C-466/20

proti

Heitech Promotion GmbH,

RW

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochranné známky Európskej únie – Zánik práv preklúziou v dôsledku strpenia – Výpočet päťročného obdobia – Prerušenie prekluzívnej lehoty – Zaslanie výzvy – Účinky preklúzie – Odvodené práva na náhradu škody, informácie a vrátenie tovaru na účely jeho zničenia“

1.

Z odôvodnenia 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok vyplýva, ( 4 ) že „[k]vôli právnej istote a kvôli tomu, aby sa neoprávnene nezasiahlo do záujmov majiteľov skorších ochranných známok, je dôležité zakotviť ustanovenie, že títo majitelia skorších ochranných známok už nesmú žiadať o vyhlásenie neplatnosti, ani nesmú napádať používanie ochranných známok, ktoré sa začali používať neskôr než ich ochranné známky, ak ich používanie vedome dostatočne dlhý čas tolerovali, s výnimkou prípadu, keď sa tieto novšie ochranné známky používali v zlej viere.“

3.

Článok 4 smernice 2008/95, v ktorom sa uvádzajú „Ďalšie dôvody zamietnutia alebo vyhlásenie neplatnosti týkajúce sa konfliktu so skoršími právami“, stanovuje:

„1. Ochranná známka nebude zapísaná do registra a ak už bola zapísaná, vyhlási sa za neplatnú:

a)

ak je táto ochranná známka zhodná so skoršou ochrannou známkou a tovary alebo služby, pre ktoré je táto ochranná známka podaná, alebo pre ktoré je zapísaná, sú zhodné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je chránená táto skoršia ochranná známka;

ochranné známky Spoločenstva;

ii)

ochranné známky zapísané v členskom štáte…;

iii)

ochranné známky zapísané na základe medzinárodných dohôd účinných v členskom štáte;

b)

b)

práva k nezapísanej ochrannej známke alebo k inému označeniu používanému v obchodnom styku boli získané pred dňom podania prihlášky neskoršej ochrannej známky alebo pred dňom priority nárokovanej vo vzťahu k prihláške neskoršej ochrannej známky, a táto nezapísaná ochranná známka alebo iné označenie poskytuje svojmu majiteľovi právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky;

c)

používanie ochrannej známky môže byť zakázané na základe staršieho práva iného, než sú práva uvedené v odseku 2 a v písmene b) tohto odseku, a to najmä:

i)

práva na meno;

…“

4.

Článok 9 smernice 2008/95 znie:

„1. Ak v niektorom členskom štáte majiteľ skoršej ochrannej známky uvedenej v článku 4 ods. 2 strpel používanie novšej ochrannej známky, zapísanej v tomto členskom štáte počas piatich po sebe idúcich rokov, pričom o tomto používaní vedel, nebude už oprávnený na základe skoršej ochrannej známky požiadať o vyhlásenie novšej ochrannej známky za neplatnú, ani brániť používaniu novšej ochrannej známky pre tovary alebo služby, pre ktoré sa táto neskoršia ochranná známka používa, okrem prípadu, keď sa o zápis novšej ochrannej známky požiadalo v zlej viere.

2. Každý členský štát smie stanoviť, že odsek 1 sa vzťahuje mutatis mutandis na majiteľa skoršej ochrannej známky uvedenej v článku 4 ods. 4 písm. a) alebo skorších práv uvedených v článku 4 ods. 4 písm. b) alebo c).

3. V prípadoch uvedených v odseku 1 alebo 2 majiteľ novšej zapísanej ochrannej známky nie je oprávnený brániť využívaniu skoršieho práva, i keby toto právo už nemohlo byť proti tejto ochrannej známke použité.“

b)

ak pre jej zhodnosť alebo podobnosť so staršou ochrannou známkou a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je staršia ochranná známka chránená; pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou.

