C-460/20

RE

proti

Google LLC

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana osobných údajov – Žiadosť o odstránenie odkazu na údajne nepravdivé informácie a o odstránenie fotografií vo forme miniatúr (‚thumbnails‘)“

I. Úvod

Ako je známe, vyhľadávač nie je len hostiteľom obsahu vytvoreného inými osobami na sieti, ale zohráva aktívnu úlohu pri šírení informácií. „Bohatstvo siete“ by bolo iba potenciálne, ak by používateľ nemal vďaka vyhľadávačom prístup k informáciám, ktoré potrebuje, pričom bez sprostredkovania týmito vyhľadávačmi by veľa informácií spomedzi obrovského množstva informácií ponúkaných na internete ostalo prakticky nedostupných. Keď vyhľadávač umožňuje používateľovi vyhľadávať zadaním niektorých kľúčových slov, napríklad mena konkrétnej osoby, rozhoduje, ktoré webové stránky zahrnie do výsledkov vyhľadávania a v akom poradí v rámci výsledného zoznamu, čo má obrovský dosah na šírenie informácií. Tento výber sa uskutočňuje pomocou použitého algoritmu, a preto závisí od kritérií výberu, ktoré poskytovateľ vyhľadávača zvolil pri programovaní. K ďalšiemu výberu dochádza vo veľkom meradle v rámci politík „content moderation“, ktoré daná platforma vykonáva na základe vlastných prijatých štandardov, napríklad na účely ochrany svojho obchodného modelu, poskytnutia ochrany určitým citlivým informáciám šíreným medzi používateľmi alebo splnenia právnych povinností. Tieto činnosti zahŕňajú rozhodnutia o obsahu, ktorý sa nemá uverejniť medzi výsledkami vyhľadávania používateľov.

3.

II. Právny rámec

5.

Okrem článkov 7, 8, 11 a 16 Charty, v ktorých sa zakotvuje, v uvedenom poradí, právo na rešpektovanie súkromného života, právo na ochranu osobných údajov, sloboda prejavu a právo na informácie a sloboda podnikania, sú na účely tejto analýzy významné najmä článok 12 písm. b) a článok 14 prvý odsek písm. a) smernice 95/46, na ktorých znenie len odkazujem, ako aj článok 17 všeobecného nariadenia o ochrane údajov. V tomto článku sa v odseku 1 stanovuje právo dotknutej osoby dosiahnuť vymazanie osobných údajov, ktoré sa jej týkajú, najmä, ak sa tieto údaje spracovali nezákonne, a príslušná povinnosť poskytovateľa takéto údaje vymazať. V odseku 3 písm. a) tohto článku sa spresňuje, že odsek 1 sa neuplatňuje, pokiaľ je spracúvanie potrebné „na uplatnenie práva na slobodu prejavu a na informácie“. Na ďalšie ustanovenia smernice 95/46 a všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ktoré sú relevantné na účely preskúmania návrhu na začatie prejudiciálneho konania, odkážem v priebehu samotnej analýzy.

III. Spor vo veci samej a konanie na Súdnom dvore

6.

7.

Žalobcovia požiadali žalovanú, aby odstránila jednak odkazy na predmetné články, ktoré podľa ich názoru obsahujú niekoľko nesprávnych tvrdení a hanlivých názorov vychádzajúcich z nepravdivých skutočností, jednak predmetné miniatúry zo zoznamu výsledkov vyhľadávania. Uviedli, že sa stali obeťami vydierania spoločnosťou G‑LLC. Žalovaná odmietla uvedenej žiadosti vyhovieť, pričom sa odvolala na odborný kontext, ktorého sú dotknuté články a obrázky súčasťou, a poukázala na to, že o údajnej nepravdivosti informácií uvedených v daných článkoch nevedela. Súdy príslušné v prvých dvoch stupňoch konania žalobu zamietli.

8.

Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Majú sa v prípade žiadosti o odstránenie odkazu adresovanej prevádzkovateľovi internetovej vyhľadávacej služby, ktorý v rámci vyhľadávania na základe mena vyhľadá fotografie fyzických osôb umiestnené na internet tretími stranami v súvislosti s menom osoby, a ktorý nájdené fotografie zobrazí v zozname výsledkov vyhľadávania ako miniatúry (‚thumbnails‘), v rámci zváženia podľa článku 12 písm. b) a článku 14 ods. 1 písm. a) smernice [95/46], resp. článku 17 ods. 3 písm. a) [všeobecného nariadenia o ochrane údajov], medzi spornými právami a záujmami vyplývajúcimi z článku 7, 8, 11 a 16 Charty, zohľadniť predovšetkým okolnosti pôvodného uverejnenia obsahu treťou osobou, a to aj vtedy, ak webová stránka tretej osoby odkazuje na uverejnenú miniatúru prostredníctvom vyhľadávača, avšak túto miniatúru konkrétne nepomenúva a v rámci internetovej vyhľadávacej služby sa neuvádzajú s ňou súvisiace okolnosti [a to aj vtedy, ak vyhľadávač pri zobrazení miniatúry v skutočnosti odkazuje na webovú stránku takejto tretej osoby, ale konkrétne ju nepomenúva, takže v rámci internetovej vyhľadávacej služby sa neuvádzajú súvisiace okolnosti]?“

9.

Písomné pripomienky v prejednávanej veci predložili účastníci konania vo veci samej, vlády Rumunska, Rakúska a Grécka a tiež Komisia. Na pojednávaní, ktoré sa konalo na Súdnom dvore 24. januára 2022, predniesli svoje ústne pripomienky účastníci konania vo veci samej a Komisia.

IV. Analýza

10.

Pred samotným preskúmaním prejudiciálnych otázok je potrebné odkázať na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa povinností poskytovateľa vyhľadávača v prípade, že jeho činnosť zahŕňa spracúvanie osobných údajov, najmä ak ide o právo osoby dotknutej týmto spracúvaním na vymazanie údajov, ktoré sa jej týkajú. Ako sa uvádza nižšie, tieto povinnosti zodpovedajú, slovami Súdneho dvora, „zodpovednosti, právomociam a možnostiam“ poskytovateľa vyhľadávača, ( 5 ) ktoré sú zas neoddeliteľne spojené s úlohou, ktorú poskytovateľ zohráva v internetovom ekosystéme, stručne opísanej v úvode týchto návrhov.

