C-388/20

proti

Dr. August Oetker Nahrungsmittel KG

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (EÚ) č. 1169/2011 – Poskytovanie informácií o potravinách spotrebiteľom – Článok 9 ods. 1 písm. l) – Výživové údaje – Článok 31 ods. 3 druhý pododsek – Výpočet energetickej hodnoty a množstva živín – Článok 33 ods. 2 druhý pododsek – Vyjadrenie na jednu porciu alebo konzumnú jednotku“

I. Úvod

1.

V týchto návrhoch podporím názor, že nepovinné označenie výživovej hodnoty balenej potraviny, akým je označenie predmetného výrobku, ktorý sa pripravuje na konzumáciu rôznymi spôsobmi, nie je v súlade s požiadavkami stanovenými v nariadení č. 1169/2011, ak sú informácie o energetickej hodnote a množstve živín poskytnuté iba vo vzťahu k jednej forme prípravy a nevzťahujú sa aj na formu potraviny na 100 g v stave pri predaji.

II. Právny rámec

5.

Odôvodnenia 10, 17, 35, 37 a 41 nariadenia č. 1169/2011 uvádzajú:

„(10)

S cieľom uľahčiť porovnanie výrobkov v rôznych veľkostiach balenia je preto vhodné zachovať požiadavku povinne uvádzať výživové údaje na množstvá 100 g alebo 100 ml a prípadne povoliť dodatočné údaje na jednu porciu. Ak sú teda potraviny balené v jednotlivých porciách alebo konzumných jednotkách, malo by sa okrem vyjadrenia na 100 g alebo na 100 ml povoliť uvádzanie výživových údajov na porciu alebo konzumnú jednotku. Navyše s cieľom poskytnúť porovnateľné údaje týkajúce sa porcií alebo konzumných jednotiek by Komisia mala byť oprávnená prijať pravidlá o uvádzaní výživových údajov na porciu alebo na konzumnú jednotku v prípade konkrétnych kategórií potravín.

…

(37)

Keďže jedným z cieľov tohto nariadenia je poskytnúť konečnému spotrebiteľovi základ na rozhodovanie o výbere na základe informácií, je v tejto súvislosti dôležité zabezpečiť, aby konečný spotrebiteľ informáciám poskytnutým na označení ľahko rozumel. …

…

(41)

7.

Článok 30 uvedeného nariadenia, nazvaný „Obsah“, stanovuje:

„1. Povinné výživové údaje obsahujú tieto údaje:

a)

energetickú hodnotu a

b)

energetická hodnota spolu s množstvami tukov, nasýtených mastných kyselín, cukrov a soli.

4. Odchylne od článku 36 ods. 1, ak sa na označení výrobkov uvedených v článku 16 ods. 4 uvádzajú výživové údaje, stačí, keď sa v ňom uvedie len energetická hodnota.

5. Bez toho, aby bol dotknutý článok 44, a odchylne od článku 36 ods. 1, ak sa na označení výrobkov uvedených v článku 44 ods. 1 uvádzajú výživové údaje, stačí, keď sa v nich uvedie len:

a)

energetická hodnota alebo

b)

9.

Článok 32 nariadenia č. 1169/2011, nazvaný „Vyjadrenie na 100 g alebo 100 ml“, v odseku 2 stanovuje:

„Energetická hodnota a množstvo živín uvedené v článku 30 ods. 1 až 5 sa vyjadrujú na 100 g alebo na 100 ml.“

10.

Článok 33 tohto nariadenia, nazvaný „Vyjadrenie na jednu porciu alebo konzumnú jednotku“, v odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1. Energetická hodnota a množstvo živín uvedené v článku 30 ods. 1 až 5 sa môžu v týchto prípadoch vyjadriť na jednu porciu a/alebo na konzumnú jednotku, ktorú spotrebiteľ ľahko spozná, ak je množstvo porcie alebo konzumnej jednotky uvedené na etikete a ak je počet porcií alebo konzumných jednotiek v balení uvedený:

2. Odchylne od článku 32 ods. 2 v prípadoch uvedených v článku 30 ods. 3 písm. b) sa môže množstvo živín a/alebo percentuálny podiel referenčných príjmov uvedených v prílohe XIII časti B vyjadriť len na jednu porciu alebo konzumnú jednotku.

