C-562/20

62020CC0562

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

GIOVANNI PITRUZZELLA

prednesené 12. mája 2022 ( 1 )

Vec C‑562/20

SIA „Rodl & Partner“

2.

Súdnemu dvoru poskytuje príležitosť objasniť rozsah viacerých základných aspektov režimu na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, vychádzajúceho z prístupu založeného na hodnotení rizík, ktorý sa touto smernicou zavádza, a najmä hranice priestoru pre voľnú úvahu, ktorý sa v tejto oblasti priznáva členským štátom, ako aj rozsah povinností uložených povinným subjektom v súvislosti s hodnotením rizík ich klientov a uplatňovaním primeranej úrovne opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu k týmto klientom.

I. Právny rámec

A. Právo Únie

3.

Podľa článku 13 ods. 1 písm. c) a d) smernice 2015/849 „opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi zahŕňajú:

5.

V článku 18 ods. 1 a 3 smernice 2015/849 sa v znení podľa smernice 2018/843 uvádza:

„1. V prípadoch uvedených v článkoch 18a až 24, ako aj v iných prípadoch s vyššími rizikami, ktoré identifikovali členské štáty alebo povinné subjekty, členské štáty vyžadujú, aby povinné subjekty uplatňovali opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi s cieľom primerane riadiť a zmierňovať tieto riziká. …

3. Pri hodnotení rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu zohľadnia členské štáty a povinné subjekty aspoň faktory situácií s možným vyšším rizikom stanovené v prílohe III.“

6.

Podľa článku 60 ods. 1 prvého pododseku a článku 60 ods. 2 smernice 2015/849:

Smernica 2015/849 bola do lotyšského práva prebratá prostredníctvom Noziedzīgi iegūtu līdzekļu legalizācijas un terorisma un proliferācijas finansēšanas novēršanas likums (zákon o predchádzaní praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a šíreniu zbraní hromadného ničenia) zo 17. júla 2008 ( 3 ) (ďalej len „lotyšský zákon proti praniu špinavých peňazí“).

II. Skutkový stav, konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky

9.

Žalobkyňa vo veci samej, SIA „Rodl & Partner“ (ďalej len „Rodl & Partner“), je obchodná spoločnosť registrovaná v Lotyšsku, ktorej podnikateľská činnosť pozostáva okrem iného z poskytovania služieb účtovníctva, auditu a daňového poradenstva. Podľa smernice 2015/849 má postavenie povinného subjektu.

10.

V období od 3. apríla 2019 do 6. júna 2019 vykonali zamestnanci Noziedzīgi iegūtu līdzekļu legalizācijas novēršanas dienests (Úrad boja proti praniu špinavých peňazí, Lotyšsko) pôsobiaceho v rámci Valsts ieņēmumu dienests (Štátna daňová správa, Lotyšsko, ďalej len „VID“) v spoločnosti Rodl & Partner niekoľko kontrol. V rámci týchto kontrol VID okrem iného zistila, že Rodl & Partner ako povinný subjekt nevykonala a nezdokumentovala hodnotenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v súlade s lotyšským zákonom proti praniu špinavých peňazí v prípade dvoch svojich klientov: nadácie It izglītības fonds (ďalej len „nadácia“) a spoločnosti SIA RBA Consulting (ďalej len „RBA Consulting“).

14.

Naopak po analýze výpisov z bežného účtu uvedenej spoločnosti VID zistila, že spoločnosť bola príjemcom mesačných platieb vo výške 25000 eur od spoločnosti Nord Stream 2 AG, dcérskej spoločnosti ruskej spoločnosti Gazprom. Ďalej vyplynulo, že uvedené faktúry boli vystavené na základe zmluvy uzatvorenej 1. januára 2018 medzi spoločnosťou RBA Consulting a spoločnosťou Nord Stream 2 AG. Rodl & Partner na základe výzvy VID na predloženie kópie predmetnej zmluvy tento dokument neposkytla, pričom uviedla, že originál zmluvy preskúmala na mieste v priestoroch klienta. Za týchto okolností VID dospela k záveru, že Rodl & Partner pri monitorovaní svojho obchodného vzťahu s uvedeným klientom nevenovala dostatočnú pozornosť transakciám, ktoré RBA Consulting uskutočňovala so spoločnosťou Nord Stream 2 AG, ktorá patrí subjektu so sídlom v tretej krajine s vysokým rizikom korupcie.

15.

Rozhodnutím z 11. júla 2019 uložila VID spoločnosti Rodl & Partner sankciu vo výške 3000 eur za porušenie povinností stanovených v lotyšskom zákone proti praniu špinavých peňazí. Na základe tohto rozhodnutia VID uverejnila 11. augusta 2019 na svojej webovej stránke informácie o nezákonnom konaní, ktorého sa dopustila Rodl & Partner. Rozhodnutie o uložení sankcie potvrdil svojím rozhodnutím z 13. novembra 2019 generálny riaditeľ VID. Rodl & Partner sa obrátila na vnútroštátny súd s návrhom na zrušenie tohto rozhodnutia a tiež uloženie povinnosti odstrániť informácie o sankciách uložených dotknutej spoločnosti zverejnené na internete.

16.

Vnútroštátny súd predovšetkým poznamenáva, že ani zo smernice 2015/849, ani z lotyšského zákona proti praniu špinavých peňazí nevyplýva, že MVO by mala iba z dôvodu svojej právnej formy predstavovať vyššie riziko, ktoré má len z tohto dôvodu podliehať zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Vnútroštátny súd uvádza, že Rodl & Partner namietala, že v prípade, ak by VID dospela k záveru, podľa ktorého má povinný subjekt uplatniť zvýšenú povinnú starostlivosť zakaždým, keď má jej klient právnu formu MVO alebo jeden z jeho zamestnancov je štátnym príslušníkom tretej krajiny s vysokým rizikom korupcie, vznikla by otázka, či takáto požiadavka nie je neprimeraná a nemal by ju stanovovať zákon.

20.