13.

V rozsudku z 13. mája 2014, Google Spain a Google ( 6 ) (ďalej len „rozsudok Google Spain“) Súdny dvor rozhodol, že činnosť vyhľadávača spočívajúca vo vyhľadávaní informácií, ktoré na internete uverejnili alebo umiestili tretie osoby, v ich automatickom indexovaní, dočasnom uschovaní a napokon v ich sprístupnení používateľom internetu v určitom preferenčnom poradí, sa má kvalifikovať ako „spracovanie osobných údajov“ v zmysle článku 2 písm. b) smernice 95/46, v prípade, že tieto informácie obsahujú „osobné údaje“ ( 7 ). V tejto súvislosti nie je relevantnou skutočnosť, že tieto údaje už boli predmetom uverejnenia na internete a nie sú zmenené týmto vyhľadávačom. ( 8 ) Dôsledkom takejto kvalifikácie činnosti vyhľadávačov je druhé tvrdenie uvedené v rozsudku Google Spain. Poskytovateľa vyhľadávača treba ako osobu stanovujúcu ciele a prostriedky činnosti príslušného vyhľadávača považovať v zmysle článku 2 písm. d) smernice 95/46 za „prevádzkovateľa“ zodpovedného za spracovanie osobných údajov, ktoré takáto činnosť zahŕňa. ( 9 ) V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že by bolo v rozpore s cieľom tohto ustanovenia, ktorý spočíva v zaručení – prostredníctvom širokej definície pojmu „prevádzkovateľ“ – účinnej a úplnej ochrany dotknutých osôb, keby bol z tejto definície vylúčený poskytovateľ vyhľadávača z dôvodu, že nevykonáva kontrolu nad osobnými údajmi uverejnenými na webových stránkach tretích osôb. ( 10 )

14.

Druhý kľúčový bod vyplývajúci z judikatúry Súdneho dvora sa týka možných závažných zásahov do základných práv dotknutých osôb v dôsledku poskytovania vyhľadávača.

Ako sa už uviedlo, internet exponenciálne zvyšuje riziko vzniku ujmy na základných právach na rešpektovanie súkromného života a ochranu osobných údajov, a to v dôsledku spôsobov vytvárania a šírenia informácií na sieti. Súdny dvor, ktorý si tento fakt jasne uvedomuje, v rozsudku Google Spain na jednej strane uviedol, že spracovanie osobných údajov uskutočnené v rámci činnosti vyhľadávača sa líši a dopĺňa spracovanie uskutočnené editormi webových stránok, ktoré spočíva v umiestňovaní týchto údajov na internetovú stránku. (

12 ). Keďže teda podľa Súdneho dvora „činnosť vyhľadávača môže významne a vo vzťahu k činnosti editorov webových stránok doplňujúcim spôsobom ovplyvniť základné práva na súkromie a ochranu osobných údajov, poskytovateľ tohto vyhľadávača ako osoba, ktorá určuje ciele a prostriedky tejto činnosti, musí v rámci svojich zodpovedností, kompetencií a možností zaručiť, že táto činnosť spĺňa požiadavky smernice 95/46, aby záruky ňou stanovené mohli mať plný účinok a aby účinná a úplná ochrana dotknutých osôb, a najmä práva na rešpektovanie ich súkromia, mohla byť skutočne dosiahnutá“ (

Keďže poskytovateľ vyhľadávača nenesie zodpovednosť preto, že na webovej stránke uverejnenej treťou osobou sa nachádzajú citlivé údaje, ale preto, že na takúto stránku odkazuje, ustanovenia týkajúce sa spracúvania takýchto údajov sa na neho vzťahujú len z titulu predmetného odkazovania, „ktoré sa má uskutočniť pod dohľadom príslušných vnútroštátnych orgánov, na základe žiadosti dotknutej osoby“ ( 15 ).

Hoci Súdny dvor v tejto súvislosti na jednej strane vylúčil, že by zásah do základných práv dotknutej osoby, ktorý je výsledkom zobrazenia informácií, ktoré sa jej týkajú, v rámci výsledkov vyhľadávania na základe zadania mena dotknutej osoby do internetového vyhľadávača bolo vzhľadom na potenciálnu závažnosť takéhoto zásahu možné odôvodniť výlučne hospodárskym záujmom poskytovateľa tohto vyhľadávača, na druhej strane uznal, že „odstránenie odkazov zo zoznamu výsledkov by mohlo mať v závislosti od dotknutej informácie vplyv na legitímny záujem používateľov internetu… na prístupe k predmetnej informácii“ ( 16 ). V takých situáciách treba podľa Súdneho dvora „hľadať spravodlivú rovnováhu medzi týmto záujmom a základnými právami dotknutej osoby na základe článkov 7 a 8 Charty“ ( 17 ). Túto potrebu Súdny dvor potvrdil v rozsudku GC s odkazom na článok 17 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ktorým sa kodifikovalo právo na vymazanie osobných údajov (alebo právo na „zabudnutie“) uznané Súdnym dvorom v rozsudku Google Spain ( 18 ) a v ktorého odseku 3 písm. a) sa výslovne stanovuje, ako napokon konštatoval samotný Súdny dvor, požiadavka vyvážiť vyššie uvedené práva. ( 19 ) V tomto rozsudku Súdny dvor tiež potvrdil svoje konštatovanie uvedené v rozsudku Google Spain, pokiaľ ide o kritériá, podľa ktorých sa má takéto vyvažovanie vykonať, pričom zdôraznil, že „hoci práva dotknutej osoby chránené článkami 7 a 8 Charty vo všeobecnosti prevažujú nad právom používateľov internetu na informácie, táto rovnováha môže v konkrétnych prípadoch závisieť od povahy predmetnej informácie a od jej citlivosti pre súkromný život dotknutej osoby, ako aj od záujmu verejnosti disponovať touto informáciou, ktorý sa môže líšiť najmä v závislosti od úlohy tejto osoby vo verejnom živote“ ( 20 ). Popri formuláciách prijatých Súdnym dvorom z rozsudku GC konkrétne vyplýva, že sa vyvažujú základné práva rovnakého významu , ktoré predstavujú nevyhnutné podmienky riadneho fungovania demokratickej spoločnosti. Z tohto dôvodu nemožno teoreticky uvažovať o prednosti jedného práva pred druhým, ale je potrebné nájsť rovnováhu takým spôsobom, aby sa dosiahla koexistencia, ktorá vo vzťahu ku každému z dotknutých základných práv povedie k čo najmenšej ujme. Z uvedeného rozsudku tiež vyplýva, že táto rovnováha sa posúva od práv na rešpektovanie súkromného života a ochranu osobných údajov podľa článkov 7 a 8 Charty tým bližšie k právu na slobodu prejavu a na informácie zakotvenému v článku 11 Charty, čím významnejšiu úlohu vo verejnom živote zastáva dotknutá osoba, a preto existuje záujem používateľov internetu dostávať informácie, ktoré sa jej týkajú. ( 21 )

