C-242/20

HRVATSKE ŠUME d.o.o., Zagreb , konajúca ako právna nástupkyňa spoločnosti HRVATSKE ŠUME javno poduzeće za gospodarenje šumama i šumskim zemljištima u Republici Hrvatskoj p.o., Zagreb

proti

BP Europa SE , konajúcej ako právna nástupkyňa spoločnosti Deutsche BP AG, ktorá koná ako právna nástupkyňa spoločnosti The Burmah Oil (Deutschland) GmbH,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predsedníčka tretej komory K. Jürimäe, vykonávajúca funkciu predsedu štvrtej komory (spravodajkyňa), sudcovia S. Rodin, predseda komory, a N. Piçarra,

generálny advokát: H. Saugmandsgaard Øe,

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil a I. Gavrilová, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Heller a M. Mataija, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 9. septembra 2021,

vyhlásil tento

Rozsudok

3

Odôvodnenia 2, 8, 11 a 12 nariadenia č. 44/2001 stanovujú:

„(2)

Niektoré odlišnosti vnútroštátnych právnych noriem upravujúcich právomoc súdov a uznávanie a výkon rozsudkov bránia zdravému fungovaniu vnútorného trhu. Vyžadujú sa ustanovenia harmonizujúce normy konfliktu právomoci v občianskych a obchodných veciach a zjednodušujúce formálne náležitosti na účely rýchleho a jednoduchého uznávania a výkon rozsudkov členských štátov viazaných týmto nariadením.

…

(8)

4

Podľa článku 2 ods. 1 tohto nariadenia:

„Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.“

5

Článok 3 uvedeného nariadenia stanovuje:

„1. Osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov [pravidiel – neoficiálny preklad ] upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby;

b)

na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:

–

pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,

–

…“

7

Článok 22 nariadenia č. 44/2001, ktorý je súčasťou jeho oddielu 6 s názvom „Výlučná právomoc“, stanovuje:

„Výlučnú právomoc majú tieto súdy bez ohľadu na bydlisko:

…

5.

Podľa znenia článku 66 nariadenia č. 1215/2012:

„1. Toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015.

2. Bez ohľadu na článok 80 sa nariadenie [č. 44/2001] naďalej uplatňuje na rozsudky [rozhodnutia – neoficiálny preklad ] vydané v konaniach začatých, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery, ktoré sa schválili alebo uzavreli pred 10. januárom 2015, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia.“

10

Článok 80 prvá veta nariadenia č. 1215/2012 stanovuje:

„Týmto nariadením sa zrušuje nariadenie [č. 44/2001].“

„Na účely tohto nariadenia pojem škoda označuje každý následok civilného deliktu z bezdôvodného obohatenia, z konania bez príkazu ( negotiorum gestio ) alebo z predzmluvnej zodpovednosti ( culpa in contrahendo ).“

13

Článok 10 tohto nariadenia, nazvaný „Bezdôvodné obohatenie“, stanovuje:

„1. Ak sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z konania bez riadneho oprávnenia v súvislosti s obstaraním záležitosti inej osoby týka existujúceho vzťahu medzi zmluvnými stranami, akým je napríklad zmluva alebo civilný delikt, ktorý má úzku väzbu s týmto mimozmluvným záväzkom, spravuje sa tým istým právnym poriadkom ako uvedený vzťah.

2. Ak rozhodné právo nemožno určiť podľa odseku 1 a strany majú svoj obvyklý pobyt v tej istej krajine v čase, keď došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila bezdôvodné obohatenie, rozhodným právom je právny poriadok tejto krajiny.

3. Ak rozhodné právo nemožno určiť podľa odsekov 1 alebo 2, rozhodným právom je právny poriadok krajiny, na území ktorej došlo k bezdôvodnému obohateniu.

V súlade s exekučným príkazom Trgovački sud u Zagrebu (Obchodný súd Záhreb, Chorvátsko) žalovaná vo veci samej dosiahla 11. marca 2003 nútené vymáhanie pohľadávky vo výške 3792600,87 chorvátskych kún (HRK) (približne 500000 eur), a to odpísaním z účtu žalobkyne vo veci samej. Táto spoločnosť preto začala konanie s cieľom dosiahnuť určenie neplatnosti exekučného konania. V rámci tohto konania Vrhovni sud (Najvyšší súd, Chorvátsko) vydal 21. mája 2009 konečný rozsudok, ktorým rozhodol, že táto exekúcia je neplatná a že žalovaná vo veci samej, ktorá získala bezdôvodné obohatenie, je povinná vrátiť žalobkyni vo veci samej neoprávnene vyplatené sumy zvýšené o zákonné úroky.

