C-226/20

Eurofer, Association Européenne de l’acier, AISBL , so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: J. Killick a G. Forwood, advokáti,

odvolateľ,

ďalší účastníci konania:

Európska komisia , v zastúpení: pôvodne T. Maxian Rusche a A. Demeneix, neskôr T. Maxian Rusche a G. Luengo, splnomocnení zástupcovia,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

HBIS Group Serbia Iron & Steel LLC Belgrade , so sídlom v Belehrade (Srbsko), v zastúpení: R. Luff, advokát,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 2. septembra 2021,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Svojím odvolaním združenie Eurofer, Association européenne de l’acier, AISBL (ďalej len „Eurofer“) navrhuje zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 12. marca 2020, Eurofer/Komisia (T‑835/17, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2020:96 ), ktorým Všeobecný súd zamietol jeho žalobu na čiastočné zrušenie vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/1795 z 5. októbra 2017, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Brazílii, Iráne, Rusku a na Ukrajine a ktorým sa ukončuje prešetrovanie dovozu určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Srbsku ( Ú. v. EÚ L 258, 2017, s. 24 , ďalej len „sporné nariadenie“).

Právny rámec

5

Odôvodnenie

16 nariadenia 2016/1036, ktoré v podstate prebralo obsah odôvodnenia 15 nariadenia č. 1225/2009, stanovuje:

„Prešetrovania alebo konania by sa mali ukončiť, ak je dumping de minimis alebo ak je ujma zanedbateľná a je vhodné vymedziť uvedené situácie. Tam, kde majú byť uložené opatrenia, je potrebné stanoviť ukončenie prešetrovania a stanoviť, že opatrenia by mali byť menšieho rozsahu než dumpingové rozpätie, ak by takýto menší rozsah odstránil ujmu, a takisto spresniť metódu výpočtu úrovne opatrení v prípadoch výberu vzorky.“

6

Článok 3 nariadenia 2016/1036, nazvaný „Stanovenie ujmy“, ktorý v podstate prebral ustanovenia článku 3 nariadenia č. 1225/2009, vo svojich odsekoch 3 a 4 stanovuje:

„3. Pokiaľ ide o objem dumpingových dovozov, pozornosť sa venuje tomu, či došlo k významnému nárastu dumpingových dovozov v absolútnom vyjadrení alebo relatívnom vyjadrení vo vzťahu k výrobe alebo spotrebe v Únii. Pokiaľ ide o vplyv dumpingových dovozov na ceny, pozornosť sa venuje tomu, či došlo prostredníctvom dumpingových dovozov k významnému zníženiu cien v porovnaní s cenou podobného výrobku výrobného odvetvia Únie, alebo či vplyv takýchto dovozov inak spôsobí cenové podhodnotenie vo významnej miere alebo zabráni vo významnej miere rastu cien, ku ktorému by inak došlo. Ani jeden alebo ani viacero z týchto faktorov nemôžu byť nevyhnutne smerodajných.

Článok 5 nariadenia 2016/1036, nazvaný „Začatie konania“, ktorý v podstate prebral ustanovenia článku 5 nariadenia č. 1225/2009, vo svojom odseku 7 stanovuje:

„Dôkazy o dumpingu a ujme sa preskúmajú súčasne v rozhodnutí o tom, či sa má začať prešetrovanie, alebo nie. Podnet sa zamietne v prípade, ak neexistujú dostatočné dôkazy o dumpingu alebo ujme, ktoré by odôvodnili prešetrovanie prípadu. Konanie sa nezačne proti krajinám, ktorých dovozy predstavujú podiel na trhu menší než 1 %, pokiaľ tieto krajiny nepredstavujú aspoň 3 % spotreby Únie.“

8

Podľa článku 9 ods. 1 až 3 nariadenia 2016/1036, ktorý v podstate prebral ustanovenia článku 9 nariadenia č. 1225/2009:

„1. Ak bol podnet vzatý späť, možno konanie ukončiť, pokiaľ takéto ukončenie je v záujme Únie.