Pokiaľ ide o právo „na zabudnutie“, poskytovateľ vyhľadávača je povinný na základe všetkých dotknutých práv a záujmov a s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu rozhodnúť, aký obsah sa má zahrnúť do zoznamu výsledkov vyhľadávania týmto vyhľadávačom a aký obsah sa má naopak z tohto zoznamu vylúčiť. Ak prevádzkovateľ podľa smernice 95/46 (alebo prevádzkovateľ v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov) žiadosti o odstránenie odkazu nevyhovie, dotknutá osoba sa môže obrátiť na dozorný orgán alebo súd, aby uskutočnili nevyhnutné overenia a v nadväznosti na to nariadili tomuto prevádzkovateľovi príslušné opatrenia. ( 23 ) V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že pracovná skupina A29 ( 24 ) prijala 26. novembra 2014 príručku pre implementáciu rozsudku Google Spain ( 25 ), a to s cieľom poskytnúť informácie o spôsobe, akým orgány na ochranu údajov zasadajúce v tejto pracovnej skupine zamýšľajú tento rozsudok vykonávať. Uvedená príručka obsahuje aj demonštratívny zoznam spoločných kritérií, ktoré budú orgány na ochranu údajov uplatňovať v konkrétnych prípadoch pri vybavovaní sťažností podaných na ich vnútroštátne úrady po odmietnutí vymazať výsledky vyhľadávania z príslušného zoznamu vo vyhľadávači. Spoločnosť Google skúma žiadosti o odstránenie odkazu, ktoré jej dotknuté osoby predkladajú, najmä v súlade s uvedenou príručkou.

20.

Prejudiciálne otázky položené BGH je potrebné preskúmať s ohľadom na vyššie uvedené zásady.

B.

O prvej prejudiciálnej otázke

21.

a)

Úvodné poznámky

23.

Prostredníctvom prvej prejudiciálnej otázky vnútroštátny súd od Súdneho dvora v podstate žiada, aby spresnil, aké povinnosti má poskytovateľ vyhľadávača pri vybavovaní žiadosti o odstránenie odkazu, vychádzajúcej z tvrdení nepodložených dôkazmi o nepravdivosti určitých informácií uvádzaných v obsahu, na ktorý sa odkazuje, pričom v prejednávanej veci ide o niektoré články obsahujúce údaje a komentáre týkajúce sa investičného modelu a výsledkov spoločností riadených žalobcami vo veci samej. S prihliadnutím na skutočnosť, že najmä so zreteľom na odborný kontext predmetných článkov a význam dotknutých informácií pre investorov vzhľadom na rizikové odvetvie, v ktorom žalobcovia pôsobia, ( 26 ) by odstránenie odkazov bolo opodstatnené len v prípade, že by sporné informácie boli skutočne nepravdivé, si BGH kladie otázku, či je úlohou žalobcov vo veci samej, aby predložili dôkaz, alebo do určitého stupňa preukázali, že predmetné informácie nie sú pravdivé, alebo či má spoločnosť Google vychádzať z predpokladu, že tvrdenia týchto žalobcov sú opodstatnené, a vyhovieť žiadosti o odstránenie odkazov, alebo či sa má sama usilovať o objasnenie faktov. BGH navrhuje vyriešiť túto otázku podľa toho, či existuje primeraná možnosť dotknutej osoby získať súdnu ochranu, napríklad prostredníctvom predbežného opatrenia priamo proti poskytovateľovi obsahu, pričom od Súdneho dvora v podstate žiada odpoveď, či je takýto výklad článku 17 ods. 3 písm. a) všeobecného nariadenia o ochrane údajov správny.

24.

Hoci na základe čiastočne odlišných argumentov všetci účastníci konania a zúčastnené strany, ktoré v prejednávanej veci predniesli pripomienky, nesúhlasia s riešením navrhovaným BGH, ( 27 ) a to prinajmenšom v rozsahu, v akom toto riešenie v rozpore s judikatúrou uvedenou v bodoch 11 až 19 vyššie znamená, že vyvažovanie záujmov podľa článku 17 ods. 3 písm. a) všeobecného nariadenia o ochrane údajov by sa vykonávalo len na základe kritéria existencie primeranej možnosti súdnej ochrany voči poskytovateľovi obsahu.

