← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·2.9.2021

C-388/20

ECLI:EU:C:2021:691

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62020CC0388

62020CC0388

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

ATHANASIOS RANTOS

prednesené 2. septembra 2021 ( 1 )

Vec C‑388/20

Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände – Verbraucherzentrale Bundesverband eV

proti

Dr. August Oetker Nahrungsmittel KG

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011 – Poskytovanie informácií o potravinách spotrebiteľom – Článok 9 ods. 1 písm. l) – Výživové údaje – Článok 31 ods. 3 druhý pododsek – Výpočet energetickej hodnoty a množstva živín – Článok 33 ods. 2 druhý pododsek – Vyjadrenie na jednu porciu alebo konzumnú jednotku“

I. Úvod

1.

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu ustanovení nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom ( 2 ). Vnútroštátny súd sa konkrétne snaží zistiť, či a za akých podmienok je prípustné uvádzať na prednej strane obalu potraviny nepovinné informácie o výživovej hodnote, ktoré sa nevzťahujú na potravinu v stave pri predaji, ale na porcie tejto potraviny po príprave pomocou ďalších prísad.

2.

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände – Verbraucherzentrale Bundesverband eV (Spolková únia spotrebiteľských centier a združení, Nemecko, ďalej len „BVV“) a výrobcom potravín, spoločnosťou D r . August Oetker Nahrungsmittel KG (ďalej len „D r . Oetker“), ktorý sa týka súladu označenia výživovej hodnoty uvedeného na prednej strane obalu müsli (ďalej len „predmetný výrobok“) s požiadavkami na informácie o výživovej hodnote poskytované na dobrovoľnom základe a najmä s článkom 31 ods. 3 druhým pododsekom a článkom 33 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia č. 1169/2011.

3.

Súdny dvor už síce mal príležitosť vykladať nariadenie č. 1169/2011, ako aj smernice 2000/13/ES ( 3 ) a 90/496/EHS ( 4 ), ktoré toto nariadenie zrušilo, po prvýkrát sa však zameria na výklad ustanovení týkajúcich sa nepovinného označovania výživovej hodnoty potravín. ( 5 )

4.

V týchto návrhoch podporím názor, že nepovinné označenie výživovej hodnoty balenej potraviny, akým je označenie predmetného výrobku, ktorý sa pripravuje na konzumáciu rôznymi spôsobmi, nie je v súlade s požiadavkami stanovenými v nariadení č. 1169/2011, ak sú informácie o energetickej hodnote a množstve živín poskytnuté iba vo vzťahu k jednej forme prípravy a nevzťahujú sa aj na formu potraviny na 100 g v stave pri predaji.

II. Právny rámec

5.

Odôvodnenia 10, 17, 35, 37 a 41 nariadenia č. 1169/2011 uvádzajú:

„(10)

Široká verejnosť sa zaujíma o vzťah medzi stravovaním a zdravím a o výber vhodnej stravy, tak aby vyhovovala individuálnym potrebám. V Bielej knihe Komisie z 30. mája 2007 o stratégii riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe … sa poznamenalo, že označovanie výživovej hodnoty je jedným z významných spôsobov, ako možno informovať spotrebiteľov o zložení potravín a pomôcť im informovane si vyberať. V oznámení Komisie z 13. marca 2007 s názvom Stratégia spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013 – Posilniť postavenie spotrebiteľov, zlepšiť ich spokojnosť, účinne ich chrániť sa zdôraznilo, že kľúčovým faktorom účinnej hospodárskej súťaže, ako aj vytvorenia dobrých podmienok pre spotrebiteľov je skutočnosť, že spotrebitelia majú možnosť rozhodovať sa o výbere na základe informácií. Poznanie základných zásad výživy a primerané informácie o výživovej hodnote potravín by výrazne prispeli k tomu, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodovať na základe informácií. …

(17)

Prvotným dôvodom na vyžadovanie povinných informácií o potravinách by malo byť umožnenie spotrebiteľom identifikovať a vhodne využívať potraviny a vyberať si tie, ktoré vyhovujú ich individuálnym stravovacím potrebám. Na tento účel by mali prevádzkovatelia potravinárskych podnikov uľahčiť prístupnosť týchto informácií osobám so zrakovým postihnutím.

(35)

S cieľom uľahčiť porovnanie výrobkov v rôznych veľkostiach balenia je preto vhodné zachovať požiadavku povinne uvádzať výživové údaje na množstvá 100 g alebo 100 ml a prípadne povoliť dodatočné údaje na jednu porciu. Ak sú teda potraviny balené v jednotlivých porciách alebo konzumných jednotkách, malo by sa okrem vyjadrenia na 100 g alebo na 100 ml povoliť uvádzanie výživových údajov na porciu alebo konzumnú jednotku. Navyše s cieľom poskytnúť porovnateľné údaje týkajúce sa porcií alebo konzumných jednotiek by Komisia mala byť oprávnená prijať pravidlá o uvádzaní výživových údajov na porciu alebo na konzumnú jednotku v prípade konkrétnych kategórií potravín.

(37)

Keďže jedným z cieľov tohto nariadenia je poskytnúť konečnému spotrebiteľovi základ na rozhodovanie o výbere na základe informácií, je v tejto súvislosti dôležité zabezpečiť, aby konečný spotrebiteľ informáciám poskytnutým na označení ľahko rozumel. …

(41)

Ak poskytované informácie majú apelovať na priemerného spotrebiteľa a slúžiť na informačný účel, na ktorý sa uvádzajú, ako aj vzhľadom na bežnú úroveň znalostí o predmete výživy by mali byť jednoduché a ľahko zrozumiteľné. Uvádzanie jednej časti informácií o výživovej hodnote v hlavnom zornom poli, všeobecne známom ako predná strana balenia, a druhej časti na inej strane balenia, napríklad na zadnej strane, by mohlo spotrebiteľov mýliť. Výživové údaje by sa teda mali uvádzať v jednom zornom poli. Navyše sa na báze dobrovoľnosti najdôležitejšie informácie o výživovej hodnote môžu opakovať v hlavnom zornom poli s cieľom pomôcť spotrebiteľom, aby pri nakupovaní potravín ľahko rozoznali základné informácie o výživovej hodnote. Slobodný výber toho, ktoré informácie by sa mohli opakovať, by spotrebiteľov mohol mýliť. Preto je potrebné spresniť, ktoré informácie sa môžu opakovať.“

6.

Článok 9 tohto nariadenia, nazvaný „Zoznam povinných údajov“, obsahuje odsek 1 v tomto znení:

„V súlade s článkami 10 až 35 a okrem výnimiek obsiahnutých v tejto kapitole je povinné uvádzať tieto údaje:

l) výživové údaje.“

7.

Článok 30 uvedeného nariadenia, nazvaný „Obsah“, stanovuje:

„1. Povinné výživové údaje obsahujú tieto údaje:

a)

energetickú hodnotu a

b)

množstvo tuku, nasýtených mastných kyselín, sacharidov, cukrov, bielkovín a soli.

3. Ak sa na označení balených potravín uvádzajú povinné výživové údaje uvedené v odseku 1, môžu sa na ňom opakovať tieto informácie:

a)

energetická hodnota alebo

b)

energetická hodnota spolu s množstvami tukov, nasýtených mastných kyselín, cukrov a soli.

4. Odchylne od článku 36 ods. 1, ak sa na označení výrobkov uvedených v článku 16 ods. 4 uvádzajú výživové údaje, stačí, keď sa v ňom uvedie len energetická hodnota.

5. Bez toho, aby bol dotknutý článok 44, a odchylne od článku 36 ods. 1, ak sa na označení výrobkov uvedených v článku 44 ods. 1 uvádzajú výživové údaje, stačí, keď sa v nich uvedie len:

a)

energetická hodnota alebo

b)

energetická hodnota spolu s množstvami tukov, nasýtených mastných kyselín, cukrov a soli.

…“

8.

Článok 31 toho istého nariadenia, nazvaný „Výpočet“, v odseku 3 stanovuje:

„Energetická hodnota a množstvá živín uvedené v článku 30 ods. 1 až 5 musia zodpovedať hodnotám potravín pri predaji.

V príslušných prípadoch sa informácie môžu týkať potraviny po príprave, ak je uvedený dostatočne podrobný návod na prípravu a informácie sa týkajú potraviny pripravenej na konzumáciu.“

9.