2. Ak nie sú ochranné opatrenia potrebné, prešetrovanie alebo konanie sa ukončí. [Európska] komisia ukončí prešetrovanie v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 15 ods. 3.

Okolnosti predchádzajúce sporu

10

Okolnosti predchádzajúce sporu sú opísané v bodoch 1 až 12 napadnutého rozsudku. Na účely prejednávanej veci môžu byť zhrnuté takto.

11

V nadväznosti na podnet, ktorý podalo 23. mája 2016 Eurofer, začala Komisia antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozov určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Brazílii, Iráne, Rusku, Srbsku a na Ukrajine do Únie.

12

ThyssenKrupp Steel Europe AG (Duisburg, Nemecko),

–

Tata Steel IJmuiden BV (Velsen‑Noord, Holandsko),

–

Tata Steel UK Limited (Port Talbot, Južný Wales, Spojené kráľovstvo),

–

Overovania na mieste podľa článku 16 nariadenia 2016/1036 sa uskutočnili v priestoroch dotknutých výrobcov.

16

Komisia 4. apríla 2017 prostredníctvom informačného dokumentu (ďalej len „informačný dokument“) informovala všetky dotknuté strany, že bude pokračovať v prešetrovaní bez uloženia predbežných opatrení na dovozy do Únie, ktoré sú predmetom prešetrovania. Tento informačný dokument obsahoval základné skutočnosti a úvahy, na základe ktorých sa Komisia rozhodla pokračovať v prešetrovaní bez uloženia predbežných opatrení. Po poskytnutí uvedeného dokumentu dotknuté strany predložili svoje písomné pripomienky k informáciám a zisteniam, ktoré boli zverejnené. Zároveň boli vypočuté dotknuté strany, ktoré o to požiadali.

17

Dňa 4. mája 2017 bolo Eurofer vypočuté v obchodných konaniach za účasti úradníka povereného vypočutím. Eurofer bolo druhýkrát vypočuté 8. júna 2017.

18

Technotubi SpA (Alfianello, Taliansko) (užívateľ, člen konzorcia uvedeného v predchádzajúcej zarážke),

–

taliansky užívateľ, ktorý nie je členom konzorcia a ktorý požiadal o anonymitu,

–

Eurofer.

19

Článok 2 tohto nariadenia stanovuje, že „antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu dotknutého výrobku s pôvodom v Srbsku do Únie sa týmto ukončuje v súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia [2016/1036]“.

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

23

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 29. decembra 2017 podalo Eurofer žalobu o čiastočné zrušenie sporného nariadenia.

24

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 17. apríla 2018 podala HBIS Group Serbia Iron & Steel LLC Belgrade (ďalej len „HBIS Serbia“) návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania pred Všeobecným súdom na podporu návrhov Komisie. Uznesením z 12. júla 2018 predseda ôsmej komory Všeobecného súdu vyhovel tomuto návrhu. S niektorými údajmi obsiahnutými v žalobe na prvom stupni sa vo vzťahu k HBIS Serbia zaobchádzalo ako s dôvernými.

28

Pokiaľ ide o druhý žalobný dôvod, Všeobecný súd rozhodol, že Eurofer nepreukázalo, že Komisia prekročila mieru voľnej úvahy, ktorou disponovala v rámci uplatnenia článku 9 ods. 2 nariadenia 2016/1036. Zamietol výhradu založenú na povrchnom a čiastočnom preskúmaní dovozov zo Srbska, a teda druhý žalobný dôvod v celom rozsahu ako nedôvodný.

