uvedené tri faktory relevantné pre toto posúdenie, neznamená, že Všeobecný súd vykonal nové preskúmanie ich dôkaznej hodnoty. Potvrdzuje to formulácia použitá na začiatku bodu 289 uvedeného rozsudku („bez ohľadu na dôkaznú hodnotu tohto súboru dôkazov a okolností“). Preskúmanie Všeobecného súdu v tejto súvislosti sa teda skôr podobá na preskúmanie nedostatočného odôvodnenia v spornom rozhodnutí na podporu celkového posúdenia relevantných faktorov a dôkazov, o čom svedčí aj použitie slovesa „spresniť“ a použitie výrazu „súhrnný odkaz“.

175.

Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo sa domnieva CK Telecoms, body 284 až 291 napadnutého rozsudku nemôžu preukázať, že Všeobecný súd si splnil svoju povinnosť preskúmania dôkazov, ako je uvedená v bodoch 162 a 163 vyššie.

176.

Z toho vyvodzujem, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nerešpektoval rozsah preskúmania, ktoré mal vykonať vo vzťahu ku všetkým relevantným faktorom a dôkazom, o ktoré sa opieralo sporné rozhodnutie na účely preukázania existencie značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže.

Šiestym odvolacím dôvodom Komisia vytýka Všeobecnému súdu jednak to, že skreslil sporné rozhodnutie, keď v bodoch 358 až 361 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že Komisia nepreskúmala možné zhoršenie kvality siete zlúčeného subjektu po predmetnej koncentrácii, a jednak, že porušil svoju povinnosť odôvodnenia, keď vyhovel šiestej časti tretieho žalobného dôvodu uplatnenej na prvom stupni.

179.

CK Telecoms odpovedá, že šiesty odvolací dôvod je neúčinný z dôvodu, že Komisia nespochybňuje hlavné úvahy Všeobecného súdu týkajúce sa druhej teórie ujmy. Konkrétne nespochybňuje úvahy uvedené v bodoch 325, 330, 340, 344, 346 a 347 napadnutého rozsudku, ktoré viedli Všeobecný súd v bode 348 uvedeného rozsudku ku konštatovaniu, že Komisia nesprávne dospela k záveru, že trvalé narušenie dohody o spoločnom používaní siete by mohlo predstavovať značné narušenie hospodárskej súťaže zo strany partnera takejto dohody. Komisia nespochybňuje ani hlavné úvahy Všeobecného súdu uvedené v bodoch 362 až 397 napadnutého rozsudku, ktoré sa týkajú účinkov predmetnej koncentrácie na BT/EE a Vodafone. Všetky tieto úvahy, ktoré neboli spochybnené, pritom viedli Všeobecný súd k zamietnutiu druhej teórie ujmy.

180.

Navyše, ako je uvedené najmä v bode 361 napadnutého rozsudku, Všeobecný súd v bodoch 362 až 397 tohto rozsudku preskúmal, či bola analýza Komisie týkajúca sa účinkov koncentrácie na BT/EE a Vodafone založená na „osobitne pevnom a presvedčivom odôvodnení“. Na tento účel vychádzal Všeobecný súd z predpokladu uvedeného v bodoch 358 až 361 tohto rozsudku a spochybneného v rámci prvej časti tohto odvolacieho dôvodu, podľa ktorého sporné rozhodnutie neobsahovalo analýzu situácie, keď „subjekt, ktorý by bol výsledkom koncentrácie, by zhoršil ponúkané služby alebo kvalitu svojej vlastnej siete“. Keďže tieto úvahy pritom predstavujú samotný základ posúdenia Všeobecného súdu, pokiaľ ide o dôkaznú hodnotu skutočností posudzovaných v spornom rozhodnutí na účely preukázania účinkov predmetnej koncentrácie na BT/EE a Vodafone, vykonaného v bodoch 362 až 397 toho istého rozsudku, samotná skutočnosť, že Komisia toto posledné uvedené posúdenie nespochybňuje, neznamená, že šiesty odvolací dôvod je neúčinný.

182.

Preto je potrebné preskúmať dôvodnosť oboch častí tohto odvolacieho dôvodu.

2. O prvej časti šiesteho odvolacieho dôvodu založenej na skreslení sporného rozhodnutia

183.