Článok 32 nariadenia č. 1169/2011, nazvaný „Vyjadrenie na 100 g alebo 100 ml“, v odseku 2 stanovuje:

„Energetická hodnota a množstvo živín uvedené v článku 30 ods. 1 až 5 sa vyjadrujú na 100 g alebo na 100 ml.“

10.

Článok 33 tohto nariadenia, nazvaný „Vyjadrenie na jednu porciu alebo konzumnú jednotku“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1. Energetická hodnota a množstvo živín uvedené v článku 30 ods. 1 až 5 sa môžu v týchto prípadoch vyjadriť na jednu porciu a/alebo na konzumnú jednotku, ktorú spotrebiteľ ľahko spozná, ak je množstvo porcie alebo konzumnej jednotky uvedené na etikete a ak je počet porcií alebo konzumných jednotiek v balení uvedený:

a)

dodatočne k forme vyjadrenia na 100 g alebo na 100 ml uvedenej v článku 32 ods. 2;

b)

dodatočne k forme vyjadrenia na 100 g alebo na 100 ml uvedenej v článku 32 ods. 3, pokiaľ ide o množstvo vitamínov a minerálnych látok;

c)

dodatočne k forme vyjadrenia na 100 g alebo na 100 ml uvedenej v článku 32 ods. 4 alebo namiesto nej.

2. Odchylne od článku 32 ods. 2 v prípadoch uvedených v článku 30 ods. 3 písm. b) sa môže množstvo živín a/alebo percentuálny podiel referenčných príjmov uvedených v prílohe XIII časti B vyjadriť len na jednu porciu alebo konzumnú jednotku.

Ak sú množstvá živín vyjadrené iba na jednu porciu alebo konzumnú jednotku v súlade s prvým pododsekom, energetická hodnota sa vyjadrí na 100 g alebo na 100 ml a na jednu porciu alebo konzumnú jednotku.“

III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

11.

D r . Oetker je nemecký potravinársky podnik, ktorý vyrába a predáva müsli pod názvom „D r . Oetker Vitalis Knuspermüsli Schoko+Keks“ (chrumkavé müsli s čokoládou a sušienkami). Obal tohto výrobku tvorí kartónová škatuľa v tvare kvádra.

12.

Na tomto obale sú uvedené nasledujúce výživové údaje:

Na bočnej strane obalu (úzka strana kartónu) pod názvom „Informácia o výživovej hodnote“ sú uvedené údaje o energetickej hodnote a množstvách tukov, nasýtených mastných kyselín, sacharidov, cukrov, bielkovín a soli, a to jednak na 100 g výrobku v stave pri predaji a jednak na jednu porciu 40 g müsli pripraveného s 60 ml mlieka s obsahom tuku 1,5 % (ďalej len „porcia výrobku po príprave“).

Na prednej strane obalu (hlavné zorné pole kartónu) sú zopakované údaje o energetickej hodnote a množstvách tukov nasýtených mastných kyselín, cukrov a soli zodpovedajúce len porcii výrobku po príprave.

13.

BVV sa domnieva, že označenie výživovej hodnoty predmetného výrobku porušuje ustanovenia o výživových údajoch upravené v nariadení č. 1169/2011. D r . Oetker podľa nej porušila článok 33 tohto nariadenia v spojení s jeho článkami 30 a 32, lebo na prednej strane predmetného výrobku nie je energetická hodnota uvedená na porciu výrobku v stave pri predaji (teda 1880 kJ), ale len na porciu výrobku po príprave (teda 872 kJ). Na tomto základe BVV vyzvala spoločnosť D r . Oetker v podstate k tomu, aby sa pod hrozbou pokuty zaviazala k zdržaniu sa takéhoto označenia.

14.

Keďže táto výzva zostala bez odozvy, BVV podala žalobu na Landgericht Bielefeld (Krajinský súd Bielefeld, Nemecko), ktorý rozsudkom z 8. augusta 2018 vyhovel tejto žalobe a rozhodol jednak, že označenie na prednej strane obalu predmetného výrobku nie je v súlade s článkom 33 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia č. 1169/2011 v rozsahu, v akom neuvádza energetickú hodnotu na jednu porciu výrobku v stave pri predaji, a jednak, že článok 31 ods. 3 druhý pododsek tohto nariadenia sa neuplatňuje, lebo v prejednávanej veci chýbajú „veľmi dôležité etapy spracovania“.

15.

D r . Oetker podala odvolanie, na základe ktorého Oberlandesgericht Hamm (Vyšší krajinský súd Hamm, Nemecko) rozsudkom z 13. júna 2019 zrušil uvedený rozsudok a zamietol žalobu BVV.

16.

Podľa tohto súdu je údaj o energetickej hodnote na porciu predmetného výrobku po príprave dostačujúci. Na jednej strane článok 33 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 1169/2011 neukladá povinnosť uvádzať na prednej strane obalu potravinového výrobku popri už uvedených informáciách o výživovej hodnote aj údaj o energetickej hodnote výrobku v stave pri predaji. Povinné výživové údaje upravené v článku 30 ods. 1 tohto nariadenia sú totiž uvedené na bočnej strane obalu predmetného výrobku a nie sú predmetom sporu. Údaje uvedené na prednej strane obalu sú teda opakovanými informáciami v zmysle článku 30 ods. 3 písm. b) uvedeného nariadenia. V takom kontexte, keď sú energetická hodnota a množstvá živín vyjadrené v týchto opakovaných informáciách len na jednu porciu, podľa článku 33 ods. 2 druhého pododseku tohto nariadenia musí byť energetická hodnota vyjadrená na 100 g potraviny po príprave. Na druhej strane z článku 31 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1169/2011 vyplýva, že údaj o energetickej hodnote môže byť uvedený aj vo vzťahu k potravine po príprave, ak je – tak ako v prejednávanej veci – uvedený dostatočne podrobný návod na prípravu a informácie sa týkajú potraviny pripravenej na konzumáciu. Okrem toho toto nariadenie neobsahuje skutočnosti, ktoré by podporovali názor Landgericht Bielefeld (Krajinský súd Bielefeld), podľa ktorého pojem „príprava“ v zmysle tohto ustanovenia treba chápať tak, že zahŕňa „veľmi dôležité etapy spracovania“, akými sú varenie alebo ohrievanie.

17.

BVV podala proti rozsudku Oberlandesgericht Hamm (Vyšší krajinský súd Hamm) opravný prostriedok „Revision“ na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

18.

Podľa vnútroštátneho súdu výsledok konania o tomto opravnom prostriedku „Revision“ závisí od toho, či sa článok 31 ods. 3 a článok 33 ods. 2 nariadenia č. 1169/2011 majú vykladať v tom zmysle, že v prípade, o aký ide vo veci samej, je zakázané uvádzať na prednej strane obalu na propagačné účely informácie o výživovej hodnote na jednu porciu potraviny po príprave bez toho, aby bola uvedená aj energetická hodnota na 100 g tejto potraviny v stave pri predaji.

19.

Za týchto podmienok Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 31 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 1169/2011 vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa uplatňuje len na potraviny, ktoré si vyžadujú prípravu a pre ktoré je vopred stanovený spôsob prípravy?

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Vzťahuje sa slovné spojenie ‚na 100 g‘ uvedené v článku 33 ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 1169/2011 len na 100 gramov výrobku v stave pri predaji, alebo – prinajmenšom tiež – na 100 gramov potraviny po príprave?“

20.

Písomné pripomienky predložili účastníci konania vo veci samej, ako aj Európska komisia. Súdny dvor rozhodol, že v súlade s článkom 76 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku vo veci rozhodne bez pojednávania.

IV. Analýza

A.

Úvodné pripomienky

21.

Tieto prejudiciálne otázky sa týkajú požiadaviek na označovanie výživovej hodnoty potravín stanovených nariadením č. 1169/2011. Vzhľadom na technickú povahu predmetnej právnej úpravy považujem za užitočné uviesť na úvod prehľad príslušných právnych predpisov (časť 1), čo umožní lepšie pochopiť označenie výživovej hodnoty predmetného výrobku a položené otázky (časť 2).

1. Relevantný právny rámec

a) Genéza a sledované ciele

22.

