C-677/20

62020CC0677

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

JEAN RICHARD DE LA TOUR

prednesené 28. apríla 2022 ( 1 )

Vec C‑677/20

Industriegewerkschaft Metall (IG Metall),

Deutscher Bankangestellten‑Verband eV,

Christliche Gewerkschaft Metall (CGM),

Verband angestellter Akademiker und leitender Angestellter der chemischen Industrie eV

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesarbeitsgericht (Spolkový pracovný súd, Nemecko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Európska spoločnosť zriadená transformáciou – Európska spoločnosť s dualistickou štruktúrou – Účasť zamestnancov na riadení – Voľby zástupcov zamestnancov ako členov dozornej rady – Osobitná voľba zástupcov zamestnancov, ktorých navrhujú odbory“

I. Úvod

2.

Vzhľadom na to, že nemecké právo stanovuje osobitný postup na zvolenie určitého počtu zástupcov odborov medzi zástupcami zamestnancov v dozornej rade „Aktiengesellschaft“ (akciová spoločnosť), je táto osobitosť súčasťou prvkov, ktoré musia byť zachované v prípade transformácie tejto „Aktiengesellschaft“ (akciová spoločnosť) na SE alebo môže byť predmetom rokovania medzi príslušnými orgánmi spoločnosti, ktorá sa má transformovať, a osobitným vyjednávacím orgánom (ďalej len „GSN“), ktorý je nástrojom zavedeným smernicou o SE na účely stanovenia podmienok účasti zamestnancov na riadení v rámci budúcej SE, pričom sa zohľadňuje vnútroštátna právna úprava a prax, pretože unifikácia režimov nebola zakotvená normotvorcom Európskej únie?

3.

Navrhnem odpovedať tak, že autonómia vyjednávaní GSN nie je taká, že by mohla ohroziť existenciu samostatného postupu na účely zvolenia, do funkcií zástupcov zamestnancov v dozornej rade, určitého podielu kandidátov navrhnutých odbormi, pokiaľ táto osobitosť existuje a je nevyhnutná vo vnútroštátnom práve uplatniteľnom na spoločnosť, ktorá sa má transformovať.

II. Právny rámec

A.

(5)

Vzhľadom na veľkú rozmanitosť pravidiel a postupov existujúcich v členských štátoch, pokiaľ ide o spôsob spolurozhodovania zamestnancov v spoločnostiach, sa neodporúča vytvorenie jednotného európskeho modelu účasti zamestnancov na riadení platného pre SE.

…

(7)

Ak a keď v jednej alebo viacerých spoločnostiach, ktoré zriaďujú SE, existuje právo spolurozhodovania, má sa zachovať pri ich prechode na SE po jej zriadení, ak sa strany nedohodnú inak.

(8)

Základnou zásadou a uvedeným cieľom tejto smernice je zabezpečiť nadobudnuté práva zamestnancov pokiaľ ide o spolurozhodovanie. Práva zamestnancov, ktoré platili pred zriadením SE, majú byť základom pre práva zamestnancov na účasť na riadení SE (princíp ‚predtým a potom‘). Z toho vyplýva, že tento prístup sa má uplatňovať nielen pre počiatočné zriadenie EP, ale aj pre štrukturálne zmeny v existujúcej SE a pre spoločnosti, ktorých sa dotknú procesy štrukturálnych zmien.

(19)

Členské štáty majú mať možnosť určiť, že zástupcovia odborov môžu byť členmi osobitného vyjednávacieho orgánu bez ohľadu na to, či sú zamestnancami spoločnosti, ktorá sa podieľa na zriadení SE. Členské štáty majú mať v tejto súvislosti predovšetkým možnosť zaviesť toto právo v prípadoch, kedy zástupcovia odborov majú právo byť členmi dozorných alebo správnych orgánov spoločnosti a hlasovať v nich v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.“

5.

Článok 1 smernice o SE s názvom „Cieľ“ stanovuje:

„1. Táto smernica upravuje účasť zamestnancov na riadení európskych [akciových – neoficiálny preklad ] spoločností (Societas Europaea, ďalej len ‚SE‘) uvedených v nariadení [č. 2157/2001].