V prvej časti šiesteho odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd tým, že v bodoch 358 až 361 napadnutého rozsudku nesprávne uviedol, že Komisia neposúdila možné zhoršenie kvality siete zlúčeného subjektu, skreslil sporné rozhodnutie a nesprávne dospel k záveru, že druhú teóriu ujmy treba odmietnuť. Komisia v podstate spresňuje, že najmä v odôvodneniach 1558 až 1562 a 1732 až 1742 uvedeného rozhodnutia posúdila riziko zníženia kvality siete zlúčeného subjektu, ako aj zníženie konkurenčného tlaku na ostatných prevádzkovateľov mobilných sietí, ktoré by z toho vyplynulo.

186.

V rámci druhej teórie škody týkajúcej sa dohôd o spoločnom využívaní siete Komisia vypracovala dve čiastkové teórie. ( 74 ) Prvá z týchto čiastkových teórií v podstate spočíva v tom, že predmetná koncentrácia by mohla viesť k zníženiu konkurenčného tlaku vyvíjaného ostatnými konkurentmi, či už spoločnosťou BT/EE alebo Vodafone, na zlúčený subjekt, ( 75 ) zatiaľ čo druhá sa týka situácie spoločného používania siete, vyplývajúcej z tejto transakcie, ktorá by viedla k poklesu investícií na úrovni odvetvia, ktoré zahŕňa infraštruktúru sietí. Z odôvodnenia 1233 napadnutého rozhodnutia totiž vyplýva, že táto koncentrácia by mohla viesť k zníženiu úrovne spolupráce, ktoré by ovplyvnilo partnerov dohôd o spoločnom používaní siete a umožnilo by oportunistické investičné správanie zlúčeného subjektu, v dôsledku čoho by došlo k zníženiu investícií na úrovni odvetvia, a teda aj stupňa účinnej hospodárskej súťaže, ktorý by prevládal v prípade neuskutočnenia koncentrácie. ( 76 ) Okrem toho Komisia po tom, čo v odôvodneniach 1235 až 1243 tohto rozhodnutia zdôraznila dôležitosť zosúladenia záujmov medzi partnermi dohody o spoločnom používaní siete, preskúmala v odôvodneniach 1244 až 1784 plány konsolidácie sietí vzhľadom na uvedené dve čiastkové teórie ujmy.

187.

Potenciálny vývoj trhu v nadväznosti na predmetnú koncentráciu je uvedený v odôvodneniach 1368 až 1784 sporného rozhodnutia, z ktorých odôvodnenia 1391 až 1567 sa týkajú účinkov plánu [A] a odôvodnenia 1598 až 1749 sa týkajú účinkov plánu [B]. V tomto rámci Komisia skúmala tieto účinky v príslušnom poradí najskôr na BT/EE a najmä na sieť MBNL, a následne na Vodafone a najmä na sieť Beacon, a napokon na celkové investície do dotknutých sietí. Okrem toho v rámci svojej analýzy vplyvu týchto plánov na celkové investície do príslušných sietí Komisia najmä v odôvodneniach 1556 až 1562 a v odôvodneniach 1732 až 1742 sporného rozhodnutia uviedla, že zvýšená transparentnosť investícií medzi prevádzkovateľmi mobilných sietí by mohla znížiť ich motiváciu investovať do sietí, a teda mať významný negatívny vplyv na investície do týchto sietí na úrovni odvetvia.

190.

Z odôvodnenia sporného rozhodnutia teda zjavne vyplýva, že Všeobecný súd v bodoch 358 a 361 napadnutého rozsudku nesprávne vytkol Komisii, že v tomto rozhodnutí neanalyzovala „nekoordinované účinky [predmetnej] koncentrácie vo vzťahu k možnému výkonu trhovej sily v takej forme, že subjekt, ktorý by bol výsledkom koncentrácie, by zhoršil ponúkané služby alebo kvalitu svojej vlastnej siete“. Na druhej strane Všeobecný súd tiež nesprávne konštatoval, že „neexistencia podrobného preskúmania tejto problematiky je slabým článkom [jej] analýzy v [spornom] rozhodnutí, ktorá na to, aby mohla uspieť, vyžaduje osobitne pevné a presvedčivé odôvodnenie vo vzťahu k účinkom na konkurentov“.

191.

