C-47/20

62020CJ0047

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 29. apríla 2021 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Doprava – Vodičský preukaz – Odobratie vodičského preukazu na území iného členského štátu, ako je členský štát vydania – Obnovenie vodičského preukazu členským štátom vydania po prijatí rozhodnutia o jeho odobratí – Neexistencia automatickej povahy vzájomného uznávania“

Vo veci C‑47/20,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Nemecko) z 10. októbra 2019 a doručený Súdnemu dvoru 28. januára 2020, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

F., v zastúpení: W. Säftel, Rechtsanwalt,

–

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 ods. 1, článku 7 ods. 3 druhého pododseku a článku 11 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/126/ES z 20. decembra 2006 o vodičských preukazoch ( Ú. v. EÚ L 403, 2006, s. 18 ).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi F, nemeckým štátnym príslušníkom, ktorý je držiteľom vodičského preukazu vydaného v Španielsku, a Stadt Karlsruhe (mesto Karlsruhe, Nemecko) vo veci rozhodnutia príslušných nemeckých orgánov, ktorým mu bolo odmietnuté oprávnenie používať jeho vodičský preukaz na nemeckom území.

Právny rámec

Právo Únie

Článok 7 uvedenej smernice stanovuje:

„1. Vodičské preukazy sa vydajú len žiadateľom,

a)

ktorí zložili skúšku zručností a správania a teoretickú skúšku a ktorí spĺňajú podmienky zdravotnej spôsobilosti v súlade s ustanoveniami príloh II a III;

…

e)

3. Obnovenie vodičských preukazov po uplynutí ich platnosti je podmienen[é]:

a)

pretrvávajúcim splnením minimálnych požiadaviek telesnej a duševnej spôsobilosti pre vedenie vozidla, stanovených v prílohe III pre vodičské preukazy skupín C, CE, C1, C1E, D, DE, D1, D1E; a

b)

obvyklým bydliskom na území členského štátu vydávajúceho vodičský preukaz, alebo dôkazom o tom, že tam žiadateľ študuje aspoň šesť mesiacov.

Členské štáty môžu pri obnovení vodičských preukazov skupín AM, A, A1, A2, B, B1 a BE vyžadovať prehliadku s cieľom uplatňovať minimálne požiadavky telesnej a duševnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla uvedené v prílohe III.

…

4. Členský štát odmietne vydať vodičský preukaz žiadateľovi, ktorého vodičský preukaz bol obmedzený, pozastavený alebo odobratý v inom členskom štáte.

Členský štát odmietne uznať platnosť akéhokoľvek vodičského preukazu vydaného iným členským štátom osobe, ktorej vodičský preukaz je obmedzený, pozastavený alebo odobratý na území tohoto štátu.

Členský štát môže tiež odmietnuť vydať vodičský preukaz žiadateľovi, ktorého vodičský preukaz je zrušený v inom členskom štáte.

5. Náhradu vodičského preukazu, ktorý bol napríklad stratený alebo odcudzený, môžu vykonať príslušné orgány členského štátu, v ktorom má držiteľ obvyklé bydlisko; tieto orgány poskytnú náhradu na základe informácie, ktorú majú, alebo, ak je to vhodné, na základe dôkazu od príslušných orgánov členského štátu, ktorý pôvodný preukaz vydal.

…“

„Orgán poverený vydávaním vodičských preukazov na účely preskúmania rozhodnutí týkajúcich sa vydania alebo predĺženia platnosti vodičského preukazu alebo uloženia obmedzení alebo podmienok nariadi

…

2. predloženie lekársko‑psychologického posudku, ak

…

c)

bola u vodiča vozidla v premávke na verejných pozemných komunikáciách nameraná hodnota alkoholu vyššia alebo rovnajúca sa 1,6 promile alebo koncentrácia alkoholu v dychu vyššia alebo rovnajúca sa 0,8 mg/l,

…

(3)

ktorým bolo vodičské oprávnenie v tuzemsku predbežne alebo s konečnou platnosťou odobraté súdom alebo s okamžitou účinnosťou alebo trvalo správnym orgánom, alebo ktorých vodičské oprávnenie bolo trvale zamietnuté, alebo ktorým nebolo vodičské oprávnenie odobraté z jednoduchého dôvodu, že sa ho medzitým vzdali.