‚zástupcovia zamestnancov‘ znamenajú zástupcov zamestnancov ustanovených podľa vnútroštátnych právnych predpisov a/alebo praxe,

f)

‚zastupiteľský orgán‘ znamená orgán zastupujúci zamestnancov, ktorý je zriadený na základe dohôd uvedených v článku 4 alebo v súlade s ustanoveniami prílohy na účely informovania zamestnancov a prerokovania so zamestnancami SE a jej dcérskych spoločností a prevádzk[a]rní, ktoré sa nachádzajú v [Únii], a ak je to vhodné, na účely vykonávania práv spolurozhodovania vo vzťahu k SE,

g)

‚osobitný vyjednávací orgán‘ znamená orgán zriadený v súlade s článkom 3 pre vyjednávanie s príslušným orgánom zúčastnených spoločností o dohode o účasti zamestnancov na riadení SE,

h)

–

…“

7.

Článok 3 smernice o SE, ktorý sa nachádza v oddiele II, nazvanom „Vyjednávacie konanie“, stanovuje:

„1. Ak riadiace a správne orgány zúčastnených spoločností vypracujú plán pre založenie SE, čo najskôr po uverejnení návrhu podmienok… transformácie na SE musia vykonať potrebné opatrenia… na začatie vyjednávaní so zástupcami zamestnancov týchto spoločností o dohode o účasti zamestnancov na riadení SE.

2. Na tento účel sa vytvorí osobitný vyjednávací orgán zastupujúci zamestnancov zúčastnených spoločností a príslušných dcérskych spoločností alebo prevádzk[a]rní v súlade s týmito ustanoveniami:

…

4. Podľa odseku 6 [Pokiaľ odsek 6 neustanovuje inak – neoficiálny preklad ] osobitný vyjednávací orgán rozhoduje na základe rozhodnutia absolútnej väčšiny členov, ak táto väčšina taktiež zastupuje absolútnu väčšinu zamestnancov. Každý člen má jeden hlas. Ak by však výsledok vyjednávaní viedol k obmedzeniu práv spolurozhodovania, na schválenie takejto dohody sa vyžaduje dvojtretinová väčšina hlasov členov osobitného vyjednávacieho orgánu, ktorí zastupujú aspoň dve tretiny zamestnancov, vrátane hlasov členov zastupujúcich zamestnancov zamestnaných aspoň v dvoch členských štátoch,

–

v prípade, keď má byť SE založená zlúčením alebo splynutím, ak spolurozhodovanie pokrýva aspoň 25 % celkového počtu členov zúčastnených spoločností, alebo

–

v prípade, keď má byť SE založená vytvorením holdingovej spoločnosti alebo založením dcérskej spoločnosti, ak spolurozhodovanie pokrýva aspoň 50 % celkového počtu členov zúčastnených spoločností.

…

g)

ak sa strany počas vyjednávania rozhodnú uzavrieť dohodu o spolurozhodovaní, podstata týchto dohôd, vrátane (ak je to primerané) počtu členov správneho alebo dozorného orgánu SE, ktorých budú mať zamestnanci právo voliť, menovať, odporúčať alebo voči ktorým budú mať právo namietať, ako aj ich práva [právo namietať, postupy pre voľby, menovanie, odporúčanie týchto členov alebo namietanie voči nim, ako aj ich práva – neoficiálny preklad ],

…

3. Ak ustanovenia dohody neurčujú inak, nepodlieha dohoda štandardným pravidlám [referenčným ustanoveniam – neoficiálny preklad ] uvedeným v prílohe.

4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 13 ods. 3 písm. a), v prípade SE zriadenej transformáciou dohoda musí zabezpečovať aspoň tú istú úroveň všetkých prvkov účasti zamestnancov na riadení, ako sú prvky existujúce v spoločnosti, ktorá sa má transformovať na SE.“

b)

do uplynutia lehoty stanovenej v článku 5 nebola uzatvorená žiadna dohoda, a:

–

príslušný orgán každej zúčastnenej spoločnosti sa rozhodne prijať uplatňovanie štandardných pravidiel vo vzťahu k SE, a teda pokračovať v zápise SE, a

–

osobitný vyjednávací orgán neprijal rozhodnutie uvedené v článku 3 ods. 6.

Podľa článku 11 smernice o SE týkajúceho sa zneužitia postupov:

„Členské štáty prijmú primerané opatrenia v súlade s právom [Únie] s cieľom zabrániť zneužitiu SE na to, aby zamestnanci boli zbavení práv na účasti [práv týkajúcich sa účasti – neoficiálny preklad ] zamestnancov na riadení alebo aby im boli tieto práva odoprené.“

11.