29

Pokiaľ ide o tretí žalobný dôvod, Všeobecný súd rozhodol, že v súlade s článkom 20 ods. 2 nariadenia 2016/1036 bolo Eurofer informované o hlavných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa odporúčalo ukončenie konania, pokiaľ ide o dovozy zo Srbska, bez uloženia opatrení, že malo možnosť účinne vyjadriť svoje stanovisko a že jeho právo na obhajobu bolo v prejednávanej veci dodržané. Okrem toho zamietol argumentáciu združenia Eurofer založenú na analógii s judikatúrou v oblasti práva hospodárskej súťaže. Okrem toho sa domnieval, že Komisia preskúmala všetky relevantné skutočnosti prejednávanej veci, ako to vyplýva z preskúmania druhého žalobného dôvodu, a teda neporušila zásadu riadnej správy vecí verejných. V dôsledku toho zamietol tento tretí žalobný dôvod.

30

Všeobecný súd napadnutým rozsudkom žalobu združenia Eurofer v celom rozsahu zamietol.

zrušil článok 2 sporného nariadenia,

–

subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie a

–

zaviazal Komisiu a HBIS Serbia na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

32

zaviazal Komisiu na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

33

HBIS Serbia navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie a

–

Na podporu svojho odvolania Eurofer uvádza štyri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení v rozsahu, v akom Všeobecný súd vyložil článok 3 ods. 4 nariadenia 2016/1036 v tom zmysle, že Komisia disponuje voľnou úvahou, na základe ktorej môže považovať za „zanedbateľné“ dovozy predstavujúce podiel na trhu vyšší než 1 %. Druhý odvolací dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o posúdenie, podľa ktorého „objem dovozu“ zo Srbska bol „zanedbateľný“ na účely článku 3 ods. 4 tohto nariadenia. Tretí odvolací dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení, pokiaľ ide o záver, podľa ktorého na účely článku 9 ods. 2 uvedeného nariadenia „nie je potrebné nijaké ochranné opatrenie“. Štvrtý odvolací dôvod je založený na nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v tom, že Všeobecný súd dospel k záveru, že Komisia nebola povinná poskytnúť mu údaje o podhodnotení a predaji pod cenu.

O prvom odvolacom dôvode

Tvrdenia účastníkov konania

36

Svojím prvým odvolacím dôvodom Eurofer tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď článok 3 ods. 4 písm. a) a článok 5 ods. 7 nariadenia 2016/1036 vykladal v tom zmysle, že Komisia disponuje voľnou úvahou, na základe ktorej môže považovať, na účely článku 3 ods. 4 písm. a) tohto nariadenia, za „zanedbateľné“ dovozy predstavujúce podiel na trhu vyšší než 1 %. Tento odvolací dôvod sa týka bodov 67, 68, 73, 74 a 78 až 80 napadnutého rozsudku.

37

V druhom rade v bodoch 65 až 68 a 79 napadnutého rozsudku Všeobecný súd neposkytol nijaký presvedčivý dôvod v prospech výkladu, ktorý prijal. Po prvé neexistencia výslovného odkazu z článku 3 ods. 4 na článok 5 ods. 7 nariadenia 2016/1036 neznamená, že tieto ustanovenia nie je možné vykladať vo vzájomnej súvislosti. Po druhé skutočnosť, že článok 5 ods. 7 tohto nariadenia sa uplatňuje vo fáze začatia prešetrovania, zatiaľ čo článok 3 ods. 4 uvedeného nariadenia sa uplatňuje vo fáze samotného prešetrovania, nie je dostatočným dôvodom na vylúčenie koherentného výkladu týchto dvoch ustanovení. V tejto súvislosti je logické, aby sa tie isté pravidlá uplatňovali na tieto dve fázy konania, tak ako je to v prípade ostatných ustanovení toho istého nariadenia. Po tretie široká miera voľnej úvahy Komisie v oblasti spoločnej obchodnej politiky je irelevantná pri určovaní, či dovozy z danej krajiny sú vyššie ako prahová hodnota 1 %, keďže táto otázka si vyžaduje binárnu odpoveď. Po štvrté príklady týkajúce sa dovozov vyšších ako 1 % podielu na trhu, o ktoré sa Všeobecný súd opieral v bode 79 napadnutého rozsudku, nie sú relevantné pre výklad článku 3 ods. 4 nariadenia 2016/1036.