…

… Prvá veta bodov 3 a 4 [odseku 3] sa vzťahuje na vodičské preukazy [Európskej únie] alebo [Európskeho hospodárskeho priestoru (EHS)] len vtedy, ak v nich uvedené opatrenia boli zapísané do registra spôsobilosti viesť motorové vozidlo a neboli vyškrtnuté podľa § 29 [Straßenverkehrsgesetz (zákona o cestnej premávke, ďalej len ‚StVG‘)].

4. Oprávnenie používať zahraničný vodičský preukaz v tuzemsku priznané po vydaní niektorého z rozhodnutí uvedených v odseku 3 bodoch 3 a 4 sa udelí na žiadosť, ak už pominuli dôvody jeho odobratia.“

12

F. bol v rokoch 1987, 1990, 1995 a 2000 v Nemecku odsúdený za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. V roku 1990 mu bol v dôsledku toho odobratý jeho nemecký vodičský preukaz. Dňa 21. októbra 1992 mu bol v Španielsku vydaný vodičský preukaz okrem iného pre skupiny A a B.

13

Z dôvodu vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, ku ktorému došlo 12. decembra 2008 v Nemecku, bol F. vykonateľným trestným rozkazom z 20. januára 2009 odsúdený na zaplatenie peňažného trestu. Tým istým trestným rozkazom bol F. z dôvodu nespôsobilosti viesť motorové vozidlá tiež pozbavený oprávnenia viesť motorové vozidlá v Nemecku so svojím španielskym vodičským preukazom a na obdobie štrnástich mesiacov mu bolo zakázané žiadať o vydanie nového vodičského preukazu. Napokon vodičský preukaz, ktorý mu bol vydaný 22. októbra 2007 v Španielsku, mu bol odobratý a odovzdaný príslušným španielskym orgánom. Tieto orgány následne v krátkom čase tento doklad vrátili F.

14

Okrem toho 23. novembra 2009, teda počas uvedenej doby zákazu v dĺžke štrnástich mesiacov, španielske orgány vydali pre F. nový vodičský preukaz, ktorého doba platnosti zodpovedala dobe platnosti pôvodného španielskeho vodičského preukazu. Tento vodičský preukaz, obnovený v rokoch 2012, 2014 a 2016, je v súčasnosti platný až do 22. októbra 2021. Dátumom začiatku platnosti uvedeným na všetkých vydaných dokladoch je 21. október 1992, čiže dátum vydania pôvodného španielskeho vodičského preukazu.

18

Tento súd sa domnieval, že vodičské oprávnenie F. bolo s konečnou platnosťou odobraté nemeckými orgánmi v nadväznosti na jeho vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu z decembra 2008. Toto opatrenie odobratia vodičského preukazu, ktoré nebolo vymazané a ktoré sa uplatňuje aj na súčasný španielsky vodičský preukaz F., je preto stále zapísané v registri spôsobilosti viesť motorové vozidlá. Podľa § 29 bodu 4 FeV v spojení s § 3 ods. 6 StVG je F na to, aby mohol opäť používať svoj španielsky vodičský preukaz v Nemecku, povinný podať žiadosť o uznanie platnosti tohto preukazu na nemecký orgán poverený vydávaním vodičských preukazov.

19

Takéto obnovenie, ako uvádza, však podlieha jedinej podmienke, ktorou je bydlisko držiteľa, ako to vyplýva z článku 7 ods. 3 prvého pododseku písm. b) smernice 2006/126. Obnovenie vodičského preukazu má tak rovnakú povahu ako nahradenie vodičského preukazu podľa článku 11 ods. 5 tejto smernice, keďže tieto dve opatrenia sa obmedzujú iba na vydanie nového dokladu potvrdzujúceho existujúci vodičský preukaz. Členský štát, ktorý sa tak ako Španielske kráľovstvo rozhodol podmieniť pravidelné obnovovanie vodičského preukazu lekárskou prehliadkou, nie je povinný, ak osobitné predpisy neuvádzajú niečo iné, vykonať preskúmanie zdravotného stavu každého držiteľa vodičského preukazu, aby mohol určiť, či sú stále splnené všetky minimálne požiadavky týkajúce sa zdravotného stavu stanovené v prílohe III smernice 2006/126. Lekárska prehliadka súvisiaca s vekom by sa mala spravidla obmedziť na vyšetrenie zraku, sluchu a reakčných schopností, ako aj na zjavné zdravotné postihnutia. Bezpodmienečné uznanie platnosti vodičského preukazu ostatnými členskými štátmi by v takejto situácii bolo v rozpore s cieľom zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky.