Toto posúdenie nemôže vyvrátiť formalistické tvrdenie spoločnosti CK Telecoms, podľa ktorého Komisia z hľadiska štruktúry sporného rozhodnutia posúdila účinky plánov [A] a [B] na celkovú investíciu do príslušných sietí v dvoch rozdielnych častiach.

192.

Je pravda, že na jednej strane „účinky plánu [A alebo B] na celkovú investíciu do sietí“ sú skúmané v odôvodnení 1555 a nasl. a v odôvodnení 1725 a nasl. tohto rozhodnutia, teda v rámci posúdenia druhej čiastkovej teórie ujmy. Na druhej strane body 358 až 361 napadnutého rozsudku, ktoré Komisia spochybňuje, uvádzajú všeobecné úvahy Všeobecného súdu týkajúce sa prvej čiastkovej teórie ujmy, podľa ktorej možno pozorovať zníženie konkurenčného tlaku vyvíjaného na konkurentov zlúčeného subjektu. Vo svojej analýze účinkov dvoch plánov konsolidácie sietí na BT/EE a Vodafone, ako aj na celkovú investíciu do týchto sietí, ako bolo pripomenuté v bodoch 187 a 188 vyššie, však Komisia formálne nerozlišovala podľa predloženej čiastkovej teórie, ale naopak uvádzala krížové odkazy na rôzne relevantné časti sporného rozhodnutia. ( 77 )

Na pripomenutie, v šiestej časti tretieho žalobného dôvodu uplatnenej na Všeobecnom súde CK Telecoms vytýkala Komisii, že sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávnych posúdení v rámci svojej analýzy účinkov predmetnej koncentrácie na investície do sietí, najmä vo vzťahu k mechanizmu stanovenému v pláne [B], ktorý vedie k zvýšenej transparentnosti investícií medzi prevádzkovateľmi mobilnej siete, čo by mohlo znížiť ich motiváciu investovať do sietí. ( 78 ) Podľa CK Telecoms tieto pochybenia konkrétne spočívali na jednej strane v tom, že Komisia nesprávne kvalifikovala svoje obavy ako spojené s „nekoordinovanými účinkami“, hoci sa týkali „koordinovaných účinkov“ v zmysle bodu 22 usmernení, a na druhej strane v nezohľadnení skutočnosti, že záväzky, ktoré CK Telecoms ponúkla, nemali riešiť obavy súvisiace so znížením týchto investícií do týchto sietí.

196.

V bodoch 402 až 407 napadnutého rozsudku Všeobecný súd najprv preskúmal odôvodnenia sporného rozhodnutia, ktoré sa týkali možného zníženia celkových investícií do uvedených sietí v dôsledku tejto zvýšenej transparentnosti. Všeobecný súd ďalej v bode 408 uvedeného rozsudku konštatoval „osobitnú ťažkosť v prejednávanej veci, ktorá súvisí so súdnym preskúmaním [sporného] rozhodnutia, ktoré mus[el] vykonať, a konkrétne to, že Komisia neuviedla primeraný časový rámec, v rámci ktorého zamýšľa[la] preukázať značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže“.

197.

Okrem toho v bode 410 napadnutého rozsudku uviedol, že najmä v odôvodneniach 1239 a 1244 sporného rozhodnutia je preukázané, že bez ohľadu na plán konsolidácie siete, pre ktorý by sa účastníci koncentrácie napokon rozhodli, by títo účastníci dlhodobo neudržiavali dve samostatné siete, ( 79 ) a že „sa nezdá, že by sa dlhé časové obdobie považovalo [zo strany Komisie] za primeraný časový rámec na zhodnotenie účinkov [predmetnej] koncentrácie“.

201.

Z toho vyplýva, že odpoveď Všeobecného súdu na predloženú šiestu časť tretieho žalobného dôvodu, rozvinutá v bodoch 398 až 416 napadnutého rozsudku a založená na aspekte, ktorý uviedol z vlastnej iniciatívy, nezodpovedá ani výhradám predloženým spoločnosťou CK Telecoms ani záveru uvedenému v bode 417 tohto rozsudku, na základe ktorého Všeobecný súd tejto časti vyhovel. Tieto body sú teda poznačené rozporom v odôvodnení porušujúcim povinnosť odôvodnenia rozsudkov. ( 83 )

202.

