C-620/20

62020CC0620

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 3. marca 2022 ( 1 )

Vec C‑620/20 P

International Management Group (IMG)

V roku 2014 Komisia prerušila vzťahy s IMG vzhľadom na jestvujúce pochybnosti o jej právnom postavení a v roku 2015 ju informovala, že s ňou neuzavrie nové dohody o delegovaní v rámci nepriameho hospodárenia.

3.

IMG napadla uvedené rozhodnutia Komisie na Všeobecnom súde, ktorý zamietol jej žalobné návrhy. ( 2 ) V odvolacom konaní však Súdny dvor vyhovel žalobe IMG, zrušil rozhodnutia Komisie a vrátil vec Všeobecnému súdu, aby rozhodol o nároku na náhradu škody, ktorý uplatnil uvedený subjekt. ( 3 )

4.

Po vrátení veci Všeobecnému súdu tento súd napokon zamietol návrh na náhradu škody. ( 4 ) IMG podala proti uvedenému rozsudku Všeobecného súdu odvolanie.

I. Právny rámec

Okolnosti predchádzajúce sporom sú podrobne opísané v rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P a v napadnutom rozsudku, na ktoré odkazujem.

8.

Z prvého uvedeného rozsudku citujem nasledujúce skutkové okolnosti ( 9 ):

„–

Podľa svojich stanov, ako sú uvedené v spise predloženom Súdnemu dvoru, bola IMG založená 25. novembra 1994 ako medzinárodná organizácia, nazvaná ‚International Management Group – Infrastructure for Bosnia and Herzegovina‘, so sídlom v Belehrade (Srbsko), a to s cieľom umožniť členským štátom zúčastňujúcim sa na obnove Bosny a Hercegoviny mať na tento účel určený subjekt. Keďže IMG odvtedy postupne rozšírila svoju oblasť pôsobnosti, následne uzavrela 13. júna 2012 dohodu o sídle s Belgickým kráľovstvom.

–

Príloha 2 rovnakého rozhodnutia opisuje druhú akciu, ktorá je súčasťou ročného akčného plánu na rok 2013 pre Mjanmarsko/Barmu. Časti 5 a 8 uvedenej prílohy uvádzajú v podstate, že túto akciu predstavuje program rozvoja obchodu, ktorého náklady odhadované na 10 miliónov eur budú financované z prostriedkov Európskej únie, pričom jeho vykonávanie bude prebiehať prostredníctvom spoločného hospodárenia s IMG. Bod 8.3.1 uvedenej prílohy uvádza IMG ako medzinárodnú organizáciu už usadenú v Mjanmarsku/Barme a zapojenú do vykonávania projektov financovaných Úniou v tomto štáte.

–

Dňa 17. februára 2014 OLAF informoval Komisiu, že začal vyšetrovanie týkajúce sa postavenia IMG.

–

Dňa 24. februára 2014 generálny tajomník Komisie postúpil túto informáciu generálnemu riaditeľovi GR pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj uvedenej inštitúcie, pričom ho upozornil na možnosť prijať ochranné opatrenia na základe článku 7 ods. 6 nariadenia č. 883/2013.

–

–

Nasledujúci deň Komisia prijala rozhodnutie zo 16. decembra 2014 na základe článku 84 nariadenia č. 966/2012. Podľa článku 1 tohto rozhodnutia sa príloha 2 pôvodného rozhodnutia nahrádza novou prílohou, ktorej oddiely 1 a 4.3 v zásade stanovujú, že vykonávanie programu rozvoja obchodu podľa tohto pôvodného rozhodnutia bude zabezpečené v rámci nepriameho hospodárenia, avšak nie IMG, ale spoločnosťou Deutsche Gesellschaft für Internationale Zusammenarbeit GmbH (ďalej len ‚GIZ‘).

–

Dňa 16. januára 2015 právna služba Komisie vypracovala správu s názvom ‚Právna analýza [správy OLAF‑u] o vyšetrovaní… týkajúcom sa [IMG]‘ (ďalej len ‚stanovisko právnej služby‘).