Ak sú množstvá živín vyjadrené iba na jednu porciu alebo konzumnú jednotku v súlade s prvým pododsekom, energetická hodnota sa vyjadrí na 100 g alebo na 100 ml a na jednu porciu alebo konzumnú jednotku.“

III. Spor vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore

11.

D r . Oetker je nemecký potravinársky podnik, ktorý vyrába a predáva müsli pod názvom „D r . Oetker Vitalis Knuspermüsli Schoko+Keks“ (chrumkavé müsli s čokoládou a sušienkami). Obal tohto výrobku tvorí kartónová škatuľa v tvare kvádra.

12.

BVV sa domnieva, že označenie výživovej hodnoty predmetného výrobku porušuje ustanovenia o výživových údajoch upravené v nariadení č. 1169/2011. D r . Oetker podľa nej porušila článok 33 tohto nariadenia v spojení s jeho článkami 30 a 32, lebo na prednej strane predmetného výrobku nie je energetická hodnota uvedená na porciu výrobku v stave pri predaji (teda 1880 kJ), ale len na porciu výrobku po príprave (teda 872 kJ). Na tomto základe BVV vyzvala spoločnosť D r . Oetker v podstate k tomu, aby sa pod hrozbou pokuty zaviazala k zdržaniu sa takéhoto označenia.

14.

Keďže táto výzva zostala bez odozvy, BVV podala žalobu na Landgericht Bielefeld (Krajinský súd Bielefeld, Nemecko), ktorý rozsudkom z 8. augusta 2018 vyhovel tejto žalobe a rozhodol jednak, že označenie na prednej strane obalu predmetného výrobku nie je v súlade s článkom 33 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia č. 1169/2011 v rozsahu, v akom neuvádza energetickú hodnotu na jednu porciu výrobku v stave pri predaji, a jednak, že článok 31 ods. 3 druhý pododsek tohto nariadenia sa neuplatňuje, lebo v prejednávanej veci chýbajú „veľmi dôležité etapy spracovania“.

15.

D r . Oetker podala odvolanie, na základe ktorého Oberlandesgericht Hamm (Vyšší krajinský súd Hamm, Nemecko) rozsudkom z 13. júna 2019 zrušil uvedený rozsudok a zamietol žalobu BVV.

16.

18.

Podľa vnútroštátneho súdu výsledok konania o tomto opravnom prostriedku „Revision“ závisí od toho, či sa článok 31 ods. 3 a článok 33 ods. 2 nariadenia č. 1169/2011 majú vykladať v tom zmysle, že v prípade, o aký ide vo veci samej, je zakázané uvádzať na prednej strane obalu na propagačné účely informácie o výživovej hodnote na jednu porciu potraviny po príprave bez toho, aby bola uvedená aj energetická hodnota na 100 g tejto potraviny v stave pri predaji.

19.

Za týchto podmienok Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 31 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 1169/2011 vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa uplatňuje len na potraviny, ktoré si vyžadujú prípravu a pre ktoré je vopred stanovený spôsob prípravy?

Úvodné pripomienky

21.

Tieto prejudiciálne otázky sa týkajú požiadaviek na označovanie výživovej hodnoty potravín stanovených nariadením č. 1169/2011. Vzhľadom na technickú povahu predmetnej právnej úpravy považujem za užitočné uviesť na úvod prehľad príslušných právnych predpisov (časť 1), čo umožní lepšie pochopiť označenie výživovej hodnoty predmetného výrobku a položené otázky (časť 2).

1. Relevantný právny rámec

a) Genéza a sledované ciele

22.

Až po zjednotení a kodifikácii právnych predpisov v oblasti označovania potravín v jednom texte, a to v nariadení č. 1169/2011 ( 12 ), normotvorca Únie uviedol, že táto právna úprava slúži „záujmom vnútorného trhu tým, že zjednoduší právne predpisy, zabezpečí právnu istotu a odbúra administratívne zaťaženie, ako aj záujmom občanov tým, že vyžaduje jasné, zrozumiteľné a čitateľné označovanie potravín“ ( 13 ). Predmet tohto nariadenia bol totiž definovaný tak, že predovšetkým poskytuje „základ zaistenia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa vo vzťahu k informáciám o potravinách“ a ustanovuje „prostriedky, ktoré zaručujú právo spotrebiteľov na informácie, a postupy poskytovania informácií o potravinách“ ( 14 ). V tomto kontexte článok 3 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje, že jedným zo „všeobecných cieľov“ uvedeného nariadenia je zabezpečenie „vysokej úrovne ochrany zdravia a záujmov spotrebiteľov tak, že sa konečným spotrebiteľom poskytuje základ na rozhodovanie o výbere na základe informácií a na bezpečné používanie potravín najmä so zreteľom na zdravotné, hospodárske, environmentálne, sociálne a etické aspekty“ ( 15 ).

