C-570/20

62020CC0570

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 9. decembra 2021 ( 1 )

Vec C‑570/20

BV

2.

Súdny dvor v rozsudkoch z 20. marca 2018, Menci ( 2 ), a Garlsson Real Estate a i. ( 3 ), spresnil podmienky, ktoré musí spĺňať vnútroštátna právna úprava na to, aby v súlade s článkom 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) obmedzovala základné právo nebyť dvakrát sankcionovaný za ten istý skutok, ktoré je zaručené v článku 50 Charty.

3.

V prejednávanom návrhu na začatie prejudiciálneho konania Cour de cassation (Kasačný súd, Francúzsko) vyjadruje pochybnosti o tom, či sú vnútroštátne predpisy, na ktorých musí byť založené jeho rozhodnutie, v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, pokiaľ ide osobitne o:

–

jasnosť a presnosť ustanovení, ktoré dovoľujú kumuláciu stíhaní a sankcií, a

4.

V článku 50 sa konštatuje:

„Nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní za trestný čin, za ktorý už bol v rámci Únie oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom v súlade so zákonom.“

5.

Článok 51 stanovuje:

„1. Ustanovenia tejto charty sú pri dodržaní zásady subsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie, a tiež pre členské štáty výlučne vtedy, ak vykonávajú právo Únie. V dôsledku toho rešpektujú práva, dodržiavajú zásady a podporujú ich uplatňovanie v súlade so svojimi príslušnými právomocami a pri zachovaní obmedzení právomocí Únie, ktoré boli na ňu prenesené zmluvami.

4. V rozsahu, v akom táto charta uznáva základné práva vyplývajúce z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, sa tieto práva musia vykladať v súlade s týmito tradíciami.

…

6. Vnútroštátne právne predpisy a prax sa musia zohľadniť v plnej miere tak, ako je to vymedzené v tejto charte.“

2. Zmluva o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“)

7.

V článku 325 sa uvádza:

„Členské štáty môžu uložiť iné povinnosti, ktoré považujú za potrebné na riadny výber DPH a na predchádzanie daňovým podvodom, pod podmienkou, že splnia požiadavku rovnakého [rovnosti – neoficiálny preklad ] zaobchádzania s transakciami [plneniami – neoficiálny preklad ] uskutočňovanými na vnútroštátnej úrovni a s transakciami [plneniami – neoficiálny preklad ] uskutočňovanými medzi členskými štátmi zdaniteľnými osobami, a pod podmienkou, že tieto povinnosti nepovedú pri obchode medzi členskými štátmi k formalitám spojeným s prechodom hraníc.

…“

B.

Vnútroštátne právo

1. Code général des impôts (všeobecný daňový zákonník, ďalej len „CGI“)

9.

V článku 1741 v znení uplatniteľnom na posudzovaný skutkový stav ( 6 ) sa uvádzalo:

„Bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia tohto zákonníka, tomu, kto sa podvodom vyhol alebo sa pokúsil podvodom vyhnúť vyrubeniu alebo úplnému alebo čiastočnému zaplateniu daní upravených týmto zákonníkom, či už tým, že úmyselne nepodal daňové priznanie v stanovených lehotách, alebo úmyselne zatajil časť zdaniteľných súm, alebo spôsobil svoju platobnú neschopnosť alebo inými postupmi bránil výberu dane, alebo konal akýmkoľvek iným podvodným spôsobom, sa bez ohľadu na uplatniteľné daňové sankcie uloží pokuta vo výške 37500 eur a trest odňatia slobody v dĺžke piatich rokov. Ak bol skutok spáchaný alebo jeho spáchanie bolo uľahčené nákupom alebo predajom bez faktúry alebo s faktúrami, ktoré sa netýkajú skutočných plnení, alebo jeho cieľom bolo získať od štátu neoprávnenú náhradu, jeho páchateľovi sa uloží pokuta vo výške 75000 eur a trest odňatia slobody v dĺžke piatich rokov.

Toto ustanovenie sa však v prípade zatajenia dane uplatní len vtedy, ak je zatajená suma vyššia než jedna desatina zdaniteľnej sumy alebo suma 153 eur. Každý, kto bol odsúdený na základe ustanovení tohto článku, môže byť pozbavený občianskych, civilných a rodinných práv v súlade s ustanoveniami článku 131‑26 Trestného zákona.