–

Dňa 8. mája 2015 Komisia zaslala IMG list, ktorého cieľom bolo informovať ju o zamýšľaných opatreniach Komisie v nadväznosti na správu OLAF‑u a v ktorom ju informovala, že hoci sa rozhodla nepostupovať v zmysle väčšiny z odporúčaní OLAF‑u, rozhodla okrem iného, že kým nedôjde k absolútnej istote, pokiaľ ide o otázku postavenia IMG ako medzinárodnej organizácie, jej služby s ňou neuzavrú žiadnu novú dohodu o delegovaní v rámci nepriameho hospodárenia s medzinárodnými organizáciami podľa nariadenia č. 966/2012. Práve táto časť uvedeného listu predstavuje rozhodnutie z 8. mája 2015 uvedené v bode 1 tohto rozsudku.“

IMG podala dve odvolania proti uvedeným rozsudkom. Súdny dvor v rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P, ktorým rozhodol o týchto odvolaniach, rozhodol, že druhý odvolací dôvod uvedený v týchto odvolaniach je prípustný, a zrušil prvostupňové rozsudky.

12.

Podľa názoru Súdneho dvora sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, „keď prijatie sporných rozhodnutí [Komisie] odôvodni[l] [jej] pochybnosťami o postavení IMG ako ‚medzinárodnej organizácie‘ v zmysle rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012“. ( 10 )

13.

Podľa Súdneho dvora skutočnosti uvedené Všeobecným súdom na preukázanie odôvodnenosti pochybností Komisie neboli právne spôsobilé odôvodniť ich. ( 11 )

14.

uvedené dve rozhodnutia vychádzali z rovnakého nesprávneho právneho posúdenia ako rozsudky T‑29/15 a T‑381/15, a preto ich tiež bolo potrebné v celom rozsahu zrušiť,

–

stav konania naopak nedovoľoval rozhodnúť o návrhu na náhradu škody, ktorá vznikla IMG v dôsledku rozhodnutia z 8. mája 2015, a preto bolo potrebné vrátiť vec Všeobecnému súdu.

15.

IMG navrhla, aby Súdny dvor podal výklad bodov 1 až 3 výroku rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P. V tejto súvislosti uviedla, že Komisia nemôže mať podľa rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012 pochybnosti o jej postavení ako medzinárodnej organizácie.

16.

–

konštatoval, že tento návrh je neprípustný v rozsahu, v akom sa ním IMG domáha náhrady súboru ďalších škôd okrem tých, ktoré boli uvedené v žalobe alebo ktorých povaha sa zmenila. Konkrétne vyhlásil za neprípustné návrhy, ktorými sa IMG domáhala náhrady určitej majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorá jej údajne vznikla v dôsledku rozhodnutia z 8. mája 2015, v naturálnej forme,

–

rozhodol, že uvedený návrh je prípustný v rozsahu, v akom sa týka jednak majetkovej ujmy vyčíslenej na tri milióny eur a jednak nemajetkovej ujmy v symbolickej výške jedného eura,

–

uviedol, že hoci je rozhodnutie z 8. mája 2015 z dôvodov uvedených v rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P protiprávne, nebola ním porušená nijaká „právna norma, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom“. Preto označil za nedôvodné tvrdenie IMG, podľa ktorého treba ustanovenia rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012 vzhľadom na závery týkajúce sa pojmu „medzinárodná organizácia“, ktoré vyplývajú z medzinárodného práva verejného, vykladať v tom zmysle, že priznávajú subjektom, ktorým Komisia priznala uvedené postavenie, „nadobudnuté právo“, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s medzinárodnými organizáciami,

–

napokon konštatoval, že porušenie rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012, na ktoré sa odvoláva IMG, sa v každom prípade nezdá „dostatočne závažné“ v zmysle judikatúry, keďže IMG nepreukázala, že Komisia pri ich uplatňovaní nedisponuje žiadnou voľnou úvahou.

19.

Aby som to zhrnul, Všeobecný súd odmietol existenciu dostatočne závažného porušenia právnej normy, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom, a preto bolo potrebné v celom rozsahu zamietnuť návrh IMG na náhradu škody.

V. Iné procesné úkony, ktoré môžu ovplyvniť spor

20.

V rámci tejto výmeny Komisia 18. júla 2019 zaslala IMG list, v ktorom vyjadrila názor, že Súdny dvor v rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P nekonštatoval, že IMG je medzinárodnou organizáciou. Na vykonanie tohto rozsudku teda nebolo potrebné „automaticky uznať IMG ako medzinárodnú organizáciu, ale prehodnotiť jej právne postavenie vzhľadom na dostupné informácie a uplatniteľné rozpočtové pravidlá“. ( 15 )

22.