Článok 13 ods. 3 a 4 smernice o SE stanovuje:

„3. Touto smernicou nie sú dotknuté:

a)

„Spolurozhodovanie zamestnancov SE sa spravuje týmito ustanoveniami.

a)

V prípade SE zriadenej transformáciou, ak sa pravidlá členského štátu týkajúce sa spolurozhodovania zamestnancov v správnom alebo dozornom orgáne uplatňovali pred zápisom, v SE sa ďalej uplatňujú všetky aspekty spolurozhodovania zamestnancov. Písmeno b) sa v tejto súvislosti uplatní primerane.

b)

V ostatných prípadoch zriadenia SE zamestnanci SE, jej dcérskych spoločností a prevádzk[a]rní a/alebo ich zastupiteľský orgán majú právo voliť, menovať, odporúčať alebo namietať voči menovaniu určitého počtu členov správneho alebo dozorného orgánu SE, ktorý sa rovná najvyššiemu podielu platnému v príslušných zúčastnených spoločnostiach pred zápisom SE.

Ak sa žiadna zo zúčastnených spoločností pred zápisom SE spravovala [nespravovala – neoficiálny preklad ] pravidlami spolurozhodovania, SE nie je povinná prijať dohodu o spolurozhodovaní zamestnancov.

Ustanovenie § 7 Gesetz über die Mitbestimmung der Arbeitnehmer (zákon o účasti zamestnancov na riadení) ( 6 ) zo 4. mája 1976 v znení zákona z 24. apríla 2015 ( 7 ) stanovuje:

„(1) Dozorná rada podniku,

1.

ktorý obvykle nezamestnáva viac ako 10000 zamestnancov, sa skladá zo šiestich členov zastupujúcich akcionárov a šiestich členov zastupujúcich zamestnancov,

2.

ktorý obvykle zamestnáva viac ako 10000, avšak nie viac ako 20000 zamestnancov, sa skladá z ôsmich členov zastupujúcich akcionárov a ôsmich členov zastupujúcich zamestnancov,

2.

v dozornej rade, ktorá je zložená z ôsmich zástupcov zamestnancov, šiesti zamestnanci podniku a dvaja zástupcovia odborov,

3.

v dozornej rade, ktorá je zložená z desiatich zástupcov zamestnancov, siedmi zamestnanci podniku a traja zástupcovia odborov.

…

(5) Odbory spomenuté v odseku 2 musia byť zastúpené v samotnom podniku alebo v inom podniku, ktorého zamestnanci sa podľa tohto zákona zúčastňujú na voľbách členov dozornej rady podniku.“

Gesetz über die Beteiligung der Arbeitnehmer in einer Europäischen Gesellschaft (zákon o účasti zamestnancov na riadení európskej spoločnosti) ( 8 ) z 22. decembra 2004 v znení zákona z 20. mája 2020 ( 9 ), v znení účinnom od 1. marca 2020, vo svojom § 2 ods. 8 a 12 stanovuje tieto definície:

„(8) Účasť zamestnancov na riadení znamená akýkoľvek mechanizmus, vrátane informovania, prerokovania a spolurozhodovania, pomocou ktorého môžu zástupcovia zamestnancov ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré majú byť v spoločnosti prijaté.

…

(12) ‚Spolurozhodovanie‘ znamená vplyv zamestnancov na záležitosti spoločnosti prostredníctvom:

1.

práva voliť alebo menovať niektorých členov dozorného alebo správneho orgánu spoločnosti…“

počet členov dozorného alebo správneho orgánu SE, ktorých zamestnanci môžu voliť alebo vymenovať, alebo ktorých vymenovanie môžu odporučiť alebo odmietnuť,

2.

postup, podľa ktorého zamestnanci môžu týchto členov voliť alebo vymenúvať, alebo odporučiť alebo odmietnuť ich vymenovanie, a

3.

práva týchto členov.

…

19.

Po transformácii má spoločnosť SAP SE v súlade s dohodou o účasti na riadení dozornú radu s osemnástimi členmi, z ktorých deviati sú zástupcami zamestnancov. Bod 3.1 časti II dohody o účasti na riadení stanovuje, že len zamestnanci skupiny SAP alebo zástupcovia odborov zastúpení v rámci skupiny môžu byť navrhnutí alebo vymenovaní za zástupcov zamestnancov v dozornej rade. Bod 3.3 tejto časti dohody priznáva výlučné právo navrhnúť časť zástupcov zamestnancov pripadajúcich na Nemecko odborom, pričom títo zástupcovia odborov sú volení v samostatnom hlasovaní.

