C-716/20
ECLI:EU:C:2022:187
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62020CC0716
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62020CC0716
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
GIOVANNI PITRUZZELLA
prednesené 10. marca 2022 ( 1 )
Vec C‑716/20
RTL Television GmbH
proti
Grupo Pestana S.G.P.S., S.A.,
SALVOR – Sociedade de Investimento Hoteleiro, S.A.
[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Supremo Tribunal de Justiça (Najvyšší súd, Portugalsko)]
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Autorské právo a s ním súvisiace práva – Satelitné vysielanie a káblová retransmisia – Pojem káblová retransmisia – Súčasný a neskrátený verejný prenos televízneho programu určeného na príjem verejnosťou pomocou kábla – Subjekt vykonávajúci prenos, ktorý nie je vysielacou organizáciou – Prenos do televíznych prijímačov v hotelových izbách“
1.
Má vysielateľ právo brániť vysielaniu a vyberať poplatky za ďalšie šírenie svojich bezplatných programov, ktoré prijíma hotelové zariadenie prostredníctvom parabolickej antény a prenáša pomocou koaxiálneho kábla do hotelových izieb pre svojich hostí? Predstavuje takéto ďalšie šírenie „káblovú retransmisiu“ podľa článku 1 ods. 3 smernice 93/83/EHS ( 2 ) a môže viesť k priznaniu osobitných práv vysielateľovi vzhľadom na vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá podľa všetkého rozširuje katalóg práv priznaných právom Únie?
I. Právny rámec
A.
Právo Únie
2.
V článku 1 ods. 3 smernice 93/83 sa uvádza:
„…
Na účely tejto smernice je ‚káblová retransmisia‘ súčasná, nezmenená a neskrátená retransmisia pomocou káblu alebo mikrovlnného systému na príjem pôvodného vysielania z iného členského štátu verejnosťou, a to po drôte alebo vzduchom, vrátane satelitného vysielania, televíznych alebo rozhlasových programov určených na prijímanie verejnosťou.“
3.
Podľa článku 8 smernice 93/83, ktorý má názov „Právo na káblovú retransmisiu“:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, keď programy z iných členských štátov sú na ich území ďalej šírené po kábli, bolo dodržané platné autorské právo a príbuzné práva a aby sa takáto retransmisia uskutočňovala na základe individuálnych alebo kolektívnych zmluvných dohôd medzi vlastníkmi autorských práv, držiteľmi príbuzných práv a prevádzkovateľmi káblových rozvodov.“
4.
V článku 9 ods. 1 smernice 93/83, ktorý má názov „Výkon práva na káblovú retransmisiu“, sa uvádza:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby oprávnenie majiteľov autorského práva a držiteľov príbuzných práv udeľovať či odmietať prevádzkovateľovi káblových rozvodov povolenie na káblovú retransmisiu sa mohlo vykonávať iba prostredníctvom ochranného zväzu.“
5.
Podľa článku 3 smernice 2001/29/ES ( 3 ), ktorý má názov „Právo verejného prenosu diel a právo sprístupňovania predmetov ochrany verejnosti“:
„1. Členské štáty poskytnú autorom výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať akýkoľvek verejný prenos ich diel, či po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami vrátane sprístupňovania ich diel verejnosti takým spôsobom, aby verejnosť k nim mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí.
2. Členské štáty ustanovia výlučné právo udeliť súhlas alebo zakázať sprístupňovanie verejnosti po drôte alebo bezdrôtovými prostriedkami takým spôsobom, že verejnosť má k nim prístup z miesta a v čase individuálne zvolenom:
…
d)
pre vysielajúce organizácie k záznamom ich vysielaní, či už sú tieto vysielania prenášané po drôte alebo vzduchom vrátane káblov alebo satelitu.
3. Práva uvedené v odseku 1 a 2 nezaniknú žiadnym aktom verejného prenosu alebo sprístupnenia verejnosti ako je uvedené v tomto článku.“
6.
Podľa článku 8 ods. 3 smernice 2006/115/ES ( 4 ), ktorý má názov „Vysielanie a sprístupňovanie verejnosti (verejné šírenie)“:
„3. Členské štáty ustanovia pre vysielacie organizácie výhradné právo povoliť alebo zakázať bezdrôtový prenos ich vysielania, ako aj verejné šírenie ich vysielaní, ak sa takéto šírenie uskutoční na miestach prístupných verejnosti oproti zaplateniu vstupného.“
B.
Portugalské právo
7.
Podľa článku 176 ods. 9 a 10 Código do Direito de Autor e dos Direitos Conexos (portugalský Zákonník o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom, ďalej len „CDADC“) ( 5 ):
„9. Vysielacia organizácia je organizácia uskutočňujúca zvukové alebo obrazové vysielanie, pričom vysielanie znamená šírenie obrazov alebo zvukov alebo ich záznamov, a to samostatne alebo súčasne, po drôte alebo vzduchom, najmä na rádiových vlnách, pomocou optických vlákien, kábla alebo satelitu, určené na príjem verejnosťou.
10. Retransmisia je súčasný prenos vysielania konkrétnej vysielacej organizácie inou vysielacou organizáciou.“
8.
Podľa článku 187 CDADC:
„1. Vysielatelia majú právo povoliť alebo zakázať:
a) bezdrôtovú retransmisiu ich vysielaní;
b) vyhotovenie záznamu ich vysielaní na fyzickom nosiči, či už ide o vysielania po drôte, alebo o bezdrôtové vysielania;
c) rozmnožovanie záznamu ich vysielaní, pokiaľ nie je povolené, alebo ak ide o krátkodobý záznam a rozmnoženie slúži na iné účely, než na aké sa záznam vyhotovil;
d) sprístupnenie ich vysielaní verejnosti, či už ide o vysielania po drôte, alebo o bezdrôtové vysielania vrátane káblového alebo satelitného vysielania, tak, aby k nim verejnosť mala prístup z miesta a v čase, ktoré si sama zvolí;
e) verejné šírenie svojich vysielaní, ak sa takéto šírenie uskutoční na miestach prístupných verejnosti za vstupné.
