C-285/20

62020CJ0285

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

z 30. septembra 2021 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (ES) č. 883/2004 – Článok 65 ods. 2 a 5 – Pôsobnosť – Úplná nezamestnanosť pracovníka – Dávky v nezamestnanosti – Pracovník, ktorý má bydlisko a vykonáva činnosť zamestnanca v príslušnom členskom štáte – Premiestnenie jeho bydliska do iného členského štátu – Osoba, ktorá nie je skutočne zamestnaná v príslušnom členskom štáte predtým, ako sa stane úplne nezamestnanou – Osoba, ktorá je práceneschopná z dôvodu choroby a poberá z tohto titulu nemocenské dávky vyplácané príslušným členským štátom – Výkon činnosti zamestnanca – Porovnateľné právne situácie“

Vo veci C‑285/20,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Centrale Raad van Beroep (Ústredný odvolací súd pre spory v oblasti sociálneho zabezpečenia a verejnej služby, Holandsko) z 25. júna 2020 a doručený Súdnemu dvoru 29. júna 2020, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Raad van bestuur van het Uitvoeringsinstituut werknemersverzekeringen (Uwv), v zastúpení: M. Mollee, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: D. Martin a F. van Schaik, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 65 ods. 2 a 5 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ( Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 05/005, s. 72), zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 465/2012 z 22. mája 2012 ( Ú. v. EÚ L 149, 2012, s. 4 ) (ďalej len „nariadenie č. 883/2004“).

Je potrebné rešpektovať osobitné vlastnosti vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia a vypracovať iba systém koordinácie.

…

(45)

pretože cieľ navrhovaného opatrenia, a to koordinačné opatrenia na zaručenie toho, aby sa právo na voľný pohyb osôb mohlo účinne vykonávať, sa nemôže dostatočne dosiahnuť členskými štátmi, a vzhľadom na rozsah a účinky tohto opatrenia sa môže lepšie dosiahnuť na úrovni spoločenstva, spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ako je ustanovená v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality, ako je ustanovená v tomto článku, toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.“

4

Článok 1 nariadenia č. 883/2004, nazvaný „Definície“, stanovuje:

…

j)

‚bydlisko‘ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva,

…

q)

‚príslušná inštitúcia‘ znamená:

iii)

inštitúciu určenú príslušným orgánom daného členského štátu,

…

s)

‚príslušný členský štát‘ znamená členský štát, na území ktorého sa príslušná inštitúcia nachádza,

…“

Článok 11 nariadenia č. 883/2004, nazvaný „Všeobecné pravidlá“, vo svojom odseku 2 stanovuje:

„Na účely tejto hlavy osoby, ktoré prijímajú peňažné dávky na základe ich činnosti ako zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo ako dôsledok tejto činnosti, sa považujú za osoby, ktoré vykonávajú túto činnosť. Toto sa nevzťahuje na dôchodky v invalidite, starobné dôchodky alebo pozostalostné dôchodky alebo, na dôchodky v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, alebo na nemocenské peňažné dávky vzťahujúce sa na ošetrenie počas neobmedzenej doby.“

8

Hlava III tohto nariadenia, nazvaná „Osobitné ustanovenia súvisiace s osobitnými kategóriami dávok“, vo svojej kapitole 6, ktorá obsahuje články 61 až 65a uvedeného nariadenia, stanovuje pravidlá týkajúce sa dávok v nezamestnanosti.

9

Článok 65 nariadenia č. 883/2004, nazvaný „Nezamestnané osoby, ktoré mali bydlisko v inom členskom štáte, ako je príslušný štát“, stanovuje vo svojich odsekoch 2 a 5:

b)

Ak však pracovník iný ako cezhraničný pracovník, ktorý poberal dávky na náklady príslušnej inštitúcie členského štátu, ktorého právnym predpisom podliehal naposledy, poberá najprv pri jeho návrate do členského štátu bydliska dávky v súlade s článkom 64, pričom sa poberanie dávok v súlade s písm. a) pozastaví na dobu, počas ktorej poberá dávky podľa právnych predpisov, ktoré sa na neho vzťahovali naposledy.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

10

Žalobca vo veci samej v priebehu roka 1979 odišiel z Turecka, aby sa usadil v Holandsku a pracoval tam pre rôznych zamestnávateľov až do roku 2015.

11

Najskôr mu bola aj naďalej vyplácaná mzda, až kým od 14. októbra 2015 začal poberať nemocenskú dávku v Nemecku.

15

Žalobca vo veci samej sa 2. februára 2016 presťahoval k svojmu bratovi do Holandska a požiadal o výmaz z registra obyvateľov v Nemecku.

16

Dňa 15. februára 2016 ukončil nemecký zamestnávateľ jeho pracovnú zmluvu.