39

V treťom rade výklad Všeobecného súdu je v rozpore so zásadou právnej istoty v rozsahu, v akom by tento výklad viedol k neistote, aj pokiaľ ide o otázku, či sa prahová hodnota 3 % stanovená v článku 5 ods. 7 tohto nariadenia uplatňuje analogicky vo fáze začatia prešetrovania a vo fáze samotného prešetrovania. Rovnako výklad Všeobecného súdu, podľa ktorého článok 5 ods. 7 uvedeného nariadenia môže slúžiť ako usmernenie pre výklad článku 3 ods. 4 toho istého nariadenia bez toho, aby sa považoval za stanovenie záväznej prahovej hodnoty, by mohol viesť k právnej neistote a predstavovať prvok politického nátlaku v dumpingových veciach. Podľa takéhoto výkladu Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy, ktorá podlieha povrchnému súdnemu preskúmaniu.

Na úvod treba zamietnuť tvrdenie Komisie založené na neúčinnosti tohto odvolacieho dôvodu. Hoci sa totiž tento odvolací dôvod týka najmä bodov 67, 68, 73, 74 a 78 až 80 napadnutého rozsudku, z argumentácie, ktorú Eurofer rozvíja na podporu uvedeného odvolacieho dôvodu, jasne vyplýva, že v skutočnosti smeruje k spochybneniu celého odôvodnenia tohto rozsudku, ktorým Všeobecný súd zamietol prvý žalobný dôvod v rozsahu, v akom súvisí s podmienkou stanovenou v článku 3 ods. 4 písm. a) nariadenia 2016/1036, ktorá sa týka zanedbateľnej povahy objemu dovozu.

43

Pokiaľ ide o vec samu, Eurofer v podstate tvrdí, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho výkladu článku 3 ods. 4 a článku 5 ods. 7 tohto nariadenia v rozsahu, v akom tieto ustanovenia neposkytujú Komisii nijaký priestor pre voľnú úvahu na to, aby považovala dovozy zo Srbska, pokiaľ predstavujú objem vyšší než 1 %, za „zanedbateľné“ na účely článku 3 ods. 4 písm. a) uvedeného nariadenia.

44

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 3 ods. 4 nariadenia 2016/1036 v prípade, že dovoz výrobku z viac ako jednej krajiny je súčasne predmetom antidumpingových prešetrovaní, účinky takéhoto dovozu sa súhrnne vyhodnotia po prvé len vtedy, ak dumpingové rozpätie stanovené vo vzťahu k dovozu z každej krajiny je väčšie ako hodnota de minimis v zmysle článku 9 ods. 3 tohto nariadenia a objem dovozu z každej krajiny nie je zanedbateľný, a po druhé, ak súhrnné vyhodnotenie účinkov dovozu je primerané jednak z hľadiska podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a jednak z hľadiska podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podobným výrobkom Únie.

48

Ako Všeobecný súd správne uviedol v bode 63 napadnutého rozsudku, na rozdiel od prvej časti článku 3 ods. 4 písm. a) nariadenia 2016/1036, ktorá presne definuje prvú podmienku týkajúcu sa dumpingového rozpätia, odkazom na hodnotu de minimis uvedenú v článku 9 ods. 3 tohto nariadenia, druhá časť článku 3 ods. 4 písm. a) uvedeného nariadenia neobsahuje nijaký odkaz a vyžaduje len, aby objem dovozov z každej krajiny nebol „zanedbateľný“, pričom tento výraz presne nedefinuje.