20.

23.

Vnútroštátny súd sa totiž domnieva, že autonómia priznaná zmluvným stranám, aby dospeli k dohode o účasti na riadení, podlieha v prípade vytvorenia SE transformáciou akciovej spoločnosti dodržaniu, pokiaľ ide o všetky prvky účasti zamestnancov, úrovne, ktorá je prinajmenšom rovnocenná s úrovňou existujúcou v spoločnosti, ktorá sa má transformovať. Dodáva, že tieto prvky účasti zamestnancov na riadení sa musia určiť na základe relevantného vnútroštátneho práva v závislosti od postupov účasti na riadení v spoločnosti, ktorá sa má transformovať. Uvádza, že procesné prvky, ktoré rozhodujúcim spôsobom charakterizujú vplyv zamestnancov v spoločnosti, ktorá sa má transformovať, musia byť kvalitatívne v rovnakej miere zaručené v dohode o účasti na riadení uplatniteľnej na SE. Tento súd spresňuje, že osobitný postup voľby zástupcov zamestnancov, ktorí môžu pochádzať z prostredia mimo spoločnosti, ktorých navrhli odbory, a sú zastúpení v spoločnosti, ktorá sa má transformovať, alebo v inom podniku, ktorého zamestnanci sa zúčastňujú na voľbe členov dozornej rady, je súčasťou procesných prvkov charakterizujúcich vplyv zamestnancov a že z tohto dôvodu musí byť zaručený v dohode o účasti na riadení kvalitatívne rovnocenným opatrením. Uvedený súd uvádza, že záruka zachovania rovnocennosti účasti na riadení sa vzťahuje aj na počet zástupcov odborov, ktorí majú byť volení samostatným hlasovaním, a že toto výhradné právo na predkladanie kandidátov by malo byť priznané všetkým odborom, a nielen nemeckým odborom. Dodáva, že tento osobitný postup voľby umožňuje zvolenie osôb s vysokou úrovňou znalostí o podmienkach a potrebách podniku, ktoré súčasne majú skúsenosti z externého prostredia a sú nezávislé. Ten istý súd z toho vyvodzuje, že mechanizmus stanovený dohodou o účasti na riadení v prípade dozornej rady zloženej z dvanástich členov tým, že nestanovuje osobitný postup voľby kandidátov navrhnutých odbormi, dostatočne nezaručuje prítomnosť zástupcu odborov v dozornej rade, a teda nie je v súlade s § 21 ods. 6 SEBG.

„Je § 21 ods. 6 [SEBG], z ktorého vyplýva, že v prípade SE so sídlom v Nemecku zriadenej transformáciou sa má pre určitú časť členov dozornej rady zastupujúcich zamestnancov zaručiť samostatný postup výberu kandidátov, ktorých navrhli odbory, zlučiteľný s článkom 4 ods. 4 [smernice o SE]?“

27.

IG Metall, ver.di, SAP SE, Konzernbetriebsrat der SAP SE (podniková rada skupiny SAP SE), nemecká vláda, ako aj Európska komisia predložili písomné pripomienky. Títo účastníci konania, s výnimkou podnikovej rady skupiny SAP SE, predložili svoje ústne pripomienky, rovnako ako luxemburská vláda, na pojednávaní, ktoré sa konalo 7. februára 2022.

IV. Analýza

28.

Predtým, ako sa budem zaoberať otázkou položenou vnútroštátnym súdom, je potrebné predložiť pripomienky k platnosti článku 4 ods. 4 smernice o SE s ohľadom na primárne právo, a konkrétnejšie vzhľadom na článok 49 ZFEÚ týkajúci sa slobody usadiť sa, ako aj články 16, 17 a 20 Charty základných práv Európskej únie. SAP SE totiž tvrdí, že tento článok 4 ods. 4 smernice o SE bráni týmto slobodám a právam, spôsobom, ktorý nie je nevyhnutný na dosiahnutie cieľov nariadenia č. 2157/2001, ako aj smernice o SE, dosiahnuť vnútorný trh a podporovať ciele Spoločenstva v sociálnej oblasti, pričom tieto ciele môžu byť rovnako splnené inými pravidlami týkajúcimi sa postupu rokovania o dohode o účasti na riadení, ako aj existenciou referenčných ustanovení uplatniteľných v prípade neúspechu rokovaní.