17

Príslušný nemecký orgán 4. apríla 2016 posúdil žalobcu vo veci samej ako opäť práceschopného pre vymedzený okruh vhodných činností s ohľadom na jeho zdravotný stav a následne mu prestal vyplácať nemocenskú dávku.

21

Žalobca vo veci samej 22. apríla 2016 predložil Vykonávaciemu orgánu pre poistenie zamestnancov žiadosť o podporu v nezamestnanosti s účinnosťou od 4. apríla 2016.

22

Vykonávací orgán pre poistenie zamestnancov sa v rozhodnutí zo 7. júla 2016 vyhlásil za nepríslušný na to, aby rozhodol o práve žalobcu vo veci samej na dávky v nezamestnanosti.

23

V tejto súvislosti zdôrazňuje, že žalobca vo veci samej býval a pracoval v Nemecku a že od 14. októbra 2015 bol v Nemecku práceneschopný a poberal nemocenské dávky až do 4. apríla 2016, odkedy sa stal úplne nezamestnaným. Keďže žalobca vo veci samej od2. februára 2016 premiestnil svoje bydlisko do Holandska, mal od tohto dátumu bydlisko v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát v zmysle článku 1 písm. q) a s) nariadenia č. 883/2004, konkrétne v Nemecku.

27

Podľa vnútroštátneho súdu v spore vo veci samej vzniká otázka, či sa článok 65 ods. 2 a 5 nariadenia č. 883/2004 uplatní v situácii, keď dotknutá osoba predtým, ako sa stala úplne nezamestnanou, skutočne nevykonávala činnosť ako zamestnanec v príslušnom členskom štáte, avšak stala sa práceneschopnou z dôvodu choroby a z tohto titulu poberala nemocenskú dávku vyplácanú týmto členským štátom.

28

Vnútroštátny súd sa domnieva, že takúto situáciu treba považovať za porovnateľnú právnu situáciu s výkonom činnosti zamestnanca, a preto treba na túto otázku odpovedať kladne. V tejto súvislosti uvádza, že článok 11 nariadenia č. 883/2004, ktorý je súčasťou hlavy II tohto nariadenia, zaobchádza s poskytnutím nemocenskej dávky rovnako, ako s výkonom činnosti ako zamestnanec a domnieva sa, že takúto analógiu treba uplatniť aj na účely článku 65 ods. 2 a 5 uvedeného nariadenia. Svoje úvahy odôvodňuje skutočnosťou, že logický a koherentný výklad pojmu „výkon činnosti ako zamestnanec“ predpokladá rovnaký výklad tohto pojmu v ustanoveniach rôznych hláv tohto nariadenia.

29

Pripomína, že podľa tejto judikatúry je jedinou relevantnou skutočnosťou z hľadiska uplatnenia článku 71 ods. 1 písm. b) bodu ii) nariadenia č. 1408/71 okolnosť, že dotknutá osoba má bydlisko v inom členskom štáte, ako je členský štát, ktorého právnym predpisom podliehala počas svojho posledného zamestnania. Súdny dvor okrem iného uznal, že toto ustanovenie sa vzťahuje na osobu, ktorej pracovný vzťah trvá počas dovolenky a ktorá teda počas tejto doby nevykonáva skutočnú prácu (rozsudok z 22. septembra 1988, Bergemann, 236/87 , EU:C:1988:443 ). Vnútroštátny súd z vyššie uvedeného vyvodzuje záver, že článok 65 nariadenia č. 883/2004 sa okrem skutočného výkonu poslednej činnosti ako zamestnanec vzťahuje aj na situáciu, keď dotknutá osoba v skutočnosti činnosť nevykonáva. Tento súd sa okrem iného domnieva, že dôvody, ktoré dotknutú osobu viedli k premiestneniu jej bydliska do iného členského štátu, ako je príslušný členský štát, nie sú relevantné.

31

Vnútroštátny súd tvrdí, že takýto výklad nemožno spochybniť tým, že Súdny dvor rozhodol, že článok 71 ods. 1 písm. b) bod ii) nariadenia č. 1408/71 sa má vykladať prísne najmä preto, aby sa zabránilo zneužívaniu (rozsudok zo 17. februára 1977, Di Paolo, 76/76 , EU:C:1977:32 , bod 13 ). Takýto výklad by bol navyše v súlade s cieľom sledovaným týmto ustanovením, ktorým je zaručiť migrujúcemu pracovníkovi právo poberať dávky v nezamestnanosti za najvýhodnejších podmienok (rozsudky z 22. septembra 1988, Bergemann, 236/87 , EU:C:1988:443 , body 18 a 20 , ako aj z 29. júna 1995, van Gestel, C‑454/93 , EU:C:1995:205 , bod 20 ). Vzťah k členskému štátu bydliska totiž v zásade ponúka dotknutej osobe najlepšie príležitosti na opätovné začlenenie do pracovného procesu.