16

V nadväznosti na tento rozsudok žalobkyňa vo veci samej nemohla podľa vnútroštátnych procesných pravidiel podať návrh na vrátenie v rámci toho istého exekučného konania, keďže uplynula lehota jedného roka odo dňa exekúcie stanovená na podanie takéhoto návrhu. Dňa 1. októbra 2014 teda začala samostatné sporové konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia na Trgovački sud u Zagrebu (Obchodný súd Záhreb, Chorvátsko), ktorý na základe ustanovení nariadenia č. 1215/2012 vyhlásil, že nemá právomoc. Tento posledný uvedený súd sa totiž domnieval, že v prípade údajnej neexistencie uplatniteľného osobitného pravidla určenia právomoci by sa malo uplatniť všeobecné pravidlo určenia medzinárodnej právomoci, a teda že medzinárodnú právomoc majú súdy členského štátu, v ktorom má žalovaná vo veci samej bydlisko, t. j. nemecké súdy.

17

Žalobkyňa vo veci samej podala proti uzneseniu Trgovački sud u Zagrebu (Obchodný súd Záhreb) odvolanie na Visoki trgovački sud (Najvyšší obchodný súd, Chorvátsko), ktorý je v prejednávanej veci vnútroštátnym súdom. Tento súd sa domnieva, že prvostupňový súd nesprávne uplatnil nariadenie č. 1215/2012, keďže podľa jeho článku 66 ods. 1 sa toto nariadenie uplatňuje len na konania začaté od 10. januára 2015, zatiaľ čo konanie vo veci samej sa začalo skôr. Nariadenie č. 44/2001 je teda uplatniteľné z hľadiska ratione temporis .

Judikatúra Súdneho dvora nepriniesla odpoveď na túto otázku, hoci niektoré skutočnosti môžu byť relevantné. Vnútroštátny súd uvádza, že najmä podľa rozsudku z 28. januára 2015, Kolassa ( C‑375/13 , EU:C:2015:37 ), výraz „vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti“ v zmysle článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001 zahŕňa všetky návrhy, ktorých cieľom je preukázanie zodpovednosti žalovaného a ktoré nespadajú pod „zmluvné veci“ v zmysle článku 5 bodu 1 tohto nariadenia č. 44/2001. V tom istom zmysle Súdny dvor v rozsudku z 21. apríla 2016, Austro‑Mechana ( C‑572/14 , EU:C:2016:286 ), rozhodol, že článok 5 bod 3 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že žaloba smerujúca k získaniu platby z dôvodu „primeranej kompenzácie“ v zmysle článku 5 ods. 2 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti ( Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10 ; Mim. vyd. 17/001, s. 230), spadá pod veci nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti. Naproti tomu generálny advokát Wahl vo svojich návrhoch vo veci Siemens Aktiengesellschaft Österreich ( C‑102/15 , EU:C:2016:225 ), navrhol, aby Súdny dvor vykladal článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 v tom zmysle, že žaloba o vrátenie založená na bezdôvodnom obohatení nie je vecou nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti.

20

Po druhé sa vnútroštátny súd pýta na výklad článku 22 bodu 5 nariadenia č. 44/2001, ktorý sa uplatňuje v oblasti výkonu rozhodnutí, pretože táto žaloba o vrátanie plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu zapadá do rámca exekučného konania. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti spresňuje, že žalobkyňa vo veci samej začala samostatné sporové konanie len preto, že uplynula lehota na podanie návrhu na vrátenie v rámci exekučného konania stanovená vnútroštátnym právom.

O prejudiciálnych otázkach

Úvodné pripomienky

22

Na úvod treba po prvé pripomenúť, že podľa článku 80 prvej vety nariadenia č. 1215/2012 toto nariadenie zrušuje a nahrádza nariadenie č. 44/2001, ktoré samotné nahradilo Bruselský dohovor uvedený v bode 9 tohto rozsudku. Výklad poskytnutý Súdnym dvorom vo vzťahu k ustanoveniam nariadenia č. 1215/2012 alebo k tomuto dohovoru teda platí rovnako aj vo vzťahu k nariadeniu č. 44/2001, pretože tieto ustanovenia možno kvalifikovať ako „rovnocenné“. Takýmto prípadom je najmä na jednej strane článok 5 bod 3 uvedeného dohovoru a nariadenia č. 44/2001 a na druhej strane článok 7 bod 2 nariadenia č. 1215/2012 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. novembra 2020, Wikingerhof, C‑59/19 , EU:C:2020:950 , bod 20 a citovanú judikatúru).