24.

Pravidlá týkajúce sa poskytovania informácií o potravinách je teda potrebné preskúmať práve s prihliadnutím na pôvodný cieľ hladkého fungovania vnútorného trhu, ale v prejednávanej veci predovšetkým na cieľ ochrany zdravia spotrebiteľov.

b) Povinné a nepovinné údaje o potravinách

25.

Hneď na úvod treba uviesť, že nariadenie č. 1169/2011 rozlišuje dva typy údajov: jednak „povinné informácie“, ktoré sú definované ako „údaje, ktorých poskytovanie konečnému spotrebiteľovi sa vyžaduje v predpisoch Únie“ ( 16 ), a jednak „nepovinné informácie“, ktoré sa poskytujú, ako vyplýva z ich názvu, na dobrovoľnom základe. ( 17 )

c) Označovanie výživovej hodnoty potravín

29.

Jedným z rôznych povinných údajov uvedených v článku 9 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011 sú „výživové údaje“ ( 28 ). Technickú povahu pravidiel týkajúcich sa „výživových údajov“, ktoré poznáme aj pod názvom „označovanie výživovej hodnoty“ ( 29 ), zdôrazňuje skutočnosť, že ide o jediný údaj, ktorému je venovaná celá jedna časť kapitoly IV tohto nariadenia, konkrétne oddiel 3 ( 30 ), ktorý v podstate kodifikuje ustanovenia smernice 90/496.

30.

Tieto podrobné ustanovenia oddielu 3 upravujú obsah týchto údajov, ich prezentáciu, ako aj výpočet energetickej hodnoty. Práve tieto pravidlá sú predmetom sporu vo veci samej.

31.

Po druhé, pokiaľ ide o pravidlá týkajúce sa prezentácie označenia výživových údajov, z ustanovení nariadenia č. 1169/2011 vyplýva, že povinné údaje rovnako ako napokon všetky ostatné povinné informácie musia byť uvedené na nápadnom mieste tak, aby boli ľahko viditeľné a jasne čitateľné. ( 34 ) Okrem toho povinné výživové údaje sa musia uvádzať v rovnakom zornom poli – ktoré je definované ako „všetky plochy balenia, ktoré sú čitateľné z jedného uhla pohľadu“ ( 35 ) – v zrozumiteľnej podobe a, ak to priestor dovoľuje, v podobe tabuľky s číslami pod sebou. ( 36 )

35.

Opakované nepovinné údaje rovnako ako všetky ostatné nepovinné údaje sa nesmú zobrazovať na úkor priestoru, ktorý je k dispozícii pre povinné informácie. ( 37 ) V praxi sa pritom, tak ako v prejednávanej veci, zvyčajne uvádzajú v hlavnom zornom poli (predná strana obalu) ( 38 ) v príslušnej veľkosti písma. ( 39 )

36.

Po tretie, pokiaľ ide o metódu výpočtu energetickej hodnoty a množstva živín vo výživových údajoch, podľa článku 32 ods. 2 nariadenia č. 1169/2011 tieto údaje majú byť v zásade vyjadrené na 100 g alebo na 100 ml. Účelom tohto pravidla je, že spotrebiteľ musí byť schopný porovnať informácie o výživovej hodnote podobných výrobkov zobrazené na baleniach rôznych veľkostí ( 40 ), a platí bez ohľadu na to, či ide o povinné alebo nepovinné výživové údaje, keďže toto ustanovenie sa vzťahuje najmä na výživové údaje uvádzané podľa článku 30 ods. 1 a 3 tohto nariadenia. Okrem toho výživové údaje sa v zásade vzťahujú na potravinu v stave „pri predaji“ ( 41 ) alebo „v príslušných prípadoch“ na potravinu „po príprave“, ak je uvedený dostatočne podrobný návod na prípravu a informácie sa týkajú potraviny pripravenej na konzumáciu ( 42 ).