49

Z toho vyplýva, že pri neexistencii výslovného odkazu na prahovú hodnotu 1 % stanovenú v článku 5 ods. 7 nariadenia 2016/1036 normotvorca Únie nevyžadoval, aby sa zanedbateľná povaha dovozov na účely druhej podmienky stanovenej v článku 3 ods. 4 písm. a) tohto nariadenia posudzovala obligatórne z hľadiska tejto prahovej hodnoty.

50

V druhom rade treba konštatovať, že článok 3 ods. 4 a článok 5 ods. 7 nariadenia 2016/1036 sledujú odlišné ciele v rámci konania stanoveného týmto nariadením.

54

V tomto kontexte, ako uviedol generálny advokát v bode 52 svojich návrhov, hoci nemožno vylúčiť, že prahovú hodnotu 1 % stanovenú v článku 5 ods. 7 toho istého nariadenia možno zohľadniť ako orientačnú hranicu na preskúmanie neexistencie „zanedbateľnej“ povahy objemu dovozu uvedenej v článku 3 ods. 4 písm. a) nariadenia 2016/1036, táto prahová hodnota nemôže predstavovať kogentnú hranicu, ktorej prekročenie si vyžaduje, aby sa objem dovozu z tretej krajiny považoval za „nezanedbateľný“ v zmysle tohto posledného ustanovenia.

55

Po tretie výklad článku 3 ods. 4 písm. a) nariadenia 2016/1036, ktorý podal Všeobecný súd, je v súlade so širokou mierou voľnej úvahy, ktorú inštitúciám Únie priznáva judikatúra Súdneho dvora v oblasti spoločnej obchodnej politiky, a osobitne v oblasti obchodných ochranných opatrení. Takáto právomoc vyplýva zo zložitosti hospodárskych a politických situácií, ktoré musia tieto inštitúcie preskúmavať (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. septembra 2019, Trace Sport, C‑251/18 , EU:C:2019:766 , bod 47 a citovanú judikatúru), a týka sa najmä stanovenia ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie v rámci antidumpingového konania (rozsudok z 10. júla 2019, Caviro Distillerie a i./Komisia ( C‑345/18 P , neuverejnený, EU:C:2019:589 , bod 15 , ako aj citovaná judikatúra).

56

V prejednávanej veci, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 51 svojich návrhov, hoci prahová hodnota 1 % stanovená v článku 5 ods. 7 nariadenia 2016/1036 môže predstavovať údaj, ktorý môže súd Únie zohľadniť na účely preskúmania posúdení vykonaných Komisiou v rámci článku 3 ods. 4 písm. a) tohto nariadenia, táto prahová hodnota nemôže predstavovať kogentnú hranicu, pri prekročení ktorej by Komisia nemohla za každých okolností konštatovať, že dovozy z krajiny, ktoré sú predmetom antidumpingového prešetrovania, sú zanedbateľné.

60

V prvom rade, pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého by výklad článku 3 ods. 4 písm. a) nariadenia 2016/1036 Všeobecným súdom bol v podstate v rozpore s predchádzajúcou rozhodovacou praxou inštitúcií Únie, stačí uviesť, že v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora nemožno takúto rozhodovaciu prax zohľadniť na účely výkladu ustanovenia tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. februára 2021, RFA International/Komisia, C‑56/19 P , EU:C:2021:102 , bod 79 a citovanú judikatúru).

61

Ďalej, pokiaľ ide o súlad tohto výkladu s vysvetlivkou uvedenou v bode 37 tohto rozsudku, Všeobecný súd v bode 77 napadnutého rozsudku, ktorý nie je v rámci tohto odvolania osobitne spochybnený, rozhodol, že túto vysvetlivku nemožno kvalifikovať ako „usmernenia“, z ktorých by vyplývalo dobrovoľné obmedzenie jej voľnej úvahy.

62

Napokon tvrdenia založené na skutočnosti, že uvedený výklad je v rozpore so zásadou právnej istoty, musia byť tiež zamietnuté.