Po štvrté má vnútroštátny súd pochybnosti, pokiaľ ide o otázku, či VID neprekročila právomoci, ktoré jej priznáva príslušná právna úprava, keď žiadala o predloženie kópie zmluvy uzatvorenej medzi RBA Consulting a Nord Stream 2 AG. Uvedený súd si preto kladie otázku, či sa má článok 13 ods. 1 písm. c) a d) smernice 2015/849 vykladať tak, že vyžaduje predloženie kópie zmluvy uzatvorenej medi klientom a treťou stranou.

21.

Po piate podľa názoru vnútroštátneho súdu je s ohľadom na okolnosti prípadu v prejednávanej veci potrebné vysvetliť, či sa má článok 14 ods. 5 smernice 2015/849 vykladať v tom zmysle, že stanovuje – a ak áno, či je takéto ustanovenie odôvodnené a primerané – že povinný subjekt musí voči existujúcemu klientovi uplatniť opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi aj v situácii, v ktorej nedošlo k podstatnej zmene okolností klienta, a či sa táto povinnosť uplatňuje iba vo vzťahu ku klientom, v súvislosti s ktorými sa zistila vysoká miera rizika.

22.

Napokon po šieste vnútroštátny súd konštatuje, že niektoré z informácií o nezákonnom konaní spoločnosti Rodl & Partner, ktoré VID zverejnila na svojej webovej stránke, sú nepresné. Z tohto dôvodu si kladie otázku týkajúcu sa výkladu článku 60 ods. 1 a 2 smernice 2015/849.

3.

Má sa článok 18 smernice 2015/849 v spojení s prílohou III bodom 3 písm. b) tejto smernice vykladať v tom zmysle, že stanovuje automatickú povinnosť prijať opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi vo všetkých prípadoch, keď je obchodný partner klienta, ale nie samotný klient, nejakým spôsobom prepojený s treťou krajinou s vysokou mierou korupcie, v tomto prípade s Ruskou federáciou?

4.

Má sa článok 13 ods. 1 písm. c) a d) smernice 2015/849 vykladať v tom zmysle, že tieto ustanovenia stanovujú, že povinný subjekt musí pri prijímaní opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi získať od klienta kópiu zmluvy uzatvorenej medzi uvedeným klientom a treťou stranou, a preto sa preskúmanie tejto zmluvy na mieste považuje za nedostatočné?

5.

Má sa článok 14 ods. 5 smernice 2015/849 vykladať v tom zmysle, že povinný subjekt musí uplatňovať opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu k existujúcim obchodným klientom aj v prípade, keď nemožno zistiť významné zmeny v okolnostiach klienta, a keď lehota stanovená príslušným orgánom členských štátov na prijatie nových monitorovacích opatrení neuplynula, pričom uvedená povinnosť sa uplatňuje len vo vzťahu ku klientom, ktorí sú vysoko rizikoví?

1.

O znení smernice 2015/849 uplatniteľnom z hľadiska časovej pôsobnosti

25.

Zo spisu vyplýva, že Rodl & Partner vykonala analýzu rizík 1. septembra 2017 v súvislosti s nadáciou a 8. februára 2018 v súvislosti so spoločnosťou RBA Consulting. VID realizovala príslušné kontroly v období od 3. apríla 2019 do 6. júna 2019, pričom napadnuté rozhodnutie prijala 13. novembra 2019. Smernica 2018/843, ktorou sa zmenila smernica 2015/849, nadobudla účinnosť 9. júla 2018. Podľa jej článku 4 ods. 1 mali členské štáty povinnosť prebrať túto smernicu do 10. januára 2020.

26.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že hodnotenie rizík, z ktorého vychádzala Rodl & Partner pri identifikácii miery rizika, a následné opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu k jej dvom klientom predchádzali nadobudnutiu účinnosti pozmeňujúcej smernice z roku 2018. Naopak, VID vykonala príslušné kontroly po nadobudnutí účinnosti uvedenej smernice, v každom prípade pred uplynutím lehoty na jej prebratie.

29.

S ohľadom na uvedené treba rovnako uviesť, že smernice sú určené členským štátom. ( 6 ) Povinnosti uložené povinným osobám vyplývajú v zásade zo zákona, ktorým sa preberá samotná smernica. V čase, keď VID vykonávala kontroly, ktoré viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia, ešte neuplynula lehota na prebratie smernice 2018/843. Zo spisu nie je jasné, či pri realizácii týchto kontrol už došlo k novelizácii lotyšského zákona proti praniu špinavých peňazí s cieľom prebrať zmeny zavedené uvedenou smernicou. V každom prípade Rodl & Partner mala povinnosti stanovené v takom znení lotyšského zákona proti praniu špinavých peňazí, ktoré bolo účinné v čase vykonania kontrol, t. j. v znení, ktoré cituje vnútroštátny súd v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. ( 7 )

30.

Domnievam sa však, že zmeny smernice 2015/849 vykonané smernicou 2018/843, uvedené v prejudiciálnych otázkach položených vnútroštátnym súdom, nemajú podstatný vplyv na odpovede na tieto otázky. ( 8 ) Okrem toho poznamenávam, že uvedené otázky sa netýkajú problematiky nezlučiteľnosti vnútroštátnej právnej úpravy s ustanoveniami smernice 2015/849.

2.

O režime predchádzania využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu podľa smernice 2015/849

33.

Ako vyplýva z odôvodnení 22 a 23 smernice 2015/849, uvedený holistický prístup založený na hodnotení rizík ( 12 ) predstavuje pre členské štáty a pre Úniu nutnosť, aby mohli identifikovať, pochopiť a zmierniť riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktorým čelia. Prístup založený na hodnotení rizík predpokladá hodnotenie týchto rizík, ktoré sa v režime podľa smernice 2015/849 ( 13 ) vykonáva na troch úrovniach: na úrovni Únie Komisiou (článok 6) ( 14 ), na úrovni jednotlivých členských štátov (článok 7) a na úrovni povinných subjektov (článok 8).

34.