Ďalej, pokiaľ ide o opakované výživové údaje, medzi účastníkmi konania vo veci samej je nesporné, že v prípade balenej potraviny, ktorej označenie obsahuje povinné výživové údaje, môžu byť na dobrovoľnom základe na prednej strane obalu zopakované údaje o energetickej hodnote a množstvách tukov, nasýtených mastných kyselín, cukrov a soli ( 47 ) v inej podobe, než v akej sú uvedené povinné výživové údaje. ( 48 ) Súlad s ustanoveniami nariadenia č. 1169/2011 sa spochybňuje výlučne vo vzťahu k výpočtu a vyjadreniu energetickej hodnoty a množstva živín uvedených v opakovaných výživových údajoch na prednej strane obalu a spor sa týka najmä otázky, či sa tieto opakované údaje môžu vzťahovať iba na potravinu po príprave.

B.

O prvej prejudiciálnej otázke

40.

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 31 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 1169/2011 vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa uplatňuje len na potraviny, ktorých konzumácia si vyžaduje prípravu a pre ktoré je predpísaný jediný spôsob prípravy.

41.

Hneď na úvod uvádzam, že tento výklad musí zohľadňovať nielen znenie tohto ustanovenia, ale aj jeho kontext a cieľ sledovaný príslušnou právnou úpravou. ( 50 )

45.

V prvom rade, pokiaľ ide o znenie článku 31 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1169/2011, rovnako ako vnútroštátny súd konštatujem, že znenie tohto ustanovenia neuvádza nijaké skutočnosti, ktoré by mohli poskytnúť jasnú a jednoznačnú odpoveď. Z doslovného výkladu totiž možno vyvodiť len nasledujúce zistenia.

46.

Po prvé výraz „potravina po príprave“ predpokladá, že potravinu, na ktorú sa vzťahuje článok 31 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 1169/2011, možno pripravovať. Toto ustanovenie sa teda nevzťahuje na potraviny, ktoré na účely konzumácie nevyžadujú nijakú prípravu (napríklad čokoládová tyčinka). Müsli, o ktoré ide v prejednávanom prípade, sa pritom môže konzumovať aj bez prípravy. Dalo by sa teda tvrdiť, že müsli nie je potravinou, na ktorú sa vzťahuje uvedené ustanovenie, keďže toto ustanovenie by sa malo vzťahovať len na potraviny, ktorých konzumácia si nutne vyžaduje prípravu. Zo znenia tohto ustanovenia však zjavne nevyplýva takýto striktný prístup. Pre uplatniteľnosť tohto ustanovenia totiž nie je rozhodujúci ani spôsob prípravy, ani jej dôležitosť.

47.

50.

Z toho vyplýva, že doslovný a kontextuálny výklad neposkytuje jednoznačnú odpoveď na otázku, či sa článok 31 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 1169/2011 vzťahuje len na potraviny, ktoré majú vopred stanovený jediný spôsob prípravy, alebo aj na potraviny – ako sú müsli – ktoré možno pripravovať rôznymi spôsobmi, najmä pomocou ďalších prísad. Odpoveď a najmä zmysel výrazu „v príslušných prípadoch“, ktorý nesporne ponecháva priestor na právnu úvahu, teda možno nájsť len s prihliadnutím na teleologický výklad.

51.

Pokiaľ teda ide v treťom rade o cieľ sledovaný článkom 31 ods. 3 druhým pododsekom nariadenia č. 1169/2011, hneď na úvod uvádzam, že tento cieľ treba posúdiť s prihliadnutím tak na účel tohto ustanovenia, ako aj na ciele príslušnej právnej úpravy, a najmä na cieľ, ktorým je umožniť spotrebiteľom rozhodovať sa na základe informácií a bezpečne používať potraviny najmä so zreteľom na zdravotné aspekty. ( 54 )

52.

Poznamenávam, že účel článku 31 vyplýva z odôvodnení 35 a 41 nariadenia č. 1169/2011. Odôvodnenie 35 stanovuje, že cieľom ustanovení týkajúcich sa uvádzania výživových údajov na 100 g alebo na 100 ml je „uľahčiť porovnanie výrobkov v rôznych veľkostiach balenia“. Toto odôvodnenie okrem toho spresňuje, že „okrem vyjadrenia na 100 g alebo na 100 ml“ sú „prípadne“ povolené aj „dodatočné údaje na jednu porciu“, „ak sú… potraviny balené v jednotlivých porciách alebo konzumných jednotkách“.