Súd môže navyše nariadiť vyvesenie vydaného rozhodnutia a jeho zverejnenie za podmienok stanovených v článkoch 131‑35 alebo 131‑39 Trestného zákona.

Stíhanie sa začne za podmienok stanovených v článkoch L. 229 až L. 231 daňového poriadku.“

2. Livre des procédures fiscales (daňový poriadok, ďalej len „LPF“)

13.

BV bol tiež daňovníkom na účely dane z príjmu v kategórii nepodnikateľských príjmov (ďalej len „daň z nepodnikateľských príjmov“), v dôsledku čoho musel každý rok podať okrem daňového priznania ku všetkým svojim osobným príjmom daňové priznanie k dani z nepodnikateľských príjmov.

14.

Na základe kontrol vykonaných v rokoch 2009, 2010 a 2011 daňová správa zistila, že BV priznal nižšie príjmy zo zárobkovej činnosti, než aké skutočne získal, z čoho vyplynul daňový únik na DPH vo výške 82507 eur a daňový únik na dani z nepodnikateľských príjmov vo výške 108833 eur.

15.

Daňová správa podala 10. marca 2014 na prokuratúre trestné oznámenie pre účtovné nezrovnalosti a podvody v súvislosti s daňou z príjmu a s DPH, pričom pri týchto skutkoch došlo k zatajeniu získaných príjmov. ( 7 )

19.

Uvedené odvolanie bolo zamietnuté rozsudkom Cour d’appel de Chambéry (Odvolací súd Chambéry) z 13. februára 2019, ktorým bol prvostupňový rozsudok potvrdený, pokiaľ ide o vinu obžalovaného, a trest bol zvýšený ( 8 ) tak, že BV bol odsúdený na trest odňatia slobody v dĺžke 18 mesiacov, pričom výkon časti tohto trestu v dĺžke šiestich mesiacov bol podmienečne odložený.

20.

Odvolací súd odmietol uplatniť zásadu ne bis in idem , lebo ku kumulácii trestov a správnych sankcií došlo na základe článku 1741 CGI, ktorý je v súlade s článkom 50 Charty, keďže zodpovedá judikatúre Conseil constitutionnel (Ústavná rada, Francúzsko).

21.

BV podal kasačný opravný prostriedok na Cour de cassation (Kasačný súd), pričom tvrdil, že prvostupňový súd a odvolací súd:

–

účelom vnútroštátnych predpisov je najmä bojovať proti deliktom týkajúcim sa DPH. Tieto predpisy teda sledujú cieľ všeobecného záujmu, pričom je odôvodnená kumulácia stíhaní a sankcií trestnej povahy, ktorých ciele sa navzájom dopĺňajú;

–

pokiaľ ide o jasnosť a predvídateľnosť, v článkoch 1729 a 1741 CGI sú presne vymedzené konania alebo opomenutia, pre ktoré sa môžu viesť trestné a daňové stíhania a uložiť trestné a daňové sankcie;

–

pokiaľ ide o nevyhnutnosť a primeranosť, právomoc kumulovať sankcie je obmedzená nemožnosťou prekročiť maximálnu výšku jednej zo sankcií, ktoré už boli uložené. Toto pravidlo sa týka len sankcií rovnakej povahy (teda peňažných sankcií);

2.

Spĺňajú také vnútroštátne predpisy, aké sú opísané [v tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania], požiadavku nevyhnutnosti a primeranosti kumulácie takýchto sankcií?“

III. Konanie na Súdnom dvore

24.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania bol doručený do kancelárie Súdneho dvora 28. októbra 2020.

25.

27.

„Vnútroštátne predpisy“, na ktoré poukazuje vnútroštátny súd, sú výsledkom spojenia dvoch zákonných ustanovení s ich súdnym výkladom.

28.

Uvedenými zákonnými ustanoveniami sú články 1729 a 1741 CGI, ktorých znenie som citoval vyššie. ( 9 ) Tieto články v podstate stanovujú správne sankcie (zvýšenie dane o 40 % v prípade úmyselných deliktov podľa článku 1729) a peňažný trest a trest odňatia slobody (podľa článku 1741) v prípade určitých konaní, ktorými boli porušené daňové predpisy.

29.