Za seba uvádzam, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania jednoznačne vyplýva, že BGH si otázku o možnom význame, ktorý sa má priznať uvedenému kritériu, položil až po tom, čo na základe všetkých okolností prejednávanej veci uskutočnil vyvažovanie práv uvedených v článkoch 7, 8 a 11 Charty, s tým, že za predpokladu pravdivosti sporných informácií dospel k záveru, že prednosť má právo používateľov internetu na informácie. Teória, na ktorú sa BGH odvoláva, preto spočíva v tom, že po riadnom zvážení všetkých ostatných relevantných faktorov závisí kladné alebo záporné vybavenie žiadosti o odstránenie odkazu výlučne od pravdivosti alebo nepravdivosti informácií, o ktorých vymazanie sa žiada. Z uvedeného vyplýva, že prípadná kladná odpoveď Súdneho dvora na otázku položenú BGH by neviedla k záveru, že vyhovenie alebo zamietnutie žiadosti o odstránenie odkazu vychádzajúcej z údajnej nesprávnosti informácií sprístupnených vyhľadávačom by závisela len od toho, či dotknutá osoba môže získať ochranu voči poskytovateľovi obsahu, ani by na rozdiel od tvrdenia Google neznamenala, že v prípade nedostupnosti takejto ochrany by bol poskytovateľ vyhľadávača automaticky povinný odkaz odstrániť. Takéto závery by boli navyše v rozpore so správnym spojením ustanovení článku 17 ods. 1 a ods. 3 písm. a) všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ktorý vylučuje akýkoľvek automatický mechanizmus, ktorý by mohol prevádzkovateľovi, dozornému orgánu alebo súdu brániť v uskutočnení potrebného vyvažovania dotknutých základných práv. Kladná odpoveď Súdneho dvora na prvú prejudiciálnu otázku by jednoducho znamenala, že pokiaľ právo používateľov internetu na informácie a sloboda prejavu poskytovateľa obsahu majú na základe všetkých okolností prejednávanej veci prevážiť nad právami žiadateľa a vyhovenie žiadosti o odstránenie odkazu je opodstatnené len v prípade skutočnej nepravdivosti sporných údajov, vnútroštátny súd, a vo fáze pred začatím súdneho konania poskytovateľ vyhľadávača, by sa mohli rozhodujúcim spôsobom dovolávať uvedenej skutočnosti, ak takáto nepravdivosť nie je zjavná a žiadateľ v tomto zmysle nepredložil aspoň nejaký dôkaz. Existencia či neexistencia primeranej možnosti získať súdnu ochranu voči poskytovateľovi obsahu teda pri bližšom pohľade nielenže nemôže sama osebe predstavovať výlučné alebo rozhodujúce kritérium na účely zamietnutia alebo vyhovenia žiadosti o odstránenie odkazu, bez ohľadu na dôvody jej podania, ale nie je ani relevantným kritériom na účely vyvažovania, ktoré sa má vykonať podľa článku 17 ods. 3 písm. a) všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Toto kritérium samo osebe v skutočnosti nevypovedá nič o existencii práva na vymazanie údajov, ktoré sú súčasťou sporného obsahu, ani o potrebe zachovať odkazy na takýto obsah v rámci výkonu práva na slobodu prejavu a na informácie.

28.

Ako vyplýva z vyššie uvedenej judikatúry Súdneho dvora, tento záujem sa môže líšiť najmä v závislosti od toho, akú „úlohu vo verejnom živote zastáva“ osoba, ktorej sa daná informácia týka. Pokiaľ ide o prejednávanú vec, uvedený výraz zahŕňa nielen situácie, keď dotknutá osoba zastáva politickú funkciu, ktorá ju už z podstaty veci vystavuje demokratickej kontrole verejnej mienky, ale aj prípady, keď má dotknutá osoba významnú hospodársku funkciu. ( 30 ) Všeobecnejšie povedané, neodmysliteľnou podmienkou riadneho fungovania trhu je dôvera ostatných hospodárskych subjektov, ako aj spotrebiteľov. Táto dôvera vyžaduje prístup verejnosti k informáciám o osobách, ktorých profesijné pôsobenie môže ovplyvniť dynamiku trhu a záujmy spotrebiteľov, a to niekedy dokonca výraznejšie než politické rozhodnutia. Takéto informácie sa samozrejme v zásade týkajú profesijného pôsobenia týchto osôb, môžu však zahŕňať aj aspekty ich súkromného života, pokiaľ súvisia s ich profesijnou činnosťou alebo ju môžu v každom prípade ovplyvniť a mať dosah na dôveru verejnosti. Z tohto hľadiska je vhodné poznamenať, že Súdny dvor už konštatoval, že prijatie určitej hospodárskej úlohy znamená prijatie obmedzenia rozsahu ochrany súkromného života. ( 31 )

29.

V prípade, že dotknutá osoba zastáva verejnú úlohu vo vyššie uvedenom zmysle, a to nielen vtedy, ak ide o skutočne významnú funkciu, ale aj keď je jej rozsah obmedzenejší, právo šíriť informácie a právo dostávať informácie môžu v rámci vyvažovania, ktoré sa má vykonať v zmysle článku 17 ods. 1 a 3 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti, prevážiť nad základnými právami chránenými článkami 7 a 8 Charty. Ako uviedol vnútroštátny súd, vzhľadom na okolnosti, aké nastali vo veci samej, svedčia v prospech takejto prednosti aj odborný kontext a publicistická povaha predmetných článkov, ako aj charakter sporných informácií, ktoré sa prevažne týkajú činnosti žalobcami riadených spoločností.

Článok 2 ZEÚ, ktorý napokon nadväzuje na ústavné tradície členských štátov, kladie úctu k ľudskej dôstojnosti v zozname hodnôt, na ktorých je založená Európska únia, na prvé miesto. Pokiaľ ide o Chartu, v článku 1 sa kategoricky uvádza, že „ľudská dôstojnosť je nedotknuteľná“ a že sa musí „rešpektovať a ochraňovať“. V rámci „Únie hodnôt“, akou je Európska únia, má ľudská dôstojnosť určité prvenstvo, je oporným bodom, ktorý je z veľkej časti základom európskej integrácie. Ak je ľudská dôstojnosť nedotknuteľná a musí sa za každých okolností rešpektovať a chrániť, a to bez vymedzenia záujmov, ktoré by odôvodňovali, tak, ako v prípade väčšiny základných práv zaručených Chartou, jej obmedzenie, pričom neexistuje právny dôvod, na základe ktorého by ju bolo možné obetovať, vrátane právnych dôvodov vzťahujúcich sa na výkon základného práva. ( 33 ) Nepravdivá informácia nielen porušuje základné právo na ochranu osobných údajov osoby, ktorej sa týka, ale zasahuje aj do jej dôstojnosti, pretože o nej vytvára nepravdivý obraz, čím vedie k zmene jej identity. Uvedené platí najmä v ekosystéme internetu, kde sa informácie šíria rýchlo, sú trvalé a pomocou vyhľadávačov dôkladne vymedzujú profil dotknutej osoby. V digitálnom prostredí predstavuje šírenie nepravdivých informácií o konkrétnej osobe trvalé poškodenie jej identity, ktorá sa v súčasnosti vymedzuje predovšetkým na sieti, pričom ide o závažnú ujmu na jej dôstojnosti.

32.