56.

Ak sa však potravina dá pripraviť rôznymi spôsobmi, v tomto druhom prípade informácie o energetickej hodnote a množstvách živín potraviny po príprave, ktoré sa vzťahujú na spôsob prípravy navrhnutý výrobcom, spravidla neumožňujú porovnanie so zodpovedajúcimi potravinami iných výrobcov, v prípade ktorých sa výživové údaje môžu zakladať na odlišnom spôsobe prípravy.

57.

Napríklad v prejednávanej veci je nesporné, že müsli možno pripraviť rôznymi spôsobmi s použitím ďalších prísad, ktorých obsah cukru alebo tuku môže byť rozdielny. Výživové údaje založené na danom návrhu na prípravu – akým je v prejednávanej veci pridanie 60 ml mlieka s obsahom tuku 1,5 % – teda predstavujú len jeden z možných variantov, ktorý neposkytuje všeobecné údaje o výživových hodnotách výrobku pripraveného na konzumáciu a neumožňuje porovnať výživové hodnoty s rovnocennými výrobkami iných výrobcov najmä preto, že pomer množstva potraviny a množstva ďalšej prísady si v skutočnosti zvolí spotrebiteľ podľa svojej chuti.

58.

Z toho vyplýva jednak, že prípadný výpočet energetickej hodnoty a množstva živín výrobku, ktorý možno už z jeho podstaty pripraviť rôznymi spôsobmi, bude svojvoľný a bude sa líšiť v závislosti od spôsobu prípravy, a jednak a contrario , že porovnateľnosť energetickej hodnoty a množstva živín takéhoto výrobku možno zabezpečiť len vtedy, ak sa informácie vzťahujú na potravinu v stave pri predaji, ako stanovuje článok 31 ods. 3 prvý pododsek nariadenia č. 1169/2011.

62.

V tejto súvislosti po prvé konštatujem, že z hľadiska informačného účelu nie je vzhľadom na svojvoľnú a premenlivú povahu výpočtu vyššie uvedených výživových hodnôt ľahké určiť, v čom je v prejednávanej veci prezentácia opakovaných informácií o výživovej hodnote potraviny po príprave užitočná pre spotrebiteľa, a to tým menej s ohľadom na skutočnosť, že povinné výživové údaje sú vizuálne odsunuté do úzadia. Okrem toho na účely zaistenia vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov vo vzťahu k informáciám a s ohľadom na rozdiely v ich vnímaní ( 57 ) musia byť informácie o potravinách, ako uviedol Súdny dvor, správne, neutrálne a objektívne ( 58 ). Tieto informácie by však nemali takéto atribúty, keby si výrobcovia potravín, ktoré možno pripraviť rôznymi spôsobmi, vyberali formu, ktorá im najviac vyhovuje, najmä formu uvádzania najnižšej energetickej hodnoty. Takýto postup by nebol neutrálny ani objektívny.

63.

Po druhé nepovinné výživové údaje, ktoré v rámci opakovaných výživových údajov neuvádzajú energetickú hodnotu na 100 g potraviny v stave pri predaji, by mohli uvádzať spotrebiteľov do omylu aj napriek tomu, že táto hodnota je uvedená v rámci povinných výživových údajov, najmä ak ostatní výrobcovia systematicky uvádzajú v opakovaných výživových údajoch energetickú hodnotu na 100 g výrobku v stave pri predaji. V takom prípade by totiž bolo možné sledovať významné rozdiely medzi hodnotami. Ako príklad uvádzam, že energetická hodnota predmetného výrobku na jednu porciu výrobku v stave pri predaji je 1880 kJ, zatiaľ čo energetická hodnota jednej porcie výrobku po príprave je 872 kJ.

67.