V článku 1741 CGI sa výslovne uvádza, že peňažný trest a trest odňatia slobody možno uložiť nezávisle od daňových sankcií (teda od sankcií, ktoré majú z formálneho hľadiska správnu povahu) ( 10 ) za ten istý skutok.

–

článok 1741 CGI sa uplatní len na najzávažnejšie prípady podvodného zatajenia zdaniteľných súm alebo opomenutí pri vykazovaní dane, pričom táto závažnosť môže vyplývať z výšky nezaplatených daní, z povahy konania obvineného alebo z okolností, za ktorých k tomuto konaniu došlo (druhá výhrada),

–

hoci možnosť začatia dvoch konaní môže viesť ku kumulácii sankcií, zo zásady proporcionality vyplýva, že celková výška sankcií, ktoré budú prípadne uložené, nesmie v žiadnom prípade prekročiť maximálnu výšku jednej z uplatnených sankcií (tretia výhrada).

32.

Pokiaľ ide o druhú výhradu, vnútroštátny súd uvádza, že vo svojej judikatúre spresnil relevantné kritériá týkajúce sa závažnosti konania takto:

„nie je v rozpore zo zásadou proporcionality, ak súdy odsúdia obžalovaného, ktorému boli právoplatne uložené správne sankcie, na podmienečný trest odňatia slobody, pokiaľ mu neuložia peňažný trest“.

34.

To je podľa vnútroštátneho súdu v podstate právny rámec – vyplývajúci zo zákonných ustanovení v spojení s ich súdnym výkladom –, ktorý vo francúzskom právnom poriadku dovoľuje uložiť popri sebe správne a trestné sankcie za ten istý skutok, ktorý má znaky skutkovej podstaty trestného činu a daňového deliktu, ak ho správy orgán oznámi prokuratúre. ( 13 )

35.

Cour de cassation (Kasačný súd) nemá pochybnosti súvisiace s judikatúrou Súdneho dvora týkajúcou sa zásady ne bis in idem , pokiaľ ide o:

–

Takéto vymedzenie predmetu prejudiciálneho konania je dôležité na zdôraznenie, že z predmetu tohto konania sú vyňaté problémy, ktoré sa týkajú:

–

určenia „toho istého skutku“ ( idem factum ),

–

existencie totožného chráneného právneho záujmu na dvojakom ( bis ) trestnom a správnom postihu uvedeného skutku,

–

38.

Táto otázka sa zameriava na údajnú nejasnosť a nepresnosť vnútroštátnych predpisov, podľa ktorých v prípade určitých skutkov, ktoré predstavujú daňové delikty, môže dôjsť ku kumulácii správnych a trestných stíhaní a sankcií.

39.

BV tvrdí, že nevyhnutnosť použitia vnútroštátnej judikatúry na určenie podmienok, za ktorých je dovolené uložiť popri sebe správne a trestné sankcie, ako taká preukazuje, že sporná právna úprava nie je dostatočne jasná a presná.

40.

Ďalej uvádza, že spomenutá judikatúra nemôže napraviť zistený nedostatok, lebo objektívnym a prístupným spôsobom nevymedzuje kritériá, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie závažnosti, ktorá odôvodňuje uvedenú kumuláciu.

44.

Podľa judikatúry Súdneho dvora kumulácia stíhaní a sankcií, o aké ide v prejednávanej veci, predstavuje obmedzenie základného práva nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin. ( 17 )

45.

V súlade s článkom 52 ods. 1 Charty môže vnútroštátny predpis zaviesť uvedené obmedzenie len v prípade, ak toto obmedzenie spĺňa viaceré kumulatívne požiadavky:

–

musí byť ustanovené zákonom,

46.

Obmedzenie, o ktoré ide v tomto konaní, bolo zavedené zákonom, a preto v zásade spĺňa prvú z uvedených podmienok. Možnosť kumulácie správnych a trestných stíhaní a sankcií nie je stanovená len v správnych aktoch alebo v súdnej praxi, ale v dvoch konkrétnych zákonných ustanoveniach:

–

na jednej strane v článku 1729 CGI, ktorý v rozsahu relevantnom pre prejednávanú vec stanovuje, že určité úmyselné daňové nepresnosti alebo opomenutia sa sankcionujú zvýšením dane o 40 %,

–

na druhej strane článok 1741 CGI, ktorý bez toho, aby boli dotknuté vyššie uvedené ustanovenia, stanovuje, že v prípade podvodného konania, ktoré má znaky trestného činu, sa uloží pokuta a trest odňatia slobody.