Konkrétne podľa článku 7 smernice 2015/849 je každý členský štát povinný prijať vhodné opatrenia na identifikáciu, hodnotenie, pochopenie a zmiernenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré sa ho týkajú, a tiež toto hodnotenie rizík neustále aktualizovať.

35.

Podľa článku 8 uvedenej smernice majú povinné subjekty, primerane ku svojej povahe a veľkosti, povinnosť prijať potrebné kroky na identifikáciu a hodnotenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, pričom zároveň zohľadnia rizikové faktory, okrem iného vrátane tých, ktoré súvisia s ich klientmi, krajinami alebo geografickými oblasťami.

39.

Pokiaľ ide o opatrenia bežnej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, konkrétne ich upravujú články 13 a 14 smernice 2015/849. V zmysle článku 13 ods. 1 smernice tieto opatrenia zahŕňajú identifikáciu klienta [písmeno a)] a konečného užívateľa výhod [písmeno b)], posúdenie a v prípade potreby získanie informácií o účele a plánovanej povahe obchodného vzťahu [písmeno c)] a vykonávanie priebežného monitorovania obchodného vzťahu [písmeno d)]. Podľa odseku 2 rovnakého článku môžu povinné subjekty stanoviť rozsah týchto opatrení na základe hodnotenia rizík.

40.

Pokiaľ ide o opatrenia zjednodušenej povinnej starostlivosti , z článku 15 ods. 1 a 2 smernice 2015/849 vyplýva, že ak členský štát alebo povinný subjekt určí oblasti s nižším rizikom, alebo povinný subjekt sa uistí, že obchodný vzťah alebo transakcia predstavujú riziko nižšieho stupňa, povinným subjektom možno povoliť, aby uplatňovali opatrenia zjednodušenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi.

41.

Napokon, pokiaľ ide o opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti , z článku 18 ods. 1 smernice 2015/849 vyplýva, že v prípadoch uvedených v článkoch 18a až 24, ako aj v iných prípadoch s vyššími rizikami, ktoré identifikovali členské štáty alebo povinné subjekty, povinné subjekty uplatnia opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi s cieľom primerane riadiť a zmierňovať tieto riziká.

1) Široký priestor pre voľnú úvahu členských štátov

44.

Smernicou 2015/849 sa zavádza len minimálna harmonizácia v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí ( 22 ). Ako vyplýva už z predchádzajúcich úvah, členským štátom ponecháva široký manévrovací priestor, jednak pokiaľ ide o určenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, jednak pokiaľ ide o vhodné opatrenia na predchádzanie a zabránenie týmto činnostiam alebo prinajmenšom ich obmedzenie.

45.

Smernica 2015/849 na jednej strane výslovne priznáva, že členské štáty môžu byť dotknuté v odlišnej miere rôznymi rizikami prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. ( 23 ) Ako zdôraznila Komisia na pojednávaní a Lotyšská republika vo svojich pripomienkach, tieto odlišné riziká môžu závisieť od konkrétnej situácie každého členského štátu, pričom sa môžu líšiť v závislosti od množstva parametrov, ako je geografická poloha alebo ekonomická alebo sociálna situácia danej krajiny.

46.

Rovnako je potrebné konštatovať, že článok 5 smernice 2015/849 členským štátom výslovne umožňuje prijať alebo ponechať v účinnosti prísnejšie ustanovenia na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to v rámci práva Únie. ( 27 ) Súdny dvor vysvetlil, že „prísnejšie ustanovenia“ podľa uvedeného článku sa môžu týkať situácií, v prípade ktorých táto smernica stanovuje určitý druh povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, ako aj iných situácií, o ktorých sa členské štáty domnievajú, že predstavujú riziko. ( 28 ) Okrem toho sa tento článok vzťahuje na všetky ustanovenia v oblasti upravenej smernicou 2015/849 s cieľom predchádzať praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. ( 29 )

50.

Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že smernica 2015/849 priznáva členským štátom široký manévrovací priestor, pričom členské štáty môžu buď stanoviť vyššiu úroveň ochrany, než akú zvolil normotvorca Únie, a v súlade s právomocou podľa uvedeného článku 5 povoliť alebo vyžadovať odlišné opatrenia povinnej starostlivosti voči klientovi, než sú opatrenia stanovené v tejto smernici, alebo v rámci miery voľnej úvahy, ktorú im priznáva uvedený článok 18, vymedziť ďalšie situácie predstavujúce vysoké riziko. Týmto spôsobom môžu členské štáty najmä stanoviť osobitné opatrenia, ktoré sa majú uplatniť v určitých konkrétnych situáciách, alebo priznať inštitúciám alebo osobám, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica, diskrečnú právomoc, aby na základe hodnotenia rizík uplatnili opatrenia, ktoré v konkrétnej situácii považujú za primerané danému riziku. ( 30 )

Treba totiž preskúmať, či je s ohľadom na všeobecnú zásadu právnej istoty nevyhnutné, aby sa všetky prvky, z ktorých pozostávajú rizikové faktory identifikované členským štátom, výslovne vymedzili v legislatívnom akte, napríklad pomocou explicitného uvedenia krajín alebo druhov organizácií znamenajúcich takú vyššiu mieru rizika, že odôvodňujú uplatnenie opatrení zvýšenej povinnej starostlivosti.

54.

V tejto súvislosti sa domnievam, že všeobecné určenie rizikových faktorov, ktoré môže mať potenciálny vplyv na subjektívne postavenia alebo dokonca na základné práva, v princípe musí v súlade so zásadami legality a právnej istoty, vychádzať z právnych aktov so silou zákona. V každom prípade zastávam tiež názor, že zákon by nemal a ani nemôže vyčerpávajúcim spôsobom upraviť všetky konkrétne rizikové faktory.

55.