65

Svojím druhým odvolacím dôvodom Eurofer tvrdí, že posúdenie Všeobecného súdu, podľa ktorého bol objem dovozu zo Srbska „zanedbateľný“ na účely článku 3 ods. 4 písm. a) nariadenia 2016/1036, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Tento odvolací dôvod sa týka bodov 81 až 85 napadnutého rozsudku a delí sa na tri časti.

66

V prvej časti uvedeného odvolacieho dôvodu uvádza, že Všeobecný súd sa v bodoch 81 až 83 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď do posúdenia „zanedbateľnej“ povahy objemu dovozu zahrnul prvky súvisiace s cenou, pričom sa malo vykonať iba kvantitatívne hodnotenie objemov.

67

Tri prvky potrebné na súhrnné vyhodnotenie podľa článku 3 ods. 4 nariadenia 2016/1036 boli správne pripomenuté v bodoch 50 a 51 tohto rozsudku. Druhý z týchto prvkov sa týka objemu dovozu, ktorých „zanedbateľná“ povaha by sa mala zakladať na podieloch na trhu, a nie na cene týchto dovozov. Táto neskôr uvedená je predmetom tretieho z uvedených prvkov a toto nariadenie jasne rozlišuje medzi týmito dvoma aspektmi. Všeobecný súd si zamenil dva rôzne pojmy, a preto založil svoje odôvodnenie týkajúce sa zanedbateľnej povahy objemu dovozu na irelevantnej úvahe.

71

HBIS Serbia tvrdí, že tento odvolací dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.

Posúdenie Súdnym dvorom

72

Treba konštatovať, ako tvrdí Komisia, že predmetný odvolací dôvod je neúčinný.

73

Ako však vyplýva najmä z bodu 69 napadnutého rozsudku, v odôvodnení 232 sporného nariadenia Komisia v podstate konštatovala, že objem dovozu zo Srbska sa považoval za zanedbateľný v zmysle článku 3 ods. 4 nariadenia 2016/1036, v rozsahu, v akom sa na jednej strane tento objem približoval prahovej hodnote 1 % stanovenej v článku 5 ods. 7 tohto nariadenia, pod ktorou Komisia ani nezačne prešetrovanie, a na druhej strane bol tento objem podstatne nižší ako objem dovozu s pôvodom v ostatných štyroch dotknutých krajinách.

77

Preto aj za predpokladu, ako tvrdí Eurofer, že by odôvodnenie Všeobecného súdu v bodoch 81 až 84 napadnutého rozsudku týkajúce sa analýzy cien súvisiacich s predmetnými dovozmi bolo poznačené jedným alebo viacerými nesprávnymi právnymi posúdeniami, takéto nesprávne posúdenia nemajú vplyv na konštatovanie uvedené v bodoch 70 a 80 tohto rozsudku, podľa ktorého Komisia bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, mohla v prejednávanej veci konštatovať, že objem dovozu zo Srbska zostal zanedbateľný na účely uplatnenia článku 3 ods. 4 nariadenia 2016/1036.

78

Za týchto podmienok treba druhý odvolací dôvod, posudzovaný v jeho troch častiach, zamietnuť ako neúčinný.

O treťom odvolacom dôvode

Eurofer tvrdí, že hoci článok 9 ods. 2 nariadenia 2016/1036 nešpecifikuje okolnosti, za ktorých „nie je potrebné nijaké ochranné opatrenie“, odôvodnenie 16 tohto nariadenia obsahuje jasné usmernenia, keďže uvádza, že konania by sa mali ukončiť, „ak je dumping de minimis alebo ak je ujma zanedbateľná“. Za týchto podmienok Všeobecný súd v bode 114 napadnutého rozsudku nesprávne dospel k záveru, že posúdenie potenciálnej značnej ujmy sa nevyžaduje.