2. Na účely odseku 1 sa pod pojmom ‚staršie ochranné známky‘ rozumie:

a)

ochranné známky nasledujúcich druhov s dátumom podania prihlášky, ktorý je skorší ako dátum podania prihlášky ochrannej známky EÚ, berúc do úvahy prípadne právo prednosti uplatnené na podporu týchto ochranných známok:

i)

ochranné známky zapísané na základe medzinárodných dohôd s účinkom v Únii;

b)

prihlášky ochranných známok uvedené v písmene a) s výhradou ich zápisu;

…

4. Na základe námietok majiteľa nezapísanej ochrannej známky alebo iného označenia používaného v obchodnom styku, ktorý má väčší ako iba miestny dosah, sa ochranná známka, ktorá je predmetom prihlášky, nezapíše, pokiaľ podľa právnych predpisov Únie alebo práva členského štátu, ktorým sa spravuje dané označenie:

a)

„1. Ak majiteľ ochrannej známky EÚ strpel počas piatich po sebe nasledujúcich rokov používanie neskoršej ochrannej známky EÚ v Únii, pričom si bol tohto používania vedomý, nie je už ďalej oprávnený na základe staršej ochrannej známky žiadať o vyhlásenie neskoršej ochrannej známky za neplatnú pre tovary alebo služby, pre ktoré sa neskoršia ochranná známka používala, okrem prípadu, keď sa o zápis neskoršej ochrannej známky EÚ nežiadalo v dobrej viere.

2. Ak majiteľ staršej národnej ochrannej známky, ako je uvedené v článku 8 ods. 2, alebo iného staršieho označenia uvedeného v článku 8 ods. 4 strpel počas piatich po sebe nasledujúcich rokov používanie neskoršej ochrannej známky EÚ v členskom štáte, v ktorom je staršia ochranná známka alebo iné staršie označenie chránené, pričom si bol vedomý takéhoto používania, nie je už ďalej oprávnený na základe staršej ochrannej známky alebo iného staršieho označenia žiadať o vyhlásenie neskoršej ochrannej známky za neplatnú pre tovary alebo služby, pre ktoré sa neskoršia ochranná známka používala, okrem prípadu, keď sa o zápis neskoršej ochrannej známky EÚ nežiadalo v dobrej viere.

3. V prípadoch uvedených v odsekoch 1 alebo 2 nie je majiteľ neskoršej ochrannej známky EÚ oprávnený brániť používaniu staršieho práva, aj keď sa toho práva už nemožno dovolávať proti neskoršej ochrannej známke EÚ.“

7.

Článok 110 nariadenia č. 207/2009 má názov „Zákaz používania ochranných známok EÚ“. V jeho prvom odseku sa stanovuje, že „toto nariadenie, pokiaľ nie je stanovené inak, neovplyvní právo existujúce na základe právnych predpisov členských štátov uplatňovať si nároky za porušenie starších práv v zmysle článku 8 alebo článku 53 ods. 2, pokiaľ ide o používanie neskoršej ochrannej známky EÚ. Nároky za porušenie starších práv v zmysle článku 8 ods. 2 a 4 sa však nemôžu už ďalej uplatňovať, pokiaľ majiteľ staršieho práva nemôže už požiadať o vyhlásenie, že ochranná známka EÚ je neplatná v súlade s článkom 54 ods. 2“

Nemecké právo

9.

§ 21 Gesetz über den Schutz von Marken und sonstigen Kennzeichen (Markengesetz) (zákon o ochrane poskytovanej ochrannými známkami a inými rozlišovacími označeniami) z 25. októbra 1994 (ďalej len „zákon o ochranných známkach“) ( 6 ) stanovuje:

„1. Majiteľ ochrannej známky alebo obchodného mena nie je oprávnený brániť používaniu novšej zapísanej ochrannej známky pre tovary alebo služby, pre ktoré je táto ochranná známka zapísaná, ak strpel používanie tejto ochrannej známky počas piatich po sebe nasledujúcich rokov, pričom si bol jej používania vedomý, okrem prípadu, keď sa o zápis novšej ochrannej známky nežiadalo v dobrej viere.

2. Majiteľ ochrannej známky alebo obchodného mena nie je oprávnený brániť používaniu… novšieho obchodného mena…, ak strpel používanie [tohto obchodného mena] počas piatich po sebe nasledujúcich rokov, pričom si bol tohto používania vedomý, okrem prípadu, keď majiteľ tohto práva nekonal v čase jeho nadobudnutia v dobrej viere.