S prihliadnutím na dynamický charakter hospodárskych vzťahov, ako aj trestnej činnosti je totiž podľa môjho názoru nemožné vopred taxatívne určiť všetky potenciálne faktory, ktoré môžu mať vplyv na hodnotenie rizík prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Ako sa výslovne uznáva v odôvodnení 30 smernice 2015/849, povaha rizika je premenlivá. Z tohto dôvodu je potrebné zaručiť systému určitý stupeň flexibility, na základe ktorého by bolo pri identifikácii uvedených faktorov možné dynamicky sa prispôsobiť, za každých okolností však v súlade so zásadou právnej istoty a pri rešpektovaní ochrany základných práv zaručených právom Únie.

56.

Ako sa uvádza v bode 35 vyššie a ako vyplýva z článkov 8 a 11 až 18 smernice 2015/849, povinné subjekty zohrávajú v rámci režimu predchádzania praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu podľa prístupu založeného na hodnotení rizík, zavedeného touto smernicou, kľúčovú úlohu pri hodnotení rizík uvedených činností. Ako zdôraznila Komisia na pojednávaní, túto zásadnú úlohu vysvetľuje blízkosť povinných subjektov k vykonávaniu hospodárskej činnosti, čiže k potenciálne nezákonnej činnosti, čo tieto subjekty stavia do najvýhodnejšej pozície na odhaľovanie prípadných podozrivých transakcií.

59.

Z tohto hľadiska smernica 2015/849 stanovuje povinnosť uvedených subjektov prijímať potrebné kroky na identifikáciu a hodnotenie rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a to pri zohľadnení relevantných rizikových faktorov, ako aj povinnosť uplatňovať primerané opatrenia povinnej starostlivosti.

60.

Hodnotenie rizík a následné uplatňovanie opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientom povinnými subjektmi zahŕňa rozhodovanie sa na základe vecných dôkazov s cieľom účinnejšie identifikovať riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. ( 32 ) Takéto hodnotenie sa vzťahuje na konkrétne situácie, a preto sa nemá vykonávať abstraktne. Podľa vyššie uvedeného holistického prístupu treba pri hodnotení prihliadať na všetky faktory, ktoré môžu mať vplyv na identifikáciu rizík.

61.

Rovnako treba uviesť, že povinnosti uložené povinným subjektom nemôžu byť v súlade so zásadou proporcionality neprimerané. Takáto požiadavka sa jednoznačne stanovuje v článku 8 ods. 1 poslednej vete smernice 2015/849, podľa ktorej opatrenia uložené povinným subjektom na základe tejto smernice musia byť primerané ich povahe a veľkosti. Uvedená požiadavka vyplýva aj zo znenia odôvodnenia 2 predmetnej smernice, v ktorom sa zdôrazňuje požiadavka vyváženého prístupu a výslovne sa uvádza „potreba vytvoriť regulačné prostredie, ktoré umožňuje spoločnostiam rozvíjať vlastné podnikanie bez neprimeraných nákladov na dosiahnutie súladu s uvedenými aspektmi“.

65.

Z vyššie uvedeného je podľa môjho názoru zrejmé, že v rámci režimu predchádzania zavedeného smernicou 2015/849 má byť povinný subjekt schopný v prípade potreby preukázať príslušným orgánom jednak skutočnosť, že v rámci primeraných limitov a úmerne k svojej povahe a veľkosti vykonal čo najúplnejšiu analýzu rizík, pokiaľ ide o riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, a to pri zohľadnení všetkých relevantných faktorov a zdrojov, jednak skutočnosť, že v každom jednotlivom prípade uplatnil úroveň vhodných opatrení na monitorovanie klienta zodpovedajúcu identifikovanej miere rizika.

66.

Prejudiciálne otázky položené vnútroštátnym súdom je potrebné analyzovať na základe všetkých vyššie uvedených úvah.

B. O prvej a druhej prejudiciálnej otázke

70.

V tejto súvislosti z ustanovení článku 18 ods. 1 v spojení s odsekom 3 rovnakého článku smernice 2015/849 vyplýva, že na účely identifikácie prípadov s vyššími rizikami zohľadnia členské štáty a povinné subjekty aspoň faktory situácií s možným vyšším rizikom demonštratívne stanovené v prílohe III uvedenej smernice.

71.

Ako vyplýva z bodov 42 a 43 vyššie, prípadný záver o vysokorizikovom charaktere klienta a z toho vyplývajúce prijatie opatrení zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu k tomuto klientovi musí okrem prípadov uvedených v článkoch 18a až 24 smernice 2015/849 a pri uplatnení prístupu založeného na hodnotení rizík, ktorý je základom celého režimu predchádzania zavedeného uvedenou smernicou, vychádzať z podrobného hodnotenia rizík súvisiacich s daným klientom. Z bodu 60 vyššie ďalej vyplýva, že pri takomto hodnotení je potrebné zohľadniť všetky faktory, ktoré môžu mať vplyv na identifikáciu miery rizika dotknutého klienta.

72.

V dôsledku uvedeného platí, že záver o vysokorizikovom charaktere klienta a z toho vyplývajúce prijatie opatrení zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu k tomuto klientovi nie je mimo uvedených prípadov podľa článkov 18a až 24 smernice 2015/849 automatické. Naopak prijatie opatrení zvýšenej povinnej starostlivosti musí byť výsledkom individuálneho hodnotenia konkrétnych rizík týkajúcich sa daného klienta, ktoré vykonáva povinný subjekt na základe kritérií identifikovaných dotknutým členským štátom alebo samotným povinným subjektom vo vzťahu ku všetkým relevantným rizikovým faktorom.

76.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že z § 6 ods. 1 2 bodu 1 lotyšského zákona proti praniu špinavých peňazí konkrétne vyplýva, že povinný subjekt musí pri hodnotení rizík prania špinavých peňazí a financovania terorizmu zohľadniť medzi okolnosťami, ktoré majú vplyv na riziká, riziko úzko súvisiace s právnou formou klienta . S výhradou preskúmania vnútroštátnym súdom, ktorý má jediný právomoc uplatňovať vnútroštátne právo, sa preto zdá, že lotyšský zákon proti praniu špinavých peňazí výslovne uvádza právnu formu klienta ako rizikový faktor, na ktorý treba prihliadať pri analýze rizík vykonávanej povinným subjektom.