2. Práva stanovené v tomto článku sa nevzťahujú na organizácie pre káblové šírenie, ktoré iba šíria vysielania vysielacích organizácií.
3. Podľa ustálenej praxe platí domnienka, že osoba, ktorej meno alebo obchodné meno sa v danej súvislosti uviedlo v predmetnom vysielaní, je držiteľom príbuzných práv k vysielaniu.“
9.
Podľa článku 3 (Vymedzenie pojmov) a článku 8 (Rozšírenie na držiteľov súvisiacich práv) zákonného dekrétu č. 333/97 ( 6 ):
„Článok 3
Na účely tohto dekrétu:
a) ‚satelit‘ znamená akékoľvek umelé zariadenie umiestnené vo vesmíre, ktoré umožňuje prenos vysielacích signálov určených na príjem verejnosťou;
b) ‚satelitné vysielanie pre verejnosť‘ znamená zavedenie, pod kontrolou a zodpovednosťou vysielacej organizácie, signálov prenášajúcich program určených na príjem verejnosťou do neprerušeného prenosového reťazca vedúceho na satelit a zo satelitu na zem;
c) ‚káblová retransmisia‘ znamená verejné šírenie pôvodného vysielania televíznych alebo rozhlasových programov určených na príjem verejnosťou, a to súčasne a v neskrátenej podobe pomocou kábla.
…
Článok 8
Ustanovenia článkov 178, 184 a 187 CDADC a článkov 6 a 7 tohto zákonného dekrétu sa vzťahujú na umelcov, výrobcov zvukových a obrazových záznamov a vysielacie organizácie v súvislosti so satelitným vysielaním pre verejnosť ich výkonov, zvukových záznamov, obrazových záznamov a vysielaní, ako aj v súvislosti s káblovou retransmisiou.“
II. Skutkový stav, konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky
10.
RTL TELEVISION GmbH je spoločnosť so sídlom v Nemecku, ktorá sa zaoberá vysielaním rozhlasových a televíznych programov prostredníctvom viacerých programových služieb určených na príjem širokou verejnosťou.
11.
Vysielanie televíznych programov prostredníctvom vlastných televíznych sietí sa uskutočňuje na základe „otvoreného signálu“, čiže ich príjem v domácnostiach nie je spoplatnený.
12.
RTL Television (ďalej len „RTL“), jedna z televíznych programových služieb patriacich vyššie uvedenej spoločnosti, pôsobí na území niekoľkých členských štátov, pričom svojim divákom ponúka rôzne televízne programy (filmy, seriály, zábavné programy, dokumenty, športové podujatia, spravodajstvo, aktuality).
13.
Napriek tomu, že uvedené programy sú určené divákom v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku, prostredníctvom satelitného signálu ich možno prijímať na celom území Európy, čiže pomocou jednoduchého použitia parabolickej antény aj v Portugalsku.
14.
RTL uzatvorila niekoľko licenčných zmlúv s prevádzkovateľmi káblovej televízie a s hotelovými zariadeniami nachádzajúcimi sa v rôznych členských štátoch Únie.
15.
Grupo Pestana S.G.P.S. (ďalej len „skupina Pestana“) je materská spoločnosť jednej z najväčších portugalských skupín pôsobiacich v odvetví hotelierstva, ktorej súčasťou je aj dcérska spoločnosť Salvor, Sociedade de Investimento Hoteleiro, S.A. (ďalej len „Salvor“). Táto spoločnosť, ktorej 98,8 % akcií vlastní skupina Pestana, prevádzkuje v Portugalsku viacero hotelov, najmä hotely „D. João II“ a „Alvor Praia“.
16.
Ako zdôraznila RTL, hotely „D. João II“ a „Alvor Praia“ prijímali minimálne v období od mája 2013 do februára 2014 satelitné vysielanie RTL, a to prostredníctvom parabolických antén namontovaných v hoteloch, pričom toto vysielanie prenášali pomocou koaxiálnych káblov do televíznych prijímačov umiestnených v hotelových izbách.
17.
Z tohto dôvodu podala RTL žalobu na Tribunal de Propriedade Intelectual (Súd pre duševné vlastníctvo, Portugalsko) proti skupine Pestana a spoločnosti Salvor, pričom navrhla, aby uvedený súd rozhodol, že príjem a retransmisia vysielaní siete RTL v izbách hotelov „D. João II“ a „Alvor Praia“ predstavovali verejné šírenie vysielaní RTL v zmysle článku 187 ods. 1 písm. e) CDADC a retransmisiu týchto vysielaní podľa článkov 3 a 8 zákonného dekrétu č. 333/97, čiže ako také podliehali predchádzajúcemu povoleniu RTL.
18.
RTL najmä zdôraznila, že podľa článku 187 ods. 1 písm. e) CDADC patrí vysielacím organizáciám v prípade verejného šírenia chránených diel rad práv, napríklad právo povoliť alebo zakázať verejné šírenie ich vysielania.
19.
Podľa RTL sa tieto práva ďalej rozšírili na základe ustanovenia článku 8 zákonného dekrétu č. 333/97, podľa ktorého majú vysielacie organizácie právo povoliť alebo zakázať káblovú retransmisiu svojho vysielania za podmienok stanovených v článku 3 písm. c), čiže aj v prípade „verejného prenosu pôvodného vysielania televíznych alebo rozhlasových programov určených na prijímanie verejnosťou, prenášaného súčasne a v neskrátenej podobe pomocou kábla“.
20.
Tribunal de Propriedade Intelectual (Súd pre duševné vlastníctvo) v každom prípade žalobu RTL zamietol, pričom poznamenal, že prenos televízneho vysielania siete RTL do hotelových izieb patriacich skupine Pestana a spoločnosti Salvor bolo síce možné považovať za verejné šírenie, avšak podmienky na uplatnenie výhradného práva podľa článku 187 ods. 1 písm. e) neboli splnené.
21.
Uvedený súd tiež konštatoval, že situáciu, ktorá je predmetom súdneho konania, nebolo možné považovať za retransmisiu, keďže ju nerealizovala vysielacia organizácia.