23

Pokiaľ ide po druhé o určenie právnej úpravy uplatniteľnej z hľadiska ratione temporis na spor vo veci samej, treba spresniť, že článok 66 ods. 2 nariadenia č. 1215/2012 stanovuje, že nariadenie č. 44/2001 sa naďalej uplatňuje na rozsudky vydané v začatých konaniach, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery, ktoré sa schválili alebo uzavreli pred 10. januárom 2015, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto posledného uvedeného nariadenia.

Svojou druhou otázkou, ktorú treba preskúmať v prvom rade, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 22 bod 5 nariadenia č. 44/2001 vykladať v tom zmysle, že žaloba o vrátenie založená na bezdôvodnom obohatení patrí do výlučnej právomoci stanovenej v tomto ustanovení, ak bola podaná z dôvodu uplynutia lehoty, v ktorej možno požadovať vrátenie súm neoprávnene zaplatených v exekučnom konaní v rámci toho istého exekučného konania.

27

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zatiaľ čo nariadenie č. 44/2001 vo svojom článku 2 ods. 1 stanovuje ako všeobecné pravidlo právomoc súdov členského štátu bydliska žalovaného, toto nariadenie tiež stanovuje osobitné pravidlá umožňujúce žalobcovi v určitých prípadoch žalovať žalovaného na súdoch iného členského štátu.

28

Pravidlá o osobitnej právomoci, ktoré stanovujú tieto alternatívne kritériá, sa však majú vykladať reštriktívne, takže neumožňujú výklad prekračujúci rámec prípadov výslovne uvedených v uvedenom nariadení (rozsudok zo 4. októbra 2018, Feniks, C‑337/17 , EU:C:2018:805 , bod 37 a citovaná judikatúra).

29

Naopak žaloba, ktorej predmetom je návrh na vrátenie založený na bezdôvodnom obohatení, nemá v zmysle judikatúry citovanej v predchádzajúcom bode za cieľ získanie rozhodnutia v konaní, ktoré sa týka použitia sily, donútenia alebo zabavenia hnuteľného alebo nehnuteľného majetku na zabezpečenie účinného vykonania rozhodnutí a listín. Ide o samostatnú žalobu, ktorá sama osebe nie je ani exekučným konaním, ani žalobou proti takémuto konaniu. Z toho vyplýva, že takáto žaloba nepatrí do pôsobnosti článku 22 bodu 5 nariadenia č. 44/2001, aj keby toto bezdôvodné obohatenie vyplývalo zo zrušenia exekučného konania.

33

V prejednávanej veci chorvátska vláda v podstate tvrdí, že existuje úzka väzba medzi konaním vo veci samej týkajúcim sa vrátenia založeného na bezdôvodnom obohatení a exekučným konaním, keďže na jednej strane neplatnosť napadnutého súdneho rozhodnutia v exekučnom konaní je základom tohto bezdôvodného obohatenia a na druhej strane by bolo možné domáhať sa vrátenia neoprávnene získanej sumy v rámci exekučného konania, ak by neuplynula lehota stanovená v tejto súvislosti, a to bez toho, aby táto posledná uvedená okolnosť nastala z dôvodu akejkoľvek nedbanlivosti na strane žalobkyne vo veci samej.

34

Treba však uviesť, že tak všeobecná systematika nariadenia č. 44/2001, ktorá vedie k prijatiu reštriktívneho výkladu ustanovení jeho článku 22, ako aj požiadavka vykladať pravidlá tohto nariadenia v zmysle vysokého stupňa predvídateľnosti, ako to vyplýva z odôvodnenia 11 uvedeného nariadenia, vedú k vylúčeniu žaloby o vrátenie založenej na bezdôvodnom obohatení, ktorá bola podaná z dôvodu uplynutia lehoty, v ktorej možno požadovať vrátenie súm neoprávnene zaplatených v exekučnom konaní v rámci toho istého exekučného konania, z pôsobnosti článku 22 bodu 5 toho istého nariadenia.

O prvej otázke

38

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 vykladať v tom zmysle, že žaloba o vrátenie založená na bezdôvodnom obohatení spadá do rámca právomoci stanoveného v tomto ustanovení.

39

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zatiaľ čo článok 2 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 stanovuje všeobecnú právomoc súdov členského štátu žalovaného, článok 5 bod 1 písm. a) a článok 5 bod 3 tohto nariadenia stanovujú pravidlá osobitnej právomoci v zmluvných veciach a vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti, ktoré umožňujú žalobcovi podať žalobu na súdoch iných členských štátov. Tieto pravidlá osobitnej právomoci sa majú vykladať reštriktívne, ako bolo pripomenuté v bode 28 tohto rozsudku.