Proti uvedenému listu podala IMG na Všeobecnom súde žalobu (T‑645/19), ktorou sa domáhala jednak zrušenia tohto listu a jednak náhrady škody, ktorá jej v dôsledku neho vznikla.

23.

Všeobecný súd uznesením z 9. septembra 2020 ( 16 ) zamietol žalobu T‑645/19. IMG podala proti tomuto uzneseniu odvolanie C‑619/20 P.

24.

–

vyhovel preformulovaným návrhom, ktoré žalobkyňa uplatnila na prvom stupni, a preto:

–

uložil žalovanej povinnosť nahradiť majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorá je uvedená v jej pripomienkach predložených po vrátení veci T‑381/15 RENV,

–

uložil žalovanej povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

VII. Analýza odvolania C‑620/20 P

A.

Úvodná úvaha: odvolací dôvod uvedený Komisiou

29.

Komisia listom zo 16. júna 2021 informovala kanceláriu Súdneho dvora o skutočnosti, ktorú označila ako „dôležitú novú skutočnosť“, konkrétne že 8. júna 2021 upovedomila IMG o (negatívnom) posúdení jej postavenia ako medzinárodnej organizácie, ktoré uskutočnila s cieľom vykonať rozsudok C‑183/17 P a C‑184/17 P vzhľadom na rozpočtové pravidlá z rokov 2002, 2012 a 2018.

30.

Komisia na základe tohto nového odvolacieho dôvodu navrhuje, aby Súdny dvor teraz rozhodol, či IMG má alebo nemá postavenie medzinárodnej organizácie, a určil, že došlo k dodatočnému zániku predmetu odvolania.

34.

Návrh Komisie je v rámci tohto odvolania neprípustný, keďže:

–

v prvom rade o zákonnosti rozhodnutia Komisie z 8. júla 2021 sa rozhoduje na Všeobecnom súde vo veci T‑509/21, ktorú prejednáva tento súd,

–

35.

IMG tvrdí, že Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku nepridŕžal konštatovaní, ktoré Súdny dvor uviedol v rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P.

36.

Podľa jej názoru Všeobecný súd namiesto toho, aby vychádzal z predpokladu, že rozhodnutie z 8. mája 2015 je protiprávne, uznal, že Komisia môže stále spochybniť jej postavenie ako medzinárodnej organizácie, napriek tomu, že v rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P sa konštatovalo, že pochybnosti Komisie týkajúce sa povahy IMG sú neodôvodnené.

37.

Komisia spochybňuje argumentáciu IMG a navrhuje zamietnuť tento odvolací dôvod.

V rozpore s tým, čo uvádza IMG, z rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P najmä nevyplýva, že ak Komisia priznala určitému subjektu postavenie medzinárodnej organizácie, toto postavenie už nemôže prehodnotiť.

41.

Naopak z rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P a z neskoršieho uznesenia C‑183/17 P‑INT vyplýva, že priznanie postavenia medzinárodnej organizácie zo strany Komisie na účely rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012 nebolo konečné a za určitých podmienok sa mohlo prehodnotiť.

42.

V tejto súvislosti je mimoriadne výstižné uznesenie C‑183/17 P‑INT. Ako som už uviedol, Súdny dvor v ňom vymedzil zmysel rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P, pričom konštatoval, že týmto rozsudkom sa nerozhodlo, či IMG na základe posúdenia všetkých relevantných skutočností má alebo nemá postavenie medzinárodnej organizácie. O tom mal rozhodnúť Všeobecný súd.

43.

Druhý odvolací dôvod: porušenie pojmu medzinárodná organizácia stanoveného v rozpočtových pravidlách

1. Tvrdenia účastníkov konania

46.

IMG vytýka Všeobecnému súdu, že v napadnutom rozsudku: a) nesprávne vyložil pojem medzinárodná organizácia stanovený v rozpočtových pravidlách, b) porušil medzinárodné uznávanie a hierarchiu právnych noriem a c) nepridŕžal sa výkladu rozpočtových pravidiel Únie podaného v rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P.

47.