22.
RTL napadla rozsudok Tribunal de Propriedade Intelectual (Súd pre duševné vlastníctvo) na Tribunal da Relação de Lisboa (Odvolací súd Lisabon, Portugalsko).
23.
Tribunal da Relação de Lisboa (Odvolací súd Lisabon) potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, čiže zamietol nároky RTL.
24.
RTL podala proti rozhodnutiu Tribunal da Relação de Lisboa (Odvolací súd Lisabon) kasačný opravný prostriedok na Supremo Tribunal de Justiça (Najvyšší súd, Portugalsko), ktorý prerušil konanie a Súdnemu dvoru položil tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa pojem ‚káblová retransmisia‘ uvedený v článku 1 ods. 3 smernice Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 vykladať v tom zmysle, že okrem súčasného prenosu vysielania vysielacej organizácie inou vysielacou organizáciou zahŕňa aj verejné šírenie primárneho vysielania televíznych alebo rozhlasových programov určených na príjem verejnosťou, ktoré sa uskutočňuje súčasne a v neskrátenej podobe pomocou kábla (bez ohľadu na to, či subjekt uskutočňujúci toto verejné šírenie je alebo nie je vysielacou organizáciou)?
2.
Predstavuje súčasný prenos vysielania televízneho kanálu prenášaného satelitom prostredníctvom rôznych televíznych prijímačov umiestnených v hotelových izbách pomocou koaxiálneho kábla retransmisiu tohto vysielania, ktorá spadá pod pojem uvedený v článku 1 ods. 3 smernice Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993?“
III. Právna analýza
A.
Úvodné poznámky
25.
Dve prejudiciálne otázky položené vnútroštátnym súdom možno v podstate zhrnúť do jedinej otázky: má vysielateľ právo brániť vysielaniu a právo vyberať poplatky za ďalšie šírenie svojich programov, ktoré prijíma hotelové zariadenie prostredníctvom jednoduchej parabolickej antény a prenáša pomocou koaxiálneho kábla do hotelových izieb pre svojich hostí?
26.
Nárok žalobkyne vo veci samej vychádza z predpokladu, že portugalská právna úprava rozširuje práva televíznych vysielateľov voči tretím stranám uskutočňujúcim verejné šírenie na základe práva Únie, a to v prípade, že ide o „káblovú“ retransmisiu.
27.
Inými slovami, portugalské právo zaviedlo v rámci vykonania smernice 93/83 v prospech vysielateľov právo zakázať retransmisiu a v každom prípade požadovať zaplatenie poplatku v situáciách, keď konkrétny subjekt vykonáva „káblovú“ retransmisiu bezplatne vysielaných programov určitého vysielateľa.
28.
Podľa tohto výkladu RTL, ktorým sa s určitými pochybnosťami riadi vnútroštátny súd, portugalský zákonodarca zaviedol odlišný pojem „organizácia pre káblové šírenie“, než aký možno odvodiť z práva Únie: subjekty, ktoré túto činnosť vykonávajú profesionálne prostredníctvom klasických káblových sietí sa podľa tohto výkladu zrovnoprávňujú so subjektmi, ako sú hotelové spoločnosti, ktoré prijímajú bezplatný satelitný signál a ďalej ho šíria pomocou koaxiálneho kábla do hosťovských izieb.
29.
Podstatou dotknutej problematiky je preto pojem „káblová retransmisia“ a najmä otázka, koho možno považovať za „organizáciu pre káblové šírenie“, t. j. či je potrebné, aby takýto subjekt bol sám vysielacou organizáciou, či stačí, že používa akúkoľvek „káblovú“ technológiu, alebo je naopak potrebné, aby išlo o „profesionálnu organizáciu pre káblové šírenie“ pôsobiacu prostredníctvom klasických káblových sietí, čo sa mi zdá ako najsprávnejšie riešenie.
30.
Situácia, aká nastala aj v prejednávanej veci, možno podľa môjho názoru a v súlade s presvedčivými tvrdeniami Európskej komisie, ktoré uviedla vo svojich písomných pripomienkach a na pojednávaní, naopak zaradiť do kategórie verejného šírenia, pričom právo Únie stanovuje podmienky, za ktorých retransmisia voľne vysielaného televízneho programu môže viesť ku vzniku osobitných práv v prospech vysielateľov.
31.
Na úvod sa mi zdá byť užitočné už na tomto mieste v súlade s judikatúrou Súdneho dvora objasniť, že existujú dve kategórie subjektov, ktoré si môžu uplatňovať práva duševného vlastníctva týkajúce sa televízneho vysielania, teda jednak autori dotknutých diel, jednak vysielacie organizácie alebo vysielatelia. ( 7 )
32.
Pokiaľ ide o vysielateľov, môžu sa dovolávať práva na záznam ich vysielania podľa článku 7 ods. 2 smernice 2006/115 alebo práva na verejný prenos ich vysielania stanoveného v článku 8 ods. 3 tej istej smernice, prípadne aj práva rozmnožovania záznamov ich vysielania zakotveného v článku 2 písm. e) smernice 2001/29. ( 8 )
33.
Na účely lepšej prehľadnosti výkladu spoločne preskúmam právne otázky, ktoré sú základom návrhov odpovedí na obe prejudiciálne otázky, a to s ohľadom na ich úzku vzájomnú súvislosť, a navrhnem jedinú odpoveď pozostávajúcu z viacerých častí.
34.
Moja analýza bude vychádzať zo súhrnného opisu účelu, povahy a historického a technologického kontextu, v ktorom sa smernica 93/83 prijala, z analýzy pojmov kábel, káblová retransmisia a organizácia pre káblové šírenie, a to prostredníctvom stručného preskúmania rôznych smerníc, na ktoré sa odkazuje, ako aj relevantnej judikatúry Súdneho dvora.
35.
Týmto spôsobom sa dostanem k jadru danej problematiky, čiže ku vzťahu medzi pojmom káblová retransmisia a verejné šírenie, s cieľom právne kvalifikovať situáciu, ktorá je predmetom tohto konania.
1. Účel a kontext smernice 93/83
36.