Právny rámec upravujúci označovanie potravín bol vymedzený smernicou 79/112/EHS ( 6 ), ktorá mala stanoviť spoločné pravidlá „s cieľom podporiť fungovanie spoločného trhu“ [ neoficiálny preklad ], keďže rozdiely medzi vnútroštátnymi pravidlami boli vnímané ako prekážka voľného pohybu potravinových výrobkov medzi členskými štátmi. ( 7 ) Aj keď hlavným cieľom tejto smernice bolo odstrániť takéto prekážky, normotvorca tiež uznal, že takéto pravidlá musia byť založené „v prvom rade na potrebe informovať a chrániť spotrebiteľov“ ( 8 ). Túto potrebu zopakovala ( 9 ) a upevnila ( 10 ) smernica 2000/13, ktorá kodifikovala a zrušila viackrát podstatným spôsobom zmenenú a doplnenú smernicu 79/112. ( 11 )

23.

Až po zjednotení a kodifikácii právnych predpisov v oblasti označovania potravín v jednom texte, a to v nariadení č. 1169/2011 ( 12 ), normotvorca Únie uviedol, že táto právna úprava slúži „záujmom vnútorného trhu tým, že zjednoduší právne predpisy, zabezpečí právnu istotu a odbúra administratívne zaťaženie, ako aj záujmom občanov tým, že vyžaduje jasné, zrozumiteľné a čitateľné označovanie potravín“ ( 13 ). Predmet tohto nariadenia bol totiž definovaný tak, že predovšetkým poskytuje „základ zaistenia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa vo vzťahu k informáciám o potravinách“ a ustanovuje „prostriedky, ktoré zaručujú právo spotrebiteľov na informácie, a postupy poskytovania informácií o potravinách“ ( 14 ). V tomto kontexte článok 3 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje, že jedným zo „všeobecných cieľov“ uvedeného nariadenia je zabezpečenie „vysokej úrovne ochrany zdravia a záujmov spotrebiteľov tak, že sa konečným spotrebiteľom poskytuje základ na rozhodovanie o výbere na základe informácií a na bezpečné používanie potravín najmä so zreteľom na zdravotné, hospodárske, environmentálne, sociálne a etické aspekty“ ( 15 ).

24.

Pravidlá týkajúce sa poskytovania informácií o potravinách je teda potrebné preskúmať práve s prihliadnutím na pôvodný cieľ hladkého fungovania vnútorného trhu, ale v prejednávanej veci predovšetkým na cieľ ochrany zdravia spotrebiteľov.

b) Povinné a nepovinné údaje o potravinách

25.

Hneď na úvod treba uviesť, že nariadenie č. 1169/2011 rozlišuje dva typy údajov: jednak „povinné informácie“, ktoré sú definované ako „údaje, ktorých poskytovanie konečnému spotrebiteľovi sa vyžaduje v predpisoch Únie“ ( 16 ), a jednak „nepovinné informácie“, ktoré sa poskytujú, ako vyplýva z ich názvu, na dobrovoľnom základe. ( 17 )

26.

Cieľom povinných informácií je umožniť spotrebiteľom identifikovať a vhodne využívať potraviny a vyberať si tie, ktoré vyhovujú ich individuálnym stravovacím potrebám. ( 18 ) Podrobné ustanovenia upravujúce tieto povinné informácie sú uvedené v kapitole IV nariadenia č. 1169/2011. ( 19 ) Zoznam povinne uvádzaných údajov o potravinách je stanovený v článku 9 ods. 1 tohto nariadenia a v rámci rôznych typov informácií uvádza v bode l) „výživové údaje“. Tie musia byť v súlade s osobitnými ustanoveniami kapitoly IV oddielu 3 a najmä s článkami 29 až 35 uvedeného nariadenia. ( 20 )

27.

Cieľom nepovinných informácií je najmä umožniť výrobcom, ktorí tak chcú urobiť, upriamiť pozornosť spotrebiteľov na vlastnosti svojho výrobku, ( 21 ) alebo pomôcť spotrebiteľom, aby pri nakupovaní potravín ľahko rozoznali základné informácie o výživovej hodnote tým, že v hlavnom zornom poli obalu zopakujú najdôležitejšie povinné informácie o výživovej hodnote. ( 22 ) Normotvorca Únie sa domnieval, že takéto údaje musia aj napriek tejto nepovinnej povahe rovnako spĺňať harmonizované kritériá. ( 23 ) Dôvody takejto harmonizácie sa líšia v závislosti od typu nepovinnej informácie. Napríklad pokiaľ ide o opakovanie informácií o výživovej hodnote, keby sa ponechala voľnosť výberu informácií, ktoré sa môžu opakovať, spotrebitelia by mohli byť dezorientovaní ( 24 ) alebo dokonca uvedení do omylu. ( 25 )

28.

Z týchto dôvodov bolo harmonizované aj uvádzanie nepovinných informácií. Hoci tento aspekt označovania upravujú hlavne ustanovenia kapitoly V nariadenia č. 1169/2011, ktorá má názov „Nepovinné informácie o potravinách“, tieto ustanovenia odkazujú na ustanovenia kapitoly IV, ako aj kapitoly III a najmä na článok 7 tohto nariadenia, ktorého predmetom sú „čestné informačné postupy“. Informácie o potravinách poskytované na dobrovoľnom základe totiž jednak musia spĺňať požiadavky stanovené pre povinné informácie v kapitole IV oddieloch 2 a 3, teda v „podrobných ustanoveniach“ a ustanoveniach upravujúcich „výživové údaje“ ( 26 ), a jednak nesmú uvádzať spotrebiteľov do omylu, nesmú byť nejednoznačné ani mätúce pre spotrebiteľa a podľa potreby musia byť založené na relevantných vedeckých údajoch. ( 27 )

c) Označovanie výživovej hodnoty potravín

29.

Jedným z rôznych povinných údajov uvedených v článku 9 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011 sú „výživové údaje“ ( 28 ). Technickú povahu pravidiel týkajúcich sa „výživových údajov“, ktoré poznáme aj pod názvom „označovanie výživovej hodnoty“ ( 29 ), zdôrazňuje skutočnosť, že ide o jediný údaj, ktorému je venovaná celá jedna časť kapitoly IV tohto nariadenia, konkrétne oddiel 3 ( 30 ), ktorý v podstate kodifikuje ustanovenia smernice 90/496.

30.

Tieto podrobné ustanovenia oddielu 3 upravujú obsah týchto údajov, ich prezentáciu, ako aj výpočet energetickej hodnoty. Práve tieto pravidlá sú predmetom sporu vo veci samej.

31.

Po prvé, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa obsahu označovania výživovej hodnoty, nariadenie č. 1169/2011 rozlišuje medzi „povinnými“ výživovými údajmi a „opakovanými“ výživovými údajmi, pričom druhé uvedené predstavujú osobitnú kategóriu nepovinných údajov. ( 31 )

32.

Na jednej strane podľa článku 30 ods. 1 tohto nariadenia povinné výživové údaje musia zahŕňať energetickú hodnotu a množstvo tukov, nasýtených mastných kyselín, sacharidov, cukrov, bielkovín a soli.

33.

Na druhej strane podľa článku 30 ods. 3 uvedeného nariadenia prevádzkovateľ potravinárskeho podniku môže v prípade, ak ide o označenie balenej potraviny, rozhodnúť, že okrem povinných výživových údajov zopakuje buď energetickú hodnotu potraviny [písm. a)], alebo všetky najdôležitejšie informácie obsiahnuté v povinných výživových údajoch, ( 32 ) t. j. všetky tieto údaje s výnimkou sacharidov a bielkovín [písm. b)]. Možnosť zopakovať tieto údaje má za cieľ pomôcť spotrebiteľom, aby pri nakupovaní potravín ľahko rozoznali základné informácie o výživovej hodnote. ( 33 )

34.

Po druhé, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa prezentácie označenia výživových údajov, z ustanovení nariadenia č. 1169/2011 vyplýva, že povinné údaje rovnako ako napokon všetky ostatné povinné informácie musia byť uvedené na nápadnom mieste tak, aby boli ľahko viditeľné a jasne čitateľné. ( 34 ) Okrem toho povinné výživové údaje sa musia uvádzať v rovnakom zornom poli – ktoré je definované ako „všetky plochy balenia, ktoré sú čitateľné z jedného uhla pohľadu“ ( 35 ) – v zrozumiteľnej podobe a, ak to priestor dovoľuje, v podobe tabuľky s číslami pod sebou. ( 36 )

35.