Podľa IMG si Všeobecný súd zamenil klasifikáciu tohto subjektu ako medzinárodnej organizácie s jeho schopnosťou zaručiť finančné hospodárenie Únie. Komisia musí zabezpečiť riadne finančné hospodárenie s finančnými prostriedkami z rozpočtu Únie, ale nemôže neuznať samotnú existenciu medzinárodnej organizácie, teda možnosť odvolávať sa na ňu v medzinárodnom práve.

Na to, aby Všeobecný súd rozhodol o uvedenom návrhu, nemusel sa vyjadriť k postaveniu IMG ako medzinárodnej organizácie vzhľadom na pravidlá medzinárodného práva verejného, ktorými je Únia viazaná. Stačilo, aby – ako to urobil v bodoch 78 až 80 napadnutého rozsudku – uviedol, že pojem medzinárodná organizácia použitý v rozpočtových pravidlách z rokov 2002 a 2012 je pojmom, ktorý sa používa v medzinárodnom práve, ale že v týchto pravidlách sa používa na špecifický účel plnenia rozpočtu Únie.

51.

Všeobecný súd – podľa môjho názoru správne – rozhodol ( 19 ), že Komisia pri skúmaní, či je žalobkyňa medzinárodnou organizáciou na účely uzavretia dohôd o delegovaní v rámci nepriameho hospodárenia, „musí nielen zohľadniť zásady medzinárodného práva týkajúce sa medzinárodných organizácií, ale tiež prijať všetky opatrenia potrebné na ochranu finančných záujmov Únie v súlade s vyššie uvedenou zásadou [riadneho finančného hospodárenia]“. ( 20 )

52.

V tejto veci preto povaha IMG ako medzinárodnej organizácie podľa medzinárodného práva nie je rozhodujúcou okolnosťou pre určenie mimozmluvnej zodpovednosti Únie. Táto zodpovednosť vznikne iba v prípade, ak protiprávnosť rozhodnutia Komisie (z 8. mája 2015), ktoré Súdny dvor zrušil, možno označiť za dostatočne závažné porušenie právnej normy Únie, ktorá priznáva práva jednotlivcom.

53.

Ostatné tvrdenia IMG týkajúce sa uznávania medzinárodných organizácií sú neúčinné, lebo vychádzajú z nesprávneho predpokladu, že Súdny dvor v rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P priznal IMG uvedené postavenie.

57.

V každom prípade, keďže Komisia prijala nové rozhodnutie z 8. júla 2021 ( 22 ), proti ktorému IMG podala žalobu o neplatnosť vo veci T‑509/21, v rámci tohto konania na Všeobecnom súde sa bude musieť rozhodnúť, či uvedený subjekt možno označiť za medzinárodnú organizáciu na účely nepriameho hospodárenia s finančnými prostriedkami z rozpočtu Únie. Súdny dvor logicky nemôže rozhodnúť pred tým, ako Všeobecný súd vydá rozsudok na základe uvedenej žaloby.

58.

Druhý odvolací dôvod teda treba zamietnuť ako jednak nedôvodný a jednak neúčinný.

D.

61.

Komisia nesúhlasí s touto argumentáciou IMG a navrhuje zamietnuť tento odvolací dôvod.

2. Posúdenie

62.

Tretí odvolací dôvod vychádza z nesprávneho predpokladu, ktorý sa týka aj ďalších úvah uvedených v rámci neho: IMG z rozsudku C‑183/17 P a C‑184/17 P opäť vyvodzuje, že Komisia musí automaticky a neodvolateľne uznať jej postavenie ako medzinárodnej organizácie na účely nepriameho hospodárenia s finančnými prostriedkami z rozpočtu Únie.

63.

Tretí odvolací dôvod teda treba zamietnuť ako nedôvodný.

E.

Štvrtý odvolací dôvod: nesprávny výklad pojmu dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom

1. Tvrdenia účastníkov konania

67.

Podľa IMG Všeobecný súd v bodoch 87 až 98 napadnutého rozsudku nesprávne uplatnil požiadavku týkajúcu sa dostatočne závažného porušenia právnej normy, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom, ako podmienky konštatovania mimozmluvnej zodpovednosti Únie.

71.

Komisia spochybňuje tvrdenia IMG a navrhuje zamietnuť tento odvolací dôvod, pričom tvrdí, že je čiastočne neprípustný, keďže nie je jasne formulovaný, pokiaľ ide o údajné porušenie zásady riadnej správy vecí verejných.