A.

Stručné zhrnutie pravidiel uplatniteľných na vytvorenie SE transformáciou

32.

Na pripomenutie, jednomyseľnosť potrebná na prijatie smernice o SE neumožnila dospieť k harmonizácii, či dokonca zjednoteniu režimov účasti na riadení zamestnancov v spoločnostiach zriadených podľa práva členských štátov. Smernica o SE však vymedzila účasť zamestnancov na riadení, ktorá zahŕňa tri hlavné zložky: „akýkoľvek mechanizmus, vrátane informovania, prerokovania a spolurozhodovania, pomocou ktorého môžu zástupcovia zamestnancov ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré majú byť prijaté v spoločnosti“ ( 11 ). Smernica o ES tiež kvalifikovala spolurozhodovanie ako „vplyv zastupiteľského orgánu zamestnancov a/alebo zástupcov zamestnancov na záležitosti spoločnosti prostredníctvom… práva voliť… niektorých členov dozorného… orgánu spoločnosti“ ( 12 ).

33.

Pri neexistencii harmonizácie spôsobov účasti na riadení sa uprednostňuje rokovanie medzi príslušnými orgánmi spoločnosti a GSN, zastupujúcim zamestnancov subjektov dotknutých zriadením SE, aby sa dospelo k dohode o účasti na riadení, ktorá musí obsahovať určitý počet prvkov, medzi ktoré patrí konkrétne, ak spolurozhodovanie zamestnancov má formu voľby zástupcov týchto zamestnancov v dozornej rade, ako je to v prejednávanej veci, počet týchto zástupcov v rade a postupy, ktoré sa majú dodržať pri ich voľbe. ( 13 ) Toto rokovanie je však v zásade zakotvené v princípe „predtým a potom“ stanoveným v odôvodnení 18 smernice o SE takto: „práva zamestnancov, ktoré platili pred zriadením SE, majú byť základom pre práva zamestnancov na účasť na riadení SE“. Toto odôvodnenie okrem toho stanovuje zásadu záruky nadobudnutých práv zamestnancov, pokiaľ ide o účasť na riadení.

Okrem toho je dôležité uviesť, že zriadenie SE transformáciou je sprevádzané ďalšími dodatočným záručnými opatreniami oproti trom ostatným spôsobom zriadenia. V prvom rade v prípade transformácie nie je možné upustiť od začatia rokovaní v rámci GSN ani ich ukončiť bez toho, aby boli uplatniteľné referenčné ustanovenia. ( 16 ) V dôsledku toho v prípade transformácie spoločnosti podliehajúcej spolurozhodovaniu, buď rokovania vedú k dohode o účasti na riadení, ktorá rešpektuje požiadavky článku 4 ods. 4 smernice o SE, alebo sa uplatnia osobitné referenčné ustanovenia pre transformáciu. V druhom rade v prípade transformácie nie je možné, aby GSN hlasoval o zmenšení spolurozhodovacích práv, ktoré sa chápe ako „podiel členov orgánov SE v zmysle článku 2 písm. k), ktorý je nižší ako najvyšší podiel, ktorý existuje v zúčastnených spoločnostiach“ ( 17 ). V treťom rade nariadenie č. 2157/2001 tiež stanovuje dva druhy ochrany v prípade zriadenia transformáciou: na jednej strane zákaz premiestnenia sídla spoločnosti pri príležitosti transformácie (článok 37 ods. 3 tohto nariadenia) a na druhej strane možnosť členských štátov podmieniť transformáciu kladným hlasovaním kvalifikovanej väčšiny alebo jednomyseľným hlasovaním členov v rámci orgánu spoločnosti, ktorá sa má transformovať a je v nej zriadené spolurozhodovanie zamestnancov (článok 37 ods. 8 uvedeného nariadenia).

36.

Článok 4 ods. 4 smernice o SE sa má vykladať v uvedenom kontexte. Tento výklad sa týka dvoch odlišných prvkov: na jednej strane ide o „všetky prvky účasti zamestnancov“ a na druhej strane „aspoň tú istú úroveň všetkých prvkov… ako sú prvky existujúce v spoločnosti, ktorá sa má transformovať na SE“. Svoju analýzu začnem druhým prvkom.