21

Uvedený odvolací súd takisto zamietol návrh F., aby sa orgánu poverenému vydávať vodičské preukazy uložila povinnosť prijať na základe § 29 bodu 4 FeV rozhodnutie o uznaní platnosti jeho španielskeho vodičského preukazu. Domnieval sa, že dôvody odobratia tohto oprávnenia doteraz nepominuli, keďže F. nepredložil lekársko‑psychologický posudok požadovaný vzhľadom na to, že mu pri kontrole bola zistená hladina alkoholu vo výške 2,12 promile. Dodáva, že zásada proporcionality uplatniteľná v práve Únie nebráni požiadavke takéhoto posudku stanovenej pre prípad, ak hladina alkoholu vodiča na verejných pozemných komunikáciách presiahne určitú hodnotu vzhľadom na riziká pre bezpečnosť cestnej premávky, ktoré predstavuje konzumácia alkoholu.

24

Za týchto podmienok Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Bráni článok 2 ods. 1 a článok 11 ods. 4 druhý pododsek smernice [2006/126] členskému štátu, na ktorého území bolo držiteľovi vodičského preukazu Európskej únie skupín A a B vydaného iným členským štátom odobraté z dôvodu jazdy pod vplyvom alkoholu oprávnenie viesť motorové vozidlá s týmto vodičským preukazom v prvom uvedenom členskom štáte, aby odmietol uznať vodičský preukaz pre tieto skupiny, ktorý bol dotknutej osobe vydaný v druhom uvedenom členskom štáte po tomto odobratí, a to formou obnovenia podľa článku 7 ods. 3 druhého pododseku smernice [2006/126]?“

O prejudiciálnej otázke

25

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 ods. 1 a článok 11 ods. 4 druhý pododsek smernice 2006/126 majú vykladať v tom zmysle, že bránia členskému štátu, na ktorého území bolo držiteľovi vodičského preukazu EÚ skupín A a B vydaného iným členským štátom odobraté vodičské oprávnenie z dôvodu protiprávneho správania, ku ktorému došlo pri dočasnom pobyte na tomto území po vydaní uvedeného preukazu a z toho vyplývajúcej nespôsobilosti viesť motorové vozidlá podľa vnútroštátnych predpisov prvého členského štátu, aby odmietol následne uznať platnosť tohto vodičského preukazu po tom, čo bol podľa článku 7 ods. 3 druhého pododseku tejto smernice vodičský preukaz obnovený členským štátom, v ktorom sa nachádza obvyklé bydlisko držiteľa uvedeného preukazu v zmysle článku 12 prvého odseku uvedenej smernice.

29

Vzhľadom na to, že navyše článok 2 ods. 1 smernice 2006/126 nerozlišuje podľa spôsobu vydania vodičského preukazu, a to medzi vydaním po úspešnom zložení skúšok stanovených v článku 7 smernice 2006/126 a vydaním na základe výmeny podľa článku 11 ods. 1 tejto smernice alebo na základe obnovenia podľa článku 7 ods. 3 tejto smernice, platí zásada vzájomného uznávania tiež v prípade vodičského preukazu vydaného na základe takéhoto obnovenia s výhradou výnimiek stanovených uvedenou smernicou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. októbra 2020, Kreis Heinsberg, C‑112/19 , EU:C:2020:864 , bod 26 ).