50.

Po preskúmaní otázky, či – po príslušnom overení vnútroštátnym súdom – talianska právna úprava posudzovaná v uvedenej veci bola „jasná a presná“, Súdny dvor v rozsudku Menci stanovil požiadavku, aby sa zabezpečil povinný vzťah úmernosti medzi závažnosťou porušenia na jednej strane a prísnosťou všetkých kumulovaných sankcií na druhej strane. ( 20 )

51.

Podľa môjho názoru je požiadavka jasnosti a presnosti zákona v skutočnosti spojená so zásadou zákonnosti obmedzenia výkonu základných práv , ktorá je uvedená v prvej z podmienok stanovených v článku 52 ods. 1 Charty.

52.

Obsah a dosah uvedeného dvojakého postihu možno zhodnotiť len v prípade, ak zákon, ktorý dovoľuje kumuláciu správnych a trestných stíhaní a sankcií, jasne a presne stanovuje podmienky tejto kumulácie. Vychádzajúc z uvedeného predpokladu, následne treba overiť, či je táto kumulácia primeraná.

56.

Okrem toho zákonnosť , ktorú vyžaduje článok 52 ods. 1 Charty na účely obmedzenia práva zaručeného v článku 50 Charty, musí existovať popri zákonnosti , ktorú vyžaduje článok 49 Charty, pokiaľ ide o vymedzenie trestu.

57.

Pokiaľ kumulácia správnych a trestných stíhaní a sankcií môže ako celok viesť k závažnejšiemu následku, než je následok, ktorý stanovil výlučne trestný zákonodarca, tento väčší nepriaznivý následok bude prijateľný len v prípade, ak mu bude predchádzať jasné a presné vymedzenie prípadov a okolností, ktoré ho umožňujú, zo strany zákonodarcu.

58.

Na kumuláciu správnych a trestných stíhaní a sankcií sa teda uplatní zásada zákonnosti trestných činov a trestov. Z toho vyplýva, že ustanovenia, ktoré dovoľujú dvojaký postih, musia spĺňať určité požiadavky prístupnosti a predvídateľnosti. ( 21 )

62.

Slovami Súdneho dvora, ak zásada zákonnosti trestných činov a trestov „vyžaduje, aby zákon jasne vymedzoval porušenia a tresty za ne“, táto podmienka „je splnená, pokiaľ osoba podliehajúca súdnej právomoci môže zo znenia relevantného ustanovenia a za pomoci výkladu, ktorý mu dávajú súdy, zistiť, aké konania alebo opomenutia zakladajú jej trestnú zodpovednosť“ ( 22 ).

63.

Súdny dvor ďalej uviedol, že „zásadu zákonnosti trestných činov a trestov preto nemožno vykladať tak, že vylučuje postupné objasňovanie pravidiel trestnej zodpovednosti prostredníctvom súdneho výkladu každého jednotlivého prípadu pod podmienkou, že výsledok je primerane predvídateľný v čase, keď došlo k porušeniu, najmä vzhľadom na výklad, ktorého sa v danom čase pridŕžala judikatúra týkajúca sa dotknutého právneho ustanovenia“ ( 23 ).

64.

Ako som už uviedol, v tejto veci podali výklad článkov 1729 a 1741 CGI tak Conseil constitutionnel (Ústavná rada), ako aj Cour de cassation (Kasačný súd). Conseil constitutionnel (Ústavná rada) osobitne podmienila ústavnosť oboch ustanovení – teda ich platnosť – splnením vyššie uvedených výhrad.

68.

Jeho ústavná povaha znamená, že výklad, ktorý podá Conseil constitutionnel (Ústavná rada), je z normatívneho hľadiska súčasťou vykladaných právnych predpisov do takej miery, že spolu s nimi tvorí nedeliteľný celok.

69.

Články 1729 a 1741 CGI majú preto normatívny obsah, ktorý vyplýva z ich ústavného výkladu, a v tomto zmysle sú výsledkom pozitívnej legislatívnej činnosti zákonodarnej moci na jednej strane a „negatívnej legislatívnej činnosti“, ktorej pôvodcom je Conseil constitutionnel (Ústavná rada) ( 26 ), na druhej strane.

70.