…“

Jedna z dvoch strán žalovaných vo veci samej ( 8 ) bola 16. apríla 2003 zapísaná do obchodného registra pod obchodným menom spoločnosť HEITECH Promotion GmbH, čo je zároveň názov, pod ktorým vykonáva svoju činnosť (ďalej len „Heitech“). Je majiteľkou nemeckej obrazovej ochrannej známky prihlásenej 17. septembra 2002 a zapísanej 4. februára 2003, ktorú používa najneskôr od 29. septembra 2004. Ďalej je majiteľkou obrazovej ochrannej známky EÚ č. 6647432 obsahujúcej slovný prvok „HEITECH“, prihlásenej 6. februára 2008 a zapísanej 20. novembra 2008, ktorú používa najneskôr od 6. mája 2009.

13.

Dňa 29. novembra 2004 sa Heitech listom obrátila na zástupcov spoločnosti Heitec s návrhom na uzatvorenie dohody o vymedzení a dohody o prednostnom práve. Dňa 7. júla 2008 EUIPO informoval Heitec o podaní prihlášky ochrannej známky EÚ „HEITECH“. Dňa 22. apríla 2009 Heitec zaslala spoločnosti Heitech výzvu z dôvodu, že táto spoločnosť používala obchodné označenie a ochrannú známku obsahujúcu slovný prvok „HEITECH“. Heitech vo svojej odpovedi zo 6. mája 2009 opäť navrhla uzavretie dohody o vymedzení a dohody o prednostnom práve.

14.

Dňa 31. decembra 2012 bola na Landgericht Nürnberg‑Fürth (Krajinský súd Norimberg‑Fürth, Nemecko) faxom doručená žaloba z 15. decembra 2012 podaná žalobkyňou vo veci samej. Dňa 4. januára 2013 tento súd vyzval žalobkyňu vo veci samej, aby uhradila preddavok na trovy súdneho konania. Tento preddavok nebol zaplatený ani do 12. marca 2013, keď Landgericht Nürnberg‑Fürth (Krajinský súd Norimberg‑Fürth) upozornil žalobkyňu vo veci samej, že nebol zložený preddavok na trovy súdneho konania, ani neboli doručené originály žalôb.

18.

Dňa 21. mája 2014 boli na Landgericht Nürnberg‑Fürth (Krajinský súd Norimberg‑Fürth) zaslané originálne dokumenty a následne 23. mája 2014 bola žaloba z 15. decembra 2012 doručená žalovaným vo veci samej. ( 9 )

19.

Heitec v prvom rade podala návrhy založené na porušení jej práv z jej obchodného menom HEITEC a subsidiárne návrhy založené na porušení jej ochrannej známky EÚ „HEITEC“. Navrhuje, aby súd uložil spoločnosti Heitech povinnosť upustiť od označovania svojej obchodnej prevádzky označením „HEITECH Promotion GmbH“ (návrh I), od uvádzania označenia „HEITECH PROMOTION“ a „HEITECH“ na tovaroch, ponúkania tovarov a služieb pod týmto označením, používania týchto označení v obchodnej dokumentácii, na internetových stránkach alebo v reklame (návrh II), od používania alebo prevodu internetovej domény „heitech‑promotion.de“ používanej na obchodné účely (návrh III), ako aj poskytnúť súhlas s výmazom jej obchodného mena z obchodného registra (návrh VII). Heitec si ďalej voči obom žalovaným uplatňuje právo na informácie, určenie náhrady škody, zničenie tovaru porušujúceho jej práva a na zaplatenie nákladov na výzvu (návrhy IV, V, VI a VIII).

20.

Landgericht Nürnberg‑Fürth (Krajinský súd Norimberg‑Fürth) uložil spoločnosti Heitech povinnosť zaplatiť spoločnosti Heitec náklady na výzvu vo výške 1353,80 eura vrátane úrokov a žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

24.

Uvedený súd spresňuje, že prostredníctvom § 21 ods. 1 zákona o ochranných známkach sa do nemeckého práva prebralo ustanovenie o zániku práv preklúziou obsiahnuté v článku 9 smernice 2008/95, ktoré stanovuje zánik práva brániť používaniu zapísanej ochrannej známky vychádzajúceho z ochrannej známky (článok 9 ods. 1 smernice 2008/95) a iných označení – okrem iného obchodných mien – používaných v obchodnom styku (článok 9 ods. 2 smernice 2008/95).

25.