V nadväznosti na uvedené konštatujem, že samotné všeobecné nariadenie o ochrane údajov poskytuje jasnú odpoveď na otázku, aký význam sa má pripísať pravdivosti spracúvaných osobných údajov. Medzi zásadami spracúvania osobných údajov vymenovanými v článku 5 ods. 1 predmetného nariadenia sa v písmene d) uvádza zásada „správnosti“, podľa ktorej osobné údaje musia byť jednak „správne a podľa potreby aktualizované“, jednak „údaje, ktoré sú nesprávne z hľadiska účelov, na ktoré sa spracúvajú“, treba bezodkladne vymazať alebo opraviť. ( 34 ) Presnosť údajov predstavuje podľa Súdneho dvora jednu z „podmienok prípustnosti“ spracovania osobných údajov, ( 35 ) a preto je relevantná najmä na účely uplatnenia článku 17 ods. 1 písm. d) všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

35.

Podmienky vyvažovania odporujúcich si základných práv uskutočňovaného poskytovateľom vyhľadávača pri posudzovaní žiadosti o odstránenie odkazu sú nutne ovplyvnené charakteristikami technologického kontextu, v rámci ktorého dochádza k danému rozporu. Napätie medzi slobodou informácií v jej dvojakej, aktívnej a pasívnej podobe na jednej strane a právami na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov na strane druhej sa v digitálnom prostredí prejavuje odlišne. Internetová technológia ovplyvňuje nielen spôsob vzájomnej interakcie práva na informácie a práv na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov, ale aj podmienky ich vyvažovania. Vyššie uvedená judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa práva na „zabudnutie“ práve z tohto dôvodu odkazuje na „možnosti“ poskytovateľa vyhľadávača, jeho „právomoci“ a jeho „zodpovednosť“. Platí to aj v prípade, že základom žiadosti o odstránenie odkazu je údajná nepravdivosť informácií uvádzaných na webovej stránke, ku ktorej vedie odkaz, ktorý sa má odstrániť. Poskytovateľ vyhľadávača nemôže byť povinný vykonávať všeobecné monitorovanie hostovaného obsahu a overovať jeho pravdivosť. Takéto monitorovanie by bolo navyše veľmi náročné realizovať. Rovnako nie je v možnostiach poskytovateľa vyhľadávača následne overovať, či je obsah článku uverejneného na webovej stránke zaradenej do zoznamu výsledkov vyhľadávania pravdivý alebo nepravdivý, pretože nemá k dispozícii informácie, ktoré má editor webovej stránky a nedisponuje právomocami vykonať takéto skúmanie.

36.

e)

Rôzne riešenia navrhované v prejednávanej veci

37.

V dosiaľ načrtnutom všeobecnom rámci nie sú konkrétne riešenia navrhované účastníkmi konania vo veci samej a vnútroštátnym súdom z môjho hľadiska presvedčivé.

38.

Na rozdiel od návrhu žalobcov vo veci samej, odkazy nemožno odstrániť len na základe jednostrannej žiadosti dotknutej osoby, ktorá bez dôkazov uvádza, že súčasťou sporného obsahu sú nepravdivé informácie, najmä ak ide o osoby, tak, ako podľa všetkého v prípade týchto žalobcov, ktorých činnosť vzhľadom na ich úlohu na trhu v zásade vedie k existencii práva verejnosti na informácie. Takéto riešenie by ponechávalo odstránenie odkazu na obsah na jednostranné rozhodnutie dotknutej osoby, ktorej sa predmetný obsah týka, bez možnosti preskúmať opodstatnenosť tvrdení, ktoré by mohli odstránenie odkazu odôvodniť, a viedlo by k neprimeranému a neoprávnenému obetovaniu práva editora webovej stránky šíriť informácie a práva verejnosti dostávať informácie, bez zohľadnenia úlohy, ktorú tieto práva majú v demokratickej spoločnosti.

Napokon, pokiaľ ide o riešenie navrhované vnútroštátnym súdom, na základe ktorého by bola dotknutá osoba, pokiaľ je to možné, povinná obrátiť sa na súd s návrhom proti editorovi webovej stránky, aj toto riešenie podľa môjho názoru vedie k neprimeranému obetovaniu práv uvedených v článkoch 7 a 8 Charty. Po prvé rýchlosť šírenia informácií na internete a zložitosť ich neskoršieho odstránenia v prípade potvrdenia ich nepravdivosti nie sú zlučiteľné s lehotami súdneho konania, hoci aj konania o predbežnom opatrení, s tým, že dotknutej osobe by z tohto dôvodu mohla vzniknúť aj nenapraviteľná ujma. Po druhé môže byť takéto riešenie ťažko vykonateľné vo všetkých prípadoch, akých nie je v internetovom ekosystéme málo, v ktorých existujú značné praktické prekážky podania žaloby proti editorovi webovej stránky, na ktorej sa sporný obsah nachádza, ktorý môže sídliť v tretej krajine, alebo môže byť zložité ho identifikovať. Okrem toho, ak by sa možnosti žalovať poskytovateľa obsahu priznal rozhodujúci význam na účely ochrany práv dotknutej osoby za okolností, aké nastali vo veci samej, viedlo by to k zbaveniu zodpovednosti poskytovateľa vyhľadávača, čo by samo osebe odporovalo jednak uznaniu autonómnej povahy spracúvania osobných údajov spojeného s prevádzkou vyhľadávačov, jednak zásade stanovenej Súdnym dvorom, podľa ktorej dotknutá osoba musí mať možnosť obrátiť sa na prevádzkovateľa takéhoto spracúvania s cieľom dosiahnuť odstránenie odkazov na údaje, ktoré sa jej týkajú, a to nezávisle od skutočnosti, či subjekt, ktorý ako prvý umiestnil sporný obsah na internet, predmetné údaje už vymazal. Ako som už poznamenal, uvedená zásada, spolu s úlohou priznanou vyhľadávačom pri šírení obsahu na internete a následne pri zväčšovaní ujmy, ktorá vzniká jednotlivcom z uverejnenia informácií, ktoré sa ich týkajú, na internete, totiž bráni akémukoľvek riešeniu, ktoré by poskytovateľa vyhľadávača zbavilo povinnosti dodržiavať podmienky zákonnosti spracúvania, vrátane presnosti spracúvaných údajov, ktoré má ako prevádzkovateľ.

43.