82

Článok 9 ods. 3 nariadenia 2016/1036 je v tejto súvislosti irelevantný, keďže stanovuje dve „bezpečnostné prahové hodnoty“, pod ktorými sú v zásade splnené obidve podmienky uvedené v odôvodnení 16 tohto nariadenia. V prejednávanej veci srbské dovozy tieto prahové hodnoty nerešpektujú. V dôsledku toho jediným základom, podľa ktorého mohla Komisia dospieť k záveru, že nebolo potrebné prijať ochranné opatrenia, bolo konštatovanie zanedbateľnej povahy ujmy spôsobenej srbskými dovozmi, čo si vyžadovalo, aby Komisia overila, či by tieto dovozy mohli prispieť k vzniku značnej ujmy, pričom zohľadnila kritériá posúdenia stanovené v článku 3 nariadenia 2016/1036.

83

V druhej časti Eurofer tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 115 až 121 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, keď dospel k záveru, že Komisia neprekročila mieru voľnej úvahy, ktorou disponovala v rámci uplatnenia článku 9 ods. 2 nariadenia 2016/1036. Podľa združenia Eurofer ani objem srbského dovozu, ani priemerné predajné ceny nemohli bez ďalších dôkazov odôvodniť závery Komisie.

84

87

V prvej časti tohto odvolacieho dôvodu Eurofer v podstate tvrdí, že Všeobecný súd v bode 114 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, že nie vždy je potrebná podrobná analýza existencie ujmy a že ukončenie prešetrovania alebo konania sa môže vyžadovať, okrem iného, len na základe dumpingového rozpätia alebo objemu dovozu.

88

V tejto súvislosti v súlade s článkom 9 ods. 2 nariadenia 2016/1036, ak nie je potrebné nijaké ochranné opatrenie, prešetrovanie alebo konanie sa ukončí. Z odôvodnenia 16 tohto nariadenia vyplýva, že prešetrovania alebo konania by sa mali ukončiť, ak je dumping de minimis alebo ak je ujma zanedbateľná.

89

V tomto kontexte článok 9 ods. 3 nariadenia 2016/1036 najmä stanovuje, že v prípade konaní začatých podľa článku 5 ods. 9 tohto nariadenia sa ujma spravidla považuje za zanedbateľnú, tam, kde dotknuté dovozy predstavujú menšie objemy, než sú stanovené v článku 5 ods. 7 uvedeného nariadenia, teda podiel na trhu menší ako 1 %.

93

Komisia sa preto oprávnene domnieva, že nie je potrebné nijaké ochranné opatrenie v zmysle článku 9 ods. 2 nariadenia 2016/1036, ak konštatuje, že dovozy, ktorých sa prešetrovanie týka, prekračujú prahovú hodnotu 1 %, pod ktorou sa ujma spôsobená týmito dovozmi z tretej krajiny spravidla považuje za zanedbateľnú, ak sa tieto dovozy približujú tejto prahovej hodnote a ak táto inštitúcia má k dispozícii iné dôkazy, ktoré potvrdzujú zanedbateľnú povahu uvedených dovozov.

94

Za týchto podmienok miera voľnej úvahy, ktorou disponuje Komisia, jej umožňuje ukončiť prešetrovanie len na základe článku 9 ods. 2 nariadenia 2016/1036 bez toho, aby musela určiť, či tie isté dovozy môžu spôsobiť značnú ujmu vzhľadom na skutočnosti stanovené najmä v článku 3 ods. 2 a 3 tohto nariadenia.

95

Vzhľadom na uvedené je preto treba prvú časť tohto odvolacieho dôvodu zamietnuť ako nedôvodnú.