Články 1729 a 1741 CGI podľa ústavného výkladu, ktorým je podmienená ich platnosť, stanovujú, že popri správnej sankcii za určité nepresnosti alebo opomenutia, ktorá je stanovená v prvom z uvedených ustanovení, možno uložiť trestnú sankciu v súlade s článkom 1741 CGI len v najzávažnejších prípadoch podvodného zatajenia.

74.

V inom rozsudku Súdny dvor považoval za dostatočne „jasnú a presnú“ vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá dovoľovala zdvojenie stíhaní a sankcií v prípade manipulácií trhu schopných spôsobiť „podstatnú zmenu hodnoty finančných nástrojov“. ( 28 ) Nezakázal teda použitie ustanovení neurčitej povahy, pokiaľ sa stanoví, že ich náležite určí súd.

75.

Conseil constitutionnel (Ústavná rada) špecifikovala závažnosť , ktorá môže odôvodniť kumuláciu stíhaní a sankcií. Ako som už viackrát uviedol, táto závažnosť „môže vyplývať z výšky nezaplatených daní, z povahy konania obvineného alebo z okolností, za ktorých k tomuto konaniu došlo“ ( 29 ).

76.

Cour de cassation (Kasačný súd) na doplnenie uvedeného spresnenia – ktoré, zdôrazňujem, treba považovať za súčasť obsahu sporných zákonných ustanovení – špecifikoval kritériá, ktoré uľahčujú posúdenie existencie závažnosti, ktorú vyžaduje Conseil constitutionnel (Ústavná rada). ( 30 )

–

skutočnosť, že obvinený má postavenie voleného zástupcu republiky,

–

použitie sprostredkovateľov usadených v zahraničí a

–

výška nezaplatených daní. ( 32 )

–

to platí „najmä [pre] odborníkov zvyknutých na povinnosť vynakladať veľkú obozretnosť pri výkone svojej profesie“, od ktorých „je… možné… očakávať, že s osobitnou obozretnosťou posúdia riziká, ktoré táto profesia zahŕňa“. ( 34 )

81.

V uvedenom zmysle pripomínam, že BV sa dopustil skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, pri výkone svojho povolania audítora, a teda v situácii, v ktorej je odborné poradenstvo obvykle pravidlom, a nie výnimkou.

82.

Tiež je pravda – ako to zdôrazňuje BV ( 35 ) –, že pri posudzovaní takých pojmov, ako je „úmyselné porušenie“, „podvodné postupy“ alebo „podvodom sa vyhnúť dani“, majú súdy veľký (a podľa môjho názoru nevyhnutný) priestor na výklad. Uvedené pojmy ( 36 ) však treba spojiť s ostatnými kritériami, ktoré už boli spomenuté a ktoré sformuloval Cour de cassation (Kasačný súd), s cieľom poskytnúť presnejší obraz o právnej úprave, ktorá dovoľuje dvojaký postih daňových deliktov.

Na uvedenú otázku treba odpovedať záporne, ak spomenutá právna úprava prekračuje rámec toho, čo je prísne nevyhnutné na dosiahnutie cieľov, ktoré legitímne sleduje dvojaký postih. To tvrdia BV a Komisia, pričom uvádzajú, že táto právna úprava najmä nezabezpečuje, aby prísnosť všetkých kumulovaných sankcií bola úmerná závažnosti spáchaného porušenia.

86.

Podľa francúzskej vlády je naopak rozhodujúce, že v tejto veci trestný súd rozhodol po právoplatnom uložení správnej sankcie. To znamená, že na základe predpisu, ktorý vyžaduje, aby súd vzal do úvahy všetky okolnosti daného prípadu, tento súd zohľadnil existenciu uvedenej (prvej) sankcie.

87.

Francúzska vláda ďalej uvádza, že primeranosť sa nezabezpečuje len obmedzením výšky sankcií, ale aj tým, že je stanovené, že kumulácia je možná len v najzávažnejších prípadoch.

88.

pokiaľ ide o kumuláciu stíhaní , vyžaduje sa „existenci[a] pravidiel zabezpečujúcich koordináciu s cieľom znížiť na prísne nevyhnutné minimum dodatočné bremeno, ktoré takáto kumulácia pre dotknuté osoby prináša“ ( 37 ),

–

pokiaľ ide o kumuláciu sankcií , „musí byť spojená s pravidlami umožňujúcimi zabezpečiť, že prísnosť všetkých uložených sankcií zodpovedá závažnosti dotknutého porušenia, keďže takáto požiadavka vyplýva nielen z článku 52 ods. 1 Charty, ale aj zo zásady primeranosti trestov zakotvenej v jej článku 49 ods. 3“ ( 38 ).