Napokon je potrebné zohľadniť skutočnosť, že výrobcovia potravín majú záujem na tom, aby ich výrobky vyzerali z hľadiska výživových údajov čo najzdravšie, a teda majú záujem na stanovení výživových hodnôt, ako sú obsah cukru a kalorická hodnota, na čo najnižšej úrovni. V rámci opakovaných výživových údajov môžu byť totiž energetické výživové hodnoty na 100 g výrobku nižšie ako hodnoty na 100 g toho istého výrobku v stave pri predaji, ak sú výživové hodnoty prísad použitých pri príprave nižšie ako výživové hodnoty predmetnej potraviny. Keby sa pripustilo, že na takú potravinu, akou je predmetný výrobok, sa môže vzťahovať článok 31 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1169/201, hrozilo by rozšírenie kategórie potravín, ktorých sa toto ustanovenie môže týkať. Takéto rozšírenie by nebolo vhodné, lebo uvedené ustanovenie, ktoré obvykle predstavuje výnimku, by sa mohlo stať pravidlom, keďže každú potravinu možno pripraviť tým či oným spôsobom.

68.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku tak, že článok 31 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 1169/2011 sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa uplatňuje len na potraviny, ktoré si vyžadujú prípravu a pre ktoré je vopred stanovený jediný spôsob prípravy.

C.

O druhej prejudiciálnej otázke

Hneď na úvod pripomínam, že článok 33 ods. 2 prvý pododsek nariadenia č. 1169/2011 stanovuje výnimku z pravidla, že množstvo živín musí byť vyjadrené na 100 g alebo na 100 ml. Podľa tohto ustanovenia je v rámci nepovinných informácií, ktoré v hlavnom zornom poli opakovane uvádzajú energetickú hodnotu, ako aj množstvá tukov, nasýtených mastných kyselín, cukrov a soli, ( 62 ) možné vyjadriť množstvá týchto živín „len na jednu porciu alebo konzumnú jednotku“. Podľa druhého pododseku toho istého ustanovenia však v takom prípade musí byť energetická hodnota vyjadrená aj na 100 g alebo 100 ml aj na jednu porciu alebo konzumnú jednotku. Na uplatnenie tejto výnimky musia byť splnené podmienky, ktorými článok 33 ods. 1 tohto nariadenia podmieňuje právo vyjadriť výživové hodnoty na jednu porciu alebo konzumnú jednotku, a to podmienky, že „je množstvo porcie alebo konzumnej jednotky uvedené na etikete a je počet porcií alebo konzumných jednotiek v balení uvedený“ ( 63 ).

72.

74.

Ako uvádza vnútroštátny súd, odpoveď na túto otázku nevyplýva ani zo znenia, ani z kontextu tohto ustanovenia. Neobsahuje totiž nijaké spresnenia k stavu 100 g potraviny, na ktorý sa má vzťahovať údaj o energetickej hodnote, ak sa výživové údaje poskytujú pre potravinu po príprave podľa článku 31 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1169/2011. Odpoveď možno nájsť len so zreteľom na účel opakovaného uvádzania výživových údajov.

75.

S prihliadnutím na účel spočívajúci v uľahčení porovnania, ktorý je uvedený v odôvodnení 35 nariadenia č. 1169/2011, ( 65 ) uvádzam, že cieľom článku 31 ods. 3 druhého pododseku tohto nariadenia je predovšetkým zabezpečiť správne uplatňovanie požiadaviek týkajúcich sa referenčného množstva 100 g alebo 100 ml stanoveného v článku 32 ods. 2 tohto nariadenia. Toto ustanovenie vychádza z myšlienky, že porcie spravidla nevážia 100 g, a preto je pre lepšiu porovnateľnosť potrebné, aby bola aspoň najpodstatnejšia informácia, a to informácia o energetickej hodnote, uvedená pre referenčné množstvo 100 g, zatiaľ čo ostatné výživové hodnoty, ak sa na obale opakujú mimo tabuľky s povinnými výživovými údajmi, sa môžu vzťahovať na hmotnosť porcie.

76.

Vzhľadom na tento účel sa domnievam, že ak sa na prednej strane obalu uvádzajú výživové hodnoty na referenčné množstvo potraviny po príprave, ktoré zvolil výrobca, na účely zabezpečenia určitej porovnateľnosti je možné vykladať článok 33 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 1169/2011 v tom zmysle, že existuje povinnosť uvádzať na prednej strane obalu okrem informácií o výživovej hodnote zodpovedajúcej jednej porcii aj energetickú hodnotu na 100 g výrobku v stave pri predaji. Takéto riešenie považujem aj s ohľadom na odôvodnenie 41 tohto nariadenia za najviac „jednoduché a ľahko zrozumiteľné“ na upriamenie pozornosti priemerného spotrebiteľa a splnenie informačného účelu výživových údajov.