V rozsahu, v akom smerujú návrhy spoločnosti Heitec proti obchodného mena Heitech (návrhy I, II, III a VII), podľa záverov vnútroštátneho súdu je zánik práv preklúziou upravené v § 21 ods. 2 zákona o ochranných známkach. V tejto súvislosti uvedený súd spresnil, že bez ohľadu na to, že normatívny obsah tohto ustanovenia presahuje rámec normatívneho obsahu smernice 2008/95, a v článku 54 nariadenia č. 207/2009 sa už neodráža, musí jeho výklad zodpovedať výkladu § 21 ods. 1 zákona o ochranných známkach, ktorý je v súlade s touto smernicou. Okrem toho v rozsahu, v akom sa Heitec dovoláva svojej ochrannej známky EÚ, podľa uvedeného súdu sa uplatní § 21 ods. 2 zákona o ochranných známkach, a to na základe odkazu na vnútroštátne právo uvedeného v článku 101 ods. 2 nariadenia č. 207/2009. ( 10 )

26.

Pokiaľ ide o práva spoločnosti Heitec týkajúce sa používania ochrannej známky EÚ, ktorej majiteľkou je Heitech, zo strany tejto spoločnosti (návrh II v rozsahu, v akom sa týka označenia „HEITECH“), vnútroštátny súd v prvom rade konštatuje, že relevantnými ustanoveniami sú články 54, 110 a článok 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009.

Podľa vnútroštátneho súdu je však potrebné spresniť podmienky „strpenia“ v zmysle článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2008/95 a článku 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, a predovšetkým určiť, či päťročné obdobie strpenia možno prerušiť iba opravným prostriedkom podaným na orgán alebo súd, ako by sa dalo usudzovať z rozsudku Budějovický Budvar ( 11 ), alebo či na tento účel postačuje taký postup, akým je zaslanie výzvy, po ktorej nemusí nevyhnutne alebo bezprostredne nasledovať podanie opravného prostriedku na vyššie uvedené orgány. Vnútroštátny súd má konkrétne pochybnosti, či taký postup, ako je postup spoločnosti Heitec v kontexte súdneho konania vo veci samej, možno považovať za postup, ktorým došlo k ukončeniu strpenia v zmysle vyššie uvedených ustanovení. Nakoniec v prípade, že bol napokon podaný súdny opravný prostriedok, si vnútroštátny súd kladie otázku, od ktorého okamihu sa má obdobie strpenia považovať za prerušené, ak bol opravný prostriedok zavinením majiteľa staršej ochrannej známky doručený žalovanej oneskorene až po uplynutí päťročnej lehoty.

29.

Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) rozhodol prerušiť konanie a rozhodnutím doručeným do kancelárie Súdneho dvora 25. septembra 2020 položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Možno strpenie v zmysle článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2008/95, ako aj článku 54 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 vylúčiť nielen procesným prostriedkom podaným na orgáne alebo súde, ale aj postupom realizovaným bez zapojenia správneho orgánu alebo súdu?

III. Konanie na Súdnom dvore

30.

Heitec, Heitech a Európska komisia predložili Súdnemu dvoru svoje pripomienky. Súdny dvor okrem toho zaslal všetkým účastníkom písomnej časti prebiehajúceho prejudiciálneho konania otázky na písomné zodpovedanie, na ktoré všetci účastníci zaslali Súdnemu dvoru svoje odpovede.

IV. Analýza

A.

Úvodné spresnenia

33.

Jednotlivé návrhy podané v konaní vo veci samej smerujú jednak proti používaniu nemeckej ochrannej známky, ktorej majiteľkou je Heitech, jednak proti používaniu ochrannej známky EÚ, ktorej majiteľkou je Heitech, zo strany tejto spoločnosti. ( 15 )

B.

O prvej a druhej prejudiciálnej otázke

34.

Podľa prvej a druhej prejudiciálnej otázky položenej Súdnemu dvoru – ktoré je podľa môjho názoru potrebné posúdiť spoločne – vnútroštátny súd žiada Súdny dvor o objasnenie právneho režimu zániku práv preklúziou z dôvodu strpenia stanoveného tak v smernici 2008/95, ako aj v nariadení č. 207/2009.

Pred zodpovedaním týchto otázok je najprv potrebné vymedziť pojem „strpenie“. V tejto súvislosti obsahuje množstvo užitočných záverov rozsudok Budějovický Budvar ( 17 ). Súdny dvor v ňom bol požiadaný okrem iného o výklad článku 9 ods. 1 smernice 89/104/EHS ( 18 ), teda ustanovenia, ktoré bolo v zhodnom znení prebraté do článku 9 ods. 1 smernice 2008/95, takže tvrdenia obsiahnuté vo vyššie uvedenom rozsudku, ktoré sa týkajú smernice 89/104, sa uplatnia mutatis mutandis aj na výklad článku 9 ods. 1 smernice 2008/95.