2. Posúdenie

72.

Vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie v zmysle článku 340 druhého odseku ZFEÚ je podľa Súdneho dvora podmienený splnením týchto podmienok: ( 23 )

–

Ak niektorá z uvedených podmienok nie je splnená, žalobu treba zamietnuť v celom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné skúmať ostatné podmienky. ( 24 )

74.

Súdny dvor konštatuje, že „… iba z dôvodu dostatočne závažného porušenia právnej normy Únie chrániacej jednotlivcov, a nie akékoľvek porušenia,… môže vzniknúť mimozmluvná zodpovednosť Únie. Okrem toho v prípade, keď je inštitúcii alebo orgánu Únie priznaná voľná úvaha, môže také dostatočne závažné porušenie práva Únie predstavovať iba zjavné a závažné prekročenie hraníc voľnej úvahy zo strany dotknutej inštitúcie alebo orgánu Únie“. ( 25 )

75.

O dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorej cieľom je priznať práva fyzickým alebo právnickým osobám, teda ide, ak vzhľadom na povahu tohto porušenia možno inštitúcii pripísať zjavné a závažné prekročenie hraníc jej voľnej úvahy.

76.

V súlade s týmito kritériami treba preskúmať tvrdenia IMG uvádzané v rámci tohto odvolacieho dôvodu, z ktorých vyplýva, že Komisia sa údajne dopustila dvojakého porušenia: porušila jednak rozpočtové pravidlá z rokov 2002 a 2012 a jednak zásadu riadnej správy, resp. práva na riadnu správu vecí verejných.

a) Porušenie rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012

80.

Podľa môjho názoru Všeobecný súd správne konštatoval, že „… ustanovenia rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012 týkajúce sa nepriameho hospodárenia, ktoré odkazujú na medzinárodné organizácie, nie sú právnymi normami, ktorých cieľom je priznať subjektom, ktorým Komisia priznala postavenie medzinárodnej organizácie, právo nemať toto postavenie spochybnené…“. ( 29 )

81.

Rozpočtové pravidlá z rokov 2002 a 2012 totiž:

82.

Ak však vychádzame z týchto predpokladov, táto časť štvrtého odvolacieho dôvodu nemôže uspieť, a to z dvoch dôvodov:

–

v prvom rade, ako som uviedol vyššie, rozpočtové pravidlá nepriznávajú IMG právo, aby bola naďalej uznaná za medzinárodnú organizáciu a aby z tohto dôvodu uzatvorila s Komisiou nové dohody o delegovaní v rámci nepriameho hospodárenia,

–

v druhom rade, ak by sa uznalo, že uvedené pravidlá priznávajú toto právo uvedeným medzinárodným organizáciám (čo nie je tak), nesprávne posúdenie, ktorého sa dopustila Komisia pri prijímaní rozhodnutia z 8. mája 2015, by zjavne a závažne neprekračovalo hranice jej voľnej úvahy.

b) Porušenie zásady riadnej správy vecí verejných

86.

Právo na riadnu správu, resp. zásadu riadnej správy vecí verejných upravuje článok 41 ods. 1 Charty, podľa ktorého „každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote“. ( 33 )

87.

Toto právo vyjadruje všeobecnú zásadu právneho poriadku Únie. ( 34 ) Ako sa uvádza vo vysvetlivkách k Charte, ( 35 )„článok 41 je založený na existencii Únie, ktorá je založená na zásade právneho štátu, a ktorej charakteristické znaky boli rozvinuté v judikatúre obsahujúcej okrem iného dobrú [riadnu – neoficiálny preklad ] správu vecí verejných ako všeobecnú právnu zásadu“.

88.