99

Pokiaľ ide ďalej o tvrdenie založené na skutočnosti, že v prípade nezohľadnenia údajne vysokého dumpingového rozpätia srbských dovozov bol záver Komisie o neexistencii potreby prijať ochranné opatrenia poznačený zjavne nesprávnym posúdením, treba uviesť, ako Všeobecný súd správne rozhodol v bodoch 110 a 111 napadnutého rozsudku, že článok 9 ods. 2 nariadenia 2016/1036 ponecháva Komisii určitý priestor na voľnú úvahu, pričom nespresňuje okolnosti, za ktorých môže dospieť k záveru, že nie je potrebné nijaké ochranné opatrenie.

100

Za týchto podmienok sa dumpingové rozpätie nejaví ako relevantný údaj, ktorý mala Komisia nevyhnutne zohľadniť, keď dospela k záveru, že nie je potrebné prijať ochranné opatrenia.

101

V každom prípade treba konštatovať, že na podporu svojej argumentácie sa Eurofer obmedzuje na tvrdenie, že vzhľadom na dotknuté dumpingové rozpätie je „málo pravdepodobné“, že by vplyv predmetných dovozov bol zanedbateľný, takže nepredkladá žiadny konkrétny a presný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že Všeobecný súd mal považovať odôvodnenie Komisie za zjavne nesprávne posúdenie.

104

Svojím štvrtým odvolacím dôvodom Eurofer tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, keď dospel k záveru, že Komisia nebola povinná oznámiť údaje o podhodnotení a predaji pod cenu týkajúce sa srbského vývozcu. Tento odvolací dôvod sa týka bodov 135 až 137, 141 až 146, ako aj 148 napadnutého rozsudku a je rozdelený na tri časti.

105

V prvej časti tohto odvolacieho dôvodu Eurofer tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že jeho právo na obhajobu nebolo porušené.

106

Dodržiavanie práva na obhajobu sa neobmedzuje na znalosť informácií, na ktorých Komisia zakladá svoju argumentáciu v súlade s článkom 20 ods. 2 nariadenia 2016/1036, ale vzťahuje sa aj na prístup k ďalším relevantným skutočnostiam v spise Komisie. V prejednávanej veci údaje o podhodnotení a predaji pod cenu predstavovali podstatné informácie umožňujúce preukázať vplyv predmetných dovozov a nevyhnutné na to, aby združenie Eurofer mohlo vyjadriť svoje stanovisko k otázke, či tieto dovozy spôsobili ujmu výrobnému odvetviu Únie a či zistenie Komisie o zanedbateľnej povahe tohto vplyvu bolo správne.

Posúdenie Súdnym dvorom

110

Podľa článku 20 ods. 2 nariadenia 2016/1036 môžu časti uvedené v odseku 1 tohto článku, medzi ktoré patrí aj zastupujúce združenie, akým je Eurofer, požiadať o konečné poskytnutie informácií a dôvodov, na základe ktorých má byť odporučené ukončenie prešetrovania alebo zastavenie konania bez uloženia opatrení.

111

Treba konštatovať, že tri časti tohto odvolacieho dôvodu sa zakladajú na predpoklade, že údaje o podhodnotení a predaji pod cenu predstavovali údaje, ktoré mala Komisia zohľadniť na účely uplatnenia článku 3 ods. 4 písm. a) a článku 5 ods. 7 nariadenia 2016/1036.

112

Za týchto podmienok bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o tom, či s ohľadom na dodržanie práva na obhajobu v rámci konaní týkajúcich sa antidumpingového prešetrovania treba rozlišovať medzi združením Eurofer a podnikmi, ktorým môže byť uložená sankcia alebo antidumpingové clo, treba štvrtý odvolací dôvod zamietnuť ako nedôvodný.

116

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy, keďže sa žiadnemu z odvolacích dôvodov tohto odvolania nevyhovelo, treba ho zamietnuť v celom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o tvrdeniach Komisie založených na neprípustnosti žaloby v prvostupňovom konaní.

O trovách

117

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

Eurofer, Association Européenne de l’Acier, AISBL znáša svoje vlastné trovy konania a je povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii a HBIS Group Serbia Iron & Steel LLC Belgrade.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.