Ustanovenia smernice 93/83, prijatej v reakcii na nástup nových technológií pre „káblových prevádzkovateľov“, treba zaradiť do ich špecifického historického a technologického kontextu a vykladať so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora, aby bolo možné dospieť k ich systematickému a koherentnému výkladu vo vzťahu k pravidlám Únie v oblasti duševného vlastníctva.
37.
Smernica 93/83 o satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii má „určitý a pomerne obmedzený rozsah pôsobnosti, t. j. podporiť celoeurópske vysielacie služby uľahčením satelitného vysielania a káblovej retransmisie rozhlasových a televíznych programov“ ( 9 ).
38.
Inými slovami, táto smernica bola prijatá s cieľom uľahčiť jednak satelitné vysielanie, jednak káblovú retransmisiu tým, že v článku 9 tejto smernice sa podporuje udeľovanie licencií na káblovú retransmisiu programu organizáciami kolektívnej správy. ( 10 )
39.
Cieľom tejto smernice preto nie je priznať práva, ale umožniť úplné využitie nových komunikačných technológií zavedených v danom historickom období (satelit a kábel), a najmä prekonať niektoré nedostatky v zmluvnom systéme na trhu cezhraničného udeľovania licencií v prípade káblovej retransmisie. ( 11 )
40.
Presnejšie, z článku 8 smernice 93/83 vyplýva, že táto smernica nevyžaduje od členských štátov, aby zaviedli osobitné právo na káblovú retransmisiu alebo aby vymedzili rozsah takéhoto práva. Smernica iba stanovuje povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby sa káblová retransmisia vysielania z iných členských štátov uskutočňovala na ich území v súlade s existujúcimi autorskými a s nimi súvisiacimi právami.
41.
Predmetná smernica tiež stanovuje minimálny stupeň harmonizácie v tom zmysle, že nevylučuje možnosť stanoviť formy zmluvného dojednania práv spojených s prevádzkou satelitného a káblového vysielania. ( 12 )
42.
Súdny dvor totiž vysvetlil, že smernica 93/83 „stanovuje minimálnu harmonizáciu niektorých aspektov ochrany autorských práv a s nimi súvisiacich práv len v prípade verejného prenosu programov z iných členských štátov prostredníctvom satelitu alebo káblovej retransmisie“ ( 13 ).
43.
Ako už bolo uvedené, regulované a harmonizované aspekty sa týkajú podpory udeľovania licencií na káblovú retransmisiu organizáciami kolektívnej správy.
44.
To však neznamená, ako sa uvádza nižšie, že pri vykonávaní smernice 93/83 možno pojmy práva Únie použiť v inom ako stanovenom význame, z ktorého by bolo možné vyvodiť priznanie práv v rozpore so systematickým výkladom samotnej smernice.
B.
Prejudiciálne otázky
1. K pojmu „organizácia pre káblové šírenie“
45.
Podľa článku 1 ods. 3 smernice 93/83 káblová retransmisia znamená retransmisiu pôvodného vysielania z jedného členského štátu do druhého prostredníctvom systému káblovej redistribúcie. Takáto retransmisia musí byť navyše súčasná, nezmenená a neskrátená vo vzťahu k pôvodnému vysielaniu, ktoré sa môže uskutočňovať po drôte alebo vzduchom, prostredníctvom rádiových vĺn alebo satelitu. Napokon sa špecifikuje, že predmetom pôvodného vysielania, čiže aj retransmisie, majú byť televízne alebo rozhlasové programy určené na prijímanie verejnosťou.
46.
V článkoch 8 a 9 sa uvádza, že podmienky na výkon práva na káblovú retransmisiu musí spĺňať „organizácia pre káblové šírenie“.
47.
Smernica 93/83 však nevymedzuje pojem „kábel“ ani pojem „organizácia pre káblové šírenie“, pri ktorých sa predpokladá ich samozrejmosť, čiže neumožňuje identifikovať organizácie oprávnené vykonávať „káblovú retransmisiu“.
48.
Hoci sa Súdny dvor nikdy touto otázkou vo svojom rozsudku priamo nezaoberal, slová generálneho advokáta Øe v návrhoch, ktoré predniesol vo veci ITV 2 (ITV Broadcasting a i., C‑275/15 , EU:C:2016:649 ), sa zdajú byť presvedčivé a v súlade s navrhovaným výkladom.
49.
Úvahy generálneho advokáta Øe sa týkali sporu, ktorý sa líšil od sporu v prejednávanej veci, pričom v danej veci nešlo o práva vysielacích organizácií, ale o autorské práva; príslušné konanie sa konkrétne týkalo iných ustanovení práva Únie, než sú ustanovenia smernice 93/83. ( 14 )
50.
Uplatnená argumentácia však môže byť podľa môjho názoru užitočná aj vo vzťahu k prejednávanej veci, a to v rozsahu, v akom ponúka presvedčivý výklad výrazov „káblový rozvod“ a „organizácia pre káblové šírenie“, ktorý platí pre celý súbor pravidiel týkajúcich sa autorských práv a s nimi súvisiacich práv.
51.
Pojem „kábel“ sa objavuje nielen v smernici 2001/29, ale používa sa aj v niektorých smerniciach, z ktorých smernica 2001/29 vychádza, t. j. v smerniciach 92/100, 93/83 a 93/98.
52.
Generálny advokát Øe konštatuje, že „vzhľadom na požiadavky jednotnosti právneho poriadku Únie a jeho koherentnosti musia mať pojmy používané všetkými týmito smernicami ten istý význam, iba žeby normotvorca Únie vyjadril v presnom legislatívnom kontexte odlišnú vôľu“ ( 15 ).
53.
Keďže v nijakej z vyššie uvedených smerníc sa pojem „kábel“ nevymedzuje, je tento výraz potrebné vykladať s ohľadom na (technologický) kontext, ktorého je súčasťou, a so zreteľom na ciele týchto smerníc.
54.