Článok 31 ods. 3 druhý pododsek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004, sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa uplatňuje len na potraviny, ktoré si vyžadujú prípravu a pre ktoré je vopred stanovený jediný spôsob prípravy.

2.

Vzhľadom na navrhnutú odpoveď na prvú prejudiciálnu otázku nepovažujem za potrebné odpovedať na druhú prejudiciálnu otázku. V prípade, že by Súdny dvor považoval za potrebné na ňu odpovedať, domnievam sa, že je potrebné odpovedať na ňu takto:

Článok 33 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 1169/2011 sa má vykladať v tom zmysle, že ak sa na obale uvádza energetická hodnota aj „na 100 g“ aj „na jednu porciu alebo konzumnú jednotku“ potraviny v stave pri predaji a potraviny po príprave, je potrebné zopakovať údaj o energetickej hodnote na 100 g alebo 100 ml potraviny v stave pri predaji.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 ( Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 18 ).

( 9 ) Odôvodnenia 6 a 14 smernice 2000/13.

( 10 ) Pozri odôvodnenie 8 smernice 2000/13, podľa ktorého „podrobné označovanie poskytujúce najmä údaje o presnom druhu a vlastnostiach výrobku, ktoré pri výbere výrobku umožnia, aby bol spotrebiteľ dokonale informovaný o skutočnostiach, je najvhodnejšie, keďže takto existujú najmenšie prekážky pre voľné obchodovanie“.

( 11 ) Pokiaľ ide o zoznam následných zmien a doplnení, pozri prílohu IV časti A a B smernice 2000/13.

( 12 ) Odôvodnenie 11 nariadenia č. 1169/2011.

( 13 ) Odôvodnenie 9 druhá veta nariadenia č. 1169/2011 (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Pozri tiež odkaz, uvedený v odôvodnení 1 tohto nariadenia, na článok 169 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že Európska únia prispieva k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov.

( 14 ) Pozri článok 1 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1169/2011. V tomto duchu tiež opätovne zdôraznil, že „všeobecnou zásadou potravinového práva je poskytnúť spotrebiteľom základ na rozhodovanie o výbere potravín, ktoré konzumujú, na základe informácií a zabrániť akýmkoľvek postupom, ktoré môžu spotrebiteľa uviesť do omylu“ (odôvodnenie 4 tohto nariadenia).

( 17 ) Pojem „nepovinné informácie“ je síce použitý (pozri názov kapitoly V, články 36 a 37 a odôvodnenie 47), v nariadení č. 1169/2011 však nie je definovaný. Okrem toho v niektorých jazykových verziách tohto nariadenia sa používajú aj pojmy „dobrovoľné“ alebo „na dobrovoľnom základe“ (pozri článok 36 a odôvodnenia 30, 38, 41, 42, 47 a 58) (francúzska a talianska jazyková verzia). Tieto pojmy sú pritom jasne použité zameniteľným spôsobom. Vo väčšine jazykových verzií sú totiž použité rovnaké pojmy (pozri nemeckú, grécku a anglickú jazykovú verziu). Poznamenávam tiež, že „nepovinné“ (alebo „dobrovoľné“) údaje nemožno zamieňať s „ďalšími“ údajmi. Hoci totiž uvedené nariadenie harmonizovalo vnútroštátne právne úpravy členských štátov v oblasti povinných údajov, táto harmonizácia nie je vyčerpávajúca, keďže členským štátom sa ponecháva možnosť stanoviť dodatočné povinné údaje za podmienok stanovených týmto nariadením [pozri v tejto súvislosti článok 10 a článok 35 ods. 2 nariadenia č. 1169/2011, ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Hogan vo veci Groupe Lactalis ( C‑485/18 , EU:C:2020:592 , body 32 až 34 )].

( 18 ) Odôvodnenie 17 nariadenia č. 1169/2011.

( 19 ) Toto nariadenie obsahuje tiež regulačný „základ“ v zmysle článku 1 ods. 1 uvedeného nariadenia, a to „všeobecné zásady“ v kapitole II a „všeobecné požiadavky“ v kapitole III, ktoré sa rovnako vzťahujú na povinné informácie [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. septembra 2019, Zentrale zur Bekämpfung unlauteren Wettbewerbs Frankfurt am Main ( C‑686/17 , EU:C:2019:659 , bod 66 )].

( 26 ) Článok 36 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011.

