C-221/20

62020CJ0221

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (siedma komora)

z 28. októbra 2021 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dane – Smernica 92/83/EHS – Spotrebné dane – Pivo – Článok 4 ods. 2 – Možnosť uplatniť znížené sadzby spotrebnej dane na pivo vyrábané nezávislými malými pivovarmi – Zaobchádzanie s dvomi alebo viacerými malými pivovarmi ako s jediným nezávislým malým pivovarom – Povinnosť prebratia“

V spojených veciach C‑221/20 a C‑223/20,

ktorých predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd, Fínsko) z 20. mája 2020 a doručený Súdnemu dvoru 28. mája 2020, ktorý súvisí s konaním začatým na návrh:

generálny advokát: E. Tančev,

tajomník: C. Strömholm, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 1. júla 2021,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

A Oy a B Oy, v zastúpení: J. Hopsu, varatuomari,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 4 ods. 2 druhej vety smernice Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje ( Ú. v. ES L 316, 1992, s. 21 ; Mim. vyd. 09/001, s. 206).

2

„1. Členské štáty môžu uplatňovať zredukované [znížené – neoficiálny preklad ] daňové sadzby, ktoré môžu byť diferencované podľa ročnej produkcie príslušných pivovarov, a to na pivo vyrábané v nezávislých malých pivovaroch v rámci nasledujúcich limitov:

–

zredukované [znížené – neoficiálny preklad ] sadzby sa nesmú uplatňovať na podniky vyrábajúce viac ako 200000 hl piva ročne,

–

zredukované [znížené – neoficiálny preklad ] sadzby, ktoré by mohli klesnúť pod hodnotu minimálnej sadzby, nesmú byť viac ako 50 % pod hodnotu štandardnej národnej sadzby spotrebnej dane.

2. Na účely zredukovaných [znížených – neoficiálny preklad ] sadzieb platí, že pojem ‚nezávislý malý pivovar‘ predstavuje pivovar, ktorý je právne a hospodársky nezávislý od ostatných pivovarov, ktorý používa priestory a budovy fyzicky sa nachádzajúce mimo priestorov a budov akéhokoľvek iného pivovaru a ktorý nepracuje na základe licencie. Avšak ak dva alebo viac malých pivovarov spolupracuje a ich celková ročná produkcia neprekračuje hodnotu 200000 hl, tieto pivovary sa môžu považovať za samostatne nezávislé malé pivovary [za jediný nezávislý malý pivovar – neoficiálny preklad ].“

Ustanovenie § 9 prvého a tretieho odseku alkoholi‑ja alkoholijuomaverolaki (1471/1994) [zákon o dani z alkoholu a alkoholických nápojov (1471/1994)], v znení platnom do 31. decembra 2014, stanovuje:

„Ak daňovník predloží dôveryhodné dôkazy, ktoré preukazujú, že pivo bolo vyrobené podnikom, ktorý je právne a hospodársky nezávislý od iných podnikov v rovnakom odvetví činnosti a ktorých objem piva vyrábaného v kalendárnom roku nepresiahne 10000000 litrov, daň z alkoholických nápojov uplatniteľná na pivo sa znižuje:

1.

o 50 %, pokiaľ množstvo piva, ktoré podnik vyrobí za kalendárny rok, neprevyšuje 200000 litrov;

2.

o 30 %, pokiaľ množstvo piva, ktoré podnik vyrobí za kalendárny rok, predstavuje viac ako 200000 litrov, ale neprevyšuje 3000000 litrov;

6

Ustanovenie § 9 prvého a tretieho odseku zákona o dani z alkoholu a alkoholických nápojov v znení uplatniteľnom od 1. januára 2015 stanovuje:

„Ak daňovník predloží dôveryhodné dôkazy, ktoré preukazujú, že pivo bolo vyrobené pivovarom, ktorý je právne a hospodársky nezávislý od akéhokoľvek iného pivovaru, ktorý je fyzicky odlišný od akéhokoľvek iného pivovaru, ktorý nevyrába na základe licencie a ktorého objem piva vyrobeného v kalendárnom roku nepresiahne 15000000 litrov, daň z alkoholických nápojov uplatniteľná na pivo sa zníži:

1.

o 50 %, pokiaľ množstvo piva, ktoré pivovar vyrobí za kalendárny rok, neprevyšuje 500000 litrov;

2.