Generálny advokát Øe ďalej uvádza: „Pokiaľ ide o kontext, v ktorom sa vyskytuje výraz ‚káblové rozvody‘, treba uviesť, že výraz ‚káblové rozvody‘ je uvedený vo všetkých dotknutých smerniciach v spojení s inými technológiami, najmä technológiou ‚satelitného‘ vysielania. Formulácia ‚po drôte alebo vzduchom vrátane káblov a satelitu‘ použitá v článku 2 písm. e) a v článku 3 ods. 2 písm. d) smernice 2001/29 naznačuje, že výrazy ‚kábel‘ a ‚satelit‘ tvoria podkategórie širších výrazov ‚drôt‘ a ‚vzduchom‘“ ( 16 ).
55.
Aj smernica 93/83 jasne rozlišuje medzi „satelitným vysielaním“ a „káblovou retransmisiou“, a preto považujem za presvedčivé tvrdenie, ktorým generálny advokát Øe s odkazom na ciele smernice 2001/29 poznamenáva, že treba vychádzať z predpokladu, že normotvorca Únie si plne uvedomoval voľbu terminológie použitej v tejto smernici. Inými slovami, ak by normotvorca Únie chcel prisúdiť pojmu „káblové rozvody“ v zmysle smernice 2001/29 význam, ktorý je z technologického hľadiska neutrálny, zvolil by všeobecnejší pojem alebo prinajmenšom by bol spresnil, že pojem „káblové rozvody“, resp. „kábel“ zahŕňa aj iné technológie. ( 17 )
56.
Generálny advokát Øe napokon v tejto súvislosti konštatoval, že: „Všetky predchádzajúce úvahy smerujú k záveru, že výraz ‚káblové rozvody‘ použitý v článku 9 smernice 2001/29 je obmedzený na tradičné káblové siete prevádzkované prevádzkovateľmi tradičných služieb poskytovaných cez káblové rozvody“ ( 18 ).
57.
Tento argument považujem za uplatniteľný aj na prejednávanú vec: hoci ciele smernice 2001/29 ( 19 ) sa líšia od cieľov smernice 93/83, pripomínam, že smernica 93/83 má za cieľ umožniť úplné využitie nových komunikačných technológií zavedených v danom historickom období (satelit a kábel), a najmä prekonať niektoré nedostatky v zmluvnom systéme na trhu cezhraničného udeľovania licencií v prípade káblovej retransmisie.
58.
So zreteľom na technologický a historický kontext a účel smerníc preto nejde o stanovenie významu pojmu práva Únie tak, aby neodrážal technologické zmeny, ale len o výklad systému, v rámci ktorého sa vo viacerých príslušných smerniciach používajú výrazy „kábel“ a „káblová retransmisia“, a to s jediným cieľom dospieť k záveru, že „organizácia pre káblové šírenie“ môže byť len subjekt, ktorý na profesionálne účely využíva tradičnú káblovú sieť, a to ako alternatívu k satelitnej sieti podľa hlavného rozdelenia na základe smernice 93/83.
59.
S odkazom na prvú prejudiciálnu otázku sa preto domnievam, že by mohla byť výsledkom terminologického zmätku týkajúceho sa pojmu „retransmisia“ v rámci obsahov rôznych prameňov uvedených vnútroštátnym súdom.
60.
Podľa môjho názoru totiž nemožno pochybovať o tom, že „káblovú retransmisiu“ môžu vykonávať aj iné subjekty ako vysielacie organizácie: stačí, že ide o „(profesionálne) organizácie pre káblové šírenie“.
61.
Pokiaľ však ide o riešenie prejednávanej veci, uvedená skutočnosť na danej problematike nič nemení, pričom nevyhnute obracia pozornosť na druhú prejudiciálnu otázku: ako vyplýva z vyššie uvedeného tvrdenia, pojem „organizácia pre káblové šírenie“ musí mať svoj tradičný význam s prihliadnutím na technológiu prevládajúcu v čase prijatia smernice 93/83, a najmä na tradičné káblové siete a ich profesionálnych distribútorov.
2. O pojme „verejné šírenie“ v súvislosti s ďalším prenosom v hotelových zariadeniach
62.
Podľa môjho názoru treba preskúmať pojem „verejné šírenie“, ktorý je, ako sa uvádza nižšie, vhodnejší na kategorizáciu situácie, ktorá je predmetom prejednávanej veci, než pojem „káblová retransmisia“ podľa článku 1 ods. 3 smernice 93/83.
63.
Práve na základe tohto pojmu totiž právo Únie v prípade ďalšieho prenosu inými subjektmi priznáva práva autorom a pri splnení určitých podmienok aj vysielateľom.
64.
Pokiaľ ide o judikatúru týkajúcu sa verejného šírenia hotelovými spoločnosťami, Súdny dvor v rozsudku Egeda ( 20 ) uviedol, že skutočnosť, že hotelové zariadenie prijíma televízne signály cez satelit alebo terestriálne a distribuuje ich káblom do jednotlivých izieb, predstavuje verejné šírenie.
65.
Aj po nadobudnutí účinnosti smernice 2001/29 mnohé rozsudky potvrdili, že hotelová spoločnosť, ktorá má vo svojich hotelových izbách umiestnené televízne alebo rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša signály vysielania programov, uskutočňuje verejné šírenie. ( 21 )
66.
V súlade s pripomienkami Komisie sa domnievam, že činnosť hotelovej spoločnosti, ktorá prenáša prijímaný signál do izieb v prospech svojich hostí, možno vo vzťahu k autorom považovať za verejný prenos diel v zmysle článku 3 smernice 2001/29.
67.
Pokiaľ však ide o vysielateľov, túto činnosť treba posudzovať podľa článku 8 ods. 3 smernice 2006/115. ( 22 )
68.
Hoci teda činnosť hotelovej spoločnosti možno považovať za verejné šírenie, podmienky stanovené právom Únie a judikatúrou Súdneho dvora ( 23 ) na výkon práv vysielateľov sa v podstate vzťahujú na konkrétnu ekonomickú výhodu subjektu vykonávajúceho ďalší prenos televízneho programu voľne vysielaného vysielacou organizáciou (napr. na vstupné).