38.

Z uvedeného rozsudku tak možno vyvodiť, že pojem strpenie uvedený v článku 9 ods. 1 smernice 2008/95, ktorý nie je vymedzený ani v tomto ustanovení, ktoré na tento účel výslovne neodkazuje na vnútroštátne právne predpisy, ani v žiadnom inom ustanovení tejto smernice, je autonómnym pojmom práva Únie. ( 19 )

39.

Súdny dvor ďalej rozhodol predovšetkým so zreteľom na tretie, siedme, deviate a jedenáste odôvodnenie smernice 89/104 ( 20 ), že z článku 9 smernice 89/104 „vyplýva úplná harmonizácia podmienok, za ktorých si majiteľ novšej zapísanej ochrannej známky môže v rámci zániku práv preklúziou v dôsledku strpenia udržať právo na túto ochrannú známku, ak majiteľ zhodnej staršej ochrannej známky žiada o vyhlásenie neplatnosti alebo napáda používanie tejto novšej ochrannej známky“ ( 21 ). Keďže tieto odôvodnenia boli prebraté v odôvodneniach 4, 8, 10 a 12 smernice 2008/95, treba prijať rovnaký záver.

40.

Na druhej strane, keďže smernica 89/104, ako aj smernica 2008/95 majú za cieľ „všeobecným spôsobom nastoliť rovnováhu medzi záujmom majiteľa ochrannej známky na zachovaní jej základnej funkcie a záujmom ostatných hospodárskych subjektov na dostupnosti označení, ktoré môžu označovať ich tovary a služby“ ( 27 ), tento cieľ „poukazuje na to, že na zabezpečenie uvedenej základnej funkcie musí mať majiteľ staršej ochrannej známky… možnosť napadnúť používanie novšej ochrannej známky, ktorá je zhodná s jeho ochrannou známkou“ ( 28 ). Súdny dvor tak v bode 49 rozsudku Budějovický Budvar ( 29 ) rozhodol, že „následkom akéhokoľvek súdneho alebo správneho podania zo strany majiteľa staršej ochrannej známky počas obdobia stanoveného v článku 9 ods. 1 smernice 89/104 [a teda v článku 9 ods. 1 smernice 2008/95] je prerušenie lehoty na zánik práv preklúziou v dôsledku strpenia“.

2. O nutnosti formalizovania ukončenia strpenia porušovania práv

44.

Povedané slovami Súdneho dvora, podanie takého opravného prostriedku predstavuje jednoznačne najkrajnejšiu a najformálnejšiu „možnosť brániť používaniu“. Zo samotného znenia bodu 49 rozsudku Budějovický Budvar ( 30 ) však nevyplýva, že by Súdny dvor usúdil, že iba podanie takého opravného prostriedku môže viesť k prerušeniu lehoty na zánik práv preklúziou v dôsledku strpenia. Podľa môjho názoru to nie je výslovná požiadavka normotvorcu Únie vzhľadom na samotné znenie článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2008/95, ako aj článku 54 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009.

45.

47.

Keďže textový výklad oboch ustanovení, ktoré sú predmetom tohto posúdenia, vec neobjasňuje, treba sa zamerať na sledovaný telos . V tejto súvislosti treba konštatovať, že normotvorca Únie jasne uviedol, že zánik práv preklúziou v dôsledku strpenia bolo zavedené „pre právnej istote a pre tomu, aby sa neoprávnene nezasiahlo do záujmov majiteľov starších ochranných známok“ ( 32 ). S cieľom vyplniť medzery ponechané normotvorcom je preto potrebné náležite zohľadniť jeho vôľu „všeobecným spôsobom nastoliť rovnováhu medzi záujmom majiteľa ochrannej známky na zachovaní jej základnej funkcie a záujmom ostatných hospodárskych subjektov na dostupnosti označení, ktoré môžu označovať ich tovary a služby“ ( 33 ).

48.