Opakované nepovinné údaje rovnako ako všetky ostatné nepovinné údaje sa nesmú zobrazovať na úkor priestoru, ktorý je k dispozícii pre povinné informácie. ( 37 ) V praxi sa pritom, tak ako v prejednávanej veci, zvyčajne uvádzajú v hlavnom zornom poli (predná strana obalu) ( 38 ) v príslušnej veľkosti písma. ( 39 )

36.

Po tretie, pokiaľ ide o metódu výpočtu energetickej hodnoty a množstva živín vo výživových údajoch, podľa článku 32 ods. 2 nariadenia č. 1169/2011 tieto údaje majú byť v zásade vyjadrené na 100 g alebo na 100 ml. Účelom tohto pravidla je, že spotrebiteľ musí byť schopný porovnať informácie o výživovej hodnote podobných výrobkov zobrazené na baleniach rôznych veľkostí ( 40 ), a platí bez ohľadu na to, či ide o povinné alebo nepovinné výživové údaje, keďže toto ustanovenie sa vzťahuje najmä na výživové údaje uvádzané podľa článku 30 ods. 1 a 3 tohto nariadenia. Okrem toho výživové údaje sa v zásade vzťahujú na potravinu v stave „pri predaji“ ( 41 ) alebo „v príslušných prípadoch“ na potravinu „po príprave“, ak je uvedený dostatočne podrobný návod na prípravu a informácie sa týkajú potraviny pripravenej na konzumáciu ( 42 ).

2. Označenie výživovej hodnoty predmetného výrobku

37.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považujem za užitočné uviesť nasledujúce objasnenia týkajúce sa označenia výživovej hodnoty predmetného výrobku.

38.

V prvom rade treba konštatovať, že prejudiciálne otázky sa netýkajú povinných výživových údajov. Medzi účastníkmi konania vo veci samej je nesporné, že tieto údaje sú v súlade s ustanoveniami nariadenia č. 1169/2011. Povinné označenie výživovej hodnoty na obale predmetného výrobku totiž jednak obsahuje energetickú hodnotu ( 43 ) a množstvo tukov, nasýtených mastných kyselín, sacharidov, cukrov, bielkovín a soli ( 44 ) a jednak uvádza tieto informácie v rovnakom zornom poli ( 45 ), konkrétne na bočnej strane obalu vo forme tabuľky. ( 46 )

39.

Ďalej, pokiaľ ide o opakované výživové údaje, medzi účastníkmi konania vo veci samej je nesporné, že v prípade balenej potraviny, ktorej označenie obsahuje povinné výživové údaje, môžu byť na dobrovoľnom základe na prednej strane obalu zopakované údaje o energetickej hodnote a množstvách tukov, nasýtených mastných kyselín, cukrov a soli ( 47 ) v inej podobe, než v akej sú uvedené povinné výživové údaje. ( 48 ) Súlad s ustanoveniami nariadenia č. 1169/2011 sa spochybňuje výlučne vo vzťahu k výpočtu a vyjadreniu energetickej hodnoty a množstva živín uvedených v opakovaných výživových údajoch na prednej strane obalu a spor sa týka najmä otázky, či sa tieto opakované údaje môžu vzťahovať iba na potravinu po príprave.

B.

O prvej prejudiciálnej otázke

40.

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 31 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 1169/2011 vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa uplatňuje len na potraviny, ktorých konzumácia si vyžaduje prípravu a pre ktoré je predpísaný jediný spôsob prípravy.

41.

Táto otázka je relevantná pre vyriešenie sporu, lebo ako uvádza vnútroštátny súd, predmetný výrobok sa môže pripravovať rôznymi spôsobmi, a to pridaním mlieka, jogurtu alebo tvarohu, ako aj ovocnej šťavy, či dokonca ovocia, džemu alebo medu.

42.

Inak povedané, Súdny dvor má rozhodnúť, či v prípade, keď existujú rôzne spôsoby prípravy potraviny, prípadne pomocou rôznych prísad, sa výživové údaje dobrovoľne zopakované na prednej strane obalu môžu vzťahovať len na jeden z týchto spôsobov prípravy.

43.

Podľa článku 31 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1169/2011 sa „v príslušných prípadoch“ môžu poskytnúť informácie o výživovej hodnote „potraviny po príprave“ namiesto potraviny v stave „pri predaji“ ( 49 ), „ak je uvedený dostatočne podrobný návod na prípravu a informácie sa týkajú potraviny pripravenej na konzumáciu“. Toto ustanovenie preberá obsah článku 6 ods. 4 smernice 90/496.

44.

Hneď na úvod uvádzam, že tento výklad musí zohľadňovať nielen znenie tohto ustanovenia, ale aj jeho kontext a cieľ sledovaný príslušnou právnou úpravou. ( 50 )

45.

V prvom rade, pokiaľ ide o znenie článku 31 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1169/2011, rovnako ako vnútroštátny súd konštatujem, že znenie tohto ustanovenia neuvádza nijaké skutočnosti, ktoré by mohli poskytnúť jasnú a jednoznačnú odpoveď. Z doslovného výkladu totiž možno vyvodiť len nasledujúce zistenia.

46.

Po prvé výraz „potravina po príprave“ predpokladá, že potravinu, na ktorú sa vzťahuje článok 31 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 1169/2011, možno pripravovať. Toto ustanovenie sa teda nevzťahuje na potraviny, ktoré na účely konzumácie nevyžadujú nijakú prípravu (napríklad čokoládová tyčinka). Müsli, o ktoré ide v prejednávanom prípade, sa pritom môže konzumovať aj bez prípravy. Dalo by sa teda tvrdiť, že müsli nie je potravinou, na ktorú sa vzťahuje uvedené ustanovenie, keďže toto ustanovenie by sa malo vzťahovať len na potraviny, ktorých konzumácia si nutne vyžaduje prípravu. Zo znenia tohto ustanovenia však zjavne nevyplýva takýto striktný prístup. Pre uplatniteľnosť tohto ustanovenia totiž nie je rozhodujúci ani spôsob prípravy, ani jej dôležitosť.

47.

Po druhé podotýkam, že použitie výrazu „v príslušných prípadoch“, ktorým sa článok 31 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 1169/2011 začína, preukazuje, že toto ustanovenie sa nevzťahuje na všetky potraviny, ktoré sa môžu pripravovať na účely konzumácie, takže informácie o výživovej hodnote stanovené na základe uvedeného ustanovenia nemusia byť povinne uvedené.

48.

Po tretie podmienka, že „je uvedený dostatočne podrobný návod na prípravu“, môže svedčiť v prospech uplatnenia druhého pododseku odseku 3 článku 31 bez ohľadu na množstvo spôsobov prípravy potraviny, keďže táto podmienka by dávala menší zmysel, keby sa toto ustanovenie uplatňovalo len na potraviny, pri ktorých existuje jediný spôsob prípravy. Takýto opis je síce bezpochyby menej nevyhnutný, ak existuje jediný spôsob prípravy potraviny, vzhľadom na cieľ spočívajúci v informovaní spotrebiteľa sa však domnievam, že takýto opis je predsa len odôvodnený, keďže je potrebný na správne použitie výrobku.

49.

V druhom rade z kontextu článku 31 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1169/2011 vyplýva, že pojem „potravina po príprave“ v zásade zahŕňa všetky „potraviny určené konečnému spotrebiteľovi“ ( 51 ). Hoci sa toto nariadenie uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na označovanie upravené osobitnými ustanoveniami Únie týkajúcimi sa určitých potravín ( 52 ), vo vzťahu k informáciám týkajúcim sa výpočtu a prezentácie výživových údajov uvádzaných na prednej strane obalu nebol prijatý nijaký osobitný predpis. ( 53 ) Okrem toho poznamenávam, že nariadenie č. 1169/2011 neobsahuje nijaké skutočnosti na podporu názoru, že pod pojmom „príprava“ v zmysle tohto nariadenia treba chápať výlučne „veľmi dôležité etapy spracovania“, ako sú varenie alebo ohrievanie, keďže tento výraz nie je v uvedenom nariadení definovaný ani opísaný.

50.