77.

Okrem toho lotyšská vláda vo svojich pripomienkach upozornila na to, že v správe z roku 2019 vyhotovenej Úradom proti praniu špinavých peňazí pôsobiacim v rámci VID ( 35 ) sa zdôraznilo, že MVO sú zvlášť zraniteľné, pokiaľ ide o pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu, najmä MVO, ktoré nie sú registrované ako organizácie pôsobiace vo verejnom záujme. Lotyšská vláda tiež odkázala na ďalšie zdroje informácií, ktoré sa konkrétne týkajú Lotyšska ( 36 ) a z ktorých vyplýva, že právna forma nadácie alebo MVO predstavuje prvok, ktorý treba v rámci hodnotenia rizík považovať za potenciálne vysokorizikový faktor.

78.

V tejto súvislosti som v bode 56 vyššie poznamenal, že právo Únie podľa môjho názoru nebráni tomu, aby sa v zákone uvádzali všeobecné kategórie rizík (ako napríklad právna forma klienta, pokiaľ ide o prejednávanú vec) a následne sa špecifikovali (v prejednávanej veci ide konkrétne o právnu formu MVO alebo nadácie) v ďalších a neskorších aktoch, ktoré nemusia mať nevyhnutne legislatívnu povahu. Je však úlohou vnútroštátneho súdu, aby konkrétne určil, či treba skutočnosť, že určitý klient má právnu formu nadácie alebo MVO, v lotyšskom právnom systéme skutočne považovať za potenciálne vysokorizikový faktor, ktorý musí povinný subjekt podľa vnútroštátneho práva zohľadniť pri analýze rizík, ktorú vo vzťahu ku svojmu klientovi vykonáva.

82.

Okrem toho treba poznamenať, že podľa § 11 1 ods. 3 lotyšského zákona proti praniu špinavých peňazí musia povinné subjekty pri plnení povinností týkajúcich sa povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientom zohľadniť aspoň niektoré faktory zvyšujúce riziká, medzi ktorými sa v bode 2 písm. b) uvádza skutočnosť, že klient alebo jeho konečný užívateľ výhod má väzby na krajinu alebo územie s vysokým rizikom korupcie.

83.

Vnútroštátny súd v tejto súvislosti uvádza, že Ruskú federáciu možno považovať za krajinu alebo územie s vysokým rizikom korupcie. ( 39 ) Okrem toho lotyšská vláda na pojednávaní odkázala na pokyny a rôzne iné informačné materiály uverejnené na webovej stránke VID, v ktorých sa konkrétne upozorňuje na to, že existencia väzby na Ruskú federáciu sa v Lotyšsku prakticky považuje za faktor, ktorý môže zvýšiť riziká prania špinavých peňazí. V súlade s tvrdením uvedeným v bode 44 vyššie je okrem toho podľa všetkého opodstatnený predpoklad, že faktory súvisiace s geografickou polohou a hospodárskou a sociálnou situáciou Lotyšskej republiky môžu v rámci uplatnenia vyššie uvedenej miery voľnej úvahy, ktorú členským štátom priznáva smernica 2015/849, odôvodniť špecifický prístup tohto členského štátu k Ruskej federácii. S výhradou analýzy vnútroštátneho súdu, ktorý má ako jediný právomoc uplatňovať vnútroštátne právo, sa preto zdá, že existencia „väzby“ klienta alebo konečného užívateľa výhod na Ruskú federáciu sa podľa lotyšského práva považuje za potenciálny vysokorizikový faktor, ktorý musí povinný subjekt na základe vnútroštátneho práva zohľadniť pri analýze rizík, ktorú vykonáva v súvislosti so svojím klientom.

87.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania neposkytuje dostatočné informácie, najmä pokiaľ ide o funkciu, ktorú v nadácii zastáva VR, štátny príslušník Ruskej federácie, aby bolo možné zaujať stanovisko k tomuto aspektu. Nemôžem sa však zdržať konštatovania, že ako vyplýva z uvedeného návrhu, za konečného užívateľa výhod sa označuje lotyšská spoločnosť ako celok, čo je záver, ktorý je v zjavnom rozpore s pojmom konečný užívateľ výhod, použitým v smernici 2015/849. ( 40 ) Preskúmanie týchto skutočností prislúcha v každom prípade vnútroštátnemu súdu.

88.

Napokon s cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu čo najúplnejšiu odpoveď považujem ďalej za potrebné v prvom rade uviesť, že ako vyplýva z bodov 61 a 62 vyššie a ako na pojednávaní poznamenala Komisia, je úlohou spoločnosti Rodl & Partner, aby preukázala, prečo so zreteľom na situáciu klienta a vzhľadom na existenciu konkrétnych faktorov naznačujúcich možné zvýšené riziko dospela k záveru, že predmetný klient predstavuje len nízke riziko a že z tohto dôvodu stačí uplatniť opatrenia zjednodušenej povinnej starostlivosti.

89.

Po druhé s ohľadom na spis sa zdá, že VID neuložila spoločnosti Rodl & Partner sankciu za neuplatnenie opatrení zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu k jej klientovi na základe vnútroštátnej praxe VID, v súlade s ktorou sa na klienta majú vzťahovať opatrenia zvýšenej povinnej starostlivosti uplatnené povinným subjektom vždy, keď má daný klient právnu formu MVO alebo jeden z jeho zamestnancov je štátnym príslušníkom tretej krajiny s vysokým rizikom korupcie. ( 41 ) Existenciu takejto praxe spochybňuje lotyšská vláda. Podľa spisu sa skôr zdá, že VID uložila spoločnosti Rodl & Partner sankciu za nedostatočnú analýzu rizík a za to, že v tejto analýze nezohľadnila faktory, ktoré by mohli potenciálne zmeniť hodnotenie rizík vo vzťahu k jej dvom klientom. Je zrejmé, že preskúmanie tohto aspektu je úlohou vnútroštátneho súdu.