Z vyššie uvedeného podľa môjho názoru vyplýva, že strpenie je ukončené v okamihu, keď majiteľ staršej ochrannej známky prijme opatrenia , ktoré má k dispozícii, aby dosiahol ukončenie porušovania svojich práv. A keďže ide o nastolenie rovnováhy medzi záujmami pri dodržaní právnej istoty všetkých strán, musí byť takáto obrana proti používaniu formalizovaná s využitím dostupných právnych prostriedkov s cieľom dosiahnuť záväzné riešenie.

49.

C.

O tretej prejudiciálnej otázke

52.

Ak by Súdny dvor rozhodol, ako navrhujem, že prerušiť päťročné obdobie, a teda ukončiť strpenie v zmysle článku 9 ods. 1 smernice 2008/95 a článku 54 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 možno len podaním opravného prostriedku na orgán alebo na súd, vnútroštátny súd žiada Súdny dvor, aby ešte určil presný okamih, kedy sa má táto lehota považovať za uplynutú.

53.

V tejto súvislosti poznamenávam, že z mojej analýzy prvej a druhej prejudiciálnej otázky vyplýva, že rozhodujúci je postoj majiteľa staršej ochrannej známky. Podľa môjho názoru je preto pri určovaní, či obdobie strpenia uplynulo, potrebné vychádzať zo stanoviska tohto majiteľa, a posúdiť, či zo subjektívneho hľadiska prijal potrebné opatrenia na ukončenie porušovania svojich práv prostredníctvom podania opravného prostriedku na súd. V okamihu podania tohto opravného prostriedku je už celkom zjavné, že majiteľ staršej ochrannej známky má vážny a jednoznačný úmysel domáhať sa svojich práv.

Napokon sa rovnako ako Komisia domnievam, že hoci sa obdobie strpenia v zásade prerušuje dňom podania žaloby na príslušný súd, v konečnom dôsledku prináleží súdom rozhodujúcim vo veci, aby určili, či je to skutočne tak. Keďže je potrebné prihliadnuť aj na záujmy majiteľa neskoršej ochrannej známky, k prerušeniu obdobia strpenia môže dôjsť len za určitých podmienok, z ktorých prvou je prípustnosť podanej žaloby. Stále so zreteľom na nutnosť zohľadniť tieto záujmy, musí byť žalovaný upovedomený o existencii žaloby v pomerne krátkom čase po jej podaní. Žalobca, ktorý je napríklad v omeškaní s odstránením nedostatkov žaloby, ktorá je z hľadiska formy nesprávna, alebo ktorý tak či onak bráni konaniu tým, že by nevyjadril jasne svoj skutočný úmysel riešiť vec súdnou cestou (napríklad nezaplatí trovy konania), alebo, ako uvádza vnútroštátny súd, vlastným zavinením je v omeškaní s informovaním žalovaného, čo u žalovaného v dôsledku uplynutia času vyvolalo legitímne očakávanie, že sa môže dovolávať strpenia, by za týchto veľmi osobitných okolností nemal mať právo uplatniť si prerušenie obdobia strpenia dovtedy, kým neodstráni nedostatky svojej žaloby, neuhradí trovy konania alebo kým napokon nesplní výzvy súdu, na ktorý sa obrátil, tak, aby bolo možné v konečnom dôsledku považovať jeho žalobu za účinne podanú.

57.

Pripomínam, že podľa práva Únie je lehota na zánik práv päť rokov a že začína plynúť od okamihu, kedy sa majiteľ staršej ochrannej známky dozvedel o používaní majiteľom neskoršej ochrannej známky. Táto päťročná lehota umožňuje majiteľom skorších práv domáhať sa svojich práv v situácii, o ktorej už dlho vedia, a neodkladať podanie žaloby až do okamihu tesne pred uplynutím lehoty. Ak by tak urobili, bolo by v ich záujme podať žalobu čo najrýchlejšie na príslušný súd a v riadnej forme tak, aby bola platná, lebo inak hrozí, že im bude vytýkaná nedbanlivosť. ( 38 )

60.

Touto otázkou chce vnútroštátny súd zistiť, či sa prípadný zánik práv preklúziou vzťahuje nielen na právo na upustenie od používania neskoršej ochrannej známky, ale takisto na nadväzujúce alebo súvisiace práva, ako sú právo na určenie povinnosti nahradiť škodu, právo na informácie alebo na zničenie tovaru porušujúceho práva.

61.