Ak dva alebo viaceré pivovary uvedené v prvom pododseku navzájom spolupracujú v oblasti výroby alebo prevádzky, neznamená to, že medzi nimi existuje právna alebo hospodárska závislosť. Za spoluprácu v oblasti výroby alebo prevádzky sa považuje obstarávanie surovín a materiálov, ktoré sú potrebné na výrobu piva, ako aj balenie piva, jeho predaj a odbyt. Podmienkou uplatnenia tohto odseku však je, že celkový objem produkcie piva vyrobeného týmito pivovarmi za kalendárny rok predstavuje najviac 15000000 litrov.“

Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky

7

V rokoch 2015 a 2016 Tulli (Správny orgán pre clo a spotrebné dane, Fínsko) uskutočnil kontroly v A a B, spoločnostiach vykonávajúcich predovšetkým pivovarnícke činnosti, so zameraním na daň z alkoholu a alkoholických nápojov, ktorú boli tieto spoločnosti povinné zaplatiť za obdobie od 1. mája 2013 do 31. decembra 2015 (v prípade A) a od 1. januára 2013 do 31. decembra 2014 (v prípade B).

8

11

Tento súd uvádza, že neexistuje jednoznačná odpoveď na otázku, či členský štát, ktorý uplatňuje znížené sadzby spotrebnej dane na pivo vyrábané v nezávislých malých pivovaroch v zmysle článku 4 smernice 92/83, musí zároveň uplatniť aj článok 4 ods. 2 druhú vetu tejto smernice, alebo či sa uplatnenie tohto posledného uvedeného ustanovenia ponecháva na voľnú úvahu tohto členského štátu.

12

Za týchto okolností Korkein hallinto‑oikeus (Najvyšší správny súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky, ktoré majú v oboch veciach C‑221/20 a C‑223/20 rovnaké znenie:

1.

Má sa článok 4 smernice [92/83] vykladať v tom zmysle, že členský štát, ktorý podľa tohto ustanovenia uplatňuje na pivo, ktoré vyrábajú nezávislé malé pivovary, znížené sadzby spotrebnej dane, musí uplatňovať aj ustanovenie o spoločnom zdaňovaní malých pivovarov, ktoré sa nachádza v článku 4 ods. 2 druhej vete tejto smernice, alebo závisí uplatňovanie tohto posledného uvedeného ustanovenia od voľnej úvahy dotknutého členského štátu?

O prvej prejudiciálnej otázke

14

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 4 ods. 2 druhá veta smernice 92/83 vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie nevyhnutne predpokladá jeho vykonanie členským štátom, ktorý uplatňuje znížené sadzby spotrebnej dane na pivo vyrábané v nezávislých malých pivovaroch v súlade s článkom 4 ods. 1 a článkom 4 ods. 2 prvou vetou tejto smernice.

15

Na úvod treba poznamenať, že žalobkyne vo veci samej, ktoré formálne nespochybnili prípustnosť návrhov na začatie prejudiciálneho konania v tejto veci, vo svojich pripomienkach v zásade namietajú, že na rozdiel od záverov obsiahnutých v dodatočných výmeroch z 9. decembra 2016, uvedených v bode 8 tohto rozsudku, z legislatívnych prác, ktoré viedli k prijatiu ustanovení, na ktoré sa odkazuje v bodoch 5 a 6 tohto rozsudku, nevyplýva, že článok 4 ods. 2 druhá veta smernice 92/83 nebol prebratý do fínskeho práva. Rovnako sa Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach pýtala, či tieto ustanovenia vzhľadom na ich znenie mohli predstavovať prebratie tohto článku 4 ods. 2 druhej vety.