„V tomto konaní po zrušení a vrátení veci sa… žalobkyňa dovolávala zásady riadnej správy vecí verejných na podporu tvrdenia, podľa ktorého Komisia nemohla spochybniť postavenie medzinárodnej organizácie, ktoré jej v minulosti priznala. Na pojednávaní v odpovedi na otázku Všeobecného súdu žalobkyňa tvrdila, že podľa uvedenej zásady mala Komisia preskúmať jej situáciu starostlivo a nestranne s prihliadnutím na všetky užitočné informácie“ (bod 90),

–

„Komisia je povinná sa ubezpečiť, že subjekt, s ktorým uzatvára dohodu o delegovaní v rámci nepriameho hospodárenia, má postavenie medzinárodnej organizácie, aj keď už s týmto subjektom uzavrela dohodu rovnakej povahy, keďže uznanie takého postavenia nemožno považovať za definitívne nadobudnuté… Pri uplatnení zásady riadnej správy vecí verejných a zásady riadneho finančného hospodárenia… Komisii nemožno vytýkať, že neuzavrela nové dohody o delegovaní v rámci nepriameho hospodárenia so subjektom, pokiaľ postavenie tohto subjektu ako medzinárodnej organizácie možno spochybniť na základe dôkazov v tomto zmysle oznámených tejto inštitúcii“ (bod 91),

–

„Okrem toho žalobkyňa neuvádza, v čom nesprávne právne posúdenie a zjavne nesprávne posúdenie, ktoré viedli Súdny dvor k zrušeniu sporného rozhodnutia, predstavujú porušenie zásady riadnej správy vecí verejných, najmä pokiaľ ide o povinnosť Komisie konať nestranne, čo zodpovedá podmienkam uvedeným v judikatúre pripomenutej v bode 89 [napadnutého rozsudku], a teda môže viesť k vzniku zodpovednosti Únie“ (bod 92).

91.

Protiprávne rozhodnutie, ktoré má uvedené znaky, však automaticky neporušuje zásadu riadnej správy vecí verejných (v podobe práva spravovaných subjektov, aby inštitúcie Únie starostlivo rozhodovali o ich záležitostiach) do takej miery, že by spôsobilo vznik majetkovej zodpovednosti Únie.

95.

Je pravda, že Komisia sa v rozhodnutí z 8. mája 2015 dopustila nesprávneho posúdenia týkajúceho sa dôkazov, ktorými je toto rozhodnutie odôvodnené. Komisia ho prijala v rámci svojej voľnej úvahy, pričom sa opierala o niektoré, ale nie o všetky faktory, ktoré sa následne po kontradiktórnej diskusii v rámci súdneho konania ukázali ako nevyhnutné na uznanie alebo neuznanie postavenia IMG ako medzinárodnej organizácie.

96.

Podľa môjho názoru to nepredstavuje dostatočne závažné porušenie zásady riadnej správy vecí verejných.

97.

Komisia nemala odkladať definitívne rozhodnutie o tom, či IMG je alebo nie je medzinárodnou organizáciou, do 8. júna 2021. Je pravda, že si vyžiadala informácie od IMG a že tento subjekt jej nepredložil požadované informácie, a preto sa musela obrátiť na štáty, ktoré boli údajne členmi tohto subjektu, aby ju informovali o svojom členstve v tomto subjekte. Bolo by vhodné, aby bol administratívny postup Komisie starostlivejší, ale domnievam sa, že jej konanie nepredstavuje dostatočne závažné porušenie povinnosti náležitej starostlivosti, ktorú má Komisia, spojenej s právom na riadnu správu vecí verejných, ktoré by mohlo založiť mimozmluvnú zodpovednosť Únie. ( 39 )

101.

Pokiaľ by pravidlá mimozmluvnej zodpovednosti inštitúcií Únie boli menej prísne než tie, ktoré vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, samotné zrušenie rozhodnutia by prípadne mohlo vyvolať povinnosť nahradiť spôsobenú škodu.

102.

K tomu nedôjde, ak vznik tejto mimozmluvnej zodpovednosti nevyvolá akékoľvek porušenie, ale dostatočne závažné porušenie normy práva Únie, ktorá chráni jednotlivcov. Okrem toho „v prípade, keď je inštitúcii alebo orgánu Únie priznaná voľná úvaha, môže také dostatočne závažné porušenie práva Únie predstavovať iba zjavné a závažné prekročenie hraníc voľnej úvahy zo strany dotknutej inštitúcie alebo orgánu Únie“, ( 40 ) k čomu – ako som už poznamenal – v tejto veci nedošlo.

103.

105.

V rámci piateho odvolacieho dôvodu IMG tvrdí, že – pokiaľ ide o návrhy uvedené v bode 40 prvej až tretej zarážke napadnutého rozsudku – Všeobecný súd porušil zásadu náhrady škody v naturálnej forme, nesplnil si povinnosť odôvodnenia, porušil podmienky prípustnosti a nedodržal článok 76 písm. e) a článok 84 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku.