3. Kategorizácia situácie, ktorá je predmetom prejednávanej veci, a odpoveď na prejudiciálne otázky
69.
Po objasnení obsahu pojmov „káblová retransmisia“ a „organizácia pre káblové šírenie“ v práve Únie a po stručnom pripomenutí výrazu verejné šírenie venujem niekoľko postrehov stanovisku žalobkyne vo veci samej, najmä s odkazom na podmienky stanovené na to, aby verejné šírenie hotelom mohlo viesť ku vzniku práv v prospech vysielateľa.
70.
Cieľom týchto úvah je podporiť záver, že situácia v prejednávanej veci predstavuje verejné šírenie, a nie káblovú retransmisiu.
71.
Výklad navrhnutý žalobkyňou vo veci samej, podľa ktorého ďalší prenos voľne vysielaných televíznych programov vykonávaný hotelovými spoločnosťami v prospech zákazníkov ubytovaných v hotelových izbách je súčasne verejným šírením aj káblovou retransmisiou, v dôsledku čoho môžu vysielatelia požívať osobitné práva z dôvodu, že uvedené hotelové spoločnosti sú „organizáciami pre káblové šírenie“, je výsledkom nedorozumenia.
72.
Toto nedorozumenie vyplýva pravdepodobne z dvoch nesprávnych výkladov príslušných ustanovení práva Únie a najskôr, hoci to bude predmetom osobitného posúdenia vnútroštátnym súdom, nesprávneho výkladu vnútroštátneho práva s ohľadom na právo Únie.
73.
Po prvé pojem káblová retransmisia podľa smernice 93/83 je, ako vysvetlila Komisia vo svojich pripomienkach a ako už bolo uvedené vyššie v rámci systematického výkladu, historickým a nie dynamickým pojmom, a preto sa vzťahuje na retransmisiu vykonávanú osobou, ktorá profesionálne prevádzkuje káblové rozvody prostredníctvom tradičných káblových sietí.
74.
Po druhé podmienky odmeňovacia za verejné šírenie nespočívajú, ako už bolo uvedené v predchádzajúcom odseku, v „subjektívnej“ skutočnosti týkajúcej sa hospodárskej alebo podnikateľskej povahy subjektu vykonávajúceho ďalší prenos voľného vysielania (v prejednávanej veci ide o hotelovú skupinu), ale v konkrétnej ekonomickej výhode, ktorú takýto subjekt zo samotnej retransmisie získava („objektívna“ skutočnosť).
75.
Po tretie sa domnievam, bez toho, aby bola dotknutá právomoc vnútroštátneho súdu vyvodiť dôsledky v konkrétnom prípade, že výklad navrhnutý zo strany RTL, podľa ktorého portugalské právo rozšírilo pojem „káblová retransmisia“ uvedený v smernici 93/83, pričom vysielacie organizácie preto požívajú so zreteľom na minimálny harmonizačný charakter smernice špecifické práva, ktoré samotná smernica nepriznáva, a to voči subjektom, ako sú napríklad hotelové spoločnosti, ktoré tento výklad zrovnoprávňuje s „organizáciami pre káblové šírenie“, nie je jediný možný a nie je v súlade s právom Únie.
76.
Podľa názoru RTL treba rozsudok Verwertungsgesellschaft Rundfunk ( 24 ) vykladať extenzívne v časti, v ktorej nabáda členské štáty, aby zaviedli dodatočné práva na účely odmeňovania situácií, aká nastala v prejednávanej veci. V Portugalsku sa tak malo stať prostredníctvom ustanovení, ktoré vnútroštátny súd uviedol v návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
77.
Nesúhlasím so závermi RTL.
78.
Domnievam sa totiž, že priznanie dodatočných práv v prospech televíznych vysielateľov nad rámec práv stanovených právom Únie by malo byť jasnejšie formulované, a predovšetkým podložené dôvodmi, ktoré možno identifikovať v rámci systematického výkladu súboru pravidiel obsiahnutých v práve Únie.
79.
Použitie takéhoto chaotického mechanizmu na kategorizáciu predmetnej situácie ako kategórie káblovej retransmisie podľa smernice 93/83 s cieľom zrovnoprávniť subjekty, ako sú hotely, s tradičnými káblovými prevádzkovateľmi, nemôže podľa môjho názoru viesť k požadovaným výsledkom.
80.
Zastávam názor, že hoci právo Únie v zásade nebráni možnosti vnútroštátnych zákonodarcov zaviesť prostredníctvom jasne vymedzených mechanizmov individuálnej a kolektívnej správy, ktoré nespôsobujú narušenie trhov, dodatočné práva prekračujúce rámec stanovených práv, jednoznačne nie je možné, aby vnútroštátne právo priznávalo pojmom vymedzeným v práve Únie odlišný význam.
81.
Mohlo by sa umožniť, čo v skutočnosti už podľa môjho názoru možné je, aby sa na základe zmluvnej slobody uzatvárali dohody medzi televíznymi vysielateľmi a inými subjektmi, pričom zo spisu vyplýva, že k uzatvoreniu takejto dohody už došlo, to však neznamená, že z práva Únie možno vyvodiť existenciu subjektívnych práv v uvedenom zmysle ani že takéto práva môžu zakladať ustanovenia vnútroštátneho práva jednoduchým odkazom na pojmy práva Únie, ktorým sa pripíše iný obsah.
82.
V prejednávanej veci je úplne zjavné, že hotel nezískava nijakú konkrétnu ekonomickú výhodu z ďalšieho prenosu voľne vysielaných televíznych programov do izieb pre potreby hostí, keďže cena izby sa podľa bežných skúseností určuje úplne nezávisle od takejto skutočnosti.
83.
Ako je totiž zrejmé z rozsudku Verwertungsgesellschaft Rundfunk ( 25 ), šírenie televíznych a rozhlasových programov prostredníctvom televíznych prijímačov umiestnených v hotelových izbách nie je šírením uskutočneným na mieste prístupnom verejnosti za vstupné, pretože cena za hotelovú izbu predstavuje protiplnenie za službu v podobe prenocovania, ku ktorej sa v závislosti od kategórie hotela môžu poskytovať ďalšie doplnkové služby, akými sú napr. šírenie televíznych a rozhlasových vysielaní prostredníctvom prijímačov, ktorými sú vybavené izby, ktoré obvykle sú zahrnuté v cene za nocľah bez toho, aby boli osobitne účtované. ( 26 )
84.