39.

V druhom rade rovnaké odôvodnenie treba uplatniť na záruku, že nedôjde k zániku alebo oslabeniu režimu účasti na riadení, ako aj práv nadobudnutých zamestnancami v súvislosti s účasťou na riadení a na uplatňovanie princípu „predtým a potom“, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 3 a 18 smernice o SE.

C.

Výklad výrazu „všetky prvky účasti… na riadení“

40.

Nasledovať odôvodnenie spoločnosti SAP SE môže vyzerať lákavo. Táto spoločnosť navrhuje jednotný výklad týchto „prvkov“ na úrovni Únie v tom zmysle, že sa v oblasti spolurozhodovania týkajú len podielu a vplyvu zástupcov zamestnancov v dozornej rade, bez toho, aby sa vyžadovala osobitná voľba pre zástupcov odborov. Tento výklad sa totiž môže opierať o rôzne elementy.

44.

V prípadoch uvedených v smernici 2017/1132 sa totiž tento odkaz na podiel uvádza v okamihu procesu, keď je potrebné určiť v prvom rade právo uplatniteľné na transakciu, pokiaľ ide o spolurozhodovacie práva, a po druhé to, či rokovania prostredníctvom GSN musia byť začaté na účely určenia týchto práv, čo si vyžaduje objektívne kritérium, o ktorom nemožno diskutovať.

45.

Pokiaľ ide o odkaz na tento podiel v článku 3 ods. 4 na konci smernice o SE, nepostačuje ani na vylúčenie toho, že iné prvky spolurozhodovania by mohli byť chránené, pretože tento článok sa týka iných spôsobov zriadenia SE. To je úplne v súlade so skutočnosťou, že referenčné ustanovenia pre tieto spôsoby zriadenia chránia len podiel. ( 24 )

46.

Navyše vzhľadom na to, že samotné znenie je osobitne široké, a to „všetky prvky účasti zamestnancov na riadení“, môže viesť len k tomu, aby bol chránený len jeden podiel v dozornej rade, pričom sa však obsah dohody o účasti na riadení musí týkať nielen počtu zástupcov zamestnancov v rámci tejto rady, ale aj postupov, ktoré treba dodržať pri ich voľbe. ( 25 )

50.

Uvedené kritérium je však zložitejšie splniť v prípade, keď ide o to, či má byť chránená osobitná voľba pre odbory, pretože to vedie k hodnotovému úsudku týkajúcemu sa prínosu zástupcov odborov v porovnaní s ostatnými zástupcami zamestnancov v dozornej rade. Tak vnútroštátny súd, ako aj IG Metall a ver.di poukazujú na nemeckú doktrínu v danej oblasti, ktorá nie je jednotná, aj keď všetci traja dospeli k záveru, že spolurozhodovanie zamestnancov je zlepšené účasťou odborových zástupcov. V dôsledku toho nie je možné z toho urobiť prvok, ktorý sa má posudzovať v jednotlivých prípadoch a jediným spôsobom, ako zabrániť tomuto hodnotiacemu úsudku, je odkázať na posúdenie vyplývajúce z vnútroštátneho práva.

51.

Okrem toho odbory a nemecká vláda navrhujú kritérium charakteristického prvku, na vnútroštátnej úrovni, postupu spolurozhodovania zamestnancov, aby bolo možné rozlíšiť skutočnosti, ktoré nemôžu byť predmetom vyjednávania. Toto kritérium podľa mňa odráža myšlienku, že vplyv, ak je spojený s kvalitatívnymi prvkami, nemôže byť predmetom posúdenia alebo vyjednávania v jednotlivých prípadoch, ale musí sa posúdiť v závislosti od rozhodnutí uskutočnených vo vnútroštátnom práve, pokiaľ sa na úrovni Únie neuskutoční harmonizácia. Je totiž nevyhnutné, aby GSN mal jasné informácie o tom, čo patrí do jeho rámca vyjednávania a čo treba zachovať z vnútroštátnych pravidiel.

52.

Je teda nepopierateľné, že osobitná voľba zástupcov odborov je charakteristickým prvkom režimu spolurozhodovania v Nemecku, a nemôže byť predmetom vyjednávania.