91.

Touto požiadavkou sa má v konečnom dôsledku dosiahnuť, aby ku kumulácii sankcií došlo tak, že bude náležite zabezpečený vzťah úmernosti (primeranosť) medzi závažnosťou porušenia na jednej strane a prísnosťou všetkých uložených sankcií na druhej strane.

92.

Súdny dvor v rozsudku Garlsson Real Estate konštatoval, že zásade proporcionality odporuje vnútroštátna právna úprava, v prípade ktorej „sa zdá, že… sa zameriava len na kumuláciu peňažných trestov a nie kumuláciu peňažnej správnej sankcie trestnej povahy a trestu odňatia slobody“. Uvedená právna úprava „nezaručuje, aby prísnosť všetkých uložených sankcií bola obmedzená na to, čo je prísne nevyhnutné vo vzťahu k závažnosti predmetného porušenia“. ( 40 )

96.

Vzhľadom na opis vnútroštátneho právneho rámca, ktorý uvádza vnútroštátny súd, francúzske právne predpisy umožňujú vyvážiť prísnosť kumulovaných sankcií len v prípade, ak všetky tieto sankcie majú peňažnú povahu.

97.

Ak je to tak, uplatnenie judikatúry Súdneho dvora, ktorú som uviedol vyššie, by viedlo k rozhodnutiu (ako to tvrdia BV a Komisia), že sporná právna úprava nie je zlučiteľná s článkom 50 Charty. Konkrétne nespĺňa povinnosť, aby príslušné orgány v prípade uloženia druhej sankcie dbali o to, aby „ súhrnná prísnosť uložených sankcií neprekračovala závažnosť konštatovaného porušenia“ ( 41 ).

98.

V uvedenej súvislosti je trestný súd podľa francúzskej vlády v prípade kumulácie sankcií povinný zohľadniť predchádzajúce uloženie správnej sankcie. ( 45 )

102.

Súdny dvor nemôže riešiť nezhody medzi vnútroštátnym súdom a francúzskou vládou, pokiaľ ide o výklad vnútroštátneho práva. Na prejudiciálne otázky treba odpovedať so zreteľom na skutkový a právny rámec vymedzený vnútroštátnymi súdmi.

103.

Ak by bol opis, ktorý uvádza Cour de cassation (Kasačný súd), správny, vnútroštátna právna úprava by neumožnila dosiahnuť náležitý vzťah úmernosti medzi závažnosťou porušenia a prísnosťou všetkých kumulovaných sankcií, a preto by bola nezlučiteľná s článkom 50 Charty, ako ho vykladá Súdny dvor.

104.

Článok 50 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že

–

nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá povoľuje kumuláciu správnych a trestných stíhaní a sankcií v prípadoch vymedzených na základe jasných a presných kritérií stanovených zákonom, ktoré sú náležite konkretizované judikatúrou,

–

bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nedovoľuje zabezpečiť náležitú primeranosť závažnosti porušenia na jednej strane vo vzťahu k prísnosti všetkých kumulovaných sankcií na druhej strane, či už ide o správne peňažné sankcie, ktorá majú z vecného hľadiska trestnú povahu, alebo o tresty odňatia slobody.

( 1 ) Jazyk prednesu: španielčina.

( 8 ) Prokuratúra tiež podala odvolanie.

( 9 ) Body 9 a 10 vyššie.

( 10 ) V nasledujúcich bodoch týchto návrhov budem slovné spojenie „správne sankcie“ používať na označenie sankcií uložených správnym orgánom, ktoré majú z vecného hľadiska trestnú povahu , lebo spĺňajú podmienky uvedené v bodoch 26 až 33 rozsudku Menci.

( 11 ) Podľa rozhodnutia vnútroštátneho súdu Conseil constitutionnel (Ústavná rada) „v štyroch rozhodnutiach rozhodla, že kumulácia trestných a daňových stíhaní a sankcií v prípade zatajenia zdaniteľných súm a nepriznania dane je v súlade so zásadami nevyhnutnosti a primeranosti trestných činov a trestov (rozhodnutia č. 2016‑545 QPC z 24. júna 2016, č. 2016‑546 QPC z 24. júna 2016, č. 2016‑556 QPC z 22. júla 2016 a č. 2018‑745 QPC z 23. novembra 2018)“.