Z úvah uvedených v súvislosti s prvou prejudiciálnou otázkou, konkrétne z bodov 69 až 72 vyššie, vyplýva, že záver o vysokorizikovom charaktere klienta a z toho vyplývajúce prijatie opatrení zvýšenej povinnej starostlivosti vo vzťahu k tomuto klientovi nie je mimo prípadov uvedených v článkoch 18a až 24 smernice 2015/849 automatické, ale musí byť výsledkom individuálneho hodnotenia konkrétneho rizika týkajúceho sa daného klienta, ktoré vykonáva povinný subjekt na základe kritérií identifikovaných dotknutým členským štátom alebo samotným povinným subjektom v súvislosti so všetkými relevantnými rizikovými faktormi.

93.

Z uvedených úvah, vzťahujúcich sa mutatis mutandis aj na túto prejudiciálnu otázku v súvislosti s prípadným automatickým uplatnením opatrení zvýšenej povinnej starostlivosti, je zrejmé, že aj odpoveď na tretiu prejudiciálnu otázku má byť podľa môjho názoru záporná.

94.

Napriek tomu je však na účely poskytnutia čo najúplnejšej odpovede vnútroštátnemu súdu potrebné dôkladnejšie preskúmať problematiku týkajúcu sa významu, aký majú v rámci režimu predchádzania praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu podľa smernice 2015/849 situácie, v ktorých je obchodný partner klienta, nie však samotný klient, nejakým spôsobom prepojený s treťou krajinou s vysokým stupňom korupcie.

95.

97.

V nadväznosti na uvedené treba uviesť, že ako sa už konštatovalo v bode 29 vyššie, povinnosti uložené povinným subjektom vyplývajú v zásade z vnútroštátneho zákona, ktorým sa smernica preberá, a nie priamo zo smernice 2015/849. Podľa § 11 1 ods. 3 lotyšského zákona proti praniu špinavých peňazí, citovaného v bode 82 vyššie, sa za rizikový faktor, ktorý sa má zohľadniť pri hodnotení rizík, považuje skutočnosť, že klient alebo jeho konečný užívateľ výhod má väzby na krajinu alebo územie s vysokou mierou korupcie. Na rozdiel od prílohy III smernice 2015/849 sa preto zdá, že uvedené ustanovenie obmedzuje význam geografického faktora z hľadiska osôb na samotného klienta alebo jeho konečného užívateľa výhod.

98.

Toto ustanovenie však treba vykladať v súlade so smernicou 2015/849, čo je úlohou vnútroštátneho súdu. V tejto súvislosti však poznamenávam, že z predchádzajúcich úvah vyplýva, že výklad zodpovedajúci uvedenej smernici vyžaduje vykladať predmetné ustanovenie v tom zmysle, že ako geografický rizikový faktor zahŕňa aj väzbu klienta na krajinu alebo územie s vysokým rizikom korupcie v súvislosti s príjmami klienta z podnikania, čiže s transakciami vykonávanými samotným klientom vo vzťahu k danej krajine, vrátane príjmov pochádzajúcich z podnikania s obchodnými partnermi prepojenými s treťou krajinou s vysokým rizikom korupcie.

99.

D. O štvrtej prejudiciálnej otázke

102.

Prostredníctvom štvrtej prejudiciálnej otázky žiada vnútroštátny súd o rozhodnutie, či sa má článok 13 ods. 1 písm. c) a d) smernice 2015/849 vykladať v tom zmysle, že tieto ustanovenia vyžadujú od povinného subjektu, aby pri prijímaní opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi získal od klienta kópiu zmluvy uzatvorenej medzi uvedeným klientom a treťou stranou, alebo či možno preskúmanie tejto zmluvy na mieste považovať za dostatočné.

103.

Štvrtá prejudiciálna otázka patrí, rovnako ako tretia otázka, do rámca výhrad, ktoré vzniesla VID voči posúdeniu spoločnosti Rodl & Partner týkajúcemu sa miery rizika jej druhého dotknutého klienta, t. j. spoločnosti RBA Consulting.

104.

Vyššie uvedené ustanovenia smernice 2015/849 však presne nevymedzujú spôsob, akým môžu povinné subjekty vyhovieť predmetným dôkazným a dokumentačným požiadavkám vo vzťahu k príslušným orgánom. V tomto kontexte sa otázka položená vnútroštátnym súdom týka práve takéhoto spôsobu.

108.

V tejto súvislosti sa domnievam, že počas takej kontroly, akú vykonala VID, má povinný subjekt, akým je Rodl & Partner, riadne zaznamenať a preukázať hodnotenie rizík, ktoré vykonal vo vzťahu k svojmu klientovi, skutočnosť, že pri tomto hodnotení zohľadnil všetky relevantné rizikové faktory, ako aj fakt, že vykonané hodnotenie náležitým spôsobom odôvodňuje záver týkajúci sa úrovne uplatnených opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu k danému klientovi.

109.

V prípade, že v rámci takéhoto hodnotenia rizík je potrebné zohľadniť obchodný vzťah alebo transakciu s partnerom, ktorý má väzbu na tretiu krajinu s vysokým rizikom korupcie, musí povinný subjekt poskytnúť príslušnému orgánu náležitú dokumentáciu, ktorou preukáže, že vykonal analýzu predmetnej transakcie alebo obchodného vzťahu a riadne ju zohľadnil pri vyvodzovaní záverov o miere rizika klienta.

110.

113.

Prostredníctvom svojej piatej prejudiciálnej otázky žiada vnútroštátny súd o rozhodnutie, či sa má článok 14 ods. 5 smernice 2015/849 vykladať v tom zmysle, že povinný subjekt musí uplatňovať opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu k existujúcim obchodným klientom aj v prípade, keď nemožno zistiť významné zmeny v okolnostiach klienta a keď lehota stanovená príslušným orgánom členských štátov na prijatie nových monitorovacích opatrení neuplynula, a či sa táto povinnosť uplatňuje len vo vzťahu ku klientom, ktorí sú vysokorizikoví.

114.