Z toho vyplýva, že doslovný a kontextuálny výklad neposkytuje jednoznačnú odpoveď na otázku, či sa článok 31 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 1169/2011 vzťahuje len na potraviny, ktoré majú vopred stanovený jediný spôsob prípravy, alebo aj na potraviny – ako sú müsli – ktoré možno pripravovať rôznymi spôsobmi, najmä pomocou ďalších prísad. Odpoveď a najmä zmysel výrazu „v príslušných prípadoch“, ktorý nesporne ponecháva priestor na právnu úvahu, teda možno nájsť len s prihliadnutím na teleologický výklad.

51.

Pokiaľ teda ide v treťom rade o cieľ sledovaný článkom 31 ods. 3 druhým pododsekom nariadenia č. 1169/2011, hneď na úvod uvádzam, že tento cieľ treba posúdiť s prihliadnutím tak na účel tohto ustanovenia, ako aj na ciele príslušnej právnej úpravy, a najmä na cieľ, ktorým je umožniť spotrebiteľom rozhodovať sa na základe informácií a bezpečne používať potraviny najmä so zreteľom na zdravotné aspekty. ( 54 )

52.

Poznamenávam, že účel článku 31 vyplýva z odôvodnení 35 a 41 nariadenia č. 1169/2011. Odôvodnenie 35 stanovuje, že cieľom ustanovení týkajúcich sa uvádzania výživových údajov na 100 g alebo na 100 ml je „uľahčiť porovnanie výrobkov v rôznych veľkostiach balenia“. Toto odôvodnenie okrem toho spresňuje, že „okrem vyjadrenia na 100 g alebo na 100 ml“ sú „prípadne“ povolené aj „dodatočné údaje na jednu porciu“, „ak sú… potraviny balené v jednotlivých porciách alebo konzumných jednotkách“.

53.

V odôvodnení 41 tohto nariadenia sa uvádza, že ak majú poskytované informácie o výživovej hodnote „apelovať na priemerného spotrebiteľa a slúžiť na informačný účel, na ktorý sa uvádzajú,… by mali byť jednoduché a ľahko zrozumiteľné“ a že „sa na báze dobrovoľnosti najdôležitejšie informácie o výživovej hodnote môžu opakovať v hlavnom zornom poli s cieľom pomôcť spotrebiteľom, aby pri nakupovaní potravín ľahko rozoznali základné informácie o výživovej hodnote“.

54.

Práve so zreteľom na tieto dva účely, ktoré sú vnútorne prepojené – t. j. uľahčiť porovnanie potravín a informovať spotrebiteľov – možno uplatniť (a vysvetliť vzájomný vzťah medzi) obomi pododsekmi článku 31 ods. 3 nariadenia č. 1169/2011.

55.

Po prvé na uľahčenie porovnania energetických hodnôt a množstva živín je v zásade potrebné, aby sa tieto hodnoty vzťahovali na potravinu v stave pri predaji (prvý pododsek). Ak je pritom potravina pripravená na konzumáciu až po príprave zahŕňajúcej pridanie ďalších prísad, na uľahčenie jej porovnania so zodpovedajúcou potravinou iného výrobcu môžu výživové údaje odkazovať na potravinu po príprave (druhý pododsek).

56.

Ak sa však potravina dá pripraviť rôznymi spôsobmi, v tomto druhom prípade informácie o energetickej hodnote a množstvách živín potraviny po príprave, ktoré sa vzťahujú na spôsob prípravy navrhnutý výrobcom, spravidla neumožňujú porovnanie so zodpovedajúcimi potravinami iných výrobcov, v prípade ktorých sa výživové údaje môžu zakladať na odlišnom spôsobe prípravy.

57.

Napríklad v prejednávanej veci je nesporné, že müsli možno pripraviť rôznymi spôsobmi s použitím ďalších prísad, ktorých obsah cukru alebo tuku môže byť rozdielny. Výživové údaje založené na danom návrhu na prípravu – akým je v prejednávanej veci pridanie 60 ml mlieka s obsahom tuku 1,5 % – teda predstavujú len jeden z možných variantov, ktorý neposkytuje všeobecné údaje o výživových hodnotách výrobku pripraveného na konzumáciu a neumožňuje porovnať výživové hodnoty s rovnocennými výrobkami iných výrobcov najmä preto, že pomer množstva potraviny a množstva ďalšej prísady si v skutočnosti zvolí spotrebiteľ podľa svojej chuti.

58.

Z toho vyplýva jednak, že prípadný výpočet energetickej hodnoty a množstva živín výrobku, ktorý možno už z jeho podstaty pripraviť rôznymi spôsobmi, bude svojvoľný a bude sa líšiť v závislosti od spôsobu prípravy, a jednak a contrario , že porovnateľnosť energetickej hodnoty a množstva živín takéhoto výrobku možno zabezpečiť len vtedy, ak sa informácie vzťahujú na potravinu v stave pri predaji, ako stanovuje článok 31 ods. 3 prvý pododsek nariadenia č. 1169/2011.

59.

Ak sa pritom na základe účelu porovnateľnosti dospeje k záveru, že potraviny, ktoré možno pripraviť rôznymi spôsobmi, majú byť vylúčené z pôsobnosti článku 33 ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 1169/2011, zostáva určiť, na ktoré potraviny vyžadujúce si prípravu sa toto ustanovenie uplatňuje.

60.

V tejto súvislosti na základe výkladu a contrario sa vyššie skúmané potraviny líšia od potravín, ktoré je možné pripraviť na konzumáciu len jediným vopred stanoveným spôsobom prípravy, ako sú napríklad dehydrovaná polievka v prášku, v prípade ktorej je v rámci jediného návodu na použitie vopred stanovené množstvo pridávanej vody a dĺžka varenia, puding v prášku alebo tiež hotové výrobky (napríklad ravioli). Tieto potraviny sú charakteristické tým, že môžu byť rozumne pripravené na konzumáciu iba jediným odporúčaným spôsobom, čo umožňuje priame porovnanie s podobnými potravinami. Je pravda, že takéto porovnanie nebude vždy úplne rovnocenné, a to najmä preto, že výživové hodnoty ďalších prísad sa môžu líšiť. Prvok svojvoľnosti takéhoto porovnania sa mi však zdá byť určite obmedzený.

61.

Po druhé z hľadiska informačného účelu výživových údajov z článku 7 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011 vyplýva, že informácie o potravinách nesmú uvádzať spotrebiteľa do omylu, najmä pokiaľ ide o charakteristiky potraviny a hlavne jej charakter a vlastnosti. ( 55 ) Odsek 2 tohto ustanovenia stanovuje, že „informácie o potravinách musia byť presné, jasné a ľahko zrozumiteľné pre spotrebiteľa“ ( 56 ).

62.

V tejto súvislosti po prvé konštatujem, že z hľadiska informačného účelu nie je vzhľadom na svojvoľnú a premenlivú povahu výpočtu vyššie uvedených výživových hodnôt ľahké určiť, v čom je v prejednávanej veci prezentácia opakovaných informácií o výživovej hodnote potraviny po príprave užitočná pre spotrebiteľa, a to tým menej s ohľadom na skutočnosť, že povinné výživové údaje sú vizuálne odsunuté do úzadia. Okrem toho na účely zaistenia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov vo vzťahu k informáciám a s ohľadom na rozdiely v ich vnímaní ( 57 ) musia byť informácie o potravinách, ako uviedol Súdny dvor, správne, neutrálne a objektívne ( 58 ). Tieto informácie by však nemali takéto atribúty, keby si výrobcovia potravín, ktoré možno pripraviť rôznymi spôsobmi, vyberali formu, ktorá im najviac vyhovuje, najmä formu uvádzania najnižšej energetickej hodnoty. Takýto postup by nebol neutrálny ani objektívny.

63.

Po druhé nepovinné výživové údaje, ktoré v rámci opakovaných výživových údajov neuvádzajú energetickú hodnotu na 100 g potraviny v stave pri predaji, by mohli uvádzať spotrebiteľov do omylu aj napriek tomu, že táto hodnota je uvedená v rámci povinných výživových údajov, najmä ak ostatní výrobcovia systematicky uvádzajú v opakovaných výživových údajoch energetickú hodnotu na 100 g výrobku v stave pri predaji. V takom prípade by totiž bolo možné sledovať významné rozdiely medzi hodnotami. Ako príklad uvádzam, že energetická hodnota predmetného výrobku na jednu porciu výrobku v stave pri predaji je 1880 kJ, zatiaľ čo energetická hodnota jednej porcie výrobku po príprave je 872 kJ.