V dôsledku toho treba vyhovieť aj druhej časti šiesteho odvolacieho dôvodu, a teda aj tomuto odvolaciemu dôvodu v celom rozsahu.

V. O vrátení veci Všeobecnému súdu

203.

Nezávisle od otázky, či Súdny dvor musí posúdiť aj ostatné odvolacie dôvody na účely takéhoto zrušenia, sa pritom domnievam, že nedisponuje informáciami potrebnými na to, aby s konečnou platnosťou rozhodol o všetkých žalobných dôvodoch uplatnených na prvom stupni. Predovšetkým z bodov 291 ( 84 ), 397 ( 85 ), 417, 418 ( 86 ) a 454 ( 87 ) napadnutého rozsudku, ako aj z bodu 32 vyššie totiž vyplýva, že Všeobecný súd vyriešil spor len tak, že posúdil a prijal alebo zamietol časť žalobných dôvodov, častí, výhrad a tvrdení vznesených spoločnosťou CK Telecoms. Okrem toho sa nevyjadril k piatemu žalobnému dôvodu, ktorým bolo spochybnené posúdenie niektorých záväzkov ponúknutých touto spoločnosťou. ( 88 ) Napokon sa tak Všeobecný súd vyhol tomu, aby sa vyjadril ku všetkým faktorom a dôkazom, ktoré Komisia posúdila v spornom rozhodnutí, ( 89 ) aby dospela k záveru, že predmetná koncentrácia vyvoláva nekoordinované účinky a spĺňa podmienky značného narušenia účinnej hospodárskej súťaže v zmysle článku 2 ods. 3 nariadenia č. 139/2004, a ktoré spochybnila CK Telecoms.

206.

Preto sa rovnako ako Komisia domnievam, že stav konania nedovoľuje vo veci rozhodnúť a že vec musí byť vrátená Všeobecnému súdu s tým, že o trovách konania sa rozhodne neskôr, aby tak mohol rozhodnúť o spore v celom rozsahu.

VI. Návrh

207.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Rozsudok z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval ( C‑12/03 P , EU:C:2005:87 ).

( 3 ) Rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala ( C‑413/06 P , EU:C:2008:392 ).

( 4 ) Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 08/003, s. 40.

( 5 ) Ú. v. EÚ C 31, 2004, s. 5 ; Mim. vyd. 08/003, s. 10.

( 6 ) T‑399/16 , EU:T:2020:217 .

( 13 ) Ú. v. ES L 395, 1989, s. 1 .

( 14 ) „Koncentrácia, ktorá vytvára alebo posilňuje dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môžu byť významné prekážky efektívnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu alebo jeho podstatnej časti, sa vyhlási za nezlučiteľnú so spoločným trhom.“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka)

( 15 ) Rozsudky z 31. marca 1998, Francúzsko a i./Komisia ( C‑68/94 a C‑30/95 , EU:C:1998:148 , body 223 a 224 ); z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval ( C‑12/03 P , EU:C:2005:87 , bod 38 ), a z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala ( C‑413/06 P , EU:C:2008:392 , body 144 a 145 ).

( 16 ) Ako bolo pripomenuté v návrhoch, ktoré som predniesla vo veci T‑Mobile Netherlands a i. ( C‑8/08 , EU:C:2009:110 , bod 80 , poznámka pod čiarou 60), úroveň dokazovania umožňuje určiť, za akých podmienok možno skutočnosť považovať za preukázanú. Odlišuje sa od dôkazného bremena , ktoré v danom prípade nie je sporné. Účastník, ktorý má dôkazné bremeno musí objasniť skutkové okolnosti a prípadne predložiť zodpovedajúce dôkazy ( subjektívne alebo formálne dôkazné bremeno, tiež nazývané bremeno výkonu dokazovania); na druhej strane rozdelenie dôkazného bremena umožňuje uviesť, kto nesie riziko prípadnej nemožnosti objasniť skutkový stav alebo preukázať tvrdenie ( objektívne alebo materiálne dôkazné bremeno). Pozri tiež, KOKOTT, J.: Beweislastverteilung und Prognoseentscheidungen bei der Inanspruchnahme von Grund‑ und Menschenrechten . Berlín/Heidelberg 1993, s. 12 a nasl.

( 17 ) Rozsudok z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval ( C‑12/03 P , EU:C:2005:87 , bod 39 ).