40

43

Z toho vyplýva, že na účely určenia, či žaloba o vrátenie založená na bezdôvodnom obohatení spadá pod veci nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti v zmysle článku 5 bodu 3 tohto nariadenia, treba overiť, či sú splnené dve podmienky, a to na jednej strane, že táto žaloba spadá pod zmluvné veci v zmysle článku 5 bodu 1 písm. a) uvedeného nariadenia, a na druhej strane, že jej cieľom je vyvodiť zodpovednosť žalovaného.

44

Pokiaľ ide o prvú podmienku, zmluvné veci v zmysle tohto posledného uvedeného článku zahŕňajú všetky návrhy založené na záväzku slobodne prevzatého jednou osobou voči druhej osobe (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 2020, Ellmes Property Services, C‑433/19 , EU:C:2020:900 , bod 37 a citovanú judikatúru).

45

Treba však poznamenať, ako uviedol generálny advokát v bode 45 svojich návrhov, že v rámci návrhu na vrátenie založenom na bezdôvodnom obohatení záväzok vrátenia, na ktorý sa odvoláva žalobca, vo všeobecnosti nevyplýva z takéhoto dobrovoľného záväzku žalovaného voči nemu, ale vzniká nezávisle od jeho vôle. Z toho vyplýva, že takýto návrh na vrátenie v zásade nepatrí medzi zmluvné veci v zmysle článku 5 bodu 1 písm. a) nariadenia č. 44/2001.

49

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že návrh na vrátenie plnení poskytnutých na základe neplatnej zmluvy patrí do takejto oblasti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. apríla 2016, Profit Investment SIM, C‑366/13 , EU:C:2016:282 , body 55 a 58 ).

50

Takáto väzba je navyše v súlade s cieľmi blízkosti a riadneho výkonu spravodlivosti, ktoré sleduje článok 5 bod 1 písm. a) nariadenia č. 44/2001, z ktorých vyplýva, že súd, ktorý má právomoc rozhodovať o sporoch vyplývajúcich zo zmluvy, môže rozhodnúť o dôsledkoch jej neplatnosti, nesplnenia alebo jej „nadmerného plnenia“, a takisto o prípadných vráteniach, ktoré z toho vyplývajú, ak existuje v zmysle tohto ustanovenia osobitne úzka väzba medzi návrhom a súdom podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby.

51

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žaloba o vrátenie založená na bezdôvodnom obohatení nespadá pod zmluvné veci, a tým spĺňa prvú podmienku uvedenú v bode 43 tohto rozsudku, ibaže by táto žaloba úzko súvisela s už existujúcim zmluvným vzťahom medzi zmluvnými stranami.

Treba dodať, ako uviedol generálny advokát v bode 61 svojich návrhov, že tieto spresnenia platia bez rozdielu pre všetky veci nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti, pričom nie je potrebné rozlišovať kvázi deliktuálnu oblasť mimozmluvnej zodpovednosti. Okrem toho, že sa výraz „kvázi deliktuálny“ nenachádza v dánskej, estónskej, holandskej, portugalskej, slovenskej, fínskej a švédskej verzii článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001, výraz „kvázi delikt“ totiž ani neodkazuje na situácie vyznačujúce sa neexistenciou skutočnosti, ktorá zakladá nárok z mimozmluvnej zodpovednosti, ani na situácie, v ktorých k skutočnosti, ktorá zakladá nárok z mimozmluvnej zodpovednosti, došlo z neopatrnosti alebo nedbanlivosti. Návrh teda v zmysle uvedenom v predchádzajúcom bode nemôže spadať do oblasti mimozmluvnej zodpovednosti, ak zodpovednosť žalobcu, o ktorú ide, nespočíva na existencii skutočnosti, ktorá zakladá nárok z mimozmluvnej zodpovednosti.

55

Návrh na vrátenie založený na bezdôvodnom obohatení teda spočíva na záväzku, ktorý nevyplýva zo skutočnosti, ktorá zakladá nárok z mimozmluvnej zodpovednosti. Tento záväzok totiž vzniká nezávisle od konania žalovaného, takže neexistuje príčinná súvislosť, ktorú by bolo možné preukázať medzi škodou a prípadným protiprávnym konaním alebo opomenutím, ktorého sa dopustil.

56

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy návrh na vrátenie založený na bezdôvodnom obohatení nemôže spadať do oblasti nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti v zmysle článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001.

57

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že žaloba o vrátenie založená na bezdôvodnom obohatení nespadá do rámca právomoci stanoveného v tomto ustanovení.

O trovách

61

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

1.