30

Súdny dvor však v bode 71 rozsudku z 23. apríla 2015, Aykul ( C‑260/13 , EU:C:2015:257 ), konštatoval, že článok 2 ods. 1 a článok 11 ods. 4 druhý pododsek smernice 2006/126 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby členský štát, na ktorého území sa držiteľ vodičského preukazu vydaného iným členským štátom dočasne zdržiava, odmietol uznať platnosť tohto vodičského preukazu v nadväznosti na protiprávne správanie jeho držiteľa, ku ktorému došlo na tomto území po vydaní uvedeného vodičského preukazu a ktoré môže mať podľa vnútroštátneho právneho poriadku prvého členského štátu za následok nespôsobilosť viesť motorové vozidlá.

31

Súdny dvor v tejto súvislosti v bode 60 uvedeného rozsudku konštatoval, že článok 11 ods. 4 druhý pododsek smernice 2006/126 umožňuje členskému štátu, ktorý nie je členským štátom obvyklého bydliska držiteľa vodičského preukazu vydaného v inom členskom štáte, aby prijal podľa svojich vnútroštátnych právnych predpisov a v nadväznosti na protiprávne správanie tohto držiteľa na jeho území opatrenia, ktorých rozsah je obmedzený na toto územie a ktorých účinok sa obmedzuje na odmietnutie uznať na tomto území platnosť uvedeného preukazu.

Je pravda, ako to zdôraznila Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, že z judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že členský štát nemôže viazať uznanie platnosti vodičského preukazu vydaného v inom členskom štáte na splnenie podmienky stanovenej právnou úpravou prvého členského štátu pre vydanie vodičského preukazu, akou je predloženie lekársko‑psychologického posudku, ak bol tento preukaz vydaný po odobratí predchádzajúceho vodičského preukazu prvým členským štátom a po uplynutí prípadnej doby zákazu žiadať o nový preukaz [pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o smernicu Rady 91/439/EHS z 29. júla 1991 o vodičských preukazoch ( Ú. v. ES L 237, 1991, s. 1 ; Mim. vyd. 07/001, s. 317), ktorá bola nahradená smernicou 2006/126, rozsudok z 19. februára 2009, Schwarz, C‑321/07 , EU:C:2009:104 , bod 91 a citovanú judikatúru, ako aj, pokiaľ ide o smernicu 2006/126, rozsudok z 26. apríla 2012, Hofmann, C‑419/10 , EU:C:2012:240 , bod 84 ].

35

V takejto situácii totiž nespôsobilosť viesť motorové vozidlá, sankcionovaná odobratím vodičského preukazu v prvom členskom štáte, bola konvalidovaná preskúmaním spôsobilosti uskutočneným iným členským štátom pri neskoršom vydaní vodičského preukazu. Pri tejto príležitosti musí členský štát vydania najmä overiť, ako je zdôraznené v bode 27 tohto rozsudku, či v súlade s článkom 7 ods. 1 smernice 2006/126 uchádzač spĺňa minimálne požiadavky telesnej a duševnej spôsobilosti pre vedenie vozidiel (pozri v tomto zmysle, pokiaľ ide o článok 7 ods. 1 smernice 91/439, ktorý zodpovedá článku 7 ods. 1 smernice 2006/126, rozsudok z 19. februára 2009, Schwarz, C‑321/07 , EU:C:2009:104 , body 92 a 93 ).

39

Naopak, pokiaľ ide o vydanie vodičských preukazov, článok 7 ods. 1 smernice 2006/126 stanovuje, že vodičský preukaz sa môže vydať len žiadateľom, ktorí spĺňajú nielen podmienku obvyklého bydliska na území členského štátu vydania alebo môžu poskytnúť dôkaz, že tam študujú aspoň šesť mesiacov, ale ktorí navyše zložia skúšku zručností a správania a teoretickú skúšku a ktorí spĺňajú podmienky zdravotnej spôsobilosti v súlade s ustanoveniami príloh II a III tejto smernice. Vydanie vodičského preukazu tak podlieha overeniu spôsobilosti viesť motorové vozidlo v súlade s ustanoveniami prílohy III uvedenej smernice.

40

Treba však pripomenúť, že uloženie povinnosti vzájomného uznávania vodičských preukazov vydaných členskými štátmi na základe smernice 2006/126 je dôsledkom toho, že táto smernica zaviedla minimálne požiadavky na vydanie vodičského preukazu Európskej únie (rozsudok z 28. februára 2019, Meyn, C‑9/18 , EU:C:2019:148 , bod 28 ).