Dôvodom položenia tejto otázky je skutočnosť, že VID v konaní vo veci samej zistila, že Rodl & Partner sa dopustila porušenia lotyšského zákona proti praniu špinavých peňazí, podľa ktorého povinný subjekt pravidelne, v každom prípade najmenej raz za 18 mesiacov, aktualizuje informácie týkajúce sa svojich klientov. ( 46 ) V čase, keď VID vykonávala kontrolu v spoločnosti Rodl & Partner, však RBA Consulting ešte nebola klientom uvedenej spoločnosti po dobu 18 mesiacov.

115.

V článku 14 ods. 5 smernice 2015/849 sa stanovuje, že povinné subjekty uplatňujú opatrenia povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi nielen v prípade všetkých nových klientov, ale vo vhodnom čase aj na existujúcich klientov na základe hodnotenia rizík, alebo keď sa u klienta zmenia dôležité okolnosti (alebo v iných prípadoch doplnených v rámci zmien zavedených smernicou 2018/843).

119.

Na druhej strane, ako sa už uviedlo v bode 63 vyššie, hodnotenie rizík je v rámci režimu podľa smernice 2015/849 dynamický a v primeranom rozsahu nepretržitý proces. Povinné subjekty preto v zásade musia v primeranej miere neustále monitorovať činnosť svojich klientov. Dôsledkom uvedeného je, že ak sa dozvedia o skutočnostiach, ako sú obchodné transakcie, ktoré môžu mať potenciálny vplyv na hodnotenie rizík klienta, sú povinné na tieto skutočnosti prihliadnuť a v prípade potreby prehodnotiť analýzu rizík a eventuálne aj úroveň opatrení povinnej starostlivosti uplatnených vo vzťahu k danému klientovi.

120.

Napokon extenzívny výklad predmetného ustanovenia je v primeranej miere podľa môjho názoru v súlade s hlavným cieľom smernice 2015/849, uvedeným v bode 31 vyššie.

121.

Pokiaľ ide o prejednávanú vec, predovšetkým uvádzam, že ako zdôraznila lotyšská vláda a samotný vnútroštátny súd, lotyšské právo stanovuje povinnosť povinného subjektu pravidelne aktualizovať informácie týkajúce sa jeho klientov, lehota 18 mesiacov však predstavuje len maximálnu lehotu ma vykonanie takejto aktualizácie. Výklad predmetného ustanovenia zodpovedajúci článku 14 ods. 5 smernice 2015/849 podľa môjho názoru znamená, že ho nemožno chápať v tom zmysle, že povinná osoba nemá povinnosť prehodnotiť a prípadne zmeniť svoju analýzu rizík týkajúcu sa konkrétneho klienta – a následne v prípade potreby upraviť opatrenia, ktoré vo vzťahu k nemu uplatňuje – kedykoľvek získa vedomosť o skutočnostiach, ktoré môžu mať potenciálny vplyv na predmetné hodnotenie rizík.

Prostredníctvom svojej šiestej prejudiciálnej otázky žiada vnútroštátny súd o rozhodnutie, či sa má článok 60 ods. 1 a 2 smernice 2015/849 vykladať v tom zmysle, že pri zverejnení informácií o rozhodnutí, ktorým sa ukladá správna sankcia alebo opatrenie za porušenie vnútroštátnych ustanovení transponujúcich uvedenú smernicu, má príslušný orgán povinnosť zabezpečiť presný súlad zverejnených informácií s informáciami uvedenými v rozhodnutí.

125.

V tejto súvislosti je predovšetkým potrebné odmietnuť tvrdenia lotyšskej vlády, podľa ktorých je táto otázka hypotetická, a preto neprípustná. ( 48 ) V prvom rade totiž platí, že samotný fakt, že od Súdneho dvora sa žiada súčasne výklad odseku 1 aj odseku 2 článku 60 smernice 2015/849, ktoré spolu s ohľadom na znenie uvedeného odseku 2 súvisia, nezakladá hypotetický charakter tejto otázky. V druhom rade z návrhu na začatie prejudiciálneho konania výslovne vyplýva, že aj v čase prijatia predmetných rozhodnutí existovali v súvislosti so zverejnením napadnutého rozhodnutia nepresnosti.

126.

Zo znenia článku 60 ods. 2 z meritórneho hľadiska vyplýva, že zverejnenie na internete sa týka práve informácií uvedených v rozhodnutiach, ktoré sú predmetom opravného prostriedku. Tieto informácie preto musia zodpovedať informáciám, ktoré sú súčasťou uvedených rozhodnutí. Z tohto dôvodu navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na šiestu prejudiciálnu otázku v súlade s návrhom uvedeným v bode 5 štvrtej časti týchto návrhov.

IV. Návrh

3.

Článok 13 ods. 1 písm. c) a d) smernice 2015/849 sa má vykladať v tom zmysle, že od povinného subjektu nevyžaduje, aby pri prijímaní opatrení povinnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi získal od klienta kópiu zmluvy uzatvorenej medzi uvedeným klientom a treťou stranou. Povinnému subjektu sa však ukladá povinnosť poskytnúť v prípade potreby príslušnému orgánu náležitú dokumentáciu, ktorou preukáže, že predmetnú transakciu alebo obchodný vzťah podrobil analýze a riadne zohľadnil pri vyvodzovaní svojich záverov týkajúcich sa miery rizika klienta.

4.

Článok 14 ods. 5 smernice 2015/849 sa má vykladať v tom zmysle, že povinný subjekt musí v primeranom rozsahu nepretržite monitorovať transakcie a obchodné vzťahy svojich klientov aj v prípade, že ešte neuplynula maximálna lehota, ktorú právo členských štátov stanovuje na účely opätovného preskúmania okolností klienta, alebo v prípade, že sa nezistili významné zmeny v okolnostiach klienta. Ak sa povinný subjekt dozvie o skutočnostiach, ktoré môžu mať potenciálny vplyv na hodnotenie rizík súvisiace s klientom, musí na tieto skutočnosti prihliadnuť a v prípade potreby prehodnotiť analýzu rizík a eventuálne aj úroveň opatrení povinnej starostlivosti uplatnených na daného klienta. Táto povinnosť sa nevzťahuje len na vysokorizikových klientov.