V internetovom ekosystéme sa presadili „súkromné právomoci“ – aj v dôsledku technických vlastností tohto média a hospodárskej dynamiky, ktorá nevyhnutne vedie ku koncentrácií ekonomickej a sociálnej moci v rukách niekoľkých platforiem – ktoré môžu mať silný vplyv na výkon základných práv, najmä práv uvedených v článkoch 7, 8 a 11 Charty. Konkrétne dosah na účinné využívanie týchto základných práv je nevyhnutným dôsledkom úlohy informačných „strážcov“, ktorú zohrávajú niektoré z týchto platforiem. S cieľom čeliť tomuto javu Súdny dvor v judikatúre týkajúcej sa práva „na zabudnutie“ v podstate uznal priamy horizontálny účinok základných práv uvedených v článkoch 7 a 8 Charty. Ďalším logickým krokom na účely zefektívnenia týchto práv bolo priznať súkromným osobám dostatočné procesné záruky voči elektronickým platformám zodpovedným za spracovanie osobných údajov, ktorým zodpovedajú súvisiace povinnosti týchto platforiem, prirodzene prispôsobené charakteristikám technologického média a osobitostiam rozporov medzi základnými právami, ku ktorým dochádza na internete. V internetovom prostredí je podľa môjho názoru potrebná určitá forma „procedural data due process“ ( 40 ).

44.

Súkromná osoba má na základe všeobecného nariadenia o ochrane údajov právo požiadať o odstránenie odkazu na webovú stránku obsahujúcu údaje, ktoré sa jej týkajú a ktoré považuje za nepravdivé. Výkon tohto práva však podľa môjho názoru zahŕňa povinnosť uviesť skutočnosti, z ktorých žiadosť vychádza a preukázať nepravdivosť obsahu, vo vzťahu ku ktorému sa žiada o odstránenie príslušného odkazu, ak to nie je, najmä s ohľadom na povahu predmetných informácií, zjavne nemožné alebo nadmerne zložité. ( 41 ) Uloženie takejto povinnosti je podľa všetkého v súlade so znením a systematikou všeobecného nariadenia o ochrane údajov, kde sa rôzne práva na opravu, vymazanie, obmedzenie spracúvania a právo namietať, ktoré sa priznávajú dotknutej osobe, podmieňujú splnením konkrétnych skutočností, pričom je úlohou subjektu, ktorý chce tieto práva využiť, aby splnenie príslušných podmienok preukázal.

Ak sa obsah týka osoby vo verejnej funkcii, tak ako sa vymedzuje vyššie, rozhodnutie odstrániť odkaz musí byť podložené zvlášť relevantnými zisteniami o nepravdivosti dotknutých informácií, keďže právo na informácie má v zásade prevážiť nad právami uvedenými v článkoch 7 a 8 Charty. V takýchto situáciách je pri pretrvávajúcich dôvodných pochybnostiach o pravdivosti resp. nepravdivosti informácií podľa môjho názoru potrebné odstránenie odkazu vylúčiť. V každom prípade nemožno rozhodnúť o odstránení odkazu, ak ide len o vyjadrenie názoru, hoci aj silne kritického a formulovaného veľmi ostro a neúctivo, alebo ak ide o satiru, tým skôr, ak sa sporný obsah týka konkrétnej osoby z dôvodu jej úlohy vo verejnom živote. ( 42 ) Oprava nepravdivých údajov sa totiž týka informácií o údajoch a nie názorov, ktoré v každom prípade, pokiaľ neskĺznu k ohováraniu, prispievajú k rozvoju verejnej diskusie v demokratickej spoločnosti. Naopak je zrejmé, že aj v prípade pôvodného zamietnutia žiadosti je poskytovateľ vyhľadávača povinný odkaz odstrániť, ak nepravdivosť informácií neskôr potvrdí súd.

48.

Napokon, ak to okolnosti prípadu vyžadujú, aby sa predišlo nenapraviteľnej ujme dotknutej osoby, poskytovateľ vyhľadávača môže funkčnosť odkazu dočasne pozastaviť, ( 43 ) alebo vo výsledkoch vyhľadávania uviesť, že pravdivosť niektorých informácií uvedených v obsahu, ku ktorému predmetný odkaz vedie, je sporná, ( 44 ) pričom však nie je dotknuté predovšetkým právo editora webovej stránky napadnúť takýto postup na súde.

49.

Na základe všetkých predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú prejudiciálnu otázku tak, že článok 17 ods. 3 písm. a) všeobecného nariadenia o ochrane údajov sa má vykladať v tom zmysle, že na účely vyvažovania vzájomne si odporujúcich základných práv vyplývajúcich z článkov 7, 8, 11 a 16 Charty, ktoré sa má vykonať v rámci posudzovania žiadosti o odstránenie odkazu adresovanej poskytovateľovi vyhľadávača na základe údajnej nepravdivosti informácií nachádzajúcich sa v obsahu, ku ktorému dotknutý odkaz vedie, nemožno prihliadať predovšetkým na to, či sa dotknutá osoba môže primerane domôcť právnej ochrany voči poskytovateľovi obsahu, napríklad prostredníctvom predbežného opatrenia. V rámci takejto žiadosti je povinnosťou dotknutej osoby, aby preukázala nepravdivosť obsahu, vo vzťahu ku ktorému žiada o odstránenie odkazu, ak predloženie dôkazu nie je najmä vzhľadom na povahu predmetných informácií zjavne nemožné alebo nadmerne zložité. Je úlohou poskytovateľa vyhľadávača, aby v medziach svojich konkrétnych možností overil údajnú nepresnosť spracúvaných údajov a, pokiaľ je to možné, oslovil editora webovej stránky, na ktorú odkazuje. Ak to okolnosti prípadu vyžadujú s cieľom predísť nenapraviteľnej ujme dotknutej osoby, poskytovateľ vyhľadávača môže funkčnosť odkazu dočasne pozastaviť, alebo vo výsledkoch vyhľadávania uviesť, že pravdivosť niektorých informácií uvedených v obsahu, ku ktorému predmetný odkaz vedie, je sporná.

C.

O druhej prejudiciálnej otázke

51.