41

V tejto súvislosti, ako vyplýva najmä z judikatúry pripomenutej v bodoch 27 a 28 tohto rozsudku a ako vnútroštátny súd uviedol v návrhu na začatie prejudiciálneho konania, Súdny dvor viackrát zdôraznil súvislosť existujúcu medzi minimálnymi požiadavkami na vydanie vodičského preukazu harmonizovanými v práve Únie, overením týchto požiadaviek členským štátom vydania a povinnosťou ostatných členských štátov uznať platnosť tohto preukazu.

Hoci takáto povinnosť vzájomného uznávania nemôže závisieť od overenia členským štátom, na ktorého území sa držiteľ vodičského preukazu vydaného a obnoveného v inom členskom štáte dočasne zdržiava, podmienok, za ktorých bol tento vodičský preukaz obnovený, musí byť držiteľovi preukazu, ktorý si po uplynutí prípadnej doby zákazu žiadať o nový vodičský preukaz želá znovu získať vodičské oprávnenie v prvom členskom štáte, umožnené predložiť orgánom tohto štátu dôkaz, že jeho spôsobilosť viesť motorové vozidlá podľa ustanovení prílohy III smernice 2006/126 bola overená pri obnovení jeho preukazu v druhom členskom štát, a že s ohľadom na judikatúru spomenutú v bode 35 tohto rozsudku bola tak nespôsobilosť viesť motorové vozidlá konštatovaná prvým členským štátom konvalidovaná týmto obnovením, za predpokladu, že predmet tohto overenia sa zhodoval s predmetom overenia vyžadovaného právnymi predpismi prvého členského štátu.

45

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že článok 2 ods. 1 a článok 11 ods. 4 druhý pododsek smernice 2006/126 v zásade nebránia tomu, aby orgány členského štátu odmietli v situácii, o akú ide vo veci samej, uznať platnosť vodičského preukazu skupín A a B, ktorý bol iba obnovený v inom členskom štáte na základe článku 7 ods. 3 smernice 2006/126, pričom tento prvý členský štát má právomoc stanoviť podmienky, ktorým sa musí držiteľ vodičského preukazu podradiť, aby opäť nadobudol vodičské oprávnenie na území tohto štátu.

46

V tejto súvislosti treba konštatovať, že umožnenie orgánom členského štátu, aby v takejto situácii podriadili z dôvodu dopravného priestupku spáchaného na ich území uznanie platnosti vodičského preukazu vydaného a obnoveného v inom členskom štáte určitým podmienkam, môže znížiť riziko vzniku dopravných nehôd a zodpovedá tak cieľu spočívajúcemu v zlepšení bezpečnosti cestnej premávky, ktorý sleduje smernica 2006/126, a ktorý je pripomenutý v jej odôvodnení 2.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné na položenú otázku odpovedať tak, že článok 2 ods. 1 a článok 11 ods. 4 druhý pododsek smernice 2006/126 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia členskému štátu, na ktorého území bolo držiteľovi vodičského preukazu skupín A a B vydaného iným členským štátom odobraté vodičské oprávnenie z dôvodu protiprávneho správania, ku ktorému došlo pri dočasnom pobyte na tomto území po vydaní uvedeného preukazu, aby odmietol následne uznať platnosť tohto vodičského preukazu po tom, čo bol podľa článku 7 ods. 3 tejto smernice obnovený členským štátom, v ktorom sa nachádza obvyklé bydlisko držiteľa uvedeného preukazu v zmysle článku 12 prvého odseku uvedenej smernice. Vnútroštátnemu súdu však prináleží overiť, či v súlade so zásadou proporcionality pravidlá zavedené právnym poriadkom prvého členského štátu a stanovujúce podmienky, ktorým sa držiteľ vodičského preukazu musí podriadiť, aby znovu nadobudol oprávnenie viesť vozidlo na jeho území, nepresahujú hranice toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie cieľa sledovaného smernicou 2006/126, ktorý spočíva v zlepšení bezpečnosti cestnej premávky.

O trovách

49

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.