5.

Článok 60 ods. 1 a 2 smernice 2015/849 sa má vykladať v tom zmysle, že príslušný orgán má pri zverejnení informácií o rozhodnutí, ktorým sa ukladá správna sankcia alebo opatrenie za porušenie vnútroštátnych ustanovení preberajúcich uvedenú smernicu, povinnosť zabezpečiť presný súlad zverejnených informácií s informáciami uvedenými v rozhodnutí.

( 7 ) Pozri poznámku pod čiarou 3 návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

( 8 ) Zmeny článku 18 smernice 2015/849 (ktorého sa týkajú prvé tri prejudiciálne otázky) vykonané smernicou 2018/843 totiž nesúvisia s prejednávanou vecou. Článok 13 ods. 1 písm. c) a d) a článok 60 ods. 1 a 2 smernice 2015/849 (uvedené vo štvrtej a v šiestej prejudiciálnej otázke) sa na základe smernice 2018/843 nezmenili. Znenia článku 14 ods. 5 smernice 2015/849 (uvedeného v piatej prejudiciálnej otázke) sa pozmeňujúca smernica 2018/843 dotkla, príslušné zmeny sa však nezdajú byť relevantné na účely odpovede na piatu prejudiciálnu otázku.

( 9 ) Rozsudok zo 6. októbra 2021, ECOTEX BULGARIA ( C‑544/19 , EU:C:2021:803 , bod 44 ).

( 10 ) V súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu ( Ú. v. EÚ L 309, 2005, s. 15 ), neskôr zrušenej smernicou 2015/849, pozri rozsudok z 2. septembra 2021, LG a MH (Samopranie) ( C‑790/19 , EU:C:2021:661 , bod 68 a citovaná judikatúra).

( 11 ) Tieto opatrenia sú určené na to, aby sa predišlo alebo aspoň v čo najväčšej miere zabránilo uvedeným činnostiam, a to vytvorením prekážok na predmetné účely vo všetkých fázach, ktoré môžu takéto činnosti zahŕňať, vo vzťahu ku všetkým osobám, ktoré perú špinavé peniaze a ktoré financujú terorizmus [pozri v tomto ohľade v súvislosti so smernicou 2005/60 rozsudok z 2. septembra 2021, LG a MH (Samopranie) ( C‑790/19 , EU:C:2021:661 , bod 69 a citovaná judikatúra)].

( 18 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Safe Interenvios (bod 64 a tiež bod 107).

( 19 ) Pozri v súvislosti so smernicou 2005/60 rozsudok Safe Interenvios (bod 87).

( 20 ) Pozri v súvislosti so smernicou 2005/60 rozsudok Safe Interenvios (bod 59).

( 21 ) Pozri v tomto zmysle v súvislosti so smernicou 2005/60 rozsudok Safe Interenvios (bod 107).

( 22 ) Pozri s odkazom na smernicu 2005/60 rozsudky z 25. apríla 2013, Jyske Bank Gibraltar ( C‑212/11 , EU:C:2013:270 , bod 61 ), a Safe Interenvios (bod 76).

( 23 ) Zo znenia článku 7 ods. 1 smernice 2015/849 totiž vyplýva, že každý členský štát identifikuje a zmierňuje riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, ktoré ho ovplyvňujú (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

( 30 ) Pozri v súvislosti so smernicou 2005/60 rozsudok Safe Interenvios (bod 106).

( 31 ) Z tohto hľadiska môže byť užitočné pripomenúť, že niektoré ústavné poriadky rozlišujú medzi absolútnou výhradou zákona (kedy je potrebné, aby sa v zákone vyčerpávajúcim spôsobom upravili všetky aspekty určitej otázky) a relatívnou výhradou zákona (kedy možno zákonom stanoviť len všeobecné prvky danej právnej úpravy, ktoré sa následne podrobnejšie upravia v neskorších predpisoch, ktoré nemusia mať legislatívnu povahu).

( 32 ) Pozri odôvodnenie 22 smernice 2015/849.

( 33 ) Pozri v tomto zmysle v súvislosti so smernicou 2005/60 rozsudok Safe Interenvios (bod 86).

( 34 ) Pozri bod 50 vyššie a rozsudok Safe Interenvios (bod 106).

( 35 ) Ide o správu s názvom „Juridisko personu un nevalstisko organizāciju noziedzīgi iegūtu līdzekļu legalizācijas un terorisma finansēšanas riski“ (Riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu právnických osôb a mimovládnych organizácií). Ako sa uvádza v bode 12 vyššie, pri opise skutkového stavu v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania vnútroštátny súd ďalej konštatuje, že VID odkázala na správu uverejnenú 22. júna 2018. Nie je jasné, či ide o rovnaký dokument alebo o rôzne dokumenty.

( 42 ) Guidance for a risk‑based approach – Accounting Profession z júna 2019, ktoré sa nachádzajú na webovej stránke https://www.fatf‑gafi.org/media/fatf/documents/reports/RBA‑Accounting‑Profession.pdf (pozri s. 22 a nasl., najmä s. 27).

( 43 ) Pokiaľ ide o potrebu zosúladiť výklad aktov Únie v oblasti prania špinavých peňazí s odporúčaniami FATF, pozri odôvodnenie 4 smernice 2015/849 na konci.

( 44 ) Pozri bod 71 písm. a) a tabuľka č. 2 na s. 26 vyššie uvedených usmernení FATF.

( 45 ) Pozri v súvislosti so smernicou 2005/60 rozsudok Safe Interenvios (bod 86).

( 46 ) Pozri § 8 ods. 2 lotyšského zákona proti praniu špinavých peňazí.

( 47 ) Pozri okrem iného rozsudok z 24. marca 2021, MCP ( C‑603/20 PPU , EU:C:2021:231 , bod 37 a citovaná judikatúra).