16

V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenúť, že na účely výkladu ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a všeobecnú štruktúru právnej úpravy, ktorej je súčasťou, ako aj ciele, ktoré sleduje (rozsudok z 30. januára 2020, Tim, C‑395/18 , EU:C:2020:58 , bod 36 a citovaná judikatúra).

20

V súlade s článkom 4 ods. 1 smernice 92/83 môžu členské štáty uplatňovať znížené daňové sadzby na pivo vyrábané v nezávislých malých pivovaroch, ktoré nevyrábajú viac ako 200000 hektolitrov piva ročne, avšak tieto znížené sadzby nesmú byť nižšie o viac ako o 50 % štandardnej vnútroštátnej sadzby spotrebnej dane.

21

Pokiaľ ide o článok 4 ods. 2 tejto smernice, vo svojej prvej vete spresňuje, že za nezávislý malý pivovar sa považuje pivovar, ktorý je právne a hospodársky nezávislý od akéhokoľvek iného pivovaru, ktorý využíva priestory, ktoré sú fyzicky odlišné od zariadení akéhokoľvek iného pivovaru, a ktorý nepracuje na základe licencie, pričom vo svojej druhej vete dodáva: „avšak ak dva alebo viac malých pivovarov spolupracuje a ich celková ročná produkcia neprekračuje hodnotu 200000 hl, tieto pivovary sa môžu považovať za [jediný nezávislý malý pivovar]“.

22

25

Zo znenia článku 4 ods. 2 druhej vety smernice 92/83 a najmä z výrazu „sa môžu považovať“ použitého v tomto ustanovení totiž vyplýva, že normotvorca Únie zaviedol možnosť, nie však povinnosť členského štátu zaobchádzať s dvoma alebo viacerými malými pivovarmi, ktoré spolupracujú a ktorých celková ročná produkcia neprekračuje 200000 hektolitrov, ako s jediným nezávislým malým pivovarom aj napriek tomu, že tento členský štát nevyužil možnosť upravenú v článku 4 ods. 1 tejto smernice uplatniť zníženú sadzbu spotrebnej dane na pivo vyrábané nezávislými malými pivovarmi, ktorých ročná produkcia neprekročí 200000 hektolitrov.

26

Takýto doslovný výklad článku 4 ods. 2 druhej vety smernice 92/83 potvrdzuje aj štruktúra tohto článku 4 ako celku. Kým totiž odsek 1 uvedeného článku upravuje možnosť členských štátov uplatňovať znížené sadzby spotrebnej dane na pivo vyrábané nezávislými malými pivovarmi, ako sú definované v prvej vete odseku 2 toho istého článku, druhá veta tohto článku zmierňuje znenie uvedeného odseku 1, keď stanovuje, že členské štáty majú taktiež možnosť považovať dva alebo viaceré malé pivovary, ktoré navzájom spolupracujú, za jediný nezávislý malý pivovar, pokiaľ ich celková ročná produkcia neprekročí 200000 hektolitrov, a to bez ohľadu na to, že nepatria do pôsobnosti pojmu „nezávislý malý pivovar“ uvedeného v prvej vete.

27

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že článok 4 smernice 92/83, ktorý stanovuje uplatnenie zníženej sadzby spotrebnej dane na pivo vyrábané nezávislými malými pivovarmi za určitých podmienok, predstavuje výnimku z uplatnenia štandardnej sadzby spotrebnej dane na pivo, takže podmienky uplatnenia uvedenej zníženej sadzby spotrebnej dane sa musia vykladať reštriktívne (rozsudok zo 4. júna 2015, Brasserie Bouquet, C‑285/14 , EU:C:2015:353 , bod 19 ).

O druhej prejudiciálnej otázke

31

S prihliadnutím na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú položenú otázku.

O trovách

32

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.