( 12 ) Bod 28 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

( 13 ) Conseil constitutionnel (Ústavná rada) vo svojom rozhodnutí č. 2016‑555 QPC z 22. júla 2016 nenamietala voči tomu, že vzneseniu obvinenia z daňového podvodu prokuratúrou musí nevyhnutne predchádzať trestné oznámenie podané daňovou správou.

( 19 ) Rozsudok Menci, bod 49.

( 20 ) Rozsudok Menci, body 50 až 59. Pozri v tom istom zmysle rozsudok Garlsson Real Estate, body 51 až 56.

( 21 ) Pokiaľ ide o zásadu zákonnosti trestných činov a trestov, pozri napríklad rozsudok z 11. júna 2020, Prokuratura Rejonowa w Słupsku ( C‑634/18 , EU:C:2020:455 ), v bode 49 ktorého sa pripomína, že „zákon musí jasne vymedzovať trestné činy a tresty za ne. Táto podmienka je splnená, ak osoba podliehajúca súdnej právomoci na základe znenia príslušného ustanovenia, a v prípade nutnosti s pomocou jeho výkladu súdmi, môže rozpoznať, ktoré konania a opomenutia zakladajú jej trestnú zodpovednosť“, a – v rozsahu relevantnom pre prejednávanú vec – ktoré konania a opomenutia spôsobujú kumuláciu stíhaní a sankcií .

( 22 ) Rozsudok z 22. októbra 2015, AC‑Treuhand/Komisia ( C‑194/14 P , EU:C:2015:717 ; ďalej len „rozsudok AC‑Treuhand/Komisia“, bod 40).

( 23 ) Rozsudok AC‑Treuhand/Komisia, bod 41.

( 24 ) Rozhodnutie č. 2016‑545 QPC z 24. júna 2016 [ďalej len „rozhodnutie Conseil constitutionnel (Ústavná rada)“], bod 21.

( 31 ) BV v bode 75 svojich písomných pripomienok uznáva, že Cour de cassation (Kasačný súd) sa pokúsil „spresniť pôsobnosť [druhej] výhrady“, ale podľa jeho názoru „sa mu nepodarilo dosiahnuť, aby bola jasnejšia a predvídateľnejšia“.

( 32 ) Bod 31 rozhodnutia vnútroštátneho súdu. Pokiaľ ide o výšku nezaplatených daní, vnútroštátny súd poukazuje na sumy vyššie ako 200000 eur, keď ide o daň z príjmu a solidárnu daň z majetku. Súd musí v každom prípade odôvodneným spôsobom rozhodnúť o závažnosti porušenia, a to pred tým, ako rozhodne o výbere a odôvodnení trestu, ktorý sa má uložiť (bod 29 rozhodnutia vnútroštátneho súdu).

( 33 ) Rozsudok AC‑Treuhand/Komisia, bod 42.

( 34 ) Tamže.

( 35 ) BV v bode 73 svojich písomných pripomienok odkazuje na „oficiálny komentár“ samotnej Conseil constitutionnel (Ústavná rada), v ktorom sa uznáva uvedený priestor na súdnu úvahu.

( 36 ) Súlad uvedených pojmov s povinnosťou taxatívneho vymedzenia znakov skutkovej podstaty trestných činov by prípadne mohol vyvolať určité námietky. Tieto pojmy sa však nepoužívajú v takom rámci, keď slúžia na stanovenie podmienok kumulácie trestných a správnych sankcií.

( 43 ) Bod 75 písomných pripomienok francúzskej vlády.

( 44 ) Bod 77 písomných pripomienok francúzskej vlády.

( ) Bod 78 písomných pripomienok francúzskej vlády. Treba však poukázať na to, že v závere týchto pripomienok sa navrhuje odpovedať na druhú prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že článok 50 Charty nebráni „kumulácii sankcií… obmedzenej nemožnosťou prekročiť maximálnu výšku jednej zo sankcií, pričom toto obmedzenie sa uplatní len na sankcie rovnakej povahy, teda na peňažné sankcie“. Tento návrh sa nedotýka možnosti kompenzácie sankcií odlišnej povahy.