( 27 ) Článok 36 ods. 2 nariadenia č. 1169/2011.

( 28 ) Pozri bod 26 vyššie.

( 29 ) Pozri prílohu I nariadenia č. 1169/2011, nazvanú „Osobitné vymedzenie pojmov uvedené v článku 2 ods. 4“, bod 1.

( 30 ) Ustanovenia týkajúce sa ostatných (jedenástich) povinných pojmov sú totiž všetky uvedené v oddiele 2 kapitoly IV.

( 31 ) Rozlišovanie medzi „povinnými“ a „nepovinnými“ údajmi ako také nevyplýva zo znenia článku 30 nariadenia č. 1169/2011, ale zo spoločného výkladu jeho odseku 1, ktorý sa vzťahuje na „povinné výživové údaje“, jeho odseku 3, ktorý sa vzťahuje na informácie, „[ktoré] sa môžu na ňom opakovať“, a odôvodnenia 41, ktoré uvádza, že tieto informácie sa môžu „na báze dobrovoľnosti“ opakovať. Pozri bod 27 vyššie.

( 38 ) „Hlavné zorné pole“ je definované ako „zorné pole obalu, ktoré spotrebiteľ pri nákupe s najväčšou pravdepodobnosťou uvidí ako prvé a ktoré mu umožní okamžite identifikovať výrobok z hľadiska jeho charakteru a vlastností a tiež obchodnej značky, ak ju výrobok má; ak má balenie niekoľko rovnakých hlavných zorných polí, hlavné zorné pole je to, ktoré určí prevádzkovateľ potravinárskeho podniku“ [pozri článok 2 ods. 2 písm. l) nariadenia č. 1169/2011].

( 39 ) Článok 34 ods. 3 nariadenia č. 1169/2011, ktorý odkazuje na článok 13 ods. 2 tohto nariadenia.

( 40 ) Odôvodnenie 35 nariadenia č. 1169/2011.

( 41 ) Článok 31 ods. 3 prvý pododsek nariadenia č. 1169/2011.

( 42 ) Článok 31 ods. 3 druhý pododsek nariadenia č. 1169/2011.

( 43 ) V súlade s článkom 30 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1169/2011.

( 50 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, AFMB a i. ( C‑610/18 , EU:C:2020:565 , bod 50 ).

( 51 ) Pozri článok 1 ods. 3 nariadenia č. 1169/2011.

( 52 ) Pozri článok 1 ods. 4 nariadenia č. 1169/2011.

( 53 ) Poznamenávam, že Komisia je oprávnená prijímať delegované akty, čo sa týka dodatočných požiadaviek na uvádzanie výrobkov v sektore ovocia a zeleniny na trh [pozri rozsudok zo 4. septembra 2019, Zentrale zur Bekämpfung unlauteren Wettbewerbs Frankfurt am Main ( C‑686/17 , EU:C:2019:659 , body 63 a 69 )].

( 54 ) Pozri bod 23 vyššie. Pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. septembra 2016, Breitsamer und Ulrich ( C‑113/15 , EU:C:2016:718 , bod 67 ), a z 1. októbra 2020, Groupe Lactalis ( C‑485/18 , EU:C:2020:763 , bod 43 ).

( 55 ) Pozri odôvodnenia 4 a 20 nariadenia č. 1169/2011, ako aj rozsudok z 1. októbra 2020, Groupe Lactalis ( C‑485/18 , EU:C:2020:763 , bod 41 ). Pozri, pokiaľ ide o predchádzajúci režim, rozsudky zo 4. júna 2015, Bundesverband der Verbraucherzentralen und Verbraucherverbände ( C‑195/14 , EU:C:2015:361 , bod 33 ), a z 30. januára 2020, Dr. Willmar Schwabe ( C‑524/18 , EU:C:2020:60 , bod 35 a citovaná judikatúra).

( 62 ) Podľa článku 30 ods. 3 písm. b) nariadenia č. 1169/2011.

( 63 ) Pozri odôvodnenie 35 nariadenia č. 1169/2011.

( 64 ) V tejto súvislosti zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že hoci D r . Oetker na prednej strane kvantifikovala použitú porciu uvedením údaja „= 100 g“, výslovne neuviedla „počet porcií“ v balení. Preto nie som presvedčený, že podmienky stanovené v článku 33 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011 sú splnené.

( ) Pozri bod 52 vyššie.