Súdny dvor už rozhodol, že „zo smernice o [SE] vyplýva, že zabezpečenie nadobudnutých práv, ktorého sa domáha normotvorca Únie, sa týka nielen zachovania práv nadobudnutých zamestnancami spoločností, ktoré sa podieľajú na zlúčení alebo splynutí, ale aj ich rozšírenia na všetkých dotknutých zamestnancov“ ( 32 ). Považujem teda za jasné, že všetci zamestnanci by mali mať možnosť využiť túto osobitnú voľbu, aj keď to vnútroštátne právo ako také neumožňuje. ( 33 ) Okrem toho dohoda o účasti na riadení môže určiť presné podmienky voľby zástupcov zamestnancov. To by mohlo viesť GSN k tomu, aby v rámci rokovaní súhlasil s tým, aby iné odborové organizácie ako nemecké odbory mohli predkladať kandidátov bez toho, aby to vyplývalo z povinnosti uvedenej v smernici o SE, alebo prípadne z vnútroštátneho práva. Napokon vzhľadom na stanovisko prijaté v smernici o SE umožňujúce účasť v GSN pre odborových zástupcov, ktorí nie sú zamestnaní v subjekte dotknutom transformáciou, ( 34 ) a v rozsahu, v akom je to tak vo vnútroštátnom práve spoločnosti, ktorá sa má transformovať, môžu byť kandidátmi odborov kandidáti, ktorí nie sú zamestnaní v takomto subjekte.

56.

Článok 4 ods. 4 smernice o SE sa tak má vykladať v tom zmysle, že dohoda o účasti zamestnancov na riadení v SE zriadenej transformáciou musí stanovovať osobitné hlasovanie na účely voľby, do funkcie zástupcov zamestnancov v dozornej rade, určitého podielu kandidátov navrhnutých odbormi, pokiaľ táto osobitosť existuje a je záväzná vo vnútroštátnom práve uplatniteľnom na spoločnosť, ktorá sa má transformovať.

( 3 ) Pozri návrh nariadenia Rady (EHS) o stanovách európskej spoločnosti [KOM(89) 268 v konečnom znení – SYN 218], ktorý predložila Komisia 16. októbra 1989.

( 4 ) Pozri návrh smernice Rady, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti, pokiaľ ide o postavenie pracovníkov [KOM(89) 268 v konečnom znení – SYN 219], ktorý predložila Komisia 25. augusta 1989.

( 5 ) Pozri článok 2 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE) ( Ú. v. ES L 294, 2001, s. 1 ; Mim. vyd. 06/004, s. 251).

( 6 ) BGBl. 1976 I, s. 1153.

( 7 ) BGBl. 2015 I, s. 642, ďalej len „MitbestG“.

( 8 ) BGBl. 2004 I, s. 3686.

( 15 ) Tretia časť písm. a) prílohy k smernici o SE.

( 16 ) Pozri článok 3 ods. 6 smernice o SE.

( 17 ) Článok 3 ods. 4 smernice o SE.

( 18 ) Pozri článok 3 ods. 2 písm. b) a odôvodnenie 19 smernice o SE.

( 19 ) Pozri článok 3 ods. 4 na konci smernice o SE.

( 20 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 14. júna 2017 týkajúca sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností ( Ú. v. EÚ L 169, 2017, s. 46 ), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2121 z 27. novembra 2019 ( Ú. v. EÚ L 321, 2019, s. 1 ) (ďalej len „smernica 2017/1132“).

( 27 ) Čo viac sleduje logiku uvedenú v rozsudku z 20. júna 2013, Komisia/Holandsko ( C‑635/11 , EU:C:2013:408 , body 40 a 41 ), ktorý vykladá princíp „predtým a potom“ tak, že ukladá rozšírenie práv účasti na spolurozhodovaní na všetkých zamestnancov dotknutých zriadením SE.

( 28 ) Pozri článok 2 písm. k) smernice o SE.

( 29 ) Pozri článok 4 ods. 4 smernice Rady 2003/72/ES z 22. júla 2003, ktorou sa dopĺňajú stanovy Európskeho družstva s ohľadom na účasť zamestnancov na riadení ( Ú. v. EÚ L 207, 2003, s. 25 ; Mim. vyd. 05/004, s. 338).

( 30 ) Pozri článok 160l ods. 2 písm. b) smernice 2017/1132.

( 31 ) Pozri článok 86l ods. 2 písm. b) smernice 2017/1132.

( 32 ) Rozsudok z 20. júna 2013, Komisia/Holandsko ( C‑635/11 , EU:C:2013:408 , bod 41 ).