Napokon stanovisko, ktoré RTL predstavila vo svojich pripomienkach a dôrazne ho pripomenula na pojednávaní, podľa ktorého by mohol navrhovaný výklad, ktorý podporuje aj Komisia, vážne poškodiť systém autorských práv v Európe, je neopodstatnené.
85.
Predovšetkým nároky, ktoré si uplatňuje RTL ako vysielacia organizácia, nemajú nijaký vplyv na práva autorov, ktoré sú, ako už bolo uvedené vyššie a ako je známe, v práve Únie upravené samostatne vo vzťahu k právnej úprave práv v prospech vysielacích organizácií (v prípade, že tieto organizácie nie sú aj po technickej stránke autormi programov, ale vysielajú, tak, ako v prejednávanej veci, bezplatné televízne programy).
86.
Po druhé, ak sa aj zohľadnia práva vysielacích organizácií, je známe, že práva vyplývajúce z retransmisie televíznych programov sa v systéme práva Únie značne líšia v závislosti od zvoleného obchodného modelu: systém platenej televízie predpokladá špecifický druh odmeňovania súkromnými a komerčnými používateľmi (hoci zvyčajne v rôznej výške), voľná retransmisia naproti tomu určuje odmenu pre vysielaciu organizáciu prostredníctvom predaja reklamy.
87.
Úplne odlišný je totiž prípad prenosu „platených“ programových služieb, pri ktorých sa zvyčajne od hosťa vyžaduje osobitný príplatok k cene za izbu a ktorý preto vedie k priznaniu ekonomických práv (poplatku) v prospech vysielacej organizácie. ( 27 )
88.
Prekrývanie týchto dvoch obchodných modelov je zavádzajúce.
89.
Naopak, práve výklad, ktorý navrhuje RTL, by znamenal riziko výkladovej neistoty, keďže by išlo o odchýlenie sa od uvedeného aktuálneho rámca: káblová retransmisia je výlučne činnosť profesionálnych prevádzkovateľov káblových rozvodov a verejné šírenie, bez ohľadu na systém retransmisie, umožňuje odmeňovanie vysielacích organizácií v závislosti od obchodného modelu prijatého za podmienok jasne stanovených právom Únie a judikatúrou Súdneho dvora.
90.
Naproti tomu by vznikol rámec, v rámci ktorého by osoba prenášajúca v jednej budove bezplatné televízne programy pomocou koaxiálneho kábla bola v podstate iba z dôvodu, že vykonáva podnikateľskú činnosť, porovnateľná s profesionálnym prevádzkovateľom káblových rozvodov. Toto by prinášalo veľké výkladové ťažkosti pri rozlišovaní subjektov so skutočnou komerčnou povahou od subjektov poskytujúcich aj verejné služby alebo od živnostníkov.
91.
Napokon, pokiaľ ide o existenciu osobitných dohôd, ktoré mali pre niektoré vysielacie organizácie na zmluvnom základe zabezpečiť odmenu za ďalší prenos voľne vysielaných programov hotelovými skupinami, tieto zmluvy nemenia nič na dotknutej problematike ani nespochybňujú správnosť navrhovaného výkladu.
92.
Ide totiž o dohody dosiahnuté vyjednávaním, ktoré sú v každom prípade možné a právo Únie ich nezakazuje, z tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť záver, že právo Únie priznáva vysielacím organizáciám konkrétne práva ani že ich môže priznať vnútroštátne právo tým spôsobom, že pojmom vymedzeným v práve Únie pripíše iný význam.
4. O dôsledkoch pre vnútroštátny súd
93.
Niekoľko záverečných úvah ešte venujem otázke vnútroštátneho práva dotknutého v prejednávanej veci, pričom špecifikujem niektoré pojmy, na ktoré sa už poukazuje vyššie.
94.
Po objasnení podmienok, za ktorých podľa môjho názoru treba vykladať právo Únie, ostáva uviesť niekoľko úvah s cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu informácie, aby mohol posúdiť, či právo členského štátu, v ktorom prebieha konanie vo veci samej, je alebo nie je v súlade s právom Únie.
95.
Je totiž úlohou vnútroštátneho súdu, aby uplatnil zásady práva Únie na vnútroštátne právo, a teda posúdil možnosť konformného výkladu.
96.
Hoci je v zásade samozrejme v právomoci členských štátov, aby zaviedli priaznivejšie vnútroštátne pravidlá na ochranu autorov, ale aj vysielacích organizácií, a to v medziach stanovených právom Únie, v súlade s predchádzajúcimi úvahami uvádzam nasledujúce skutočnosti.
97.
Smernica 93/83 nepriznáva osobitné práva vysielacím organizáciám, ale sleduje iné ciele, a to uľahčiť satelitné vysielanie a káblovú retransmisiu tým, že podporuje udeľovanie licencií na káblovú retransmisiu programu organizáciami kolektívnej správy.
98.
Aj keď sa pojmy „kábel“, „káblová retransmisia“ a „organizácia pre káblové šírenie“ v smernici 93/83 výslovne nevymedzujú, možno ich vyvodiť z cieľov samotnej smernice, z historického a technologického kontextu jej prijatia, z celkovej systematiky príslušných smerníc, a preto ich treba považovať za pojmy práva Únie.
99.
Z týchto dôvodov som dospel k záveru, že ustanovenia vnútroštátneho práva členského štátu nemôžu takýmto pojmom pripisovať iný význam, a to ani na účely rozšírenia katalógu práv vysielacích organizácií.
100.
Bez toho, aby bola dotknutá právomoc vnútroštátneho súdu uplatniť vyššie uvedené zásady na vnútroštátne právo, sa preto domnievam, že je možný, a dokonca žiadúci výklad portugalského práva v súlade s právom Únie v tom zmysle, že hoci ponecháva možnosť priznať vysielacím organizáciám dodatočné práva v rámci medzí stanovených právom Únie, pojmom, ktoré už vymedzuje právo Únie, nepripisuje iný obsah, a to ani prostredníctvom výkladu.