Google zastáva názor, že táto otázka je hypotetická, a to jednak z dôvodu, že na rozdiel od skutočností vyplývajúcich z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, sa spor vo veci samej netýka žiadosti o odstránenie odkazu na výsledky vyhľadávania obrázkov vykonaného zadaním mien žalobcov, ale všeobecného zákazu zobrazovať miniatúry fotografií, ktoré sú súčasťou jedného zo sporných článkov, jednak z dôvodu, že Google na dotknuté fotografie neodkazuje od septembra 2017 a sporné články nie sú viac dostupné na stránke g‑net od 28. júna 2018. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý vec prejednáva a ktorý musí prevziať zodpovednosť za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu posúdil potrebu prejudiciálneho rozhodnutia na vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnosť otázok položených Súdnemu dvoru. ( 45 ) Zamietnuť rozhodnutie o prejudiciálnej otázke vnútroštátneho súdu môže Súdny dvor len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Únie nemá žiadnu súvislosť s realitou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokiaľ ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými a právnymi podkladmi potrebnými na užitočnú odpoveď na otázky, ktoré sa mu položili. ( 46 ) V prejednávanej veci zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, nie je zjavné, že by otázka vnútroštátneho súdu týkajúca sa výkladu ustanovení smernice 95/46 a všeobecného nariadenia o ochrane údajov nebola skutočná, alebo že by ich výklad nijako nesúvisel s realitou alebo s predmetom sporu vo veci samej. Pokiaľ ide konkrétne o skutočnosť, že ani dotknuté fotografie, ani sporné články už nie sú na stránke g‑net prístupné, vnútroštátny súd vychádza podľa svojho vysvetlenia zo zásady, že odstránenie tohto obsahu je len dočasné, pričom záujem žalobcov vo veci samej na tom, aby sa rozhodlo o ich žiadosti o odstránenie odkazu, zostáva zachovaný. Za týchto okolností nemožno podľa môjho názoru pochybovať o reálnosti a užitočnosti požadovaného výkladu.

55.

Tým, že poskytovateľ vyhľadávača vyhľadáva fotografie fyzických osôb uverejnené na internete a reprodukuje ich vo výsledkoch vyhľadávania obrázkov vo forme miniatúr, a to bez ohľadu na obsah, ktorého sú súčasťou, pričom ich zbavuje prípadnej výpovednej alebo opisnej hodnoty, ktorá sa im pôvodne pridelila, ponúka službu, v rámci ktorej spracúva osobné údaje autonómne a samostatne jednak vo vzťahu ku spracúvaniu editorom webovej stránky, z ktorej fotografie pochádzajú, jednak ku spracúvaniu, za ktoré tento poskytovateľ rovnako zodpovedá, týkajúcemu sa uvedenia odkazu na túto stránku. Ako správne poznamenal BGH, vzhľadom na povahu takéhoto spracúvania, v rámci ktorého sa autonómna časť obsahu vytvoreného treťou stranou vyberá z kontextu a samostatne zobrazuje, poskytovateľ vyhľadávača podľa všetkého nekoná ako sprostredkovateľ, ale skôr ako tvorca obsahu.

56.

Z vyššie uvedeného podľa môjho názoru vyplýva, že v rámci vyvažovania vzájomne si odporujúcich základných práv, ktoré sa má vykonať na základe príslušných ustanovení smernice 95/46 a všeobecného nariadenia o ochrane údajov na účely posúdenia žiadosti o odstránenie fotografií zobrazujúcich fyzickú osobu z výsledkov vyhľadávania obrázkov zadaním mena tejto osoby, treba zohľadniť jedine výpovednú hodnotu fotografií ako takých, nezávisle od obsahu, do ktorého sa tieto fotografie zaraďujú na webovej stránke, z ktorej pochádzajú. Naopak, v prípade, že by sa v rámci žiadosti o odstránenie odkazu na webovú stránku namietalo zobrazenie fotografií v kontexte obsahu takejto stránky, na účely vyvažovania by bolo potrebné zohľadniť výpovednú hodnotu predmetných fotografií v rámci uvedeného kontextu.

Samozrejme nie je vylúčené, že dotknutá osoba žiadajúca o odstránenie fotografií, na ktorých je zobrazená, sa v skutočnosti usiluje obmedziť prístup k obsahu, ktorého sú tieto fotografie súčasťou, a k informáciám, ktoré môžu byť vo verejnom záujme, pričom tento prístup sa umožňuje prostredníctvom odkazu sprevádzajúceho predmetné fotografie. V tejto súvislosti však treba poznamenať, že odstránenie fotografií z výsledkov vyhľadávania obrázkov síce nepochybne obmedzuje možnosti prístupu k obsahu, ktorého sú súčasťou, tento obsah je však ďalej priamo prístupný prostredníctvom tradičného vyhľadávania na webe. Takéto vyhľadávanie navyše umožňuje zobraziť pomocou uvedenia odkazu celý obsah vrátane fotografií, ktoré vo svojom pôvodnom kontexte plnia v celom rozsahu úlohu sprostredkovať a podporiť uvedené informácie a vyjadrené názory, v súlade s prípadným zámerom editora webovej stránky. Preto aj v prípade zamietnutia žiadosti o odstránenie odkazov na dotknuté články, a to vzhľadom na prednosť slobody prejavu a informácií pred právami žalobcov na rešpektovanie ich súkromného života a na ochranu ich osobných údajov, prípadné vyhovenie žiadosti o odstránenie fotografií, na ktorých sú žalobcovia zobrazení, by vo veci samej nepredstavovalo nadmerné ani neopodstatnené obmedzenie uvedenej slobody, pokiaľ, ako uvádza BGH, tieto fotografie majú, vytrhnuté z príslušného kontextu, malú výpovednú hodnotu.

59.

V. Návrh

61.

Na základe všetkých predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil BGH, takto:

1.