64.

V rámci rozdelenia právomocí medzi vnútroštátne súdy a Úniu pritom Súdnemu dvoru v zásade neprináleží, aby rozhodoval o otázke, či označenie niektorých výrobkov môže uviesť kupujúceho alebo spotrebiteľa do omylu, alebo aby posudzoval otázku prípadnej klamlivej povahy výživových údajov. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby preskúmal všetky rôzne prvky tvoriace označenie s cieľom určiť, či takýto spotrebiteľ môže byť uvedený do omylu, pokiaľ ide o výživové hodnoty predmetného výrobku. Súdny dvor však môže pri rozhodovaní o prejudiciálnej otázke prípadne poskytnúť spresnenia s cieľom usmerniť vnútroštátny súd v jeho rozhodnutí. ( 59 )

65.

V prvom rade na posúdenie toho, či môže určité označenie uvádzať kupujúceho do omylu, sa vnútroštátny súd musí v súvislosti s týmto označením predovšetkým oprieť o predpokladané očakávanie priemerného, riadne informovaného a primerane pozorného a obozretného spotrebiteľa, pokiaľ ide okrem iného o vlastnosť spojenú s potravinou, pričom podstatné je neuviesť spotrebiteľa do omylu a neuviesť ho do mylného presvedčenia, že vlastnosti výrobku sú iné ako v skutočnosti. ( 60 )

66.

Ďalej vzhľadom na to, že účelom možnosti zopakovania výživových údajov na prednej strane obalu je práve pomôcť spotrebiteľom, aby pri nakupovaní potravín ľahko rozoznali základné informácie o výživovej hodnote, treba vychádzať z predpokladu, že priemerný spotrebiteľ si ako prvé prečíta skôr opakované informácie o výživovej hodnote uvedené na prednej strane balenia než povinné informácie uvedené na bočnej strane. ( 61 )

67.

Napokon je potrebné zohľadniť skutočnosť, že výrobcovia potravín majú záujem na tom, aby ich výrobky vyzerali z hľadiska výživových údajov čo najzdravšie, a teda majú záujem na stanovení výživových hodnôt, ako sú obsah cukru a kalorická hodnota, na čo najnižšej úrovni. V rámci opakovaných výživových údajov môžu byť totiž energetické výživové hodnoty na 100 g výrobku nižšie ako hodnoty na 100 g toho istého výrobku v stave pri predaji, ak sú výživové hodnoty prísad použitých pri príprave nižšie ako výživové hodnoty predmetnej potraviny. Keby sa pripustilo, že na takú potravinu, akou je predmetný výrobok, sa môže vzťahovať článok 31 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1169/201, hrozilo by rozšírenie kategórie potravín, ktorých sa toto ustanovenie môže týkať. Takéto rozšírenie by nebolo vhodné, lebo uvedené ustanovenie, ktoré obvykle predstavuje výnimku, by sa mohlo stať pravidlom, keďže každú potravinu možno pripraviť tým či oným spôsobom.

68.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku tak, že článok 31 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 1169/2011 sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa uplatňuje len na potraviny, ktoré si vyžadujú prípravu a pre ktoré je vopred stanovený jediný spôsob prípravy.

C.

O druhej prejudiciálnej otázke

69.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku sa vnútroštátny súd svojou druhou otázkou v podstate pýta, či sa výraz „na 100 g“ uvedený v článku 33 ods. 2 druhom pododseku nariadenia č. 1169/2011 vzťahuje len na 100 g výrobku v stave pri predaji, alebo sa prinajmenšom tiež vzťahuje na 100 g potraviny po príprave.

70.

Vzhľadom na navrhnutú odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku nepovažujem za potrebné odpovedať na túto druhú otázku. Nasledujúcu analýzu teda uvediem len pre úplnosť, a to pre prípad, že by Súdny dvor považoval za potrebné na ňu odpovedať.

71.

Hneď na úvod pripomínam, že článok 33 ods. 2 prvý pododsek nariadenia č. 1169/2011 stanovuje výnimku z pravidla, že množstvo živín musí byť vyjadrené na 100 g alebo na 100 ml. Podľa tohto ustanovenia je v rámci nepovinných informácií, ktoré v hlavnom zornom poli opakovane uvádzajú energetickú hodnotu, ako aj množstvá tukov, nasýtených mastných kyselín, cukrov a soli, ( 62 ) možné vyjadriť množstvá týchto živín „len na jednu porciu alebo konzumnú jednotku“. Podľa druhého pododseku toho istého ustanovenia však v takom prípade musí byť energetická hodnota vyjadrená aj na 100 g alebo 100 ml aj na jednu porciu alebo konzumnú jednotku. Na uplatnenie tejto výnimky musia byť splnené podmienky, ktorými článok 33 ods. 1 tohto nariadenia podmieňuje právo vyjadriť výživové hodnoty na jednu porciu alebo konzumnú jednotku, a to podmienky, že „je množstvo porcie alebo konzumnej jednotky uvedené na etikete a je počet porcií alebo konzumných jednotiek v balení uvedený“ ( 63 ).

72.

Keby mal Súdny dvor v prejednávanej veci odpovedať na prvú otázku záporne, znamenalo by to, že opakované výživové údaje predmetného výrobku by boli na základe článku 31 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1169/2011 povolené a že D r . Oetker by mala len povinnosť poskytnúť informácie o výživovej hodnote uvedené v článku 30 ods. 1 až 5 tohto nariadenia vzťahujúce sa na potravinu po príprave. Podľa článku 32 ods. 2 uvedeného nariadenia by tieto opakované informácie o výživovej hodnote mali byť vyjadrené na 100 g alebo 100 ml výrobku po príprave. Okrem toho na základe článku 33 ods. 1 písm. a) tohto nariadenia by D r . Oetker mohla tiež za podmienok stanovených v tomto ustanovení vyjadriť energetickú hodnotu a množstvo živín na jednu porciu ( 64 ) a na základe článku 33 ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 1169/2011 by mohla v rámci nepovinných opakovaných informácií na prednej strane obalu vyjadriť množstvo živín len na jednu porciu a energetickú hodnotu aj na 100 g aj na jednu porciu. Napokon treba pripomenúť, že D r . Oetker uviedla na bočnej strane obalu aj informácie o výživovej hodnote zodpovedajúcej 100 g výrobku v stave pri predaji.

73.

Bez ohľadu na skutkový kontext sporu vo veci samej otázka, či slovné spojenie „na 100 g“ v zmysle článku 33 ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 1169/2011, ktoré odkazuje na energetickú hodnotu, odkazuje iba na 100 g výrobku v stave pri predaji, alebo aj na 100 g potraviny po príprave, môže vzniknúť v prípade, ak sa výživové údaje vzťahujú len na potravinu po príprave podľa článku 31 ods. 3 druhého pododseku tohto nariadenia.

74.

Ako uvádza vnútroštátny súd, odpoveď na túto otázku nevyplýva ani zo znenia, ani z kontextu tohto ustanovenia. Neobsahuje totiž nijaké spresnenia k stavu 100 g potraviny, na ktorý sa má vzťahovať údaj o energetickej hodnote, ak sa výživové údaje poskytujú pre potravinu po príprave podľa článku 31 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1169/2011. Odpoveď možno nájsť len so zreteľom na účel opakovaného uvádzania výživových údajov.

75.

S prihliadnutím na účel spočívajúci v uľahčení porovnania, ktorý je uvedený v odôvodnení 35 nariadenia č. 1169/2011, ( 65 ) uvádzam, že cieľom článku 31 ods. 3 druhého pododseku tohto nariadenia je predovšetkým zabezpečiť správne uplatňovanie požiadaviek týkajúcich sa referenčného množstva 100 g alebo 100 ml stanoveného v článku 32 ods. 2 tohto nariadenia. Toto ustanovenie vychádza z myšlienky, že porcie spravidla nevážia 100 g, a preto je pre lepšiu porovnateľnosť potrebné, aby bola aspoň najpodstatnejšia informácia, a to informácia o energetickej hodnote, uvedená pre referenčné množstvo 100 g, zatiaľ čo ostatné výživové hodnoty, ak sa na obale opakujú mimo tabuľky s povinnými výživovými údajmi, sa môžu vzťahovať na hmotnosť porcie.