106.

V rámci šiesteho odvolacieho dôvodu IMG uvádza, že – čo sa týka návrhov uvedených v bode 40 štvrtej zarážke napadnutého rozsudku – Všeobecný súd si nesplnil povinnosť odôvodnenia a porušil článok 76 písm. e) a článok 84 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku.

107.

V rámci siedmeho odvolacieho dôvodu IMG uvádza, že – pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu – Všeobecný súd porušil zásadu náhrady škody v naturálnej forme, nesplnil si povinnosť odôvodnenia a porušil článok 76 písm. e) a článok 84 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku a tiež porušil neobmedzenú súdnu právomoc.

Podľa ustálenej judikatúry „vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie… je podmienený súčasným splnením podmienok, ktorými sú protiprávnosť konania vytýkaného inštitúcii Únie, existencia škody a existencia príčinnej súvislosti medzi konaním tejto inštitúcie a uvádzanou škodou…. [P]okiaľ jedna z týchto podmienok nie je splnená, žalobu treba zamietnuť v celom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ďalšie podmienky mimozmluvnej zodpovednosti Únie…“. ( 43 )

111.

Doteraz som sa pokúšal preukázať, že nedošlo k dostatočne závažnému porušeniu právnej normy, ktorá priznáva práva IMG. Keďže nie je splnená prvá z podmienok nevyhnutných na vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie, nie je potrebné rozhodnúť o existencii škody a jej vyčíslení.

112.

Navrhujem teda zamietnuť piaty, šiesty a siedmy odvolací dôvod ako neúčinné.

VIII. O trovách

Na základe vyššie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor:

1.

určil, že nový odvolací dôvod uvedený Komisiou je neprípustný;

2.

zamietol prvý, tretí a štvrtý odvolací dôvod ako nedôvodné;

3.

( 2 ) Rozsudok Všeobecného súdu z 2. februára 2017, IMG/Komisia ( T‑381/15 , neuverejnený, EU:T:2017:57 ).

( 3 ) Rozsudok Súdneho dvora z 31. januára 2019, International Management Group/Komisia ( C‑183/17 P a C‑184/17 P , EU:C:2019:78 ; ďalej len „rozsudok C‑183/17 P a C‑184/17 P“).

( 4 ) Rozsudok Všeobecného súdu z 9. septembra 2020IMG/Komisia ( T‑381/15 RENV , neuverejnený, EU:T:2020:406 ; ďalej len „napadnutý rozsudok“).

( 5 ) Nariadenie Rady z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev ( Ú. v. EÚ L 248, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 01/004, s. 74), zmenené a doplnené nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1995/2006 z 13. decembra 2006 ( Ú. v. EÚ L 390, 2006, s. 1 ) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách z roku 2002“).

( 6 ) Nariadenie Komisie z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia č. 1605/2002 ( Ú. v. ES L 357, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 01/004, s. 145), zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 478/2007 z 23. apríla 2007 ( Ú. v. EÚ L 111, 2007, s. 13 ).

( 7 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 ( Ú. v. EÚ L 298, 2012, s. 1 ). Toto nariadenie bolo zrušené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 ( Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1 ).

– pokiaľ ide o „tretiu skutočnosť, podľa ktorej generálny tajomník OSN údajne pre OLAF uviedol, že IMG nepredstavuje špecializovanú agentúru OSN, stačí konštatovať, že táto skutočnosť je z právneho hľadiska úplne irelevantná. … rozpočtové pravidlá z rokov 2002 a 2012 na to, aby mohol byť daný subjekt kvalifikovaný ako ‚medzinárodná organizácia‘, vôbec nevyžadujú, aby bol agentúrou OSN. Okrem toho je v prejednávanej veci nesporné, že IMG nikdy netvrdila, že by bola takouto agentúrou, ale… domáha sa uznania postavenia ‚organizácie podľa medzinárodného práva verejného zriadenej medzivládnou dohodou‘…“.

( 12 ) Uznesenie z 9. júna 2020, International Management Group/Komisia ( C‑183/17 P‑INT , EU:C:2020:507 ; ďalej len „uznesenie C‑183/17 P INT“).