Článok 17 ods. 3 písm. a) nariadenia 2016/679 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely vyvažovania vzájomne si odporujúcich základných práv vyplývajúcich z článkov 7, 8, 11 a 16 Charty, ktoré sa má vykonať v rámci posudzovania žiadosti o odstránenie odkazu adresovanej poskytovateľovi vyhľadávača na základe údajnej nepravdivosti informácií nachádzajúcich sa v obsahu, ku ktorému dotknutý odkaz vedie, nemožno prihliadať predovšetkým na to, či sa dotknutá osoba môže primerane domôcť právnej ochrany voči poskytovateľovi obsahu, napríklad prostredníctvom predbežného opatrenia. V rámci takejto žiadosti je povinnosťou dotknutej osoby, aby preukázala nepravdivosť obsahu, vo vzťahu ku ktorému žiada o odstránenie odkazu, ak predloženie dôkazu nie je najmä vzhľadom na povahu predmetných informácií zjavne nemožné alebo nadmerne zložité. Je úlohou poskytovateľa vyhľadávača, aby v medziach svojich konkrétnych možností overil údajnú nepresnosť spracúvaných údajov a, pokiaľ je to možné, oslovil editora webovej stránky, na ktorú odkazuje. Ak to okolnosti prípadu vyžadujú s cieľom predísť nenapraviteľnej ujme dotknutej osoby, poskytovateľ vyhľadávača môže funkčnosť odkazu dočasne pozastaviť, alebo vo výsledkoch vyhľadávania uviesť, že pravdivosť niektorých informácií uvedených v obsahu, ku ktorému predmetný odkaz vedie, je sporná.

2.

( 6 ) C‑131/12 , EU:C:2014:317 .

( 7 ) To znamená informácie týkajúce sa identifikovaných alebo identifikovateľných fyzických osôb, čiže „osobné údaje“ podľa článku 2 písm. a) uvedenej smernice.

( 8 ) Pozri rozsudok Google Spain (body 28 a 29 až 31).

( 9 ) Pozri rozsudok Google Spain (body 32 a 33). V talianskom znení smernice 95/46 a všeobecného nariadenia o ochrane údajov zodpovedá v súčasnosti pojem „responsabile del trattamento“ („kontrolór“ [prevádzkovateľ – neoficiálny preklad ]) podľa článku 2 písm. d) smernice 95/46 pojmu „titolare del trattamento“ („prevádzkovateľ“) podľa článku 4 bodu 7 všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

( 10 ) Pozri rozsudok Google Spain (bod 34).

( 11 ) Pozri rozsudok Google Spain (bod 35).

( 18 ) Pozri rozsudok Google Spain (najmä body 88 a 99). Právo na vymazanie osobných údajov odvodil Súdny dvor z výkladu článku 12 písm. b) a článku 14 prvého odseku písm. a) smernice 95/46.

( 19 ) Pozri rozsudok GC (body 54 až 59).

( 20 ) Pozri rozsudok GC (bod 66); v rovnakom zmysle, hoci bez výslovného odkazu na právo na informácie stanovené v článku 11 Charty, pozri rozsudok Google Spain (bod 81).

( 21 ) Pozri v rovnakom zmysle tiež rozsudok z 24. septembra 2019, Google (Územná pôsobnosť odstránenia odkazov) ( C‑507/17 , EU:C:2019:772 , bod 45 ).

( 22 ) Uplatnenie práva na odstránenie odkazu totiž Súdny dvor spojil s mechanizmom stanoveným v článku 12 písm. b) a článku 14 prvom odseku písm. a) smernice 95/46, na základe ktorých môže príslušné žiadosti podať priamo dotknutý subjekt prevádzkovateľovi, ktorý je v takom prípade povinný riadne preskúmať ich dôvodnosť a v prípade potreby ukončiť spracúvanie dotknutých osobných údajov, pozri rozsudok Google Spain (bod 77). Vo výslovnej súvislosti so všeobecným nariadením o ochrane údajov pozri rozsudok GC (bod 66).

( 23 ) Pozri rozsudok Google Spain (bod 77).

( 30 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky ESĽP, 19. októbra 2017, Fuchsmann v. Nemecko, CE:ECHR:2017:1019JUD007123313, body 40 a 41, a 14. decembra 2006, Verlagsgruppe News GmbH v. Rakúsko, CE:ECHR:2006:1214JUD001052002, bod 36.

( 31 ) Pozri rozsudok z 9. marca 2017, Manni ( C‑398/15 , EU:C:2017:197 , bod 59 ).

( 32 ) Táto otázka má osobitný význam v právnom systéme Spojených štátov, a to vzhľadom na širokú ochranu, ktorá sa slobode prejavu priznáva v prvom dodatku ústavy.

( 33 ) Pozri vysvetlivky k Charte, konkrétne vysvetlivky k článku 1 ( Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17 ).

( 34 ) Pozri aj odôvodnenia 39 a 71 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ako aj články 16 a 18 ods. 1 písm. a) o uplatňovaní práva na opravu a práva na obmedzenie spracúvania.

( 35 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok GC (bod 64), napriek tomu všeobecné nariadenie o ochrane údajov formálne odlišuje „zásady spracúvania osobných údajov“ vymenované v článku 5 od podmienok „zákonnosti spracúvania“ uvedených v článku 6 tohto nariadenia.

( 42 ) Pozri okrem iného rozsudok ESĽP, 25. mája 2021, Milosavljevič v. Srbsko, CE:ECHR:2021:0525JUD005757414, bod 63.

( 43 ) Možnosť dočasne obmedziť spracúvanie údajov sa výslovne stanovuje v článku 18 ods. 1 písm. a) všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ak dotknutá osoba napadne správnosť osobných údajov a počas obdobia umožňujúceho prevádzkovateľovi overiť správnosť týchto osobných údajov.

( 44 ) Vo vzťahu k riešeniu tohto druhu pozri rozsudok ESĽP, 10. marca 2009, Times Newspaper Ltd v. Spojené kráľovstvo (č. 1 a č. 2), CE:ECHR:2009:0310JUD000300203.

( 45 ) Pozri rozsudok z 24. februára 2022, Eulex Kosovo ( C‑283/20 , EU:C:2022:126 , bod 28 a citovaná judikatúra).

( 46 ) Pozri rozsudok z 24. februára 2022, Eulex Kosovo ( C‑283/20 , EU:C:2022:126 , bod 29 a citovaná judikatúra).

( 47 ) V súvislosti s relevantnými skutočnosťami na účely takéhoto vyvažovania v prípade, v ktorom sa konanie údajne spôsobujúce ujmu týka uverejnenia fotografií, pozri okrem iného rozsudok ESĽP, 7. februára 2012, Von Hannover v. Nemecko, CE:ECHR:2012:0207JUD004066008, body 109 až 113 a citovanú judikatúru.