76.

Vzhľadom na tento účel sa domnievam, že ak sa na prednej strane obalu uvádzajú výživové hodnoty na referenčné množstvo potraviny po príprave, ktoré zvolil výrobca, na účely zabezpečenia určitej porovnateľnosti je možné vykladať článok 33 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 1169/2011 v tom zmysle, že existuje povinnosť uvádzať na prednej strane obalu okrem informácií o výživovej hodnote zodpovedajúcej jednej porcii aj energetickú hodnotu na 100 g výrobku v stave pri predaji. Takéto riešenie považujem aj s ohľadom na odôvodnenie 41 tohto nariadenia za najviac „jednoduché a ľahko zrozumiteľné“ na upriamenie pozornosti priemerného spotrebiteľa a splnenie informačného účelu výživových údajov.

77.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem odpovedať na druhú prejudiciálnu otázku tak, že článok 33 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 1169/2011 sa má vykladať v tom zmysle, že ak sa na obale uvádza energetická hodnota aj „na 100 g“ aj „na jednu porciu alebo konzumnú jednotku“ potraviny v stave pri predaji a potraviny po príprave, je potrebné zopakovať údaj o energetickej hodnote na 100 g alebo 100 ml potraviny v stave pri predaji.

V. Návrh

78.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), takto:

1.

Článok 31 ods. 3 druhý pododsek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004, sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa uplatňuje len na potraviny, ktoré si vyžadujú prípravu a pre ktoré je vopred stanovený jediný spôsob prípravy.

2.

Vzhľadom na navrhnutú odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku nepovažujem za potrebné odpovedať na druhú prejudiciálnu otázku. V prípade, že by Súdny dvor považoval za potrebné na ňu odpovedať, domnievam sa, že je potrebné odpovedať na ňu takto:

Článok 33 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 1169/2011 sa má vykladať v tom zmysle, že ak sa na obale uvádza energetická hodnota aj „na 100 g“ aj „na jednu porciu alebo konzumnú jednotku“ potraviny v stave pri predaji a potraviny po príprave, je potrebné zopakovať údaj o energetickej hodnote na 100 g alebo 100 ml potraviny v stave pri predaji.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 ( Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 18 ).

( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín ( Ú. v. ES L 109, 2000, s. 29 ; Mim. vyd. 15/005, s. 75).

( 4 ) Smernica Rady z 24. septembra 1990 o nutričnom označovaní potravín ( Ú. v. ES L 276, 1990, s. 40 ; Mim. vyd. 13/010, s. 191).

( 5 ) Pokiaľ ide o judikatúru týkajúcu sa nariadenia č. 1169/2011, pozri rozsudky zo 4. septembra 2019, Zentrale zur Bekämpfung unlauteren Wettbewerbs Frankfurt am Main ( C‑686/17 , EU:C:2019:659 ); z 12. novembra 2019, Organisation juive européenne a Vignoble Psagot ( C‑363/18 , EU:C:2019:954 ), ako aj z 1. októbra 2020, Groupe Lactalis ( C‑485/18 , EU:C:2020:763 ). Pokiaľ ide o smernicu 2000/13, pozri najmä rozsudky z 10. septembra 2009, Severi ( C‑446/07 , EU:C:2009:530 ); zo 4. júna 2015, Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände ( C‑195/14 , EU:C:2015:361 ), ako aj z 22. septembra 2016, Breitsamer und Ulrich ( C‑113/15 , EU:C:2016:718 ). Pokiaľ ide o smernicu 90/496, pozri najmä rozsudok z 23. októbra 2003, Scherndl ( C‑40/02 , EU:C:2003:584 ).

( 6 ) Smernica Rady z 18. decembra 1978 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 33, 1979, s. 1 ).

( 7 ) Prvé a druhé odôvodnenie smernice 79/112.

( 8 ) Šieste a siedme odôvodnenie smernice 79/112. Pozri tiež dvanáste odôvodnenie tejto smernice, podľa ktorého pravidlá týkajúce sa označovania majú „tiež zakázať využívanie informácií, ktoré by mohli uviesť spotrebiteľa do omylu, alebo by mohli potravinám pripisovať liečivé účinky“. Ochrana spotrebiteľov sa pritom vykladala ako priamy, hlavný cieľ uvedenej smernice [pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Cosmas vo veci Goerres ( C‑385/96 , EU:C:1998:72 , bod 21 )]. Pozri tiež rozsudok z 12. októbra 1995, Piageme a i. ( C‑85/94 , EU:C:1995:312 , body 23 a 24 ).

( 9 ) Odôvodnenia 6 a 14 smernice 2000/13.

( 10 ) Pozri odôvodnenie 8 smernice 2000/13, podľa ktorého „podrobné označovanie poskytujúce najmä údaje o presnom druhu a vlastnostiach výrobku, ktoré pri výbere výrobku umožnia, aby bol spotrebiteľ dokonale informovaný o skutočnostiach, je najvhodnejšie, keďže takto existujú najmenšie prekážky pre voľné obchodovanie“.

( 11 ) Pokiaľ ide o zoznam následných zmien a doplnení, pozri prílohu IV časti A a B smernice 2000/13.

( 12 ) Odôvodnenie 11 nariadenia č. 1169/2011.

( 13 ) Odôvodnenie 9 druhá veta nariadenia č. 1169/2011 (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Pozri tiež odkaz, uvedený v odôvodnení 1 tohto nariadenia, na článok 169 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že Európska únia prispieva k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov.

( 14 ) Pozri článok 1 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1169/2011. V tomto duchu tiež opätovne zdôraznil, že „všeobecnou zásadou potravinového práva je poskytnúť spotrebiteľom základ na rozhodovanie o výbere potravín, ktoré konzumujú, na základe informácií a zabrániť akýmkoľvek postupom, ktoré môžu spotrebiteľa uviesť do omylu“ (odôvodnenie 4 tohto nariadenia).

( 15 ) Normotvorca Únie stanovil spojitosť medzi označovaním a cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany zdravia spotrebiteľov, keď konštatoval existenciu vzájomného vzťahu medzi stravovaním a zdravím, ako aj vhodným výberom stravy tak, aby vyhovovala individuálnym potrebám. Možnosť spotrebiteľa vybrať si stravu na základe informácií sa totiž považovala za zásadnú pre zabezpečenie tak skutočnej hospodárskej súťaže, ako aj spokojnosti spotrebiteľov (pozri odôvodnenia 3 a 10 nariadenia č. 1169/2011).

( 16 ) Článok 2 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1169/2011.

( 17 ) Pojem „nepovinné informácie“ je síce použitý (pozri názov kapitoly V, články 36 a 37 a odôvodnenie 47), v nariadení č. 1169/2011 však nie je definovaný. Okrem toho v niektorých jazykových verziách tohto nariadenia sa používajú aj pojmy „dobrovoľné“ alebo „na dobrovoľnom základe“ (pozri článok 36 a odôvodnenia 30, 38, 41, 42, 47 a 58) (francúzska a talianska jazyková verzia). Tieto pojmy sú pritom jasne použité zameniteľným spôsobom. Vo väčšine jazykových verzií sú totiž použité rovnaké pojmy (pozri nemeckú, grécku a anglickú jazykovú verziu). Poznamenávam tiež, že „nepovinné“ (alebo „dobrovoľné“) údaje nemožno zamieňať s „ďalšími“ údajmi. Hoci totiž uvedené nariadenie harmonizovalo vnútroštátne právne úpravy členských štátov v oblasti povinných údajov, táto harmonizácia nie je vyčerpávajúca, keďže členským štátom sa ponecháva možnosť stanoviť dodatočné povinné údaje za podmienok stanovených týmto nariadením [pozri v tejto súvislosti článok 10 a článok 35 ods. 2 nariadenia č. 1169/2011, ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Hogan vo veci Groupe Lactalis ( C‑485/18 , EU:C:2020:592 , body 32 až 34 )].

( 18 ) Odôvodnenie 17 nariadenia č. 1169/2011.