IV. Návrh
101.
Na základe všetkých vyššie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Supremo Tribunal de Justiça (Najvyšší súd, Portugalsko), takto:
Pojem „káblová retransmisia“ uvedený v článku 1 ods. 3 smernice Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 sa vzťahuje na retransmisiu pôvodného vysielania organizáciami pre káblové šírenie, ktoré takúto retransmisiu vykonávajú ako profesionálni prevádzkovatelia v rámci obvyklej káblovej siete.
Súčasný prenos vysielania televízneho kanálu prenášaného satelitom prostredníctvom rôznych televíznych prijímačov umiestnených v hotelových izbách pomocou koaxiálneho kábla nepredstavuje „káblovú retransmisiu“ podľa článku 1 ods. 3 smernice 93/83, keďže hotelovú spoločnosť nemožno považovať za organizáciu pre káblové šírenie v zmysle uvedenej smernice.
( 1 ) Jazyk prednesu: taliančina.
( 2 ) Smernica Rady z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii ( Ú. v. ES L 248, 1993, s. 15 ; Mim. vyd. 17/001, s. 134).
( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti ( Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10 ; Mim. vyd. 17/001, s. 230).
( 4 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva ( Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 28 ).
( 5 ) Zákonný dekrét č. 63/85, ktorým sa schvaľuje Código do Direito de Autor e dos Direitos Conexos, ( Diário da República č. 61, séria I zo 14. marca 1985, dostupný na https://dre.pt/web/guest/legislacao‑consolidada/‑/lc/34475475/view).
( 6 ) Zákonný dekrét č. 333/97 z 27. novembra 1997, ktorým sa do vnútroštátneho právneho poriadku preberá smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (DR č. 275, séria I‑A z 27. novembra 1997, dostupný na https://dre.pt/web/guest/pesquisa/‑/search/406485/details/normal?q=Decreto‑Lei+n.%C2%BA%20333%2F97).
( 7 ) Pozri rozsudok zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i. ( C‑403/08 a C‑429/08 , EU:C:2011:631 , bod 148 ).
( 8 ) Pozri rozsudok zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i. ( C‑403/08 a C‑429/08 , EU:C:2011:631 , bod 150 ).
( 9 ) ROSÉN, J.: The satellite and cable directive. In: EU Copyright Law : A Commentary . Edward Elgar Law, 2014, s. 206.
( 10 ) STAMATOUDI, I. A., TORREMANS, P.: EU Copyright Law: A Commentary . Edward Elgar Law, 2014, s. 408.
( 11 ) KUR, A., DREIER, T., LUGINBUEHL, S.: European Intellectual Property Law . Elgar, 2019, s. 304 a 305.
( 12 ) Pozri v tomto zmysle odôvodnenia 33, 34 a 35.
( 13 ) Pozri rozsudok z 1. marca 2017, ITV Broadcasting a i. ( C‑275/15 , EU:C:2017:144 , bod 21 ).
( 14 ) V danej veci položil vnútroštátny súd v podstate otázku, či pojem „káblový“, uvedený v článku 9 smernice 2001/29, súvisí s konkrétnou technológiou obmedzenou na tradičné káblové siete spravované tradičnými poskytovateľmi káblových služieb, alebo či má naopak z technologického hľadiska neutrálny význam, ktorý môže zahŕňať funkčne podobné služby prenášané cez internet.
( 15 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Øe vo veci ITV Broadcasting a i. ( C‑275/15 , EU:C:2016:649 , bod 70 ).
( 16 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Øe vo veci ITV Broadcasting a i. ( C‑275/15 , EU:C:2016:649 , bod 72 ).
( 17 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Øe vo veci ITV Broadcasting a i. ( C‑275/15 , EU:C:2016:649 , bod 73 ).
( 18 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Øe vo veci ITV Broadcasting a i. ( C‑275/15 , EU:C:2016:649 , bod 74 ).
( 19 ) Reagovať na úrovni Únie na výzvy ochrany autorských práv a s nimi súvisiacich práv, ktoré predstavujú nové služby informačnej spoločnosti umožnené internetom.
( 20 ) Pozri rozsudok z 3. februára 2000, EGEDA ( C‑293/98 , EU:C:2000:66 , bod 29 ).
( 21 ) Pozri pripomienky Komisie, bod 70 citovanú judikatúru.
( 22 ) V článku 8 ods. 3 smernice 2006/115 sa uvádza: „Členské štáty ustanovia pre vysielacie organizácie výhradné právo povoliť alebo zakázať bezdrôtový prenos ich vysielania, ako aj verejné šírenie ich vysielaní, ak sa takéto šírenie uskutoční na miestach prístupných verejnosti oproti zaplateniu vstupného.“
( 23 ) Pozri rozsudok zo 16. februára 2017, Verwertungsgesellschaft Rundfunk ( C‑641/15 , EU:C:2017:131 ).
( 24 ) Rozsudok zo 16. februára 2017, Verwertungsgesellschaft Rundfunk ( C‑641/15 , EU:C:2017:131 ).
( 25 ) Rozsudok zo 16. februára 2017, Verwertungsgesellschaft Rundfunk ( C‑641/15 , EU:C:2017:131 ).
( 26 ) Pozri rozsudok zo 16. februára 2017, Verwertungsgesellschaft Rundfunk ( C‑641/15 , EU:C:2017:131 , body 24 a 27 ).
( ) V súlade s článkom 3 ods. 2 písm. d) smernice 2001/29. Dotknuté hotely totiž nešíria satelitom prenášané vysielanie programovej služby RTL „zo záznamu“, ale súčasne, a to pomocou koaxiálneho kábla prostredníctvom televíznych prijímačov umiestnených v hotelových izbách. Nejde preto o sprístupňovanie záznamov vysielania verejnosti vysielacou organizáciou porovnateľné s audiovizuálnou mediálnou službou na požiadanie.