Najprv treba odpovedať na námietku žalobkyne v konaní vo veci samej, podľa ktorej, keďže v konaní vo veci samej nedošlo k zániku práv preklúziou, nie je potrebné, aby Súdny dvor na túto štvrtú prejudiciálnu otázku odpovedal. Pripomínam, že hoci úlohou Súdneho dvora je poskytnúť vnútroštátnemu súdu užitočný výklad ustanovení, ktoré tento súd zamýšľa uplatniť, Súdny dvor nie je oprávnený rozhodovať o skutkovom stave vo veci samej alebo použiť ním vykladané predpisy Spoločenstva na vnútroštátne opatrenia alebo situácie, lebo tieto otázky patria výlučne do príslušnosti vnútroštátneho súdu. ( 39 ) Súdny dvor teda nemôže vychádzať z predpokladu, že právo žalobkyne vo veci samej podať predmetnú žalobu na tento súd zaniklo, a z tohto dôvodu odmietnuť poskytnúť odpoveď na položenú otázku.

62.

Rovnako ako pri analýze vykonanej v rámci prvej a druhej prejudiciálnej otázky musí byť znenie článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2008/95, ako aj článku 54 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 spresnené teleologickým výkladom týchto ustanovení. Hoci zánik práv preklúziou v dôsledku strpenia predstavuje mechanizmus, ktorý má zabezpečiť vyváženie dotknutých záujmov pri zachovaní požiadavky právnej istoty, podľa môjho názoru by bolo v rozpore s touto požiadavkou, ak by po piatich rokoch strpenia majiteľ staršej ochrannej známky sa už nemohol domáhať vyhlásenia neplatnosti neskoršej ochrannej známky alebo brániť jej používaniu, ale naďalej by mal právo na náhradu škody v dôsledku používania, ktorému nebránil, aj keď tak mohol urobiť, a ktorému už nemôže brániť, lebo toto jeho právo zaniklo. Požadovaná právna istota by totiž bola ohrozená, ak by mal majiteľ staršej ochrannej známky počas neobmedzenej doby strpeného súbežného používania oboch ochranných známok naďalej právo na náhradu škody. Okrem toho práve z dôvodu tohto strpenia by bolo z právneho hľadiska absurdné, ak by existovalo právo na zničenie tovaru, ktorý nemožno považovať za tovar porušujúci práva.

65.

Prikláňam sa preto k záveru, že nemožnosť „brániť používaniu neskoršej ochrannej známky“ v zmysle článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2008/95 a článku 54 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 by sa mala vykladať široko tak, že okamihom vyhlásenia zániku práv preklúziou v dôsledku strpenia stráca majiteľ staršej ochrannej známky všetky svoje výsady spojené so staršou ochrannou známkou voči majiteľovi neskoršej ochrannej známky, ktorej používanie strpel, a že v dôsledku toho sa má zánik práv preklúziou v dôsledku strpenia chápať tak, že sa vzťahuje nielen na právo na upustenie od používania, ale takisto na nadväzujúce práva plynúce z práva ku staršej ochrannej známky, ako sú práva na náhradu škody, informácie alebo zničenie tovaru porušujúceho práva.

Ak majiteľ staršej ochrannej známky podal súdny opravný prostriedok, treba v zásade vychádzať z toho, že dňom podania tohto opravného prostriedku je deň, ku ktorému dochádza k prerušeniu päťročnej lehoty na zánik práv preklúziou stanovenej v článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2008/95, článku 54 ods. 1 a 2 a článku 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009. Ak táto lehota uplynula v čase medzi podaním uvedeného súdneho opravného prostriedku a jeho doručením odporcovi, prináleží súdu, ktorý danú vec prejednáva, aby posúdil, či bol odporca informovaný oneskorene, a ak je to tak, či toto oneskorené informovanie možno pripísať postupu navrhovateľa v priebehu konania. Súd, ktorý vec prejednáva, bude v takom prípade musieť ďalej preskúmať, či takýto postup môže spochybniť vážnosť opravného prostriedku, ktorý bol naň podaný, a bude z toho musieť vyvodiť všetky dôsledky, pokiaľ ide o výpočet obdobia strpenia.

3.