( 19 ) Toto nariadenie obsahuje tiež regulačný „základ“ v zmysle článku 1 ods. 1 uvedeného nariadenia, a to „všeobecné zásady“ v kapitole II a „všeobecné požiadavky“ v kapitole III, ktoré sa rovnako vzťahujú na povinné informácie [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2019, Zentrale zur Bekämpfung unlauteren Wettbewerbs Frankfurt am Main ( C‑686/17 , EU:C:2019:659 , bod 66 )].

( 20 ) Článok 9 ods. 1 prvá veta nariadenia č. 1169/2011.

( 21 ) Pozri odôvodnenie 30 nariadenia č. 1169/2011.

( 22 ) Pozri odôvodnenie 41 nariadenia č. 1169/2011.

( 23 ) Pozri odôvodnenia 30, 38, 41, 42 a 47 nariadenia č. 1169/2011.

( 24 ) Pozri odôvodnenie 41 nariadenia č. 1169/2011. V odôvodnení 47 tohto nariadenia sa v tejto súvislosti uvádza, že „skúsenosti ukazujú, že v mnohých prípadoch je dobrovoľné uvádzanie informácií o potravinách na úkor zrozumiteľnosti povinných informácií o potravinách. Preto by sa mali stanoviť kritériá, ktoré pomôžu prevádzkovateľom potravinárskych podnikov a orgánom presadzovania práva dosiahnuť vyváženosť medzi poskytovaním povinných a dobrovoľných informácií o potravinách“.

( 25 ) Pozri odôvodnenie 42 nariadenia č. 1169/2011.

( 26 ) Článok 36 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011.

( 27 ) Článok 36 ods. 2 nariadenia č. 1169/2011.

( 28 ) Pozri bod 26 vyššie.

( 29 ) Pozri prílohu I nariadenia č. 1169/2011, nazvanú „Osobitné vymedzenie pojmov uvedené v článku 2 ods. 4“, bod 1.

( 30 ) Ustanovenia týkajúce sa ostatných (jedenástich) povinných pojmov sú totiž všetky uvedené v oddiele 2 kapitoly IV.

( 31 ) Rozlišovanie medzi „povinnými“ a „nepovinnými“ údajmi ako také nevyplýva zo znenia článku 30 nariadenia č. 1169/2011, ale zo spoločného výkladu jeho odseku 1, ktorý sa vzťahuje na „povinné výživové údaje“, jeho odseku 3, ktorý sa vzťahuje na informácie, „[ktoré] sa môžu na ňom opakovať“, a odôvodnenia 41, ktoré uvádza, že tieto informácie sa môžu „na báze dobrovoľnosti“ opakovať. Pozri bod 27 vyššie.

( 32 ) Odôvodnenie 41 štvrtá veta nariadenia č. 1169/2011.

( 33 ) Odôvodnenie 41 štvrtá veta nariadenia č. 1169/2011.

( 34 ) Článok 13 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1169/2011.

( 35 ) Článok 2 ods. 2 písm. k) nariadenia č. 1169/2011.

( 36 ) Článok 34 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1169/2011. Ako sa uvádza v odôvodnení 41 tohto nariadenia, „ak poskytované informácie majú apelovať na priemerného spotrebiteľa a slúžiť na informačný účel, na ktorý sa uvádzajú,… by mali byť jednoduché a ľahko zrozumiteľné. Uvádzanie jednej časti informácií o výživovej hodnote v hlavnom zornom poli, všeobecne známom ako predná strana balenia, a druhej časti na inej strane balenia, napríklad na zadnej strane, by mohlo spotrebiteľov mýliť. Výživové údaje by sa teda mali uvádzať v jednom zornom poli“.

( 37 ) Článok 37 nariadenia č. 1169/2011.

( 38 ) „Hlavné zorné pole“ je definované ako „zorné pole obalu, ktoré spotrebiteľ pri nákupe s najväčšou pravdepodobnosťou uvidí ako prvé a ktoré mu umožní okamžite identifikovať výrobok z hľadiska jeho charakteru a vlastností a tiež obchodnej značky, ak ju výrobok má; ak má balenie niekoľko rovnakých hlavných zorných polí, hlavné zorné pole je to, ktoré určí prevádzkovateľ potravinárskeho podniku“ [pozri článok 2 ods. 2 písm. l) nariadenia č. 1169/2011].

( 39 ) Článok 34 ods. 3 nariadenia č. 1169/2011, ktorý odkazuje na článok 13 ods. 2 tohto nariadenia.

( 40 ) Odôvodnenie 35 nariadenia č. 1169/2011.

( 41 ) Článok 31 ods. 3 prvý pododsek nariadenia č. 1169/2011.

( 42 ) Článok 31 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 1169/2011.

( 43 ) V súlade s článkom 30 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1169/2011.

( 50 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, AFMB a i. ( C‑610/18 , EU:C:2020:565 , bod 50 ).

( 51 ) Pozri článok 1 ods. 3 nariadenia č. 1169/2011.

( 52 ) Pozri článok 1 ods. 4 nariadenia č. 1169/2011.

( 53 ) Poznamenávam, že Komisia je oprávnená prijímať delegované akty, čo sa týka dodatočných požiadaviek na uvádzanie výrobkov v sektore ovocia a zeleniny na trh [pozri rozsudok zo 4. septembra 2019, Zentrale zur Bekämpfung unlauteren Wettbewerbs Frankfurt am Main ( C‑686/17 , EU:C:2019:659 , body 63 a 69 )].

( 54 ) Pozri bod 23 vyššie. Pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. septembra 2016, Breitsamer und Ulrich ( C‑113/15 , EU:C:2016:718 , bod 67 ), a z 1. októbra 2020, Groupe Lactalis ( C‑485/18 , EU:C:2020:763 , bod 43 ).

( 55 ) Pozri odôvodnenia 4 a 20 nariadenia č. 1169/2011, ako aj rozsudok z 1. októbra 2020, Groupe Lactalis ( C‑485/18 , EU:C:2020:763 , bod 41 ). Pozri, pokiaľ ide o predchádzajúci režim, rozsudky zo 4. júna 2015, Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände ( C‑195/14 , EU:C:2015:361 , bod 33 ), a z 30. januára 2020, Dr. Willmar Schwabe ( C‑524/18 , EU:C:2020:60 , bod 35 a citovaná judikatúra).

( 56 ) Tieto požiadavky sa vzťahujú aj na reklamu alebo prezentáciu potravín a najmä na ich obal (pozri článok 7 ods. 4 nariadenia č. 1169/2011).

( 57 ) Pozri článok 1 ods. 1 a článok 3 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011 v spojení s odôvodneniami 1, 3 a 4 tohto nariadenia. Pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. novembra 2019, Organisation juive européenne a Vignoble Psagot ( C‑363/18 , EU:C:2019:954 , body 52 a 53 ), a z 1. októbra 2020, Groupe Lactalis ( C‑485/18 , EU:C:2020:763 , bod 43 ).

( 58 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. septembra 2016, Breitsamer und Ulrich ( C‑113/15 , EU:C:2016:718 , bod 69 ), a z 1. októbra 2020, Groupe Lactalis ( C‑485/18 , EU:C:2020:763 , bod 44 ).

( 59 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. septembra 2000, Geffroy ( C‑366/98 , EU:C:2000:430 , body 18 až 20 ); z 10. septembra 2009, Severi ( C‑446/07 , EU:C:2009:530 , bod 60 ), ako aj zo 4. júna 2015, Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände ( C‑195/14 , EU:C:2015:361 , bod 35 ).

( 60 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. septembra 2009, Severi ( C‑446/07 , EU:C:2009:530 , bod 61 a citovaná judikatúra), a zo 4. júna 2015, Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände ( C‑195/14 , EU:C:2015:361 , bod 36 ).

( 61 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júna 2015, Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände ( C‑195/14 , EU:C:2015:361 , body 39 a 40 ).

( 62 ) Podľa článku 30 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 1169/2011.

( 63 ) Pozri odôvodnenie 35 nariadenia č. 1169/2011.

( 64 ) V tejto súvislosti zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že hoci D r . Oetker na prednej strane kvantifikovala použitú porciu uvedením údaja „= 100 g“, výslovne neuviedla „počet porcií“ v balení. Preto nie som presvedčený, že podmienky stanovené v článku 33 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011 sú splnené.

( ) Pozri bod 52 vyššie.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Navrhy_ga C-388/20 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik