C-525/20

proti

Premier ministre,

Ministre de la Transition écologique et solidaire

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Smernica 2000/60/ES – Rámec pre politiku Európskej únie v oblasti vodného hospodárstva – Článok 4 ods. 1 písm. a) – Environmentálne ciele týkajúce sa povrchových vôd – Povinnosť členských štátov nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie stavu vodného útvaru – Pojem ‚zhoršenie‘ stavu útvaru povrchovej vody – Spôsoby posudzovania – Článok 4 ods. 6 a 7 – Výnimky zo zákazu zhoršenia – Podmienky – Program alebo projekt s krátkodobým dočasným vplyvom, ktorý nemá dlhodobé následky na stav vodného útvaru“

I. Úvod

4.

Súdny dvor má teda preskúmať, či článok 4 ods. 1 tejto smernice umožňuje príslušným vnútroštátnym orgánom, aby v priebehu povoľovacieho konania týkajúceho sa určitého programu alebo projektu nezohľadnili krátkodobé dočasné vplyvy, ktoré nemajú dlhodobé následky, na stav útvaru povrchovej vody, a prípadne za akých podmienok možno uplatniť výnimky zo zákazu zhoršenia stavu vodného útvaru stanovené v odsekoch 6 a 7 tohto článku 4.

II. Právny rámec

A.

Právo Únie

5.

…

(33)

Cieľ dosiahnuť dobrý stav vôd sa má sledovať v každom povodí tak, aby opatrenia týkajúce sa povrchových a podzemných vôd patriacich do toho istého ekologického, hydrologického a hydrogeologického systému boli koordinované.“

6.

Článok 1 tejto smernice, nazvaný „Účel“, stanovuje:

„Účelom tejto smernice je ustanoviť rámec ochrany vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobrežných vôd a podzemných vôd, ktorý:

1.

‚Povrchová voda‘ znamená vnútrozemskú vodu, okrem podzemnej vody; brakické vody a pobrežnú vodu, vo vzťahu k chemického stavu bude výnimočne zahŕňať tiež výsostné vody.

…

10.

‚Útvar povrchovej vody‘ znamená vymedziteľný a významný prvok povrchovej vody, ako napríklad jazero, nádrž, potok, rieka alebo kanál, časť potoka, rieky alebo kanála, brakickej vody, alebo pásmo pobrežnej vody.

…“

členské štáty vykonajú potrebné opatrenia na zabránenie zhoršeniu stavu všetkých útvarov povrchovej vody, v súlade s odsekmi 6 a 7 [s výhradou odsekov 6 a 7 – neoficiálny preklad ] a bez toho, aby bol dotknutý odsek 8;

…

6. Dočasné zhoršenie stavu vodných útvarov sa nebude považovať za porušenie požiadaviek tejto smernice, ak je výsledkom pôsobenia výnimočných alebo nepredvídateľných prírodných síl alebo vyššej moci, najmä mimoriadne silných povodní a dlhodobého sucha, alebo dôsledkom nepredvídateľných havárií, ak boli splnené všetky nasledujúce podmienky:

a)

uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršovaniu stavu a neohrozovalo sa dosiahnutie cieľov tejto smernice v iných vodných útvaroch, ktoré nie sú ovplyvnené týmito mimoriadnymi okolnosťami;

b)

súhrn účinkov okolností a opatrení prijatých v súlade s písmenami a) a d) bude zahrnutý v nasledujúcej aktualizácii plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia.

7. Členské štáty neporušia túto smernicu, keď:

–

je neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu, prípadne dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej alebo podzemnej vody dôsledkom nových modifikácií fyzikálnych vlastností útvaru povrchových vôd alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo

–

sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého na dobrý v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka

dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny sú dôvodmi nadradeného verejného záujmu a/alebo prínosy z dosiahnutia cieľov stanovených v odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť sú prevážené prínosmi nových úprav alebo zmien pre ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľného rozvoja a

d)

očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru, nie je možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou.

…“

9.

Článok 8 smernice 2000/60, nazvaný „Monitorovanie stavu povrchovej vody, stavu podzemnej vody a chránených oblastí“, znie takto:

ekologický stav, chemický stav a ekologický potenciál;

…

2. Tieto programy nadobudnú účinnosť najneskôr do šiestich rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice, pokiaľ to v príslušných právnych predpisoch nie je uvedené ináč. Takýto monitoring bude v súlade s požiadavkami prílohy V.

…“

10.

Body 1.3, 1.3.1 a 1.3.4 prílohy V tejto smernice stanovujú:

Inšpekčné monitorovanie sa bude uskutočňovať v dostatočnom počte útvarov povrchových vôd tak, aby umožnilo hodnotenie celkového stavu povrchových vôd v rámci každého povodia alebo čiastkového povodia v každom správnom území povodia. Členské štáty pri výbere týchto útvarov zabezpečia, aby sa monitorovanie podľa možnosti robilo v miestach, kde:

–

veľkosť prietoku vody je významná v správnom území povodia ako celku; vrátane miest na veľkých riekach, ktorých plocha povodia je väčšia ako 2500 km 2 ,

–

množstvo prítomnej vody je významné pre celú správnu oblasť povodia vrátane veľkých jazier a vodných nádrží,

–

1.3.4. Frekvencia monitorovania

Indikatívne ukazovatele fyzikálno‑chemických kvalitatívnych prvkov by sa mali sledovať s frekvenciou uvedenou v tabuľke nižšie, pokiaľ nebudú na základe technických znalostí a odborného posúdenia zdôvodnené väčšie intervaly inšpekčného monitorovania. Pre biologické a hydromorfologické kvalitatívne prvky by sa monitorovanie malo uskutočniť aspoň raz počas inšpekčného monitorovania.

Pre prevádzkové monitorovanie určia členské štáty frekvenciu monitorovania každého ukazovateľa tak, aby monitorovanie poskytlo dostatočné údaje pre spoľahlivé vyhodnotenie stavu príslušného kvalitatívneho prvku. Monitorovanie by sa malo spravidla uskutočňovať v intervaloch, ktoré nie sú väčšie ako intervaly uvedené v nasledujúcej tabuľke, pokiaľ to nebude odôvodnené na základe technických znalostí a odborného posúdenia.

Frekvencia sa zvolí tak, aby sa dosiahol prijateľný stupeň spoľahlivosti a presnosti. Odhady spoľahlivosti a presnosti daného monitorovacieho systému sa uvedú v pláne vodohospodárskeho manažmentu povodia.

Frekvencia monitorovania sa zvolí tak, aby zohľadňovala premenlivosť ukazovateľov vyplývajúcu tak z prírodných ako aj antropogénnych podmienok. Obdobie monitorovania sa vyberie tak, aby sa minimalizoval dopad sezónnych zmien na výsledky a tým sa zabezpečilo, že výsledky budú odrážať zmeny vo vodnom útvare spôsobené zmenami antropogénnych vplyvov. Na dosiahnutie tohto cieľa sa v prípade potreby uskutoční doplnkové monitorovanie v priebehu rôznych ročných období toho istého roka.

Kvalitatívny

Fytoplanktón

6 mesiacov

6 mesiacov

6 mesiacov

6 mesiacov

Iná vodná

3 roky

3 roky

3 roky

3 roky

Ryby

3 roky

priebežne

1 mesiac

Morfológia

6 rokov

6 rokov

6 rokov

3 mesiace

Kyslíkové

pomery

3 mesiace

3 mesiace

3 mesiace

3 mesiace

3 mesiace

3 mesiace

3 mesiace

Acidobázický stav

3 mesiace

3 mesiace

Prioritné látky

1 mesiac

1 mesiac

1 mesiac

1 mesiace

Článok L. 212‑1 code de l’environnement (Zákonník o životnom prostredí) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej stanovuje:

„I. ‐ Správne orgány vymedzujú povodia alebo zoskupenia povodí tak, že v prípade potreby určí útvary podzemných vôd a vnútrozemské a teritoriálne morské vody, ktoré sú s nimi spojené.

…

III. ‐ Pre každé povodie alebo zoskupenie povodí sa vypracuje jedna alebo viacero hlavných schém organizácie a manažmentu vôd, ktoré stanovia ciele uvedené v časti IV tohto článku a usmernenia, ktoré umožňujú dodržať zásady stanovené v článkoch L. 211‑1 a L. 430‑1. …

IV. ‐ Kvalitatívne a kvantitatívne ciele týkajúce sa vôd, ktoré stanovujú hlavné schémy organizácie a manažmentu vôd, predstavujú:

1° v prípade povrchových vôd, s výnimkou umelých vodných útvarov alebo útvarov výrazne zmenených ľudskými činnosťami, dobrý ekologický a chemický stav;

…

XIII. ‐ Dekrét Conseil d’État [Štátna rada] stanovuje podrobné pravidlá uplatňovania tohto článku.“

13.

Článok R. 212 – 13 Zákonníka o životnom prostredí, zmeneného dekrétom č. 2018‑847 ( 6 ), stanovuje:

„Na účely uplatňovania bodu 4 časti IV článku L. 212 – 1 predchádzanie zhoršeniu kvality vôd spočíva v tom, že:

–

14.

Návrhom a iným podaním, ktoré boli zaregistrované 1. apríla 2019 a 22. septembra 2020, podalo Association France Nature Environnement na Conseil d’État (Štátna rada) žalobu proti Premier ministre (predseda vlády) a Ministre de la Transition écologique et solidaire (ministerka pre ekologickú a solidárnu transformáciu), ktorou sa domáhalo zrušenia, z dôvodu prekročenia právomoci, dekrétu č. 2018‑847 v rozsahu, v akom stanovuje, že do článku R. 212‑13 Zákonníka o životnom prostredí sa pridáva posledný odsek, podľa ktorého na účely posúdenia zlučiteľnosti programov a správnych rozhodnutí prijatých v oblasti vôd s cieľom predchádzania zhoršeniu kvality vôd „sa nezohľadňujú krátkodobé dočasné vplyvy, ktoré nemajú dlhodobé následky“ (ďalej len „sporné ustanovenie“), ako aj zrušenia implicitného rozhodnutia vzniknutého odmietnutím, zo strany Premier ministre (predseda vlády), vyhovieť žiadosti združenia Association France Nature Environnement o zrušenie tohto ustanovenia.

15.

Na podporu svojej žaloby Association France Nature Environnement uviedlo, že sporné ustanovenie porušuje smernicu 2000/60, najmä jej článok 4 ods. 1, ktorý zakazuje akékoľvek zhoršenie stavu vodných útvarov, či už dočasné alebo dlhodobé.

16.

Vnútroštátny súd uvádza, že Súdny dvor vo svojom rozsudku z 1. júla 2015, Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland ( C‑461/13 , EU:C:2015:433 ) ( 7 ), rozhodol, že článok 4 ods. 1 písm. a) body i) až iii) smernice 2000/60 sa má vykladať v tom zmysle, že členské štáty sú s výhradou udelenia výnimky povinné odmietnuť povolenie určitého projektu, ak môže spôsobiť zhoršenie stavu vodného útvaru alebo ak narúša dosiahnutie dobrého stavu povrchových vôd alebo dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu takýchto vôd k dátumu stanovenému touto smernicou.

„1.

Má sa článok 4 smernice [2000/60] vykladať tak, že umožňuje členským štátom, aby v prípade, že povoľujú program alebo projekt, nezohľadnili ich krátkodobý dočasný vplyv, ktorý nemá dlhodobé následky na stav povrchovej vody?

2.

Ak áno, aké podmienky musia tieto programy a projekty spĺňať v zmysle článku 4 smernice 2000/60, a najmä jej odsekov 6 a 7?“

20.

Písomné pripomienky predložili Association France Nature Environnement, francúzska, česká a holandská vláda, ako aj Komisia. Association France Nature Environnement, francúzska a holandská vláda, ako aj Komisia tiež predniesli ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 28. októbra 2021.

Podľa článku 1 písm. a) uvedenej smernice je jej účelom ustanoviť rámec ochrany vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobrežných vôd a podzemných vôd, ktorý zabráni ďalšiemu zhoršovaniu, ochráni a zlepší stav vodných ekosystémov, a s ohľadom na ich potrebu vody, suchozemských ekosystémov a mokradí, ktoré sú priamo závislé od vodných ekosystémov.

24.

Na úvod poznamenávam, že vnútroštátny súd sa vo svojej prvej prejudiciálnej otázke zameriava na stav „povrchovej vody“. Nasledujúca analýza sa preto bude týkať „povrchových vôd“, ako sú definované v článku 2 bode 1 smernice 2000/60.

25.

V tejto súvislosti článok 4 ods. 1 písm. a) bod i) tejto smernice stanovuje, že pri realizácii programov opatrení špecifikovaných v plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia, pokiaľ ide o povrchové vody, členské štáty vykonajú potrebné opatrenia na zabránenie zhoršeniu stavu všetkých útvarov povrchovej vody, s výhradou uplatnenia odsekov 6 a 7 tohto článku a bez toho, aby bol dotknutý odsek 8 uvedeného článku.

26.

Pojem „zhoršenie stavu“ útvaru povrchovej vody nie je v tejto smernici definovaný. ( 13 ) Súdny dvor však poskytol dôležité spresnenia, pokiaľ ide o kritériá umožňujúce dospieť k záveru o zhoršení stavu vodného útvaru. Súdny dvor tak uviedol, že zo štruktúry článku 4 uvedenej smernice a najmä z jeho odsekov 6 a 7 vyplýva, že zhoršenia stavu vodného útvaru, hoci len prechodné, sú povolené iba za prísnych podmienok . Z toho vyplýva, že hranica, pri ktorej prekročení sa konštatuje porušenie povinnosti zabrániť zhoršeniu stavu vodného útvaru, musí byť čo najnižšia . ( 14 )

30.

V tejto súvislosti sa má pojem „zhoršenie stavu“ útvaru povrchovej vody uvedený v článku 4 ods. 1 písm. a) bode i) smernice 2000/60 vykladať v tom zmysle, že k zhoršeniu dochádza vtedy, keď sa stav prinajmenšom jedného z kvalitatívnych prvkov uvedených v prílohe V tejto smernice ( 15 ) zhorší o jednu triedu, a to aj v prípade, že toto zhoršenie kvalitatívneho prvku nevedie k celkovo horšiemu zaradeniu útvaru povrchovej vody. Pokiaľ sa však dotknutý kvalitatívny prvok už nachádza v najnižšej triede, akékoľvek zhoršenie tohto prvku je „zhoršením stavu“ útvaru povrchovej vody v zmysle tohto ustanovenia. ( 16 )

31.

Súdny dvor spresnil, že s výhradou udelenia výnimky sa musí zabrániť akémukoľvek zhoršeniu stavu vodného útvaru, nezávisle od dlhodobých plánovaní stanovených v plánoch manažmentu a programoch opatrení, a že povinnosť zabrániť zhoršeniu stavu útvarov povrchovej vody zostáva záväzná v každom štádiu vykonávania smernice 2000/60 a je uplatniteľná na každý druh a každý stav útvaru povrchovej vody , pre ktorý sa prijal alebo mal prijať plán manažmentu. ( 17 ) Okrem toho je potrebné pojem „zhoršenie stavu“ vôd vykladať tak vo vzťahu ku kvalitatívnemu prvku, ako aj k látke samotnej. Povinnosť zabrániť zhoršeniu stavu vodného útvaru si teda zachováva celý svoj potrebný účinok pod podmienkou, že zahŕňa každú zmenu , ktorá by mohla ohroziť dosiahnutie hlavného cieľa tejto smernice. ( 18 )

35.

Takéto vplyvy môžu mať rôzne formy, ale vzhľadom na smernicu 2000/60 je referenčným kritériom existencia alebo neexistencia zhoršenia stavu dotknutého vodného útvaru.

36.

Zo sporného ustanovenia vyplýva, že k nezohľadneniu krátkodobých dočasných vplyvov, ktoré nemajú dlhodobé následky, dochádza v štádiu povoľovacieho konania týkajúceho sa programu alebo projektu. Toto ustanovenie je založené na myšlienke, že takéto vplyvy môžu mať nepodstatné ( 22 ) účinky na stav dotknutého útvaru povrchovej vody. Zmysel, ktorý treba dať uvedenému ustanoveniu, však podľa môjho názoru nie je na prvý pohľad jasný.

37.

40.

Nie je však jasné, či sporné ustanovenie samo osebe vyžaduje túto analýzu, alebo či toto ustanovenie naopak oslobodzuje vnútroštátne orgány od takejto analýzy a že táto analýza vyplýva z iných ustanovení vnútroštátneho práva. Keďže sa však Súdnemu dvoru kladie otázka o súlade sporného ustanovenia so smernicou 2000/60, je dôležité poznať presný význam tohto ustanovenia.

41.

V tejto súvislosti podľa ustálenej judikatúry výlučne vnútroštátny súd má právomoc zistiť a posúdiť skutkový stav veci, ktorú prejednáva, ako aj vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo. ( 25 ) Tomuto súdu preto prináleží overiť, aký výklad sporného ustanovenia uplatňujú príslušné vnútroštátne orgány. V prípade, že tento výklad spočíva v tom, že sa v rámci postupu schvaľovania nevykonáva účinná kontrola účinkov programu alebo projektu na stav dotknutého vodného útvaru z dôvodu, že sa predpokladá, že tieto účinky sú nepodstatné, zastávam názor, ako už bolo uvedené, že takýto výklad nie je v súlade s článkom 4 smernice 2000/60.

42.

Naproti tomu v prípade, že sa uplatní druhý možný výklad sporného ustanovenia, a to, že toto ustanovenie v rámci povoľovacieho konania zahŕňa vykonanie účinnej kontroly účinkov programu alebo projektu na stav dotknutého útvaru povrchovej vody, je potrebné ďalej spresniť analýzu.

46.

Naopak, ak preskúmanie vykonané príslušnými vnútroštátnymi orgánmi povedie tieto orgány k záveru, že skúmaný program alebo projekt môže viesť k „zhoršeniu“ stavu dotknutého útvaru povrchovej vody, bude potrebné uplatniť výnimky stanovené v článku 4 smernice 2000/60. ( 27 )

47.

Ako určiť, či „zhoršenie“ stavu vodného útvaru v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) bodu i) tejto smernice môže nastať vzhľadom na krátkodobé dočasné vplyvy, ktoré nemajú dlhodobé následky a sú uvedené v spornom ustanovení? ( 28 )

48.

Komisia vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, že na posúdenie toho, čo predstavuje krátkodobý dočasný vplyv, ktorý nevedie k „zhoršeniu“ v zmysle tohto ustanovenia, môžu frekvencie kontrol uvedené v tabuľke nachádzajúcej sa v bode 1.3.4 prílohy V smernice 2000/60, na ktorú odkazuje článok 8 tejto smernice, slúžiť ako referenčný bod pre príslušné vnútroštátne orgány, ktoré majú povoliť konkrétny projekt. Tieto orgány by tak mohli dospieť k záveru, že chvíľkové zhoršenie, ktorého účinky už skončili, t. j. v rámci ktorého dotknutý kvalitatívny prvok bol opäť uvedený do svojho predchádzajúceho stavu v časovom rozpätí, ktoré je kratšie ako tieto frekvencie, nemusí predstavovať „zhoršenie“ v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) bodu i) uvedenej smernice.

52.

V každom prípade zo spisu predloženého Súdnemu dvoru nevyplýva, že relevantná francúzska právna úprava odkazuje na frekvencie kontrol stanovené v prílohe V uvedenej smernice.

53.

Okrem toho holandská vláda tvrdí, že podľa tej istej smernice sa v prvom rade cyklus, frekvencia a monitorovacie miesta vyberajú tak, aby merané údaje mohli poskytnúť reprezentatívny a dôveryhodný obraz stavu kvalitatívneho prvku alebo látky v celom útvare povrchovej vody. Ďalej údaje získané na každom monitorovacom mieste sú konvertované na jednotnú hodnotu, ktorá je agregovaná tak z priestorového, ako aj časového hľadiska. Napokon kvalitatívny prvok alebo látka vo vodnom útvare sa klasifikuje prostredníctvom vyhodnotenia vypočítanej a agregovanej hodnoty tohto kvalitatívneho prvku alebo tejto látky vzhľadom na klasifikačné normy stanovené smernicou 2000/60.

54.

57.

Pokiaľ však ide o povrchové vody, bod 1.3 prílohy V tejto smernice tiež stanovuje, že „monitorovacia sieť povrchových vôd bude vytvorená v súlade s požiadavkami článku 8. Monitorovacia sieť bude navrhnutá tak, aby zabezpečila zosúladený a úplný prehľad ekologického a chemického stavu v každom povodí a aby umožnila klasifikáciu vodných útvarov do piatich tried v súlade s normatívnymi definíciami v časti 1.2“ ( 34 ). Bod 1.3.1 tejto prílohy spresňuje, že kontrola sa vykonáva v reprezentatívnych bodoch správneho územia povodia, pokiaľ ide o veľkosť prietoku vody a množstvo prítomnej vody.

58.

Okrem toho odôvodnenie 33 smernice 2000/60 uvádza, že opatrenia týkajúce sa povrchových a podzemných vôd patriacich do toho istého ekologického a hydrologického systému musia byť koordinované. Takáto koordinácia by však nebola zabezpečená, ak by sa rozlišovalo medzi reprezentatívnosťou monitorovacích miest kvality podzemných vôd a tých, ktoré sa týkajú povrchových vôd.

59.

Za týchto podmienok zastávam názor, že judikatúru týkajúcu sa spôsobov, ktoré umožňujú vyhodnotiť chemické zhoršenie stavu podzemných vôd, možno uplatniť aj na povrchové vody. Preto navrhujem, aby Súdny dvor dospel k záveru, že nedodržanie kvalitatívneho prvku na jedinom monitorovacom mieste naznačuje existenciu zhoršenia stavu prinajmenšom významnej časti útvaru povrchovej vody v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) bodu i) smernice 2000/60.

63.

V tejto súvislosti článok 4 ods. 6 tejto smernice stanovuje, že dočasné zhoršenie stavu vodných útvarov sa nepovažuje za porušenie požiadaviek uvedenej smernice, ak vyplýva z okolností spôsobených prírodnými príčinami alebo vyššou mocou, ktoré sú výnimočné alebo nemohli byť rozumne predpokladané – najmä vážne povodne a dlhodobé sucho – alebo z okolností vyplývajúcich z havárií, ktoré nemohli byť rozumne predpokladané, ak sú splnené určité podmienky.

64.

Inými slovami, táto výnimka sa uplatňuje a posteriori a týka sa náhodných dôvodov zhoršenia. Ako správne uviedla francúzska vláda, zhoršenie stavu vodného útvaru, ktoré môže vyvolať program alebo projekt, zo svojej podstaty nepatrí do pôsobnosti tohto ustanovenia.

65.

Okrem toho článok 4 ods. 7 smernice 2000/60 stanovuje, že členské štáty sa nedopúšťajú porušenia tejto smernice, keď je neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu, prípadne dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej alebo podzemnej vody dôsledkom nových modifikácií fyzikálnych vlastností útvaru povrchových vôd alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody. Členské štáty sa tiež nedopustia porušenia, keď sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého na dobrý v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka. ( 36 )

69.

S touto argumentáciou nesúhlasím. Všetky programy alebo projekty totiž podliehajú rovnakému právnemu režimu, ak môžu spôsobiť „zhoršenie“ stavu dotknutého útvaru povrchovej vody. Výnimka na základe článku 4 ods. 7 smernice 2000/60 tak môže byť priznaná aj pre programy alebo projekty, ktorých vplyv je síce krátkodobý, dočasný a bez dlhodobých následkov, ale ktoré by viedli k takému zhoršeniu.

70.

V dôsledku toho projekty, ktoré môžu mať v krátkodobom horizonte negatívne účinky na stav útvaru povrchovej vody, ako sú napríklad činnosti renaturácie, ktoré majú pozitívny charakter na ochranu životného prostredia, môžu využívať túto výnimku a byť v tomto rámci povolené.

71.

Holandská vláda na pojednávaní zdôraznila, že uplatnenie výnimky uvedenej v článku 4 ods. 7 smernice 2000/60 je pre členské štáty problematické, najmä pokiaľ ide o súvisiace náklady.

75.

V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa výslovného znenia tohto dokumentu tento dokument, ktorého cieľom je uľahčiť vykonanie tejto smernice, nie je právne záväzný a nevyhnutne neodráža názory Komisie, pričom iba Súdny dvor má právomoc poskytnúť záväzný výklad práva Únie.

76.

Ako som už uviedol, definícia pojmu „zhoršenie“ v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) bodu i) smernice 2000/60 nerozlišuje podľa toho, či je zhoršenie krátkodobé alebo dlhodobé. Jediným kritériom, ktoré treba zohľadniť v rámci povoľovacieho konania týkajúceho sa programu alebo projektu, je skutočnosť, či môže alebo nemôže dôjsť k „poškodeniu“ v zmysle tohto ustanovenia. Preto zastávam názor, že uvedený dokument neodráža obsah tejto smernice, ako ju vykladá Súdny dvor.

77.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievam, že článok 4 smernice 2000/60 neumožňuje členským štátom pri posudzovaní zlučiteľnosti určitého programu alebo projektu s cieľom zabrániť zhoršeniu kvality vôd nezohľadniť krátkodobé dočasné vplyvy, ktoré nemajú dlhodobé následky, na stav útvaru povrchovej vody. Ak v rámci povoľovacieho konania týkajúceho sa programu alebo projektu príslušné vnútroštátne orgány určia, že tento program alebo projekt môže spôsobiť „zhoršenie“ stavu útvaru povrchovej vody v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) bodu i) tejto smernice a v zmysle výkladu Súdneho dvora, tento program alebo projekt možno povoliť len vtedy, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 4 ods. 7 písm. a) až d) uvedenej smernice.

( 3 ) Pokiaľ ide o účinky klimatického otepľovania, pozri dokumenty pripojené k šiestej hodnotiacej správe medzivládnej skupiny expertov na vývoj klímy (GIEC), ktorá bude dokončená v septembri 2022, k nahliadnutiu prostredníctvom nasledujúceho internetového odkazu: https://www.ipcc.ch/report/sixth‑assessment‑report‑cycle/.

( 4 ) Pozri dôvodovú správu k pôvodnému návrhu smernice Rady, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre činnosť Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, s. 7 [KOM(97) 49 v konečnom znení, Ú. v. ES C 184, 1997, s. 20 ].

( 5 ) Rozhodnutie Rady z 12. decembra 1977, ktorým sa ustanovuje spoločný postup pre výmenu informácií o kvalite sladkých povrchových vôd v spoločenstve ( Ú. v. ES L 334, 1977, s. 29 ; Mim. vyd. 15/001, s. 63).

( 6 ) Décret du 4 octobre 2018 relatif aux schémas directeurs d’aménagement et de gestion des eaux et schémas d’aménagement et de gestion des eaux (dekrét zo 4. októbra 2018 o hlavných schémach organizácie a manažmentu vôd a schémach organizácie a manažmentu vôd) (JORF č. 231 zo 6. októbra 2018, text č. 11).

( 7 ) Pokiaľ ide o komentár k tomuto rozsudku, pozri CLÉMENT, M.: Droit européen de l’environnement . Bruxelles: Bruylant, 2021, s. 456 až 463. Pozri tiež PALONIITTY, T.: The Weser Case: Case C‑461/13 Bund v Germany. In: Journal of Environmental Law , 2016, zv. 28, č. 1, s. 151 až 158.

( 8 ) Rozsudok z 24. júna 2021, Komisia/Španielsko (Zhoršenie stavu prírodnej zóny Doñana) ( C‑559/19 , EU:C:2021:512 , bod 35 a citovaná judikatúra).

( 15 ) Tieto kvalitatívne prvky majú biologickú, hydromorfologickú alebo fyzikálno‑chemickú povahu.

( 16 ) Rozsudok z 28. mája 2020, Land Nordrhein‑Westfalen ( C‑535/18 , EU:C:2020:391 , bod 92 a citovaná judikatúra).

( 17 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2015, Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland ( C‑461/13 , EU:C:2015:433 , bod 50 ).

( 18 ) Rozsudok z 28. mája 2020, Land Nordrhein‑Westfalen ( C‑535/18 , EU:C:2020:391 , bod 100 a citovaná judikatúra).

( 19 ) Pozri VAN RIJSWICK, H. F. M. W. a BACKES, C. W.: Ground Breaking Landmark Case on Environmental Quality Standards? In: Journal for European Environmental & Planning Law , 2015, zv. 12, č. 3 a 4, s. 363 až 377, najmä s. 375, podľa ktorých povinnosti vyplývajúce z tohto rozsudku sú prísnejšie ako to, čo mnohé členské štáty očakávali alebo v čo dúfali.

( 20 ) Pozri rozsudok z 1. júla 2015, Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland ( C‑461/13 , EU:C:2015:433 , bod 54 ).

( 27 ) Generálny advokát Jääskinen vo svojich návrhoch vo veci Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland ( C‑461/13 , EU:C:2014:2324 , bod 79 ) uplatnil výklad v rovnakom zmysle, keď zdôraznil, že ak nejde o projekty, ktoré nemajú takmer nijaký vplyv na stav vodných útvarov , a teda na vodohospodársky manažment správneho územia povodia, spadajú do pôsobnosti všeobecného zákazu zhoršenia stavu vodných útvarov, pričom však môžu byť schválené na základe systému výnimiek podľa článku 4 smernice 2000/60.

( 28 ) Francúzska vláda na pojednávaní uviedla, že francúzske právo neobsahuje prvky umožňujúce spresniť rozsah výrazov „dočasné“, „krátkodobé“ a „dlhodobé“ uvedené v tomto ustanovení a že tieto výrazy nie sú definované ani v textoch, ktoré nemajú právnu záväznosť, ako sú pokyny správnych orgánov alebo relevantné usmernenia v danej oblasti.

( 29 ) Pozri judikatúru citovanú v bode 29 vyššie.

( 30 ) V prejednávanej veci sa v rámci predchádzajúceho posúdenia účinkov predmetného programu alebo projektu otázka netýka konkrétneho výsledku kontrol, ktoré treba vykonať v súvislosti s prvkami fyzikálno‑chemickej kvality, ale potenciálnej dĺžky trvania týchto účinkov na stav dotknutého vodného útvaru.

( 31 ) Pozri judikatúru citovanú v bodoch 29 a 31 vyššie.

( 32 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality ( Ú. v. EÚ L 372, 2006, s. 19 ).

( 39 ) Tento dokument má názov „Spoločná vykonávacia stratégia rámcovej smernice o vode a smernice povodniach – Usmerňovací dokument č. 36 – Výnimky z environmentálnych cieľov podľa článku 4 [ods. 7] – Nové úpravy fyzikálnych vlastností útvarov povrchových vôd, zmeny hladiny podzemných vôd alebo nové trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka“. Vo svojich rôznych jazykových verziách je prístupný na tomto internetovom odkaze: https://circabc.europa.eu/ui/group/9ab5926d‑bed4‑4322‑9aa7‑9964bbe8312d/library/ef4bb326‑ccef‑4f90‑a283‑7bea542c7e48?p=1&n=10&sort=modified_DESC.

( ) Pozri s. 26 a 27 tohto dokumentu.