( 24 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala ( C‑413/06 P , EU:C:2007:790 , body 210 a 211 ); pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2013, Cisco Systems a Messagenet/Komisia ( T‑79/12 , EU:T:2013:635 , bod 47 ).

( 25 ) Návrhy generálneho advokáta Tizzana vo veci Komisia/Tetra Laval ( C‑12/03 P , EU:C:2004:318 , body 74 a 76 ). Skutočnosť, že v prejednávanej veci Všeobecný súd prijal túto náročnejšiu úroveň dokazovania a odmietol tú, ktorú som navrhovala vo veci Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala ( C‑413/06 P , EU:C:2007:790 ), potvrdzuje záver bodu 118 napadnutého rozsudku obsahujúci odkaz na návrhy, ktoré som predniesla v uvedenej veci Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala (body 209 až 211), ktorému predchádza výraz „ a contrario “.

( 26 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala ( C‑413/06 P , EU:C:2007:790 , bod 210 ). Pokiaľ ide o prekrývanie konceptu zjavne nesprávneho posúdenia a konceptu požadovanej úrovne dokazovania, pozri NEHL, H. P. (poznámka pod čiarou 12 vyššie), s. 180 a 181.

( 27 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval ( C‑12/03 P , EU:C:2005:87 , body 41 a 44 ), a z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala ( C‑413/06 P , EU:C:2008:392 , bod 51 ). Pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala ( C‑413/06 P , EU:C:2007:790 , bod 204 a nasl.).

( 28 ) Rozsudky z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval ( C‑12/03 P , EU:C:2005:87 , bod 39 ), a z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala ( C‑413/06 P , EU:C:2008:392 , bod 145 ).

( 35 ) Bod 336 a nasl., najmä body 360, 367, 375 a 396 napadnutého rozsudku.

( 36 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia ( C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P , EU:C:2005:408 , body 209 až 211 ), a z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia ( C‑439/11 P , EU:C:2013:513 , body 59 a 60 ).

( 37 ) Rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia ( C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P , EU:C:2005:408 , bod 211 ), a z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia ( C‑439/11 P , EU:C:2013:513 , bod 60 ).

( 38 ) V súvislosti s podobnými pojmami „obmedzenie hospodárskej súťaže“ a „zneužitie dominantného postavenia“ pozri v príslušnom poradí rozsudky z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:52 , bod 63 a nasl. a bod 146 a nasl.), a z 12. mája 2022, Servizio Elettrico Nazionale a i. ( C‑377/20 , EU:C:2022:379 , bod 42 a nasl.).

( 39 ) Pozri rozsudok z 15. júla 2021, FBF ( C‑911/19 , EU:C:2021:599 , body 53 až 56 ), a návrhy, ktoré som predniesla vo veci Expedia ( C‑226/11 , EU:C:2012:544 , bod 46 a citovaná judikatúra).

( 40 ) Takéto príklady právnej konceptualizácie sa nachádzajú najmä v rozsudkoch z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ( C‑280/00 , EU:C:2003:415 , bod 88 a nasl.), ktorý sa týka konceptu výhody spojenej s výkonom „služby všeobecného hospodárskeho záujmu“; zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia ( C‑88/03 , EU:C:2006:511 , bod 52 a nasl.), ktorý sa týka konceptu selektivity výhody v daňovej oblasti, a zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia ( C‑280/08 P , EU:C:2010:603 , bod 163 a nasl.), ktorý sa týka konceptu „stláčanie cien konkurentov“ (margin squeeze) ako zneužívania.

( 47 ) Kurzívou zvýraznila generálna advokátka

( 48 ) Pozri judikatúru uvedenú v bode 85 vyššie.

( 49 ) Pozri odôvodnenie 463 sporného rozhodnutia a bod 227 napadnutého rozsudku.

( 50 ) Pozri zhrnutie uvedené v bodoch 128 až 136 napadnutého rozsudku.

( 51 ) Pozri tiež body 238 a 239 napadnutého rozsudku.

( 52 ) Podľa definície uvedenej v poznámke pod čiarou 39 k bodu 29 usmernení ide o ukazovateľ prenosu dopytu od výrobku A k výrobku B, ktorý vyjadruje časť straty tržieb z výrobku A ako dôsledok zvýšenia ceny A, ktoré získal výrobok B.