Článok 9 ods. 1 a 2 smernice 2008/95, ako aj článok 54 ods. 1 a 2 a článok 111 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 sa majú vykladať v tom zmysle, že okamihom vyhlásenia zániku práv preklúziou v dôsledku strpenia stráca majiteľ staršej ochrannej známky všetky svoje výsady spojené so staršou ochrannou známkou voči majiteľovi neskoršej ochrannej známky, ktorej používanie strpel, a že teda zánik práv preklúziou v dôsledku strpenia v zmysle týchto ustanovení sa má chápať tak, že sa vzťahuje nielen na právo na upustenie od používania, ale aj na nadväzujúce práva vychádzajúce z práva ku staršej ochrannej známke.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Medzinárodné združenie na ochranu duševného vlastníctva, „Súhrnná správa – Otázka Q192 – Uznanie (strpenie) porušenia práva duševného vlastníctva“, 2006, dostupná na adrese: https://www.aippi.fr/upload/Gothenburg%202006 %20Q189 %20190 %20191 %20192/sr192french.pdf

( 9 ) Pozri bod 12 vyššie.

( 10 ) Podľa ktorého „vo všetkých otázkach, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie, súd uplatní svoje vnútroštátne právo vrátane svojho medzinárodného práva súkromného“.

( 11 ) Rozsudok z 22. septembra 2011 ( C‑482/09 , EU:C:2011:605 ).

( 12 ) Smernica 2008/95 prestala byť účinná 14. januára 2019 a nahradila ju smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok ( Ú. v. EÚ L 336, 2015, s. 1 ). Nariadenie č. 207/2009 prestalo byť účinné 30. septembra 2017 a nahradilo sa nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1 ). Ustanovenia smernice 2015/2436 a nariadenia 2017/1001 o obmedzení práv v dôsledku strpenia sú však veľmi podobné ustanoveniam obsiahnutým v smernici 2008/95 a nariadení č. 207/2009: pre porovnanie pozri článok 9 ods. 1 a 2 smernice 2015/2436, ako aj článok 61 ods. 1 a 2 a článok 138 ods. 2 nariadenia 2017/1001.

( 13 ) Pozri článok 1 nariadenia č. 207/2009.

( 14 ) Pozri článok 1 smernice 2008/95.

( 21 ) Rozsudok z 22. septembra 2011, Budějovický Budvar ( C‑482/09 , EU:C:2011:605 , bod 33 ).

( 22 ) Rozsudok z 22. septembra 2011, Budějovický Budvar ( C‑482/09 , EU:C:2011:605 , bod 35 ).

( 23 ) Pozri analogicky rozsudok z 22. septembra 2011, Budějovický Budvar ( C‑482/09 , EU:C:2011:605 , bod 37 ).

( 24 ) Pozri rozsudok z 22. septembra 2011, Budějovický Budvar ( C‑482/09 , EU:C:2011:605 , bod 39 a citovaná judikatúra).

( 25 ) Rozsudok z 22. septembra 2011, Budějovický Budvar ( C‑482/09 , EU:C:2011:605 , bod 44 ). Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 26 ) Rozsudok z 22. septembra 2011, Budějovický Budvar ( C‑482/09 , EU:C:2011:605 , bod 47 ).

( 33 ) Rozsudok z 22. septembra 2011, Budějovický Budvar ( C‑482/09 , EU:C:2011:605 , bod 48 ). Pozri tiež bod 34 tohto rozsudku a citovanú judikatúru.

( 34 ) Rozsudok z 22. septembra 2011 ( C‑482/09 , EU:C:2011:605 ).

( 35 ) Pozri, avšak v úplne inom kontexte, rozsudok zo 16. mája 2000, Preston a i. ( C‑78/98 , EU:C:2000:247 , bod 68 ).

( 36 ) Pozri rozsudok z 8. novembra 2012, Evropaïki Dynamiki/Komisia ( C‑469/11 P , EU:C:2012:705 , bod 52 ).

( 37 ) Táto istota je nevyhnutne relatívna dovtedy, kým súd nerozhodne vo veci samej, lebo žalobu je napríklad možné vziať späť ešte v priebehu konania.

( 38 ) Aj v tomto prípade bude všetko závisieť od posúdenia všetkých skutkových okolností prejednávanej veci zo strany súdu. Napríklad v prípade opravného prostriedku podaného až na konci päťročnej lehoty, keď pritom ale zatiaľ obe zúčastnené strany už dlho rokovali alebo sa podnikali kroky smerujúce k mimosúdnemu riešeniu sporu, by sa oneskorené podanie opravného prostriedku samozrejme nemuselo vykladať ako nedbanlivosť na strane majiteľa skoršej ochrannej známky.