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

33

Na úvod treba pripomenúť, že článok 65 ods. 2 nariadenia č. 883/2004 predpokladá, že úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný členský štát, a ktorá má naďalej bydlisko v tomto členskom štáte alebo sa vráti do tohto členského štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska.

34

Článok 65 ods. 5 písm. a) uvedeného nariadenia spresňuje, že nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 tohto článku poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

38

Slovné spojenie „počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec“ použité v článku 65 ods. 2 a 5 nariadenia č. 883/2004 sa má naopak vykladať s prihliadnutím na článok 1 písm. a) tohto nariadenia. Toto ustanovenie totiž na účely predmetného nariadenia pojem „činnosť ako zamestnanec“ definuje ako „každú činnosť alebo rovnocennú situáciu, ktorá sa za takú považuje na účely právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom takáto činnosť alebo rovnocenná situácia existuje“.

39

Z uvedeného vyplýva, že situáciu, v ktorej dotknutá osoba v príslušnom členskom štáte skutočne nevykonáva činnosť ako zamestnanec, ale je práceneschopná z dôvodu choroby a z tohto titulu poberá nemocenské dávky vyplácané dotknutým členským štátom, možno považovať za právnu situáciu porovnateľnú so situáciou, v ktorej sa nachádza osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec, a teda ju možno zahrnúť do pôsobnosti článku 65 ods. 2 a 5 nariadenia č. 883/2004, ak sa poberanie takýchto dávok podľa vnútroštátneho práva príslušného členského štátu posudzuje rovnako ako výkon činnosti zamestnanca.

40

Na prvú otázku preto treba odpovedať tak, že článok 65 ods. 2 a 5 nariadenia č. 883/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na situáciu, v ktorej dotknutá osoba mala predtým, ako sa stala úplne nezamestnanou, bydlisko v inom členskom štáte, než je príslušný členský štát, a skutočne nevykonávala činnosť ako zamestnanec, ale bola práceneschopná z dôvodu choroby a poberala z tohto titulu nemocenské dávky vyplácané príslušným členským štátom, avšak pod podmienkou, že sa v súlade s vnútroštátnym právom príslušného členského štátu poberanie takýchto dávok posudzuje rovnako ako výkon činnosti zamestnanca.

Z ustálenej judikatúry, ktorá sa vyvinula v rámci pôsobnosti článku 71 nariadenia č. 1408/71 a ktorú vzhľadom na vyššie uvedené možno preniesť aj na súvislosti, do ktorých zapadá článok 65 nariadenia č. 883/2004, keďže toto ustanovenie nahradilo uvedený článok 71, vyplýva, že toto ustanovenie má za cieľ vytvoriť pre nezamestnané osoby s bydliskom v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát, výhodnejšie podmienky pri hľadaní nového zamestnania (rozsudky z 22. septembra 1988, Bergemann, 236/87 , EU:C:1988:443 , bod 18 ; z 8. júla 1992, Knoch, C‑102/91 , EU:C:1992:303 , bod 14 , a z 29. júna 1995, van Gestel, C‑454/93 , EU:C:1995:205 , bod 20 ).

44

Ak by sa teda článok 65 ods. 2 a 5 nariadenia č. 883/2004 mal vykladať v tom zmysle, že sa uplatní len na osoby, ktoré svoje bydlisko premiestnili z určitých dôvodov, napríklad rodinných, viedlo by to k zúženiu pôsobnosti tohto ustanovenia, a teda pre dotknuté osoby by bolo ťažšie hľadať si zamestnanie v členskom štáte bydliska, v ktorom sa predpokladá, že majú najvýhodnejšie podmienky na hľadanie nového zamestnania, a to o to viac, že takéto premiestnenie je spravidla motivované viacerými dôvodmi. Takýto výklad by bol preto v rozpore s cieľom sledovaným uvedeným ustanovením.

45

Na druhú otázku preto treba odpovedať tak, že článok 65 ods. 2 a 5 nariadenia č. 883/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že na dôvody, najmä rodinnej povahy, ktoré viedli osobu k premiestneniu jej bydliska do iného členského štátu, než je príslušný členský štát, sa na účely uplatnenia tohto ustanovenia neprihliadne.

2.

Článok 65 ods. 2 a 5 nariadenia č. 883/2004, zmeneného nariadením č. 465/2012, sa má vykladať v tom zmysle, že na dôvody, najmä rodinnej povahy, ktoré viedli osobu k premiestneniu jej bydliska do iného členského štátu, než je príslušný členský štát, sa na účely uplatnenia tohto ustanovenia neprihliadne.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: holandčina.