( 59 ) Rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:52 , bod 103 a 105 ); pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:28 , body 158 až 166 ).

( 60 ) Rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:52 , bod 104 ); pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:28 , bod 148 a nasl.).

( 61 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. septembra 2001, M6 a i./Komisia ( T‑112/99 , EU:T:2001:215 , body 77 a 78 ), a z 30. júna 2016, CB/Komisia ( T‑491/07 RENV , neuverejnený, EU:T:2016:379 , body 69 a 70 ).

( 62 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala ( C‑413/06 P , EU:C:2008:392 , bod 50 a citovaná judikatúra).

( 63 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala ( C‑413/06 P , EU:C:2008:392 , body 46 a 51 ).

( 64 ) Rozsudky z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval ( C‑12/03 P , EU:C:2005:87 , bod 39 ), a z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala ( C‑413/06 P , EU:C:2008:392 , bod 145 ).

( 69 ) Pozri bod 116 v poznámke pod čiarou 53 jej odvolania a body 146 a 147 vyjadrenia spoločnosti CK Telecoms k odvolaniu.

( 70 ) V bode 120 svojho odvolania sa Komisia bez toho, aby priamo odkazovala na bod 289 napadnutého rozsudku, obmedzuje na tvrdenie, že hranica „významnej“ povahy sa viaže k pojmu „značné narušenie účinnej hospodárskej súťaže“, ako ho uplatňujú usmernenia, a nie individuálne k rôznym konštatovaniam, ktoré sú súčasťou teórie ujmy. Rovnako v poznámke pod čiarou 68 uvedenej v bode 127 tohto odvolania Komisia len ako príklad uvádza skutočnosť, že Všeobecný súd „sa nesnažil určiť, či by v spojení s inými negatívnymi účinkami spôsobenými [predmetnou] koncentráciou bolo celkové poškodenie hospodárskej súťaže, ktorá by mohlo vyplynúť z koncentrácie, významné“.

( 71 ) V siedmej časti prvého žalobného dôvodu, na ktorú sa odpovedá v bodoch 286 až 291 napadnutého rozsudku, CK Telecoms v podstate vytýkala Komisii, že nevykonala celkové posúdenie existencie nekoordinovaných účinkov, a že nespresnila dôvody, na základe ktorých v odôvodneniach 1226 a 1227 sporného rozhodnutia dospela k záveru, že údajné obmedzenia odstránené predmetnou koncentráciou boli dôležité v zmysle bodu 25 usmernení a že údajné narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z koncentrácie boli značné v zmysle článku 2 ods. 3 nariadenia č. 139/2004.

( 72 ) Pozri odôvodnenie 1228 a nasl. sporného rozhodnutia.

( 73 ) Dôverné údaje v hranatých zátvorkách označené vo verejnej verzii napadnutého rozsudku ako „plány [A] a [B]“.

( 74 ) Pozri odôvodnenia 1229 až 1234 sporného rozhodnutia a bod 295 napadnutého rozsudku.

( 81 ) Pozri body 133 až 138 repliky.

( 82 ) Vzhľadom na absenciu výslovnej výhrady Komisie v tomto zmysle nie je potrebné skúmať, či tento prístup porušuje zásadu „ ne ultra petita “; pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 14. novembra 2017, British Airways/Komisia ( C‑122/16 P , EU:C:2017:861 , bod 81 a citovaná judikatúra).

( 83 ) Pozri rozsudky z 19. januára 2017, Komisia/Total a Elf Aquitaine ( C‑351/15 P , EU:C:2017:27 , bod 19 a citovaná judikatúra), a z 11. júna 2020, Komisia/Di Bernardo ( C‑114/19 P , EU:C:2020:457 , bod 55 a citovaná judikatúra).

( 84 ) Týmto bodom bolo vyhovené prvému žalobnému dôvodu spoločnosti CK Telecoms bez toho, aby sa rozhodlo o jeho šiestej a siedmej časti.

( 85 ) Týmto bodom bolo vyhovené len tretej, štvrtej a piatej časti tretieho žalobného dôvodu spoločnosti CK Telecoms.

( 86 ) Týmito bodmi bolo vyhovené šiestej časti tretieho žalobného dôvodu bez toho, aby sa rozhodlo o „ostatných častiach tohto žalobného dôvodu“, t. j. o jeho prvej, druhej a siedmej časti.