( 13 ) Tamže, bod 23.

( 14 ) Všeobecný súd dospel k tomuto záveru na základe troch úvah. V prvom rade podľa ustálenej judikatúry „táto zásada sama osebe nepriznáva práva jednotlivcom okrem prípadu, keď je vyjadrením osobitných práv“. Okrem toho z právnych posúdení, ktoré predtým vykonal uvedený súd, vyplýva, že Komisia môže spochybniť postavenie IMG ako medzinárodnej organizácie v zmysle rozpočtových pravidiel z rokov 2002 a 2012. Napokon IMG nepreukázala, v akom zmysle protiprávnosť, ktorá viedla Súdny dvor k zrušeniu rozhodnutia z 8. mája 2015, predstavuje porušenie zásady riadnej správy vecí verejných a konkrétne povinnosti náležitej starostlivosti, ktorú má Komisia.

( 15 ) Komisia následne opäť požiadala IMG, aby predložila dokumenty spomenuté v jej liste zo 6. mája 2019, a uviedla, že ak to neurobí, obráti sa priamo na štáty, ktoré IMG považuje za svojich členov.

( 22 ) Body 29 a 30 vyššie.

( 23 ) Rozsudky z 28. októbra 2021, Vialto Consulting/Komisia ( C‑650/19 P , EU:C:2021:879 , bod 138 ); z 5. februára 2021, Dalli/Komisia ( C‑615/19 P , EU:C:2021:133 , bod 41 ); z 5. septembra 2019, Európska únia/Guardian Europe a Guardian Europe/Európska únia ( C‑447/17 P a C‑479/17 P , EU:C:2019:672 , bod 147 ); z 13. decembra 2018, Európska únia/Kendrion ( C‑150/17 P , EU:C:2018:1014 , bod 117 ), a zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia ( C‑352/98 P , EU:C:2000:361 , bod 42 ).

( 24 ) Rozsudky z 5. februára 2021, Dalli/Komisia ( C‑615/19 P , EU:C:2021:133 , bod 42 ), a z 5. septembra 2019, Európska únia/Guardian Europe a Guardian Europe/Európska únia ( C‑447/17 P a C‑479/17 P , EU:C:2019:672 , bod 148 ).

( 25 ) Rozsudok zo 4. apríla 2017, Ombudsman/Staelen ( C‑337/15 P , EU:C:2017:256 , bod 37 ).

( 26 ) Rozsudok z 30. mája 2017, Safa Nicu Sepahan/Rada ( C‑45/15 P , EU:C:2017:402 , bod 30 ).

( 27 ) Rozsudky z 28. októbra 2021, Vialto Consulting/Komisia ( C‑650/19 P , EU:C:2021:879 , bod 142 ); z 20. januára 2021, Komisia/Printeos ( C‑301/19 P , EU:C:2021:39 , bod 103 ), a z 10. decembra 2002, Komisia/Camar a Tico ( C‑312/00 P , EU:C:2002:736 , bod 54 ).

( 34 ) Rozsudky z 8. mája 2014, N. ( C‑604/12 , EU:C:2014:302 , bod 49 ), a z 19. júna 2014, Commune de Millau a SEMEA/Komisia ( C‑531/12 P , EU:C:2014:2008 , bod 97 ).

( 35 ) Ú. v. EÚ C 303, 2007, s. 17 .

( 36 ) Rozsudok zo 16. decembra 2008, Masdar (UK)/Komisia, C‑47/07 P , EU:C:2008:726 , bod 91 ).

( 37 ) Rozsudok z 22. novembra 2017, Komisia/Bilbaína de Alquitranes a i. ( C‑691/15 P , EU:C:2017:882 , bod 35 ).

( 38 ) Rozsudky zo 4. apríla 2017, Ombudsman/Staelen ( C‑337/15 P , EU:C:2017:256 , bod 40 ), a z 30. januára 1992, Finsider a i./Komisia ( C‑363/88 a C‑364/88 , EU:C:1992:44 , bod 24 ).

( 39 ) Uvedeného pochybenia by sa navyše za podobných okolností mohol dopustiť akýkoľvek iný správny orgán, ktorý by mal pochybnosti o právnej povahe organizácie, ktorá sa mala podieľať na nepriamom hospodárení s verejnými finančnými prostriedkami.